Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_51Er-299-2014.pdf
PDF · 90.07 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-51Er/299/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX/XX, XXX XX C., zast. Advokátska kancelária, JUDr. Michal Treščák, ml.- advokát, so sídlom Slovenskej jednoty 8, 040 01 Košice, proti povinnému K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XX, XXX XX C., zast. JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova 20, 042 83 Košice, vedenej na Exekútorskom úrade v Moldave nad Bodvou u súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Delfiniho, so sídlom Školská 10, 045 01 Moldava nad Bodvou, pod č. Ex 108/14 o vymoženie dlžného výživného vo výške 2 904,30 Eur a bežného výživného vo výške 82,98 Eur mesačne do budúcna s prísl. takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
Námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 08.09.2014 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Delfiniho vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie dlžného výživného vo výške 2 904,30 Eur a bežného výživného vo výške 82,98 Eur mesačne do budúcna s prísl., a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice II, číslo konania 27C 44/03-88 zo dňa 28.04.2005.
Dňa 11.09.2014 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/154091 zo dňa 13.10.2014.
Dňa 14.11.2014 boli súdu doručené námietky povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie. Povinný vo svojich námietkach uviedol, že v predmetnej exekúcii je vymáhané výživné pre oprávnenú vo výške 3 070,26 Eur ako dlžné výživné za obdobie od 20.10.2014. Povinný ďalej uvádza, že z upovedomenia o začatí exekúcie nevyplýva, za aké obdobie malo toto dlžné výživné vzniknúť. Jediným konkrétnym údajom týkajúcim sa obdobia, za ktoré malo dlžné výživné vzniknúť, je podľa názoru povinného dátum 20.10.2014, ktorým sa končí obdobie, v ktorom malo vzniknúť dlžné výživné vo výške 3 070,26 Eur., keďže od 21.10.2014 sa podľa názoru povinného exekúciou vymáha bežné výživné vo výške 82,98 Eur mesačne. Povinný sa v zmysle svojho tvrdenia môže len domnievať, na základe vydelenia celkovej výšky dlžného výživného mesačnou výškou výživného, že v exekučnom konaní je vymáhaný nárok na výživné za obdobie od 20.11.2011 do 20.10.2014, t.j. 37 mesiacov.
Povinný vo svojich námietkach ďalej uviedol, že oprávnená ukončila v júni 2011 štúdium na Strednej odbornej škole pôšt a telekomunikácií v Košiciach, čím nadobudla podľa názoru povinného schopnosť sama sa živiť a vyživovacia povinnosť povinného voči nej zanikla. Ako príklad povinný použil ustanovenie § 62 ods. 1 Z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sa píše, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa názoru povinného na základe návrhu jej matky, M. M. vo veci zvýšenia výživného na maloletú G. M., ktorý podala na Okresnom súde Košice II dňa 01.10.2014 uvádza, že oprávnená pracovala na dohodu zopár hodín od augusta tohto roku, čím je podľa názoru povinného preukázaná schopnosť samostatne sa živiť.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru povinného mu voči oprávnenej nevznikol žiaden dlh a rovnako nie je povinný jej prispievať na jeho výživné v súčasnosti a do budúcna sumou výživného určeného rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 27C/44/03 zo dňa 28.04.2005.
Oprávnená dňa 25.11.2014 doručila na Okresný súd Košice II podanie označené ako Vyjadrenie k námietkam proti exekúcii.
Oprávnená vo svojom podaní poukázala na ňou podaný návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom boli presne rozpísané časové intervaly, v ktorých povinný neplatil výživné, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 27C/44/03 zo dňa 28.04.2005. Povinný prestal podľa názoru oprávnenej platiť výživné od okamihu, kedy oprávnená skončila strednú školu, t.j. od októbra 2011. Celková dĺžka výživného je teda vypočítaná do augusta 2014, čo činí 2 904,30 Eur. Nakoľko s ohľadom na doterajšie správanie povinného podľa názoru oprávnenej existuje predpoklad, že bez vykonania exekúcie nebude zaručená riadna výživa oprávnenej, oprávnená zároveň navrhla vykonať exekúciu aj do budúcna.
Oprávnená nesúhlasila s názorom povinného, ohľadne okamihu ukončenia vyživovacej povinnosti voči sebe a vyjadrila názor, že vyživovacia povinnosť síce zaniká nadobudnutím schopnosti dieťaťa živiť sa samo, avšak to neznamená, že mu táto povinnosť automaticky zanikne ukončením štúdia. Ide podľa názoru oprávnenej o individuálne posúdenie skutkových okolností každého jedného prípadu a schopnosť živiť sa sám nadobudne dieťa vtedy, keď získa pravidelný mesačný príjem, ktorý mu zabezpečí možnosť starať sa o seba a samostatne si zabezpečiť výživu.
Oprávnená vo svojom vyjadrení poukázala na ustanovenie § 78 ods. 1 Z. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom sa uvádza, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. To znamená, že pokiaľ by oprávnenej vznikla schopnosť živiť sa sama, v takomto prípade sa povinný musí obrátiť na súd s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Dovtedy, kým súd nerozhodne o zrušení vyživovacej povinnosti v dôsledku zmeny pomerov, vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenej podľa názoru oprávnenej trvá aj naďalej.
Podľa ust. § 201 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Podľa ust. § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Podľa ust. § 202 ods. 1 Exekučného poriadku ak počas vykonávania exekúcie vzniknú ďalšie trovy exekúcie, upovedomí o nich exekútor oprávneného a povinného.
Podľa ust. § 4 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa ust. § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.
Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa ust. § 80 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu, listinných dôkazov založených v spise, ako aj námietok povinného proti exekúcii zistil, že povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk osobne dňa 28.10.2014 a námietky proti exekúcii boli podané na poštovú prepravu dňa 10.11.2014, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.
Súd sa dôkladne oboznámil s obsahom spisu, s námietkami povinného aj s vyjadrením oprávneného k námietkam proti exekúcii a dospel k nasledujúcim záverom.
Námietky v exekúcii sú obranou povinného proti neprávom vedenej exekúcii a ich cieľom je jej vyhlásenie za neprípustnú. Námietky v exekučnom konaní však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je už právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia na základe ktorého sa vedie exekúcia a nemožno nimi toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Exekučný súd môže námietkam povinného proti exekúcii vyhovieť len za predpokladu, že tento vo svojich námietkach preukáže existenciu takých okolností, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo takých dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná a ktoré nastali až po vydaní exekučného titulu.
Exekučným titulom v tejto exekučnej veci sa stal rozsudok Okresného súdu Košice II, číslo konania 27C 44/03-88 zo dňa 28.04.2005, ktorý vo svojom výroku zaviazal povinného prispievať na výživu oprávnenej sumou 2 500 Sk (82,98 Eur) mesačne. Povinný vo svojich námietkach nespochybnil fakt, že na oprávnenú výživným prestal prispievať po ukončení stredoškolského štúdia oprávnenej.
Z vyjadrenia oprávnenej súdu jasne vyplýva, že povinný si vyživovaciu povinnosť uloženú súdom nesplnil v období od októbra 2011 (vrátane) do augusta 2014 (vrátane), t.j. 35 mesiacov. Ak dobu 35 mesiacov vynásobíme sumou predstavujúcou mesačné výživné, teda 82,98 Eur, vychádza nám čiastka dlžného výživného vo výške 2 904,30 Eur. Keďže oprávnená podala na poštovú prepravu Návrh na vykonanie exekúcie dňa 08.09.2014 a súdnemu exekútorovi bol doručený dňa 09.09.2014, z uvedeného vyplýva,
že oprávnená sa domáha výkonu exekúcie na vymoženie bežného výživného vo výške 82,98 Eur od mesiaca september 2014 do budúcna, a to až do času, kedy povinnému voči oprávnenej vyživovacia povinnosť zanikne.
Povinný vo svojich námietkach poukazoval na zánik vyživovacej povinnosti, ku ktorému malo dôjsť či už ukončením stredoškolskej dochádzky oprávnenej, alebo jej nástupom do zamestnania.
Súd v tejto veci dáva za pravdu oprávnenému a vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 78 ods. 1 Z. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom sa uvádza, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery a okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh, teda súd zastáva názor, že mu ako exekučnému súdu neprináleží právomoc rozhodovať o ukončení respektíve o neukončení vyživovacej povinnosti. Ak má povinný záujem zrušiť vyživovaciu povinnosť voči osobe oprávnenej, musí sa s touto žiadosťou obrátiť na príslušný súd, ktorý vykoná v tejto veci potrebné dokazovanie.
Do toho času rozsudok Okresného súdu Košice II v Košiciach, číslo konania 27C 44/03-88 zo dňa 28.04.2005 (exekučný titul) je podľa názoru súdu právne záväzný voči osobe oprávnenej, povinného, ako aj voči súdnemu exekútorovi a exekučnému súdu a oprávnená má právo požadovať nútený výkon povinnosti uloženej týmto rozsudkom pri jej neplnení povinným.
Čo sa týka vymáhania bežného výživného, súd posúdil okolnosti, ktoré uviedla oprávnená vo svojom vyjadrení k námietkam proti exekúcii v súvislosti s ustanovením § 80 Exekučného poriadku a dospel k záveru, že vzhľadom na to, že neexistuje predpoklad, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne, súd výkon exekúcie na bežné výživné nezruší a exekúciu na bežné výživné nezastaví až do času, kedy bude preukázateľný opak.
Pretože súd z námietok povinného nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti, resp. také dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, nemal inú možnosť, len námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietnuť.
K námietkam voči trovám exekúcie súd uvádza, že keďže neboli bližšie špecifikované, súd ich rovnako posúdil ako nedôvodné.
Dňa 22.05.2015 bolo tunajšiemu súdu doručené Odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, sp. zn. 51Er/299/2014-32 zo dňa 29.04.2015, ktorým súd rozhodol o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie.
Povinný vo svojom odvolaní zopakoval súdu dôvody, pre ktoré žiadal v konaní o námietkach námietkam vyhovieť. Okrem týchto dôvodov k nadobudnutiu schopnosti dieťaťa samo sa živiť uviedol, že keďže vznik vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu nie je viazaný na vydanie rozhodnutia o výške výživného, tak aj zánik vyživovacej povinnosti povinného (rodiča) voči oprávnenému (dieťaťu) vyplýva z nadobudnutia jeho schopnosti samostatne sa živiť a nevyžaduje deklaráciu tejto skutočnosti zo strany súdu v osobitnom konaní. Povinný vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že podľa jeho názoru sa na daný prípad nedá aplikovať § 78 ods. 1 Z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože podľa názoru povinného dohody a súdne rozhodnutia o výživnom nespôsobujú vznik, ani zánik vyživovacej povinnosti voči deťom zo strany rodičov. Ak aj v prípade, že výška výživného, ktorou je osoba povinného povinná prispievať na výživu oprávneného dieťaťa bola určená súdom, je možnosť v záujme právnej istoty deklarovania zániku tejto vyživovacej povinnosti rozhodnutím súdu. Podľa názoru povinného to nezbavuje exekučný súd povinnosti v prípade, že povinný vzniesol takúto obranu v námietkach proti exekúcii skúmať existenciu vyživovacej povinnosti voči oprávnenému a zaoberať sa dôsledne obranou povinného, pretože nárok oprávneného zanikol. Povinný ďalej uviedol, že exekučný súd v predošlých námietkach nežiadal, aby rozhodoval o ukončení vyživovacej povinnosti, ale aby zobral do úvahy skutočnosti, ktoré zo zákona spôsobili zánik vyživovacej povinnosti povinného voči oprávnenému. Povinný ďalej poukázal na § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade, že súd rozhoduje podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a) až j), môže nariadiť pojednávanie, ak je to nevyhnutné na objasnenie veci. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti povinný navrhol, aby sudca rozhodol o jeho námietkach proti exekúcii a proti trovám exekúcie tak, ako to povinný uviedol v úvode tohto podania.
Súd po oboznámení sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi v ňom založenými v súvislosti s odvolaním povinného dospel k nasledujúcim záverom.
V zmysle ust. § 41 ods. 1 Exekučného poriadku je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Na účely tohto prebiehajúceho exekučného konania ako exekučný titul slúži vykonateľný rozsudok Okresného súdu Košice II v Košiciach, číslo konania 27C 44/03-88 zo dňa 28.04.2005, ktorým bola povinnému uložená povinnosť prispievať na oprávnenú sumou 82,98 Eur (2 500,- Sk) mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Exekučnému súdu z vyššie uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že povinný bol týmto rozhodnutím zaviazaný a voči oprávnenej mal vyživovaciu povinnosť uloženú súdom, ktorú neplnil spôsobom, akým mu to bolo uložené, a preto exekučný súd v tejto veci dňa 13.10.2014 vydal poverenie č. 5803/154091 v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku na vykonanie exekúcie za účelom vymoženia uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenej dlžné výživné vo vyššie špecifikovanej sume.
Súd sa rozhodol poukázať najmä na vyššie citované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b), v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
V zmysle publikácie Exekučný poriadok- komentár od autorov Prof. JUDr. Ján Mazák, PhD. a JUDr. Peter Molnár, PhD. : ,,Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. K takýmto skutočnostiam patria: súdne rozhodnutie; zrušenie vyživovacej povinnosti spôsobí neúčinnosť rozsudku, ktorým bola judikovaná táto vyživovacia povinnosť;...“
Z vyššie uvedenej citácie vyplýva, že ak bude súdom rozhodnuté o zrušení vyživovacej povinnosti, o čom exekučnému súdu neprináleží rozhodovať, potom predchádzajúce rozhodnutie súdu, ktoré zakladalo vyživovaciu povinnosť povinného voči oprávnenému stratí účinnosť a pri splnení týchto podmienok exekučný súd bude môcť rozhodovať o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
V opačnom prípade súd aj po dôkladnom odbornom posúdení veci nedokáže skutočnosti uvedené v odvolaní povinného subsumovať pod žiadny z vyššie citovaných dôvodov zastavenia exekúcie, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 57 Exekučného poriadku. Z rovnakého dôvodu súd nevidí potrebu vo veci rozhodovania o tomto odvolaní nariadiť pojednávanie, ako to navrhol povinný.
Keďže povinný vo svojom odvolaní namietal aj trovy exekúcie, avšak opätovne neuviedol žiadne bližšie skutočnosti k týmto námietkam, súd tieto námietky zamietol.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. (§ 202 ods. 2 O.s.p.)