Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cbi-12-2014.pdf
PDF · 156.84 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cbi/12/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: D.. P. X., Q. XXXX/X, XXX XX V., proti žalovanému: Mgr. Nikoleta Gallová, so sídlom kancelárie: Hlavná ul. 45, 931 01 Šamorín, správca úpadcu PROFINT, spol. s r.o., M. A. Beňovského 457/60, IČO: 18 046 835, 922 03 Vrbové, o určenie pravosti pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že pohľadávka žalobcu, uplatnená v prihláške do konkurzu na majetok úpadcu PROFINT spol. s r.o. Vrbové, IČO: 18 046 835, zapísaná dňa 9.1.2014 v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 10/1, je vo výške 310,31 Eur čo do právneho dôvodu a výšky oprávnená a nesporná.
II. Súd určuje, že pohľadávka žalobcu, uplatnená v prihláške do konkurzu na majetok úpadcu PROFINT spol. s r.o. Vrbové, IČO: 18 046 835, zapísaná dňa 9.1.2014 v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 10/2, je vo výške 359,85 Eur čo do právneho dôvodu a výšky oprávnená a nesporná.
III. Súd určuje, že pohľadávka žalobcu, uplatnená v prihláške do konkurzu na majetok úpadcu PROFINT spol. s r.o. Vrbové, IČO: 18 046 835, zapísaná dňa 9.1.2014 v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 10/3, je vo výške 330,24 Eur čo do právneho dôvodu a výšky oprávnená a nesporná.
IV. Súd určuje, že pohľadávka žalobcu, uplatnená v prihláške do konkurzu na majetok úpadcu PROFINT spol. s r.o. Vrbové, IČO: 18 046 835, zapísaná dňa 9.1.2014 v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 10/4, je vo výške 321,39 Eur čo do právneho dôvodu a výšky oprávnená a nesporná.
V. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
VI. O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Dňa 19.03.2014 boli tunajšiemu súdu doručené žaloby o určenie pravosti pohľadávok, v zmysle ktorých sa žalobca domáhal rozhodnutí, ktorými by súd určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške do konkurzu úpadcu vo výške 1464,29 eur, dňa 9.1.2014 zapísaná do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 10/1 je čo do právneho dôvodu a výšky oprávnená a nesporná v celej výške; pohľadávka žalobcu vo výške 1545,04 eur, dňa 9.01.2014 zapísaná do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 10/2 je čo do právneho dôvodu a výšky oprávnená a nesporná v celej výške , pohľadávka vo výške 1697,35 eur, dňa 9.01.2014 zapísaná do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 10/4 je čo do právneho dôvodu a výšky oprávnená a nesporná v celej výške a pohľadávka vo výške 1 717,24 eur dňa 9.01.2014 zapísaná do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 10/3, je čo do právneho dôvodu a výšky oprávnená a nesporná v celej výške. Žalobca je názoru, že žalovaná pri popretí pohľadávky nesprávne postupovala z dôvodov, že mzda bola žalobcovi priznaná v súlade s pracovnou zmluvou a v súlade s platnými internými predpismi úpadcu a riadne zaúčtovaná, že mzda bola určená rovnakým spôsobom ako v
histórii, v mzde neboli žiadne mimoriadne zložky. Podmienky na vyplácanie jednotlivých zložiek mzdy boli určené pre pozíciu riaditeľa po založení spoločnosti Profint ešte pred 20 rokmi a podmienky boli stále dodržiavané. Žalobca prihlásil predmetnú pohľadávku ako zamestnanec a preto nemal dôvod predkladať k prihláške interné predpisy úpadcu. Žalovaná poprela zložku mzdy bez toho, aby zistila podmienky na vyplatenie predmetnej zložky mzdy a nepožadovala prémiový poriadok, ako uvádza v popretí. Žalovaná neuviedla právny predpis, ktorý jej umožňuje krátiť mzdy zamestnancov, treba poznamenať, že mzdu žalovaná krátila za obdobie, kedy ešte nebol vyhlásený konkurz. Zistená suma prihlásených pohľadávok pri popretej časti odmien a prémii nie je v súlade s platnými mzdovými predpismi a nie je známe, ako bola zistená suma vypočítaná. Podľa § 112 ods. 1 O.s.p. v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Súd v zmysle citovaného ustanovenia spojil konania do jedného konania, ktoré je vedené pod sp. zn. 25Cbi/12/2014. Žalovaná dňa 09. 06. 2014 doručila súdu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že dňa 17. 02. 2014 žalobcovi doručila oznámenie o popretí pohľadávok pod por. č. 10/1, 10/2, 10/3, 10/4 z dôvodu, že žalobca nepredložil prémiový poriadok, z ktorého by vyplývala dôvodnosť jeho nároku na odmeny a prémie. Žalobca bližšie nešpecifikoval činnosť, za ktorú mu prémie a odmeny prináležia. Žalovaná má za to, že nakoľko prevádzka podniku ďalej nepokračovala, neexistoval žiaden právny dôvod ich vzniku a výplaty žalobcovi. Ďalej uviedla, že žalobca je spriaznenou osobou úpadcu, nakoľko žalobca bol nielen v zamestnaneckom pomere s úpadcom, ale zároveň je jeho jediným spoločníkom a konateľom a z tohto dôvodu pristúpila žalovaná so zvýšenou opatrnosťou k posudzovaniu nároku žalobcu. Kritická finančná situácia sa u úpadcu začala prejavovať v polovicu roka 2012, je nepochybné, že žalobca mal dlhšiu dobu vedomosť o finančných a ekonomických problémoch úpadcu. Uvedené tvrdenia potvrdzuje aj skutočnosť, že úpadca v auguste 2013 prepustil všetkých svojich zamestnancov okrem žalobcu a podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Z toho dôvodu už ani výrobná činnosť v podniku ďalej nepokračovala. Odmeny a prémie sú určité druhy bonusov zamestnancov, na ktoré môžu mať nárok popri základnej mzde po splnení určitých špecifických úloh alebo vykonaní práce nadčas. Vznik nároku na prémie a odmeny je obvykle spojený s vynikajúcimi obratmi, výsledkami podniku a výkonmi zamestnanca. Nároky týkajúce sa prémii a odmien, ich výška, dôvod vzniku sú vo väčšine prípadov upravené v pracovnej zmluve alebo v inom obdobnom dokumente. Nie je obvyklé, aby spoločnosť s finančnými ťažkosťami z dôvodu nedostatku obchodných príležitostí a práce, vyplácala zamestnancom prémie a odmeny vo výške 1000 eur a viac mesačne. Keďže ide o spriaznenú osobu s úpadcom, žalovaná považuje takéto konanie žalobcu za špekulatívne a v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný k prihláške svojich pohľadávok nepriložil prémiový poriadok, z ktorého by mu jasne vyplýval nárok na vyplatenie odmien a prémii. Žalobca v žalobe ani v prihláške bližšie nešpecifikoval úkony, za ktoré by mu predmetné prémie a odmeny prináležali a teda ani žiadnym dôkazom nepotvrdil dôvodnosť svojho nároku. Žalovaná opakovane vyzývala žalobcu ako konateľa na predloženie celej mzdovej agendy. Žalobca po častiach zaslal pracovné zmluvy a dohody o skončení pracovného pomeru žalovanej, no prémiový poriadok jej nedoručil. Žalobca doložil do spisu spoločenskú zmluvu spoločnosti Profint spol. s r. o., kde podľa § 11 je upravená funkcia riaditeľa spoločnosti. Riaditeľ spoločnosti riadi bežné záležitosti spoločnosti, je výkonným orgánom spoločnosti a zastupujúcim orgánom spoločnosti vo veciach prenesených na neho zhromaždením spoločníkom. Riaditeľ spoločnosti je riadený a odvolaný valným zhromaždením. Podľa § 16 bod 2, ak je spoločník zamestnaný v spoločnosti, prináleží mu mzda. Výšku mzdy určí valné zhromaždenie. Práca nadčas nie je odmeňovaná. Mimo mzdy a podielu zo zisku môže byť spoločníkovi priznaná mimoriadna odmena, výšku odmeny určí valné zhromaždenie. Žalobca taktiež predložil do spisu Podklady pre výpočet mzdy za mesiace august, september, október, november 2013, z ktorých vyplýva počet odpracovaných hodín a dní, počet dní dovoleniek, príchod a odchod z práce. Odpracované hodiny sú rozdelené na réžiu, sťahovanie a inventúru. Taktiež sú uvedené hodiny nadčasov. Žalovaná doložila súdu prihlášky pohľadávok proti podstate uplatnené Strednou odbornou školou J. Zigmundíka 334/5, Vrbové, ako prenajímateľa priestorov úpadcovi za obdobie od 01. 12. 2013 do 31. 03. 2014 a od 01. 04. 2014 do 30. 06. 2014, súhrnnú prihlášku nezabezpečeného veriteľa - Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave a prihlášku zabezpečenej pohľadávky SR - Finančné riaditeľstvo
- Daňový úrad Trnava, z ktorých vyplýva, že Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave si uplatnila pohľadávku - poistné na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov za august 2012 v sume 3479,02 eur po čiastočnej úhrade v sume 158,34 eur, ďalej za mesiac september 2012 v sume 2377,39 eur po čiastočnej úhrade v sume 1732,85 eur, penále za omeškanie za obdobie 4/2011 - 6/2011 a 7/2012 - 10/2012 v sume 638,38 eur, poistné za mesiac október 2012 v sume 3027,79
eur, po čiastočnej úhrade 2210,81 eur, penále za obdobie 7/2012 - 10/2012 v sume 1054,66 eur, poistné za máj 2013 v sume 2571,97 eur, penále za obdobie 5/2013 a 6/2013 v sume 191,59 eur, poistné za jún 2013 v sume 3141,47 eur, poistné za júl 2013 v sume 2031,45 eur, poistné za august 2013 v sume 8017,62 eur, po čiastočnej úhrade 7722,62 eur, poistné za september 2013 v sume 1178,20 eur. SR- Finančné riaditeľstvo - Daňový úrad Trnava prihlásil do konkurzu pohľadávku nezaplatenie vlastnej daňovej povinnosti k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 v sume 3028,77 eur. Žalobca ďalej predložil pracovnú zmluvu zo dňa 31. 12. 1992, z ktorej vyplýva, že Profint spol. s r. o. Vrbové a D.. P. X. uzavreli pracovnú zmluvu, kde pracovník nastúpi do práce dňa 01. 01. 1993 ako riaditeľ na dobu neurčitú. Ďalej žalobca doložil ako dôkaz listinu označenú ako „Mzdové zaradenie“, kde je uvedené: zamestnávateľ: Profint spol. s r. o. Vrbové, zamestnanec: D.. X. P., mzda - základná: 912,83 eur/mes, prémie - pohyblivá: 0-50%, v zmysle prémiového poriadku, odmeny N: 0-1000 eur, mzdové zaradenie platí od 01. 01. 2009, Vrbové dňa 19. 12. 2008, podpis konateľ spoločnosti D.. P. X.. Ďalej žalobca predložil listinu nazvanú „Odmeňovanie riaditeľa, konateľa a štatutárov“, z ktorého vyplýva, že predpis vychádza zo základného predpisu z roku 1993 a zamestnanec má základný plat v eurách určený pracovnou zmluvou a zamestnancovi v zmysle bodu 1 prináleží pohyblivá časť mzdy vo výške 50 % ZP podľa bodu 2, ak zamestnanec dodrží tieto podmienky: -aktívne bude plniť svoje pracovné povinnosti celý mesiac s výnimkou riadnej dovolenky, - svoje povinnosti vykoná sám a nepoverí nimi inú osobu. Pohyblivá časť v zmysle bodu 3 sa vykáže na VP v oddiely „prémie“. Pohyblivá časť podľa bodu 3 bude zrušená alebo bude prehodnotená výška valným zhromaždením spoločnosti, ak bude zamestnancovi v zmysle bode 1 vyplatený podiel zo zisku. Zamestnanec v zmysle bodu 1 má nárok na vyplatenie príplatku v mzde, v prípade, ak vykonáva prácu nadčas, ak vykonáva prácu za iného zamestnanca alebo vykonáva prácu, ktorá nie je v jeho pracovnej náplni. Tento príplatok sa vyplatí ako odmena N, vo Vrbovom 19. 12. 2008, podpísaný konateľ D.. P. X..
Na pojednávaní dňa 30.4.2015 žalobca uviedol, že mzda, ktorá mu bola popretá, mu bola priznaná v súlade s pracovnou zmluvou, teda platnými internými predpismi a je toho názoru, že to bolo v súlade so Zákonníkom práce. Mzda mu bola vyplácaná 20 rokov, odkedy bol v trvalom pracovnom pomere u úpadcu a v podstate zložky mzdy boli jednoduché - základná mzda, pohyblivá časť a odmeny. Pohyblivá časť bola na výplatnom liste zverejnená v kolónke prémie a zvláštne odmeny boli v kolónke „ N“, bol to program, ktorý používali pri mzdách a mal k dispozícii len tieto kolónky. Ani v čase, keď sa zvažovalo podanie návrhu na konkurz spoločnosti, nebol dôvod na zmenu predpisov v odmeňovaní, bolo to preto, lebo ten návrh, resp. rozhodnutie o konkurze prišlo vyslovene náhle, zo dňa na deň a nebol ani ten správny dôvod, aby sa v čase konkurzného konania menili princípy odmeňovania. Prácu vykonával aj v čase konkurzného konania, ale mzda, ktorá mu bola priznaná v súlade s platným predpismi mu vyplácaná nebola. Vyplácaním vlastnej mzdy neukrátil žiadnych veriteľov. Po vyhlásení konkurzu si mzdu riadne prihlásil, tak ako to hovorí zákon , pretože nemôže vedieť ani dodnes, či to niektorý orgán nebude potrebovať, že si to prihlásil, alebo že mal na ňu vôbec nejaký nárok. Je mu známe, že prihlásená mzda mu bude vyplatená až ako posledná, až po uspokojení ostatných veriteľov, preto nerozumel tomu, prečo mu mala byť mzda zamietnutá, ak neohrozuje vyplácanie iných pohľadávok. Žalobu podal aj preto, lebo mzda priznaná správcom, tj. bez prémii a odmien bola zle vypočítaná. Rozdiel bol zhruba 300 eur na mesiac, spolu 1500,-EUR. Žalovaná ako hlavný dôvod zamietnutia uvádza, že nedoložil čo robil, kedy a v akom rozsahu a pod. Firmu riadil 22 rokov, riadil 30-40 zamestnancov, vždy podliehal iba vlastným rozhodnutiam, nepozná žiadny predpis alebo inštitúciu, ktorá by prehodnocovala výkony riaditeľa, ktorá by kontrolovala, čo spravil, kedy, alebo či tomu zodpovedá plat. Pozná iba zákon, ktorý prikazuje evidovať mzdový list, výplatnú listinu, evidenciu dochádzky a hlásenia do poisťovní. Teda nie detailný rozpis práce. Napriek tomu vie spätne doložiť, čo robil. Pokiaľ žalovaná chcela kontrolovať jeho výkony, mohla na to vopred upozorniť. Po vzniku krízy celý nerozdelený zisk cca 200 000,- EUR investoval do rozvoja firmy, tak aby teda prežila ťažké chvíle, podarilo sa spraviť výrazný podiel na vývoji zubo-lekárskeho kresla, ktoré v r. 2013 dostalo významnú cenu za design a očakávali práve novú prácu a ekonomický rast. K tomu zlomu, že z toho rastu skončil konkurz, došlo preto, lebo hlavný partner, pre ktorého robili náhle prerušil obchodné vzťahy, vznikli neuhradené faktúry vo výške cca 30 000,- EUR a rozpracovanosť danej veci vo výške cca 20 000,- EUR a to zlomilo úpadcu okamžite k rýchlemu konkurzu. Pracovný pomer ukončil 31. 12. 2013dohodou. Súdu doložil až 27. 04. 2015 doklady - ako mzdové zaradenie, interný predpis, lebo predtým to nepovažoval za dôležité a ten interný predpis nevedel nájsť. V období konkurzného konania v podstate likvidoval firmu z prenajatých priestorov a tam boli stovky, tisíce dokladov za 22 ročnú existenciu a tento doklad niekde uviazol. Myslel si, že je priložený do dokladov, ktoré zaslal správcovi až vo februári tohto roka. Bol v spoločnosti konateľom, riaditeľom a spoločníkom v pracovnom pomere. Tú zmluvu, ktorú predložil, podpisoval za spoločnosť spoločník p. A. ktorý v r. 2001 odišiel do dôchodku.
Princíp odmeňovania bol určený v r. 1991, keď sa nedalo zamestnávať vo firme a so spoločníkom prijali taký zámer, že mala by byť základná mzda nižšia, s tým, že je rozhodujúca pohyblivá časť, bolo to takto stanovené v spoločenskej zmluve a dôvod bol ten, že sa opakovali prípady v spoločnostiach, že spoločník nechodil do práce a nevykonával svoju činnosť. Mali dohodu, že ak nebude spoločník chodiť do spoločnosti a vykonávať svoju činnosť, nebude mu priznaná pohyblivá zložka mzdy. Jeho pracovnou náplňou bolo riadenie spoločnosti, riadenie zamestnancov, konania voči iným osobám napr. obchodným partnerom, kontrola vykonávania práce našich zamestnancov. Je to v podstate 22 rokov späť, predpokladá, že asi existovala aj príloha. Zo začiatku mali asi 20 zamestnancov - v r. 1991, do r. 2000 ich bolo asi 40 a po r. 2009 sa pracovníci znižovali, pri skončení spoločnosti asi 15 a rozviazali pracovný pomer väčšinou k 31. 08. 2013. Ako konateľ spoločnosti robil daňové priznanie, teda jeho kontrolu v podstate, kontrolu účtovníctva a tie funkcie, ktoré súvisia s konateľom t. j. organizáciu valného zhromaždenia, rozdelenie zisku - návrh na rozdelenie zisku. Daňové priznanie podpisoval ako konateľ, príkazy rôzne interné ako riaditeľ. Pracovné zmluvy a ukončenia pracovných pomerov podpisoval asi ako riaditeľ. V auguste, keď došlo k tomu, že musel podať návrh na konkurz, bolo jasné, že firma už nebude môcť ďalej fungovať, pretože bola v prenajatých priestoroch, hlavná činnosť bola zameraná na zlikvidovanie firmy. Predtým v prenajatých priestoroch bola strojárska firma od r. 1950 a pokračovali od r. 1991, tieto priestory musel uvoľniť, to bola prvá úloha, ktorú začal a v podstate to robil asi tak v druhej časti augusta, celý september, robil to doslova osobne s rodinou, priateľmi a pod. Bolo treba odstrániť celú prevádzku v podstate z priestorov odborného učilišťa, presťahovať stroje, demontovať niektoré inštalácie, vyradiť niektorý materiál, ktorý tam ležal ešte z čias socializmu a popri tom robil normálne prácu, kde teda pripravoval, upravoval, ukončoval, triedil doklady, ktoré sa mali vyradiť, alebo uzavrieť, bolo veľa práce so zamestnancami, ktorí potrebovali rôzne doklady. V podstate bol pri riadení zamestnancov ako riaditeľ a riaditeľ, neriaditeľ, ak sa vyskytol nepotrebný materiál, musel ho odniesť ako riaditeľ, nemohol nikoho zamestnať, zaťažil by tým spoločnosť. Pracovníci mali riadny, teda dochádzkový list, on mal evidenciu zvlášť, robila to pracovníčka, ktorá bola na to určená, ktorá každému písala odpracovaný deň - p. O. a pracovnú zmluvu mala skončenú niekedy v novembri. Dochádzku neodovzdal správkyni, odovzdal len to, čo žiadala. Dochádzka bola vedená ručne. V mesiacoch august až december 2013 nebolo potrebné rozdeľovať prácu zamestnanom, preto chodil cca o 06,00 hod, niekedy cca 08,00 hod, ale potom tam bol o to dlhšie, podľa toho, čo bolo na práci, prácu si rozdeľoval sám, tak ako potreboval. Odmeňovací poriadok zamestnancov uvádzal, že pri mimoriadnej práci, práci nadčas, mali priznané odmeny v kolónke odmeny „ N“. Kolónka odmeny „ N“ znamená, že v počítači bol číselník a bola tam tá kolónka, tak ju využili, boli to v podstate ako odmeny navyše. Pretože prémie boli automaticky , pracovníci ich brali do konca. V mesiaci august už neboli prostriedky na výplatu mzdy, keď prišli nejaké peniaze, tak každému zamestnancovi vyplatili rovnakým dielom 300,-EUR. Ostatní zamestnanci si neuplatnili mzdu ako pohľadávky v konkurze, uplatnili si to cez garančný fond a boli úspešní. On si žiadosť na garančný fond nedával, pretože nemal danú presnú mzdu a bolo by mu to zamietnuté. V čase, za ktorý teraz žiada mzdu, aktívne vykonával svoju činnosť a nepoveril nimi inú osobu. Základná mzda v zmysle bodu 3, tam boli prémie, ktoré mali byť v podstate automaticky, ak si riadne plní, to čo si má. V zmysle bodu 5 je príplatok, ak vykonáva prácu nadčas, za iného zamestnanca alebo ak to nie je v jeho pracovnej náplni - je to v kolonke odmena „N“. Za celú existenciu firmy si podiel zo zisku nevyplatil. Žalovaná na pojednávaní dňa 30.4.2015 uviedla, že s vyjadreniami žalobcu nesúhlasí, hlavne, čo sa týka vzniku úpadku, úpadok bol preukázaný a vznikol v polovici r. 2012, nakoľko úpadca evidoval viac ako 2 veriteľov po splatnosti záväzkov viac ako 30 dní, napriek uvádzaným tvrdeniam žalobcu, že si poistné plnil do júna 2013, už v tomto čase, teda v polovici r. 2012 boli záväzky práve na poistnom VŠZP, a.s. a Sociálnej poisťovni. Úpadca ukončil pracovné pomery so všetkým zamestnancami k 31. 08. 2013 a so sebou samým prac. pomer ukončiť nechcel, ona mu navrhovala ukončenie pracovného pomeru dňa 16. 12. 2013, no úpadca trval na tom, aby to bolo dňa 31. 12. 2013. Má za to, že išlo o špekulatívne zotrvanie v pracovnom pomere, čo môže preukázať tým, že v januári 2014 bola v konkurze uplatnená žalobcom pohľadávka proti podstate viac ako 10 000,- EUR. Žalobca si v tejto pohľadávke proti podstate uplatnil aj odstupné, na čo by v prípade ukončenia pracovného pomeru ešte v auguste 2013 nemal nárok. Pracovný pomer s p. Holáňovou ukončila správkyňa a počas celého trvania konkurzu p. O. prácu nevykonávala, bola práceneschopná. Žalobcu, ako konateľa vyzvala na predloženie celej mzdovej agendy a v podstate ku skutočnostiam ohľadom prémiového a odmeňovacieho poriadku žalobca nemal žiadnu vedomosť. Preto predložený prémiový poriadok spochybňuje. Žalobcu žaluje o vrátenie vyplatených prémií na Okresnom súde Trnava. K činnosti po vyhlásení konkurzu uviedla, že žalobca určite nevypratával nájomné nehnuteľnosti, nakoľko ona tam mala uskladnené tieto stroje a materiál ešte do júna 2014, kedy došlo k predaju. Ak tvrdí, že nehnuteľnosti vypratával a majetku sa
zbavoval, tak takúto vedomosť ona nemá, lebo tým by dochádzalo k zmenšovaniu majetku patriaceho do všeobecnej podstaty a takýto majetok by určite žiadala vrátiť. Má za to, že po vyhlásení konkurzu žalobca nevykonával činnosť, okrem činnosti patriacej do kompetencii konateľa úpadcu. To, či si žalobca vyplatil alebo nevyplatil zisk počas trvania spoločnosti, nemá relevantný význam pre meritum tohto sporu. Správkyňou úpadcu sa stala až v novembri 2013. K predloženej mzdovej agende uviedla, že žiadne rozpisy prác neboli žalobcom spomínané a neboli jej ani predložené. Ak by ich aj žalobca teraz predložil, bude ich spochybňovať. To, že ako sám žalobca uviedol, mu prémie prináležali a odmeny za kontrolovanie prác zamestnancov, riadenia zamestnancov, riadenia spoločnosti , to určite od augusta do decembra 2013 nerobil. Nevykonával ani práce nadčas, ani práce za iných zamestnancov a preto naďalej trvám na tom, že žalobca nemá nárok na prémie, odmeny, priznané mzdovými listami od augusta 2013. Žalovaný na pojednávaní dňa 30.4.2015 uviedol, že asi v júli 2013 ukončil výrobu. V júli ešte bežala nejaká výroba, potom bola celozávodná dovolenka, približne asi jeden týždeň a potom pracovníci nepracovali a bolo to ako prekážka v práci, nechodili do práce len časť júla a august vôbec, okrem neho. V auguste mu bolo zrejmé, že musím dať návrh na konkurz a vlastne robil len to, čo súviselo s konkurzom, odovzdaním priestorov a pod. V tomto čase meškali aj mzdy, asi aj za jún, júl , neskôr boli asi vyplatené, ale bola to veľmi zlá situácia, zamestnanci boli nahnevaní, nechceli chodiť do práce, preto to bral ako prekážku. Bolo treba skompletizovať uzávierku, skontrolovať doklady, robil uzávierku, podieľal sa na nej. Nemal nikoho, tak to robil sám, predtým to bola ekonómka - manželka B. X., ktorá mala ukončený pracovný pomer v júni 2013. P. O. robila v mesiaci júl 2013 inventúry, kontroly materiálu, stavy materiálu podľa evidencií a to bolo tiež treba doložiť, súpisy rozpracovanosti materiálu bolo dosť. Návrh na konkurz podával 16. 08. 2013. Po 16. 08. 2013 mal dovolenku. V septembri, keď už bol konkurz podaný, zostávalo vypratať priestory a tak robil na tom, aj v nočných hodinách, mal napr. pomocníka, ktorý mu pomáhal napr. syn, manželka, dcéra, dcérin priateľ, rôzni náhodní známi, ale nie každý deň, len niekedy. Papiere uložil v súkromných priestoroch. Niečo skončilo ako materiál, to uložil ako majetok Profintu do hlavnej dielne pre správcu a pokiaľ to bol materiál na nič, odovzdal ho do šrotu. Nemyslí si, že by tým maril konkurz, pretože ten materiál, ktorý bol súčasťou majetku spoločnosti, zostal v spoločnosti. V čase, keď pripravoval doklady ku konkurzu, nemohol aj riadiť pracovníkov a zostával tam asi týždeň na konci augusta 2013 a to je situácia, kedy bola ochota pracovníkov nulová, vedeli, že končia a že nemajú zaplatený júl, boli nahnevaní, cítili sa oklamaní a bola to veľmi zlá situácia a ešte šlo o náhradnú prácu. Doklady spoločnosti Profint nemohol nechať likvidovať pracovníkov, to musel robiť sám príp. jeho manželka. Keď bol podaný návrh na konkurz, zlikvidované materiály, uprataná dielňa, robil nadčasy, pripravoval doklady pre správcu, s ktorým sa mal stretnúť, skontroloval doklady, či tam niečo nechýba, doklady boli uložené na viacerých miestach - v plechovom hangári, potom v skriniach v miestnostiach. Plechový hangár je jeho vlastníctvo. Potom tie materiály boli na rôznych miestach, potreboval to v takom poradí a zozname pripraviť, ako správca žiadal a potreboval to spraviť zo dňa na deň. Navyše bol jarmok, voľný deň.
Žalovaná poukázala na skutočnosť, že tých vecí na sťahovanie nemohlo byť až tak veľa, keďže ich našla v malej miestnosti uskladnené. To znamená, že tá miestnosť, bola miestnosťou susednou, kde sa hlavná činnosti spoločnosti Profint vykonávala, čiže premiestňovanie nebolo náročné ani časovo. Čo sa týka inventúry a účtovníctva, to celý čas viedla a s ňou komunikovala p. X. a nie žalobca, ona zasiela účtovnú závierku ku dňu vyhlásenia konkurzu a žalobca ju stále na ňu, čo sa týka účtovných vecí odkazoval. Podľa jej vedomostí skončili s výrobou v júni 2013. Považuje predloženú spoločenskú zmluvu za neplatnú, nakoľko nemá zákonný orgán spoločnosti. Ďalej upozornila na § 16 bod 2, v ktorom sa hovorí, že ak je spoločník zamestnanec spoločnosti prináleží mu mzda a výšku mzdy určí valné zhromaždenie a pod tým je veta, že práca nadčas nie je odmeňovaná, v bode D je uvedené, že mimo mzdy a podielu zo zisku môže byť spoločníkovi priznaná mimoriadna odmena, výšku odmeny určí valné zhromaždenie. Ani jedno rozhodnutie valného zhromaždenia žalobca nepredložil, ani neuviedol, že odmeňovanie prebehlo takýmto spôsobom, za mimoriadnu odmenu nepovažuje jej každomesačné vyplácanie k mzde. Právne úkony priložené do spisu na minulom pojednávaní a to mzdové zaradenie zo dňa 19. 12. 2008 a odmeňovanie riaditeľa, konateľa , štatutárov zo dňa 19. 12. 2008 spochybňuje, považuje ich za dodatočne vytvorené a neplatné v zmysle spoločenskej zmluvy. Navrhovateľ mal vyplatené všetky odmeny a prémie. Poukázala na to, že zamestnanci nemali vyplatené prémie, obracali sa na garančný fond, ale žalobca mal mzdu vyplatenú do posledných mesiacov, teda do júla 2013. Na pojednávaní dňa 9.7.2015 žalobca uviedol, že v spoločnosti bol ekonóm, jeho manželka, ktorá mala na starosti skartáciu. Za júl 2013 vrátane žalobcu mali vyplatené všetko a v auguste 2013 rovnakým
dielom rozdelil to, čo bolo k dispozícii vrátane seba. S manželkou ukončil pracovný pomer v júli 2013, pretože bolo zrejmé, že budú problémy a chcela odísť, tak proste odišla.
Svedkyňa L. O., uviedla, že žalobca je jej švagor. Pracovala v spoločnosti PROFINT od januára 2007 až do decembra 2013, ako referentka zásobovania. Pracovný pomer ukončila dohodou so žalovanou. Od 20. augusta 2013 bola práceneschopná. V júli ešte pracovala, mala na starosti objednávky materiálu, príjem, výdaj, skladové karty a viedla evidenciu dochádzky všetkých zamestnancov aj p. riaditeľa. Bol to papier- tlačivo, evidencia dochádzky a zapisovali sa tam všetci pracovníci. Myslí, že v spoločnosti to zostalo aj v čase vyhlásenia konkurzu. Každý mesiac to odovzdávala do kancelárie. V spise sa nachádza pracovný výkaz, dochádzka bolo evidovaná na inom tlačive. V auguste už neviedla túto evidenciu, pretože nechodila do práce, mala tam nejakú dovolenku a bolo im povedané, aby zostali doma. V júli ešte robili inventúru materiálu a všetkého, čo zostalo vo firme, materiál podľa skladových kariet. Inventúru dala potom žalobcovi. V auguste, septembri , októbri, novembri 2013 žalobcovi nepomáhala, nemá vedomosť, čo sa potom vo firme robilo. Vypratával to žalobca asi s nejakými pomocníkmi, nevie presne. Jej mzda sa skladala zo základného platu a z prémií. Spoločnosť, myslí, mala prémiový poriadok, nevie. Prémie mali za prácu, ktorú vykonávali, za to, čo odviedli, či bol s nimi riaditeľ spokojný. Prémie jej nekrátil, myslí, že ani iným. Na odmeny si nepamätá, myslí, že to bolo v tých prémiách. V auguste 2013, keď skončila, tak tam zostalo všetko, teda stroje, to, čo tam aj bolo predtým. Potom už nevie, čo sa s tými strojmi stalo, to už vo firme nebola, ako v júli 2013 skončila. Výkaz prác, to mal každý zamestnanec a každý zamestnanec si tam zapisoval, čo robil a kontroloval to žalobca alebo p. X.. Zapisovali sa tam aj priepustky, alebo keď bol u lekára a na konci zmeny sa to dalo na kontrolu riaditeľovi. Nevie, či si viedol riaditeľ svoj výkaz prác, výkazy sa vypisovali ručne. Od augusta 2013 nebola v tých priestoroch. Účtovníctvo viedla p. X., bola účtovníčka. Svedkyňa dostala vypracovanú pracovnú náplň pri nástupe do zamestnania a nemá vedomosť, či mal aj žalobca vypracovanú pracovnú náplň. Pracovný poriadok bol vypracovaný a k dispozícii bol v šatni a na dielni.
V zmysle § 118 ods. 2 OSP sudkyňa oboznámila účastníkov konania, že v konaní zostáva sporná existencia platného interného predpisu na odmeňovanie riaditeľa platného v čase august až november 2013, teda za obdobie, kedy si uplatňuje navrhovateľ prémie a odmeny.
Na pojednávaní dňa 1.10.2015 žalobca uviedol, že založil spol. Profint Vrbové, s. r. o. ktorá má 7 zhodných predmetov činností so spol. PROFINT spol. s r. o., čo nie je to nič výnimočné, predsa mohol robiť aj iné podnikanie. Táto spoločnosť je v štádiu rozvoja a hľadá, čo by robil ďalej. Výrobnú činnosť táto spoločnosť zatiaľ nerobí. Skúša nájsť kontakty, kde by mohol urobiť nejaký obchod, technickú prácu, vývoj a to, čo teda vie robiť. Činnosť úpadcu nemenil, nepresúval. Nevie presne povedať, koľko pracovného času venoval spol. Profint Vrbové, s. r. o. , pretože tá činnosť tam nebola veľká. 2-3 hodiny do týždňa tam robil, stíhal to, bola tam aj manželka a nie je to predpísané, koľko hodín má v spoločnosti robiť. Zamestnancov nemá Profint Vrbové, s. r. o. žiadnych, nie je tam zamestnaný ani on, ani manželka, nevypláca si v tejto spoločnosti mzdu a taktiež nie je vyplácaná mzda ani manželke. Pri výpočte čistej mzdy( bez odmien a prémii) vychádzal z koeficientu, ktorý našiel na internete, ktorým sa dá vynásobiť hrubá mzda a tým sa získa čistá. Čistá mzda je vypočítaná v priloženom mzdovom lístku, postupoval tak, že hrubé odmeny a prémie vynásobil uvedeným koeficientom a získal čisté odmeny a prémie a tie odrátal od pôvodnej čistej mzdy, ktorá bola uvedená na výplatnej páske. K základnej čistej mzde, ktorá je každý mesiac iná dospel tak, že to bolo dané programom, ktorý to vypočítal a on nie je odborník, aby to vypočítal. To zistiť momentálne nedokáže, k tomu by potreboval program, ktorý má všetky dáta, aby mu to vypočítal. Prvá spoločenská zmluva odmeňovanie upravovala preto, že vtedy spoločník nemohol byť ako zamestnanec. V ostatných spoločenských zmluvách sa už zmluva nezaoberala odmeňovaním, pretože to vyplývalo priamo zo zákona, preto to nebolo uvedené v spoločenskej zmluve v r. 2012 a 2013 platnej. Podľa názoru žalovanej, žalobca nedostatočným spôsobom špecifikoval činnosti, ktoré vykonával ako konateľ a ako riaditeľ v časti, v ktorej sa tieto činnosti kryjú, má za to, že pracovná zmluva je neplatná a tým nárok žalobcu nie je dôvodný. Považuje za absurdné, aby počas konkurzu prináležali riaditeľovi akékoľvek prémie alebo odmeny, nakoľko je podľa jej názoru už takáto likvidácia v rukách konateľa rovnako ako pracovné pomery ostatných zamestnancov, mal byť ukončený pracovný pomer aj so žalobcom. Rovnako poukázala na prvú spoločenskú zmluvu úpadcu, z ktorej jasne vyplývalo, aký spôsob odmeňovania bol daný, žalobca počas oboch súdnych konaní -v tomto a aj v konaní u 36Cbi/41/2014 opakovane tvrdil, že tento spôsob odmeňovania vyplýva od samého začiatku fungovania a bol zakotvený v prvej spoločenskej zmluve. Žiadosť o poskytnutie súčinnosti žalobcovi riadne predložila, vyzvala
ho riadne na predloženie dokumentácie, komunikácia s ním je však dodnes veľmi zložitá, pretože nerozumie, aké dokumenty, ako správca požaduje a stále útočí na žalovanú, že si má zabezpečiť sama doklady a nie je to jeho povinnosťou. Výpočet, ktorý predložil žalobca týkajúci sa mzdy a prémii považuje za nelogický, nakoľko vôbec nie je jasné z akého výpočtu pri stanovovaní čistej mzdy vychádzal. Podľa slov jej účtovníčky nie je možné vypočítať čisté prémie a čisté odmeny ako samotný nárok, ale žalobca to nejakým spôsobom dokázal a preto považuje tento výpočet za nesprávny. Vo výpočte, ktorý predložila po ostatnom pojednávaní vychádzala zo základnej mzdy uvedenej na výplatných páskach. K základnej mzde neboli pripočítané aj náhrady za dovolenky, a pretože nie je ekonómka nevie uviesť presný výpočet mzdy. Na pojednávaní dňa 29.10.2015 žalobca uviedol, že základný plat a tá časť, ktorá tam je uvedená, taký názov je v počítači, ktorý spracovával mzdy a je to pomer mzdy po odpočítaní nároku na sviatky a dovolenky, je to v podstate názov tak zvolený počítačom alebo mzdovým programom, ktorý všetky názvy ten program evidoval a tento názov sa mu hodil najviac. Žalovaná uviedla, že neuznala náhradu mzdy za dovolenku a sviatky, nakoľko zastáva názor, že má nárok len na základnú mzdu. Pracovná zmluva žalobcu je platná, je neplatná v časti, kde sa kryjú činnosti, ktoré vykonával ako konateľ napr. podanie návrhu na konkurz, lebo to boli činnosti, ktoré žalobca uvádzal, že ich vykonával po vyhlásení konkurzu. Od čistej mzdy odrátala hrubé prémie a odmeny. Rozporovala prémie a odmeny a odrátala to tak, lebo to považovala za dobré. Za mesiac august uznala pohľadávku vo výške 424,84 EUR, k tejto sume dospela tak, že z čistej mzdy 1724,49 EUR uvedenej na výplatnom lístku odpočítala odmeny 749 EUR a prémie 290,45 EUR a odrátala ešte 300 EUR, ktoré boli vyplatené. Za mesiac september čistá mzda 1545 EUR mínus prémie 456,42 EUR a odmeny 749 EUR. Za mesiac október čistá mzda 1 717,24 EUR mínus prémie 357,20 EUR a odmeny 749 EUR. Za mesiac november čistá mzda 1697,35 EUR mínus prémie 347,75 EUR a odmeny 749 EUR. Okrem 300 EUR, ktoré boli vyplatené v auguste, viac vyplatené žalobcovi nebolo. Žalovaný uviedol, že úlohy riaditeľa si plnil zodpovedne a to aj v čase pred vyhlásením konkurzného konania. Neboli na neho žiadne sťažnosti a to ani zo strany žalovanej. Preto považuje za správne, že mu bola vypočítaná mzda v súlade s predpismi PROFINT a aj v súlade s ostatnými predpismi - Zákonník práce, predpis o mzdách a daňovými predpismi. Priznanie mzdy neboli ani v rozpore so ZKR. Ďalej priznaním mzdy, tak ako bola prihlásená, nedošlo k ukráteniu veriteľov a nedôjde ani k zníženiu uspokojenia veriteľov v konkurze. Na pojednávaniach sa preukázalo, že správkyňa pri popieraní prihlásených jeho pohľadávok nepostupovala s odbornou starostlivosťou, pretože nepreskúmala, na základe čoho bola mzda priznaná. Nespravila tak, ani po podaní tejto žaloby, pričom v zmysle ZKR mala dosť času a možností na vysvetlenie veci a na prípadnú opravu, ale toto nevyužila. Ďalej s nedostatočnou odbornou starostlivosťou postupovala aj pri samotnom krátení prihlásených pohľadávok a to neodborným odčítavaním zložiek mzdy. V zmysle uvedeného je odôvodnený predpoklad, že zo strany správkyne mohlo ísť o účelové krátenie pohľadávok. Žalovaná naďalej trvala na tom, že postupovala s odbornou starostlivosťou, nakoľko preukázateľne žalobca neukončil svoj pracovný pomer ako riaditeľ, aby si tak mohol uplatniť pohľadávku proti podstate vo výške 10 000 EUR. Je jednoznačné, že takáto pohľadávka by uspokojenie veriteľov ukrátila, žalobca na pojednávaniach preukázal, že počas tohto obdobia vykonával len činnosti, ktoré sú činnosťami konateľa , nakoľko podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu a s tým súvisiace činnosti sú povinnosťou konateľa v zmysle ZKR. Naďalej spochybňuje hodnovernosť prémiového a odmeňovacieho poriadku, nakoľko jej napriek opakovaným výzvam nebol predložený a vyskytol sa prvý krát až na pojednávaní, napriek tomu, že požadovala celú mzdovú agendu. Čo sa týka výpočtu mzdy, naďalej trvá na predloženom výpočte a čo sa týka výplatnej pásky, bola zmätočná , nakoľko bol uvádzaný aj základný zmluvný plat a základná mzda a nebolo jasné, z čoho pri výpočte základnej mzdy vychádzať. Žalobca postupoval špekulatívne a podľa jej názoru nemal na prémie a odmeny žiadny relevantný nárok a tento sa mu v konaní ani nepodarilo preukázať. Trvá na to, že neuznala dovolenku, jednalo sa o ukončovanie firmy, neboli tam žiadny zamestnanci, žalobca nepreukázal, že v tom čase mal dovolenku žiadnymi podpísanými dovolenkovými lístkami ani žiadnym iným hodnoverným dokladom.
Podľa § 118a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len “O.s.p.“),vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať
rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu ( § 101 ods. 2). Podľa § 118a ods. 2 O.s.p. na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov. Podľa § 118a ods. 3 O.s.p. o povinnostiach podľa odseku 1 a o následkoch ich nesplnenia musia byť účastníci poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci. Podľa § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR) veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. Podľa § 32 ods. 9 ZKR rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení popretej pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu sa na popretú pohľadávku v konkurze neprihliada. Podľa § 47ods.1 Zákona č. 311/2001 Z.z. (ďalej len Zákonník práce) odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Podľa § 118, ods.1,2 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. (2) Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Podľa § 119, ods.2,3 Zákonníka práce mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Pre člena družstva, u ktorého je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah, možno mzdové podmienky upraviť aj uznesením členskej schôdze.
(3) V mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.
V prejednávanej veci súd je toho názoru, že žalobca ako jediný spoločník, konateľ a aj riaditeľ v čase, keď spoločnosť nevykonávala výrobnú činnosť, bol povinný vykonávať úkony ako konateľ spoločnosti, a to úkony smerujúce k vyhláseniu konkurzu. Pracovná zmluva žalobcu ako riaditeľa podniku neobsahovala pracovnú náplň, takže je možné vychádzať iba zo všeobecných pravidiel a z vyjadrenia žalobcu, čo bolo obsahom pracovnej náplne žalobcu ako riaditeľa. Ako sám uviedol, bolo to riadenie pracovníkov, prideľovanie práce jednotlivým pracovníkom, ich kontrola. Keďže túto prácu v mesiacoch august až november 2013 nevykonával, vykonával len práce v súvislosti s prípravou konkurzu, nie je možné
žalobcovi ako riaditeľovi spoločnosti priznať pohyblivú časť mzdy, a to prémie a odmenu, keďže pohyblivá časť mzdy vo forme prémií a odmien je pohyblivá zložka mzdy, ktorá sa odvodzuje od vykonanej práce, avšak musí ísť o prácu vykonávanú mimoriadne kvalitne, nad rámec svojich základných povinností a pri riadiacich funkciách nad rámec pracovnej doby. Pre výšku odmeny za vykonanú prácu je rozhodujúce, aké práce pracovník v podniku v skutočnosti vykonával a do akej funkcie mal byť zaradený podľa opisu vykonávaných prác v rámci nomenklatúry funkcií platnej v žalovanom podniku. Nie je rozhodujúce, aká odmena bola medzi účastníkmi pracovného pomeru dohodnutá vopred. Žalobca si však určoval v predmetných mesiacoch sám pracovnú dobu, pracovnú náplň, čerpanie dovolenky, keďže je v jednej osobe i konateľom spoločnosti. Žiadna osoba nezaznamenávala jeho príchod a odchod z práce, vykonávanie prác, preto nie je možné uznať výkaz jeho odpracovaných hodín a súd vychádzal z predpokladu, že odpracoval základný pracovný čas 8 hodín denne. Taktiež v konaní bolo preukázané, že žalobca v tomto čase bol zároveň aj konateľom inej spoločnosti s rovnakým predmetom činnosti ako je PROFINT spol. s r.o.. Napokon je potrebné povedať, že z výpovede žalobcu vyplýva, že vykonával práce, ktoré sám nemal vykonávať, ale po vyhlásení konkurzu mali byť vykonávané v súlade s pokynmi konkurzného správcu, keďže sám triedil a skartoval doklady spoločnosti, ako aj majetok spoločnosti. Súd taktiež uznal ako dôvodné pochybnosti žalovanej správkyne, ktorá spochybnila interný predpis označený ako Odmeňovanie riaditeľa, konateľa a štatutárov zo dňa 19.12.2008, ako aj mzdové zaradenie žalobcu, keďže tieto doklady žalobca doložil až dňa 27.4.2015 v tomto konaní, tieto doklady nedoložil ani k prihláške pohľadávky, ani na výzvu správkyne na doloženie všetkých mzdových dokladov spoločnosti. Ide o doklady, ktoré vystavil a podpísal sám žalobca a týkajú sa len jeho vlastného mzdového zaradenia, ako aj odmeňovania. Pričom tak v listine Mzdové zaradenie ako aj v listine Odmeňovanie riaditeľa, konateľa a štatutárov sú uvedené ako prémie - pohyblivá: 0 - 50 % v zmysle prémiového poriadku, odmeny N: 0 - 1000 Eur, pričom ako podmienka prináležania pohyblivej čiastky mzdy - prémie vo výške 50 % ZP (základného platu) podľa bodu 2 ak zamestnanec dodrží tieto podmienky: aktívne bude plniť svoje pracovné povinnosti celý mesiac s výnimkou riadnej dovolenky, svoje povinnosti vykoná sám a nepoverí nimi inú osobu. V bode 5 je uvedené, že zamestnanec v zmysle bodu 1, teda riaditeľ, má nárok na vyplatenie príplatku k mzde v prípade, ak vykonáva prácu nadčas, vykonáva prácu za iného zamestnanca, alebo vykonáva prácu, ktorá nie je v jeho pracovnej náplni. Tento príplatok sa vyplatí ako odmena N. Z uvedeného je zrejmé, že pohyblivá časť mzdy - prémie sa vypláca zamestnancovi za bežný výkon svojej práce, avšak za bežný výkon svojej práce má dostávať pracovník riadnu mzdu, v tomto prípade základný plat. Odmena N sa mala vyplácať za prácu nadčas alebo za prácu, ktorú vykonáva pracovník za iného zamestnanca, prípadne za prácu, ktorá nie je v jeho pracovnej náplni, avšak v prejednávanej veci žalobca nepreukázal vykonávanie práce nadčas, ani za iného zamestnanca alebo vykonávanie práce, ktorá nie je v jeho pracovnej náplni. Jeho pracovná náplň súdu nebola predložená a žalobca sám nevedel či existuje, takže nie je možné povedať, že vykonával práce nad rámec svojich povinností. Ako bolo už uvedené, žalobca je v jednej osobe riaditeľ, konateľ i spoločník spoločnosti a v uvedené mesiace vykonával prácu, ktorú mal vykonať ako spoločník a konateľ spoločnosti, teda v súvislosti s prípravou konkurzu. Neexistuje dôvod, pre ktorý by sa dalo povedať, že v jednotlivé dni tá istá osoba vykonávala práce ako riaditeľ, pričom ich mala vykonávať ako konateľ, a opačne a vykonávala ich mimo riadnej pracovnej doby. Žalobca ako riaditeľ ale zároveň aj ako konateľ a spoločník sa mal starať o to, aby spoločnosť mala dostatok zákaziek a mohla vykonávať svoju podnikateľskú činnosť a teda aby zamestnanci mali možnosť pracovať a poberať mzdu. Avšak sám žalobca ukončil pracovný pomer so svojimi zamestnancami, pretože spoločnosť nebola schopná platiť zamestnancom mzdu a samotní zamestnanci nemali zaplatenú mzdu v čase, keď riaditeľ požaduje okrem zaplatenia základnej mzdy aj odmenu a prémie. Priznanie odmien a prémií riaditeľovi spoločnosti, ktorá neprodukuje výrobu, neplatí zamestnancom mzdu, a ktorá počas vedenia spoločnosti týmto riaditeľom dospela k neschopnosti splácať svoje záväzky a k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu, by bolo nielen v rozpore s právnymi predpismi, ale bolo by nespravodlivé, priečilo by sa dobrým mravom a poctivým obchodným vzťahom. Je potrebné súhlasiť s názorom žalovanej, že predloženie mzdového zaradenia a tzv. prémiového poriadku riaditeľa, ktoré vytvoril a podpísal sám žalobca, je pochybné a vzbudzuje dôvodné podozrenie, že ide o listiny vytvorené dodatočne pre účely tohto konania. Taktiež je potrebné súhlasiť s názorom žalovanej, že pracovný pomer žalobcu správne mal byť ukončený skôr ako 31.12.2013, keďže ako riaditeľ nemal koho riadiť. Taktiež rozpis práce a dochádzky žalobcu bol predložený až v tomto súdnom konaní a je vytvorený žalobcom, je ním podpísaný, preto vzbudzuje dôvodné pochybnosti o ich správnosti a hodnovernosti, preto súd na ne neprihliadal a súd má za to, že vykonával prácu len v riadnom pracovnom čase 8 hodín, za ktorý mu prináleží iba základná mzda, pričom na rozdiel od žalovanej súd uznal čerpanie dovolenky žalobcom, pretože pokiaľ sám uvádza, že v tieto dni čerpal dovolenku a nepracoval, nie je možné mu vyplatiť mzdu, a pokiaľ by sme neakceptovali čerpanie
dovolenky, zostal by žalobcovi nárok na vyplatenie nevyčerpanej dovolenky. Keďže žalobca bol riaditeľ a konateľ v jednej osobe, čerpanie dovolenky si sám aj odsúhlasoval.
Súd sa v ďalšom zaoberal výpočtom mzdy žalobcu a dospel k záveru, že žalovaná postupovala nesprávne pri výpočte základnej mzdy, a teda aj čistej mzdy, hlavne z dôvodu, že neprihliadala na čerpanie dovolenky.
V mesiaci august 2013 mal žalobca zmluvný základný plat 912,83 Eur, odpracoval 13 dní, jeden deň bol platený sviatok, a čerpal 8 dní dovolenky. Jeho priemerný denný zárobok bol 41,49 Eur (912,83 : 22), x 14 (odpracované dni + 1 sviatok) = 580,90 Eur. Čerpal 8 dní dovolenky, za čo mu prináleží náhrada mzdy vo výške 810,47 Eur (8 hodín x 12,635 - priemer na jednu hodinu dovolenky x 8 dní), hrubá mzda teda činí 1.391,37 Eur, z ktorej je potrebné odpočítať odvody vo výške 13,40 % = 186,44 Eur (sociálne poistenie 4 % starobné, 3 % invalidné, 1,4 % nemocenské, 1 % v nezamestnanosti, 4 % zdravotné poistenie), čo činí 1.204,93 Eur. Z tejto sumy je potrebné odpočítať nezdaniteľné minimum 311,32 Eur a dostaneme základ dane 893,61 Eur, z ktorých je preddavok na daň 19 % = 169,78 Eur. Po odpočítaní preddavku dane 169,78 Eur od sumy 1.204,93 Eur dostaneme čistú mzdu 1.035,15 Eur, ktorú mal dostať žalobca v mesiaci august 2013. Keďže správkyňa uznala pohľadávku vo výške 424,84 Eur a žalobca sám uviedol, že mal za tento mesiac vyplatených 300,-- Eur, mohol sa domáhať určenia pohľadávky za mesiac august 2013 v prihláške vedenej pod poradovým číslom 10/1 v sume 310,31 Eur( 1.035,15 - 300
- 424,84). Súd teda uznal oprávnenosť pohľadávky za mesiac august 2013 v sume 310,31 Eur a vo zvyšku súd žalobu týkajúcu sa tejto pohľadávky zamietol, nakoľko súd nemôže rozhodovať o tej časti pohľadávky, ktorú správca uznal, ale len o tej časti pohľadávky, ktorú správca poprel.
V mesiaci september 2013 mal žalobca zmluvný základný plat 912,83 Eur, odpracoval 21 dní. Hrubá mzda činí 912,83 Eur, z ktorej je potrebné odpočítať odvody vo výške 13,40 % = 122,319 Eur (sociálne poistenie 4 % starobné, 3 % invalidné, 1,4 % nemocenské, 1 % v nezamestnanosti, 4 % zdravotné poistenie), čo činí 790,51 Eur. Z tejto sumy je potrebné odpočítať nezdaniteľné minimum 311,32 Eur a dostaneme základ dane 479,191 Eur, z ktorých je preddavok na daň 19 % = 91,04 Eur. Po odpočítaní preddavku dane 91,04 Eur od sumy 790,51 Eur dostaneme čistú mzdu 699,47 Eur, ktorú mal dostať žalobca v mesiaci september 2013. Keďže správkyňa uznala pohľadávku vo výške 339,69 Eur, mohol sa žalobca domáhať určenia pohľadávky za mesiac september 2013 v prihláške vedenej pod poradovým číslom 10/2 v sume 359,85 Eur. Súd teda uznal oprávnenosť pohľadávky za mesiac september 2013 v sume 359,85 Eur a vo zvyšku súd žalobu týkajúcu sa tejto pohľadávky zamietol.
V mesiaci október 2013 mal žalobca zmluvný základný plat 912,83 Eur, odpracoval 18 dní a čerpal 5 dní dovolenky. Jeho priemerný denný zárobok bol 39,69 Eur (912,83 : 23), x 18 (odpracované dni) = 714,42 Eur. Čerpal 5 dní dovolenky, za čo mu prináleží náhrada mzdy vo výške 543,13 Eur (8 hodín x 13,5783 - priemer na jednu hodinu dovolenky x 5 dní), hrubá mzda teda činí 1.257,552 Eur, z ktorej je potrebné odpočítať odvody vo výške 13,40 % = 168,51 Eur (sociálne poistenie 4 % starobné, 3 % invalidné, 1,4 % nemocenské, 1 % v nezamestnanosti, 4 % zdravotné poistenie), čo činí 1.089,042 Eur. Z tejto sumy je potrebné odpočítať nezdaniteľné minimum 311,32 Eur a dostaneme základ dane 777,722 Eur, z ktorých je preddavok na daň 19 % = 147,767 Eur. Po odpočítaní preddavku dane 147,767 Eur od sumy 1.089,042 Eur dostaneme čistú mzdu 941,275 Eur, ktorú mal dostať žalobca v mesiaci október 2013. Keďže správkyňa uznala pohľadávku vo výške 611,04 Eur, mohol sa žalobca domáhať určenia pohľadávky za mesiac október 2013 v prihláške vedenej pod poradovým číslom 10/3 v sume 330,24 Eur. Súd teda uznal oprávnenosť pohľadávky za mesiac október 2013 v sume 330,24 Eur a vo zvyšku súd žalobu týkajúcu sa tejto pohľadávky zamietol.
V mesiaci november 2013 mal žalobca zmluvný základný plat 912,83 Eur, odpracoval 15 dní, jeden deň bol platený sviatok, a čerpal 5 dní dovolenky. Jeho priemerný denný zárobok bol 43,468 Eur (912,83 : 21), x 16 (odpracované dni + 1 sviatok) = 695,489 Eur. Čerpal 5 dní dovolenky, za čo mu prináleží náhrada mzdy vo výške 543,132 Eur (8 hodín x 13,5783 - priemer na jednu hodinu dovolenky x 5 dní), hrubá mzda teda činí 1.238,62 Eur, z ktorej je potrebné odpočítať odvody vo výške 13,40 % = 165,975 Eur (sociálne poistenie 4 % starobné, 3 % invalidné, 1,4 % nemocenské, 1 % v nezamestnanosti, 4 % zdravotné poistenie), čo činí 1.072,645 Eur. Z tejto sumy je potrebné odpočítať nezdaniteľné minimum 311,32 Eur a dostaneme základ dane 761,325 Eur, z ktorých je preddavok na daň 19 % = 144,651 Eur. Po odpočítaní preddavku dane 144,651 Eur od sumy 1.072,645 Eur dostaneme čistú mzdu 927,994 Eur, ktorú mal dostať žalobca v mesiaci november 2013. Keďže správkyňa uznala pohľadávku vo výške
600,60 Eur, mohol sa žalobca domáhať určenia pohľadávky za mesiac november 2013 v prihláške vedenej pod poradovým číslom 10/4 v sume 321,39 Eur. Súd teda uznal oprávnenosť pohľadávky za mesiac november 2013 v sume 321,39 Eur a vo zvyšku súd žalobu týkajúcu sa tejto pohľadávky zamietol.
Zároveň súd zamietol žalobu aj v časti navrhovaného petitu č. 2, keďže súd v tomto incidenčnom konaní nemôže správcovi ukladať povinnosti, a teda ani povinnosť zistenú sumu prihlásenej pohľadávky určiť v súlade s platnými mzdovými predpismi. Súd sa s otázkou výpočtu mzdy v súlade s platnými mzdovými predpismi musel vysporiadať v súvislosti s výpočtom výšky uplatnenej pohľadávky tak, ako je vyššie uvedené.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Trnave na Krajský súd v Trnave.
Náležitosti odvolania ( § 42 ods. 3, § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ): z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.