Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/111/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred samosudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci navrhovateľa: Š. L., G. V. X.XX.XXXX, K. Y. Č.. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpeného: JUDr. Juraj Kula, advokát, so sídlom Mäsiarska č. 30, 040 01 Košice proti odporcovi: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 o zaplatenie 2.921,07 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný nahradiť trovy štátu v sume 48,- € na účet Okresného súdu Bratislava I v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 27.7.2009 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného odporcu na zaplatenie sumy 2 921,07 € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 9.3.2007 v dôsledku dopravnej nehody, podľa tvrdení navrhovateľa, mu vznikla škoda na osobných veciach, ktoré v čase dopravnej nehody mal na sebe/ oblečenie / a pri sebe /hodinky, okuliare, mobilný telefón/. Dopravná nehoda bola zapríčinená poistencom odporcu. Navrhovateľ si nárok na náhradu škody uplatnil u žalovaného odporcu v zmysle v znení novely č. o povinnom zmluvnom poistení, zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov platného a účinného v rozhodnom období. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že poškodenie, ako aj zničenie jeho osobných vecí v dôsledku dopravnej nehody preukázal odporcovi, ktorý vykonal obhliadku predmetných vecí, ktorých rozsah poškodenia je zrejmí aj z fotodokumentácie vyhotovenej odporcom. Odporca listom zo dňa 2.7.2007 nárok navrhovateľa titulom náhrady škody na zdraví uznal. Za účelom likvidácie škodovej udalosti, predmetom ktorej bola náhrada škody na hnuteľných veciach odporca žiadal, listom zo dňa 28.3.2008 a 12.6.2008, navrhovateľa, aby mu doručil fotokópiu zápisnice z jeho výsluchu ako poškodeného, realizovaného v trestnom konaní a doklady o zakúpení poškodených vecí. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že doklady o zakúpení poškodených vecí odporcovi nedoručil a ani iné odporcom žiadané listinné dôkazy. Podľa názoru navrhovateľa odporca bezdôvodne neposkytol navrhovateľovi náhradu škody. Odporca za účelom zistenia rozsahu poškodenia vecí v dôsledku dopravnej nehody mal podľa názoru navrhovateľa vyhotoviť znalecký posudok a následne mal poskytnúť navrhovateľovi plnenie v rozsahu škody ustálenej znalcom.

Odporca v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu doručenom súdu dňa 28.8.2009 uviedol, že nárok navrhovateľa na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť na hnuteľných veciach v dôsledku dopravnej

nehody dňa 9.3.2007 nemohol uspokojiť, nakoľko navrhovateľ odporcovi nepredložil odporcom žiadané doklady o kúpe hnuteľných vecí, ktoré mali byť v dôsledku dopravnej nehody poškodené. Odporca poukázal na ustanovenie a na ustanovenie Odporca uviedol, že ako poisťovateľ má právo určiť, ktoré doklady k poškodeným, resp. zničeným veciam žiada od poškodeného predložiť. Odporca poukázal na obsah výsluchu navrhovateľa ako poškodeného v rámci trestného konania v tom smere, že počas trestného konania navrhovateľ uviedol, že nemá problém predložiť doklady o zakúpení poškodených vecí v dôsledku dopravnej nehody. Počas vedenia trestného konania pred súdom tieto listinné dôkazy nepredložil, a ako poškodený bol Okresným súdom Košice - okolie rozsudkom č.k. -118 zo dňa 24.1.2008 odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie, nakoľko v trestnom konaní navrhovateľ nepreukázal nárok na náhradu škody. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to výsluchom účastníkov konania, svedkov na pojednávaní konanom dňa 21.11.2011 - J. L., P. L., O. I., L. Z., na O. C. V. XX.X.XXXX súd Z. A. - P. Y. C., V.F. Y., ktorú súd opätovne vypočul na pojednávaní konanom dňa 3.10.2012, na pojednávaní konanom dňa 30.9.015súd vypočul svedka T.. A. E., súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. , oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených odporcom do spisu, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( ). Účastníci konania, ako aj právny zástupca navrhovateľa, boli pri výkone dokazovania prítomní. Navrhovateľ a právny zástupca navrhovateľa sa pojednávania konaného dňa 18.11.2015, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, nezúčastnili, svoju neprítomnosť ospravedlnili a žiadali, aby súd vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 1.12.2010 v rámci jeho výsluchu zotrval na svojich skutkových tvrdeniach uvedených v návrhu. Uviedol, že mobilný telefón v čase vzniku škodovej udalosti mal pri sebe, ktorý sa stratil po vzniku dopravnej nehody, uviedol, že túto skutočnosť tvrdil aj počas trestného konania. Navrhovateľ ďalej uviedol, že pracovníkovi odporcu odovzdal originály dokladov o zakúpení oblečenia - texasiek, bundy, ako aj o zakúpení mobilného telefónu, hodiniek a okuliarov, ktoré si pracovník odporcu prevzal a nevrátil mu ich. Podľa tvrdení navrhovateľa si odniesol aj poškodené veci. Navrhovateľ v návrhu, ako aj vo svojej výpovedi, neuviedol značku okuliarov, ktoré boli poškodené, len ich cenu vo výške 531,10 €, mesiac a rok nadobudnutia - december 2006, taktiež neuviedol značku koženej bundy, len jej cenu vo výške 597,49 €, dátum zakúpenia marec 2006, cenu texasiek vo výške 132,78 €, dátum nadobudnutia júl 2006. Navrhovateľ v návrhu a počas výsluchu uviedol značku hodiniek

- E., kúpnu cenu vo výške 663,88 €, ktoré podľa tvrdení navrhovateľa boli zakúpené v novembri 2006, ako aj mobilného telefónu G. A. XXXX, ktorý bol zakúpený za sumu 995,82 € v decembri 2006. K okuliarom svedok uviedol, že ich na tvári počas nehody nemal, že syn mu ich priniesol z auta.

Súd v rámci konania vypočul svedkov za účelom odstránenia pochybností, či navrhovateľom označené veci osobnej potreby navrhovateľ mal zakúpené, a ktoré boli v súvislosti s dopravnou nehodou poškodené vzhľadom na rozpor obsahu tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu a jeho výsluchu s obsahom listinných dôkazov, ktorých obsah súd cituje nižšie, v odôvodnení rozsudku..

Svedkyňa J. L. - manželka navrhovateľa, na pojednávaní konanom dňa 21.11.2011 uviedla, že pre navrhovateľa kúpila bundu, nohavice a hodinky. Zároveň uviedla, že okuliare a telefón vybrali syn a jeho priateľka a zaplatili. Svedkyňa uviedla, že navrhovateľ v roku 2006 mal päťdesiat rokov, preto mu ako rodina kúpili zlaté starožitné hodinky z roku 1920. Svedkyňa opísala koženú bundu, ktorá bola klasického strihu čiernej farby, nohavice boli modré značky W., U. K. A. E. J. P. Q. T. U. J. B., I. K. Z. J. E., telefón bol výrobnej značky Nokia striebornej farby. Svedkyňa vo výpovedi uviedla, že doklady o zakúpení vecí pripravila manželovi a následne jej volal, že odovzdal originály týchto dokladov pracovníkovi odporcu. Svedkyňa uviedla, že pri ich odovzdaní nebola.

Svedok P. L., syn navrhovateľa, vo výpovedi uviedol, že po dopravnej nehode mu volal navrhovateľ. Prišiel na miesto dopravnej nehody. Svedok uviedol, že miesto dopravnej nehody prezerali privolaní policajti. Svedok uviedol, že podľa jeho vedomostí otec - navrhovateľ pri šoférovaní mal okuliare, nakoľko ich pri šoférovaní nosí. Svedok uviedol, že otec v čase dopravnej nehody mal okuliare značky Jaguár, pri kúpe ktorých bol s pánom I.. Svedok uviedol, že bol aj osobne pri kúpe mobilného telefónu , nakoľko kupoval dva telefóny, jedným z nich bol telefón J. G. XXXX. Svedok uviedol, že v dôsledku dopravnej nehody došlo k poškodeniu koženej bundy, nohavíc, ako aj k poškodeniu sklíčka hodiniek. Podľa vyjadrenia svedka sa poškodené okuliare v dôsledku dopravnej nehody opraviť nedali.

Svedok O. I. potvrdil, že bol pri kúpe okuliarov pre navrhovateľa, ktoré mu kupoval syn, ktorý mu kúpil zlaté okuliare značky Jaguár. Svedok uviedol, že okuliare boli drahé, nakoľko išlo o trojsklo.

Svedkyňa L. Z. vo výpovedi uviedla, zhodne ako svedkyňa J. L., ktoré z vecí patriacich navrhovateľovi boli poškodené v dôsledku dopravnej nehody.

Svedkyňa P. Y. C. vo výpovedi uviedla, že v rozhodnom období bola poisťovací maklér. Navrhovateľ prostredníctvom nej uzavrel s odporcom poistné zmluvy. Po poistnej udalosti na žiadosť navrhovateľa s odporcom komunikovala pri likvidácií poistnej udalosti. Svedkyňa uviedla, že konkrétne pri obhliadke poškodených vecí likvidátorom poisťovne nebola, ale že poškodené veci videla. Do žiadanky / zo dňa 28.6.2007, ktorej obsah súd cituje nižšie v odôvodnení rozsudku/, ktorú vyplnila, jej navrhovateľ nadiktoval zoznam poškodených vecí. Svedkyňa volala odporcovi, nakoľko navrhovateľ jej nepredložil doklady o kúpe poškodených vecí. Pracovníkom odporcu jej bolo oznámené, že ak navrhovateľ nedisponuje predmetnými dokladmi, má túto skutočnosť do žiadanky čestne prehlásiť.

Svedkyňa V. Y. bola v čase výsluchu zamestnancom odporcu. Pracovala ako likvidátorka poistných udalostí. Navrhovateľa opakovane vyzývala pri likvidácií poistnej udalosti na doloženie listinných dokladov potvrdzujúcich nadobudnutie osobných vecí, nakoľko bolo sporné, či navrhovateľ bol vlastníkom vecí, ktoré mali byť pri dopravnej nehode poškodené. Navrhovateľ v čase likvidácie poistnej udalosti odporcovi predložil len doklad o kúpe mobilného telefónu, z obsahu ktorého však nebolo zrejmé, či bol navrhovateľ jeho vlastníkom. Podľa vyjadrenia svedkyne, poistná udalosť nemohla byť likvidovaná, nakoľko navrhovateľ počas likvidácie poistnej udalosti nepreukázal, že bol vlastníkom ním označených poškodených vecí. Svedkyňa uviedla, že ak by navrhovateľ pracovníkovi odporcu v Košiciach doručil akékoľvek listinné doklady, tak by boli naskenované do likvidačného spisu. Svedkyňa uviedla, že jej bol doručený naskenovaný listinný doklad o vykonaní obhliadky poškodených vecí spolu s iba jedným dokladom potvrdzujúcim kúpu mobilného telefónu. Svedkyňa ďalej uviedla, že veci osobnej potreby boli podľa údajov v žiadanke, zakúpené navrhovateľom približne tri mesiace pred škodovou udalosťou, z tohto dôvodu bolo možné predpokladať, že doklady o ich kúpe navrhovateľ má, nakoľko išlo o cenenejšie veci. Svedkyňa poukázala aj na rozpor v tom smere, že navrhovateľ uviedol, že pri dopravnej nehode mobilný telefón bol poškodený, pri obhliadke poškodených vecí tvrdil, že sa pri dopravnej nehode stratil.

Po výsluchu svedkov, vyššie uvedených, odporca na pojednávaní konanom dňa 25.4.2012 založil do súdneho spisu farebnú, ako aj čiernobielu fotodokumentáciu vecí, ktoré navrhovateľ predložil pracovníkovi odporcu pri obhliadke a tvrdil, že preložené veci boli poškodené pri dopravnej nehode/ farebná dokumentácia spolu s originálmi listín z likvidačného spisu je založená v súdnom spise ako príloha samostatne za zažurnalizovanou časťou spisu/. Odporca poukázal na rozpor medzi obsahom zachyteným na fotkách a obsahom výpovedí svedkov v značke okuliarov, ktoré mali byť poškodené. Navrhovateľ pri vyplnení Zápisu o poškodených majetku k škodovej udalosti uviedol, že boli poškodené dioptrické okuliare značky Rey Ban, tieto boli zachytené aj na fotke, no svedkovia, tak manželka navrhovateľa, syn navrhovateľa a rodinný známy zhodne a jednoznačne tvrdili, že pri dopravnej nehode boli poškodené dioptrické okuliare Jaguár, nakoľko ich navrhovateľovi zakúpil syn navrhovateľa a pri kúpe bol vypočutý svedok O. I.. Taktiež bol rozpor vo farbe okuliarov - svedkovia tvrdili, že išlo o zlaté okuliare, no z fotodokumentácie vyplynulo, že išlo okuliare modrej farby. Z fotodokumentácie vyplynulo, že okuliare zlomené neboli. Taktiež rozpor bol v rozsahu poškodenia hodiniek. Na fotodokumentácií je zachytené len rozbité sklíčko, na rozdiel od tvrdenia navrhovateľa, že boli hodinky zlomené. Odporca ďalej poukázal na rozpor, že svedkovia uviedli, že hodinky navrhovateľovi darovali v roku 2006 a sám navrhovateľ likvidátorovi uviedol, že ich mal už desať rokov. Táto skutočnosť vyplýva z obsahu listinného dôkazu založeného v spise, a to z nižšie citovaného listinného dôkazu Zápisu o poškodení majetku k škodovej udalosti, v kolónke popis, iné poznámky / č.l.51 a nasl. spisu/, ktorý bol súdu odporcom založený, tak ako súd uviedol spolu s originálmi ďalších listinných dôkazov v súdnom spise ako príloha samostatne za zažurnalizovanou časťou spisu. Súd dodáva, že v tomto zozname pri hodinkách nie uvedený mesiac a rok obstarania, ako pri iných osobných veciach v zozname uvedených. Súd dodáva, že navrhovateľ na rozdiel od uvedeného záznamu - v návrhu, v dotazníku pre poškodeného zo dňa 3.8.2007 /č.l. spisu 37/, v žiadanke zo dňa 28.6.2007/ č.l. 7 spisu / uvádza, že hodinky boli zakúpené novembri 2006.

Súd na pojednávaní konanom dňa 30.9.2015 vypočul svedka T.. A. E., ktorý uviedol, že pracoval u odporcu ako obhliadkár. Konkrétne si na žiadnu likvidáciu poistnej udalosti z roku 2007 nepamätal,

no opísal postup obhliadkára pri obhliadaní poškodených vecí. Svedok poškodené veci obhliadne, vykoná fotodokumentáciu týchto vecí, Svedok jednoznačne uviedol, že pri obhliadke poškodených vecí nepreberá od poškodených originály dokladov o zakúpení predmetných vecí, preberie len fotokópie týchto dokladov a túto skutočnosť uvedie do zápisu o obhliadke. Svedok uviedol, že nepreberá obhliadané veci od poškodených.

Z obsahu uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru , Okresného dopravného inšpektorátu v Košiciach okolie ČVS:ORP-19/DI-KS-2007 zo dňa 15.3.2007 mal súd preukázané, že vyšetrovateľ začal trestné stíhanie Y.. Z. ako obvineného za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa písmeno c/ , lebo na podklade zistených skutočnosti bol dostatočne dôvodný záver, že dňa 9.3.2007 o 19.30 hod. došlo na križovatke ciest I/68 a III/068030 v úseku C. - M. k dopravnej nehode medzi vozidlami O. XXX, N..Č.. C. XXXBM, C. P. Y.. Z. Q. Z. Š. U., N..Č.. C. XXX V., ktoré riadil navrhovateľ, pri ktorej došlo k ťažkému zraneniu vodiča Z. s PN šesť týždňov, k ľahkému zraneniu vodiča L. - navrhovateľa s PN do 7 dní. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľ pri dopravnej nehode utrpel ľahké zrenia, a to oderky lebky, zápästia a predkolení.

Z obsahu zápisnice o výsluchu navrhovateľa v trestnom konaní v procesnom postavení svedka

- poškodeného, vyhotovenej vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Košiciach okolie ČVS:ORP-19/DI-KS-2007 zo dňa 27.3.2007 vyplynulo, že viedol motorové vozidlo Š. U. A. J. M. V. C.Í., po prechode štátnej hranice išiel s vozidlom po ceste I/68 smerom k obci C.. Zrazu zbadal v jeho jazdnom pruhu vozidlo, po náraze do predmetného vozidla, navrhovateľ z motorového vozidla, ktoré viedol, vystúpil aj so spolujazdcom. Navrhovateľ spolu so spolujazdcom sa išli pozrieť na motorové vozilo, s ktorým došiel do dopravnej kolízie. Navrhovateľ si pamätal, že bol sanitkou prevezený na ošetrenie a z nemocnice bol prepustený na vlastnú žiadosť. Navrhovateľ počas výsluchu uviedol, že v dôsledku dopravnej nehody na vozidle, ktoré viedol, ktoré však patrilo jeho manželke, bola spôsobená škoda vo výške 450 000,- Sk. Pri nehode podľa vyjadrenia navrhovateľa došlo aj k poškodeniu okuliarov v sume 16 000,- Sk, koženej bundy v sume 18 000,- Sk, texasiek v sume 4.000,- Sk, hodiniek Tavannes v sume 20.000,- Sk a mobilného telefónu zn. Nokia Sirosco 8800 v sume 30 000,- Sk. Navrhovateľ počas výsluchu neuviedol výrobnú značku poškodených okuliarov, koženej bundy a texasiek. Navrhovateľ si nárok na náhradu škody uplatnil v trestnom konaní a uviedol, že okrem iného, škodu na veciach vie dokladovať potvrdeniami o ich kúpe.

Z obsahu rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k.. -118 zo dňa 24.1.2008 právoplatného dňa 24.1.2008 vyplynulo, že navrhovateľ ako poškodený, podľa ustanovenia bol súdom odkázaný so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. Z odôvodnenia rozsudku vyplynul záver, že síce obaja poškodení /aj spolujazdec/ sa pripojili do trestného konania a žiadali, aby súd uložil obžalovanému v odsudzujúcom rozsudku povinnosť nahradiť škodu titulom škody na zdraví a škody na majetku. Dokazovaním bolo zistené, že sa ich nároky uspokojujú v rámci likvidácie poistnej udalosti a navyše, pokiaľ ide o škodu spôsobenú na osobných veciach poškodených, táto nebola nijako preukázaná žiadnymi listinnými, či inými dôkazmi.

Z obsahu listinného dôkazu, a to Zápisu o poškodení majetku k škodovej udalosti zo dňa 5.6.2007/ ktorého časť je vo fotokópii založená v súdnom spise na č.l.51, originál je samostatne založený, tak ako súd už uviedol za zažurnalizovanou časťou spisu/ vyplýva, že v tomto zápise, ako v jedinom, bola uvedená výrobná značka dioptrických okuliarov, ktoré mali byť pri dopravnej nehode poškodené - Išlo o značku Rey Ban, ktoré mali byť zakúpené v decembri 2006, výrobná značka bundy a nohavíc uvedená nebola, len nadobúdacia cena mesiac a rok nadobudnutia. Z obsahu listinného dôkazu ďalej vyplýva, že mali byť poškodené hodinky zn. Tavannes -zlaté, pri ktorých nie je uvedený mesiac a rok nadobudnutia, tak ako súd uviedol už vyššie v kolónke s označením Popis, iné poznámky je uvedené, že hodinky podľa vyjadrenia navrhovateľa sú starožitné, rok výroby 1920 a navrhovateľ ich mal približne desať rokov. Z obsahu listinného dôkazu ďalej vyplýva, že mal byť pri dopravnej nehode stratený mobilný telefón Nokia Sirosco 8800, ktorý bol zakúpený v decembri 2006.

Z obsahu listinného dôkazu s označením žiadanka zo dňa 28.6.2007 vyplýva, že navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil nárok na náhradu škody vecí, ktoré podľa jeho vyjadrenia mali byť poškodené v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú tak ako súd uviedol vyššie zapríčinil poistenec odporcu/čo medzi účastníkmi konania sporné nebolo/, a to koženej bundy, ktorú si mal navrhovateľ zakúpiť v marci roku 2003, okuliarov , ktoré mali byť zakúpené decembri roku 2006, texasiek v sume 4 000,-Sk, ktoré mali

byť zakúpené v júli 2006, hodiniek starožitných v sume 20 000,- Sk, ktoré mali byť zakúpené v novembri 2006, telefónu v sume 30 000,-Sk, ktorý mal byť zakúpený v decembri roku 2006. Z obsahu žiadanky vyplýva, že navrhovateľ v nej uviedol na rozdiel od výpovede v trestnom konaní a neskôr v konaní v prejednávanej veci, že čestne prehlasuje, že nemá doklady o kúpe predmetných vecí, okrem dokladu o kúpe telefónu, ktorého kópiu odovzdal pracovníkovi odporcu.

Z obsahu listu odporcu zo dňa 28.3.2008 vyplýva, že odporca navrhovateľa vyzval na doručenie zápisnice výsluchu navrhovateľa ako poškodeného v trestnom konaní /obsah ktorej súd citoval vyššie/ a na doloženie dokladov o zakúpení vecí osobnej potreby, ktoré boli v dôsledku dopravnej nehody poškodené a v súvislosti s ich poškodením si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody u odporcu. Odporca na doloženie predmetných dokladov vyzval navrhovateľa opäť listom zo dňa 12.6.2008.

Súd nárok navrhovateľa posúdil v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj v zmysle ustanovení , nakoľko nárok navrhovateľa bol navrhovateľom uplatnený titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť pri dopravnej nehode, ktorá bola zapríčinená poistencom odporcu, titulom uzavretia zmluvy o povinnom zmluvnom postení. Tým, že išlo o nárok na náhradu škody bol navrhovateľ povinný v konaní preukázať, že pri dopranej nehode dňa 9.3.2007 boli poškodené ním označené veci osobnej potreby, ktoré v čase nehody mal na sebe a pri sebe.

Podľa ustanovenia s.1 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje povinné zmluvné za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len "kancelária").

Podľa ustanovenia cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na osobitné predpisy. 1), ktorým je pod čiarou uvedený

Podľa ustanovenia písmeno d,f,g,h,i cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu, poisteným ten, na koho sa vzťahuje , poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona, škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie, poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu,

Podľa ustanovenia s.1 cit. zákona sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa ustanovenia §4 ods.2 písmeno b / cit. zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa ustanovenia §4 ods.3 cit. zákona poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného

práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. V prejednávanej veci nie je sporné, že navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaným subjektom v konaní - je poškodeným v dôsledku vzniku škodovej udalosti. a to dopravnej nehody zo dňa 9.3.2007, ktorá bola zapríčinená poistencom odporcu, ktorý mal uzavreté povinné zmluvné postenie so žalovaným odporcom a ktorému vzniklo právo podľa ustanovenia , aby odporca ako poisťovateľ - teda pasívne vecne legitimovaný subjekt , za neho poskytol poškodenému - navrhovateľovi podľa ustanovenia , písmeno b/ poistné plnenie - uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Povinnosťou navrhovateľa však bolo v konaní uniesť dôkazné bremeno v tom smere, že bol povinný preukázať nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou vecí, teda bol povinný preukázať všetky atribúty vzniku škody a tým aj zodpovednosť odporcu mu škodu, podľa ustanovenia , písmeno b/ , zaplatiť.

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, navrhovateľ uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Odporca nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že na strane navrhovateľa ku škode nedošlo a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. ) Podľa sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ l53 ods. l ). V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v a vety prvej , alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy, musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. S poukazom na vyššie uvedený stručný výklad o bremene tvrdenia a bremene dôkazu možno konštatovať, že nepredložením hodnoverných listinných dôkazov okúpe osobných vecí navrhovateľom, ako aj neodstránením rozporov, ktoré z vecí označených navrhovateľom v návrhu vzhľadom na obsah vyššie citovaných listinných dôkazov a vzhľadom na obsah výpovede svedkov- manželky navrhovateľa, syna navrhovateľa a rodinného priateľa skutočne navrhovateľ vlastnil, a ktoré skutočne a nezameniteľne boli poškodené v súvislosti s dopravnou nehodou. Navrhovateľ počas konania neodstránil ani pochybností o poškodení alebo strate mobilného telefónu, ktorý mal mať navrhovateľ pri

dopravnej nehode, ktorého mal byť vlastníkom. Navrhovateľ si v konaní neplnil povinnosť účastníka konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení , nepredložil súdu žiadne dôkazy, z obsahu ktorých by súd mohol vyvodiť záver o unesení dôkazného bremena navrhovateľom v prejednávanej veci. Na druhej strane odporca, plniac svoju povinnosť tvrdenia, poukázal v konaní na jednotlivé rozpory uvádzané navrhovateľom počas trestného konania o možnosti predloženia dokladov o kúpe jednotlivých vecí osobnej potreby, ktoré mali byť poškodené v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Odporca poukázal aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ počas konania modifikoval svoje tvrdenie v tom smere, že doklady o kúpe osobných vecí odovzdal pracovníkovi odporcu aj spolu s poškodenými vecami, ktorý mu ich nevrátil, preto nemohli byť doklady o kúpe osobných vecí predložené ani súdu. Odporca poukázal na rozpor označenia okuliarov a na rozsah poškodenia v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorej navrhovateľ ako vodič osobného vozidla bol účastníkom. Odporca taktiež poukázal na rozpor o zakúpení hodiniek, a o ich rozsahu poškodenia v súvislosti s dopravnou nehodou, keď navrhovateľ tvrdil pracovníkovi odporcu pri vyplnení Zápisu o poškodení majetku k škodovej udalosti, že hodinky mal vo vlastníctve už desať rokov a navrhovateľ napriek tejto informácií vypočutej svedkyni P. Y. C. pri vyplnení žiadanky zo dňa 28.6.2007, ako aj v návrhu uviedol, že hodinky nadobudol v novembri roku 2006 a túto informáciu tvrdili aj svedkovia -manželka navrhovateľa, syn a jeho priateľka. Taktiež odporca poukázal na rozpor tvrdení navrhovateľa o tom, že si najskôr uplatnil nárok na náhradu škody za poškodený mobilný telefón, no neskôr začal navrhovateľ tvrdiť, že mobilný telefón sa pri dopravnej nehode stratil. Odporca si splnil svoju procesnú povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a uniesol aj v tomto smere dôkazné bremeno. Pri priznaní nároku na náhradu škody musia byť splnené všetky atribúty vzniku zodpovednosti za uplatnenú škodu. Všeobecné ustanovenie , upravuje rozsah náhrady škody, a to pre všetky druhy spôsobenej škody. Osobitným ustanovením aplikovateľným v prípadoch škody spôsobenej na veci upravujúcim spôsob určenia výšky takejto škody je však ustanovenie , ktoré v záujme reparačnej funkcie zodpovednosti za škodu zakotvuje pravidlo, podľa ktorého sa pri určení výšky škody na veciach zásadne vychádza z ceny veci v čase poškodenia, a nie z ceny v čase nadobudnutia veci (poškodeným).(nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. -27) . Súd zamietol návrh navrhovateľa ,ktorým žiadal, aby súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom ustálenia výšky škody. Takéto dokazovanie súd považoval nadbytočné, nakoľko navrhovateľ v konaní, tak ako súd uviedol vyššie nepreukázal, či ním označené veci osobnej potreby boli skutočne v jeho vlastníctve a či skutočne boli ním označené osobné veci poškodené v dôsledku dopravnej nehody, ktorej bol účastníkom. Súd vec hmotnoprávne posúdil aj podľa ustanovenia upravujúce spôsob špecifikácie výšky škody na veci, teda ustanovenie citovaného zákona, ktoré však nebolo možné z dôvodov uvedených vyššie aplikovať.

V sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý tieto skutočnosti tvrdí. Podľa názoru súdu bolo na navrhovateľovi, aby preukázal svoje tvrdenie, že ním označené veci osobnej potreby mal v čase dopranej nehody pri sebe a na sebe, a že práve tieto veci ním označené boli aj poškodené v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou v súvislosti s ktorou malo prísť aj k strate ním označeného mobilného telefónu, nielen k jeho poškodeniu. Navrhovateľ jednoznačným a nezameniteľným spôsobom nepreukázal, že ním označené veci osobnej potreby mal vo vlastníctve. Taktiež nepreukázal, že vo vzťahu k odporcovi si splnil zákonnú povinnosť predložením odporcom požadovaných listinných dôkazov. Súd mal dôvodné pochybnosti o predložených veciach navrhovateľom pracovníkovi odporcu pri ich obhliadke vzhľadom na výpoveď svedkov ako aj na obsah výpovede navrhovateľa a obsah citovaných listinných dôkazov predložených odporcom- či skutočne boli odporcovi počas likvidácie poistnej udalosti predložené navrhovateľom osobné veci, ktoré naozaj boli poškodené v dôsledku dopravnej nehody. Tvrdenia účastníkov konania boli od počiatku rozporné v tom smere, či navrhovateľom označené veci osobnej potreby boli skutočne v dôsledku dopravnej nehody poškodené, resp. stratené. Bolo povinnosťou súdu tieto rozpory odstrániť a za tým účelom súd vo veci nariadil výsluch svedkov a vykonal dokazovanie čítaním vyššie uvedených listinných dôkazov. Po vykonaní dokazovania súd dôkazy zhodnotil a ustálil, že navrhovateľ nárok na náhradu škody v žalovanom rozsahu nepreukázal. Skutkové zistenia v danej veci dávali súdu dostatočný podklad pre rozhodnutie, ktorým návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Podľa ustanovenia štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Súd zaviazal navrhovateľa, ktorý v konaní úspech nemal na náhradu trov štátu vo výške 48,96 €, ktoré je povinný zaplatiť v lehote troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Bratislava I, na základe príkazu na úhradu, ktorý bude navrhovateľovi súdom spolu s rozsudkom doručený. Trovy štátu vznikli v zmysle uznesenia č.k. -165 zo dňa 14.10.2015, právoplatného dňa 23.10.2015, ktorým súd priznal svedočné v sume 48,96 € a zároveň súd upravil učtáreň súdu, aby priznané svedočné zo štátnych finančných prostriedkov, zapísaných v zozname trov pod položkou číslo 1, bez vyčkania právoplatnosti uznesenia na účet svedka vo výroku uznesenia uvedený, vyplatila.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia 142 ods.1 O.s.p v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní. Odporca v konaní mal plný úspech avšak voči navrhovateľovi ,ktorý v konaní úspech nemal, si náhradu trov konania neuplatnil, nakoľko mu v súvislosti s konaním trovy konania nevznikli.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / /. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /