Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-614-2015.pdf
PDF · 79.57 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/614/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III. v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci navrhovateľa: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D., Š. M. D., proti odporkyni: W. C., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.. C. XXA, J., Š. M. D., o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov E. C., nar. XX.XX.XXXX a W. C., rod. T., L.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 15.05.1982 a zapísané v Knihe manželstiev bývalého Obvodného národného výboru v Bratislave II, vo zväzku 19, ročník 1982, na strane 322, pod poradovým číslom 230, r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na súd ( pôvodne OS Pezinok) dňa 09.04.2015 a doplneným podaním dňa 26. 06. 2015 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou, ktoré účastníci uzatvorili po niekoľkomesačnej známosti pred bývalým Obvodným národným výborom v Bratislave II a narodili sa z neho dve, v súčasnosti už plnoleté deti: syn E., nar. XX. XX.XXXX a dcéra S., L.. XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnil tým, že účastníci v marci 2004, boli nútení kvôli nezodpovednému podnikaniu odporkyne aj miliónovému dlhu, dňa 20.07.2004 predať byt účastníkov v Bratislave, ul. Y.. C. XXA a následne si zobrali úver v banke na kúpu dnes už celoročne obývateľnej záhradnej chaty v D., lokalita D. I., ktorá je doposiaľ neskolaudovaná a preto nie je možné prihlásenie k trvalému pobytu (parc. č. 4779/160). Do tejto chaty sa následne presťahovali a spoločne žili až do novembra 2014, kedy navrhovateľ náhodou objavil na istej sociálnej sieti (FB) korešpondenciu odporkyne s vtedy 26 ročným mužom z Maroka, ktorá prebiehala niekoľko mesiacov a svedčila o mileneckom vzťahu. Po tom, čo navrhovateľ žiadal odporkyňu o vysvetlenie, sa ešte v ten deň odsťahovala zo spoločnej domácnosti, z chaty v D. a koncom decembra 2014, vycestovala na niekoľko týždňov do Maroka za spomínaným mužom. Od tej doby navrhovateľ videl odporkyňu niekoľkokrát, keď si prišla pre svoje osobné veci a nevylučuje, že navštevuje spoločnú domácnosť účastníkov v čase, keď je navrhovateľ v práci. Odporkyňa sa odmieta podieľať na splácaní spoločného hypotekárneho úveru účastníkov a na korešpondenčnú adresu navrhovateľa (D. Č.. XX, J.) chodila rôzne upomienky z nebankovej inštitúcie a za povinné zmluvné poistenie motorového vozidla. Podľa vedomosti navrhovateľa, odporkyňa býva u svojej priateľky v prenajatej chate na D. I. E. D., iný trvalý ani prechodný pobyt odporkyne mu nie je známy a zrejme plánuje svoju budúcnosť s novým partnerom. Posledný intímny styk mali účastníci asi v polovici októbra 2014.
Navrhovateľ uviedol, že k odporkyni stratil akýkoľvek citový vzťah a nie je žiadny predpoklad jeho obnovenia a ani nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva účastníkov, ktoré pokladá za hlboko a trvale rozvrátené. V súčasnej dobe účastníci rok nežijú v spoločnej domácnosti ako manželia a ani nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.10.2015 súhlasila s rozvodom manželstva, nerozporovala dôvody rozvratu manželstva, ktoré uviedol navrhovateľ.
Navrhovateľ a odporkyňa zároveň požiadali o prejednanie a rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania, na základe skutočností a dôkazov uvedených v návrhu.
Podľa § 115a Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie vo veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie vzdali.
Podľa § 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
Podľa § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
V prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia pojednávania - a to predmet konania nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, vo veci možno rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania písomne súhlasili.
Súd dňa 04.11.2015 oznámil na úradnej tabuli súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 19.11.2015 o 09.10 hod., v miestnosti č. 15, tzn. v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.
Súd na základe výsledkov prípravy pojednávania oboznámením sa s návrhom a z predloženými listinnými dôkazmi - sobášnym listom účastníkov, zistil právne významné skutočnosti potrebné na rozhodnutie vo veci a to, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 15.05.1982 pred bývalým Obvodným národným výborom v Bratislave II. Obaja účastníci sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v záhradkárskej osade v chate v D., lokalita D. I.. U navrhovateľa ide o v poradí prvé manželstvo, u odporkyni v poradí druhé manželstvo, z ktorého sa nenarodili dve, t.č. už plnoleté deti: syn E., L.. XX. XX.XXXX a dcéra S., L.. XX.XX.XXXX.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že manželia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, z ktorej sa odsťahovala odporkyňa, po tom čo navrhovateľ zistil že udržiava mimomanželskú známosť a ktorá sa s návrhom na rozvod manželstva v plnom rozsahu stotožnila a k uvedeným dôvodom jeho rozvratu sa nevyjadrila. Uvedené zistenia mal súd za preukázané a nesporné z popísania skutkových okolností navrhovateľom, tak ako ich uviedol v návrhu na rozvod manželstva a z vyjadrenia odporkyne k podanému návrhu.
V zmysle Článku I. Základných zásad Zákona o rodine (z. č. 36/2005 Zb. v platnom znení) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.
Podľa § 23 ods.3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa §§ 18 a 19.
S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov výlučne k maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželstva na čas po rozvode (§ 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a v prípade plnoletých súd toto upraví iba na návrh medzi vecne legitimovanými osobami (povinný rodič
- oprávnené plnoleté dieťa).
V danom prípade súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je natoľko vážne rozvrátené, že si neplní svoje spoločenské poslanie a účel a nie je reálny predpoklad obnovenia riadneho a plnohodnotného manželského spolužitia. V manželstve účastníkov konania sa nenapĺňajú jeho základné funkcie, pretože manželia žijú oddelene po všetkých stránkach, stratila sa ich vzájomná citová väzba a ani nemajú záujem a nie sú ochotní prekonať vzájomné odcudzenie, nie je reálny predpoklad obnovenia manželského spolužitia.
Za týchto okolností, keď manželia stratili záujem o ďalšie spolužitie a udržanie manželstva, rešpektoval súd ich vôľu a keďže za daných okolností manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý neplní svoj účel, súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva, považoval súd nezáujem odporkyne o rodinný a manželský život s navrhovateľom, udržiavanie mimomanželskej známosti zo strany odporkyne, vzájomné odcudzenie manželov po všetkých stránkach, keď účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti, nemajú záujem na zotrvaní v manželskom zväzku a ani na obnovení manželského spolužitia.
Súd ohľadom práv a povinností k spoločným deťom účastníkov konania - E., L.. XX. XX.XXXX a dcére S., L.. XX.XX.XXXX, nerozhodoval z dôvodu, že tieto deti sú plnoleté.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého v konaní o rozvod manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne a v dvoch vyhotoveniach.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods.1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (ust. § 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.