Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/279/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 049 581, zast. advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, proti odporcovi: K. K., bytom M. XXX, o zaplatenie sumy 270,13 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. -30 zo dňa 30. 9. 2014 jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V rozhodnutí okrem iného uviedol, že po zrušení odo dňa 1.1.2005, právna úprava v o zdravotných poisťovniach tiež pôvodne nepripúšťala postúpenie pohľadávky na zdravotnom poistení a na poplatku z omeškania. Až od 1.1.2008 v v obmedzenej miere postúpenie pohľadávok tohto druhu pripustil. Podľa názoru súdu tomu bolo tak z dôvodu, že sa jedná o verejné zdravotné poistenie, o sféru verejného práva, kde nemožno použiť tie inštitúty, ktoré zakotvuje súkromné právo, teda postúpiť pohľadávku podľa a nasl. bez toho, že by to príslušný predpis pripúšťal. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa konštatoval, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.7.2005 žalobca nemohol nadobudnúť pohľadávky (nakoľko tieto už k 17.7.1999 prešli ex lege na iné poisťovne), ktoré sú predmetom tohto konania a preto návrh žalobcu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. V odvolaní uviedol, že rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR č. 3215/1999-A zo dňa 01.07.1999 (Rozhodnutie MZ SR I) bolo zrušené povolenie na zriadenie DZP. Zrušením povolenia na zriadenie DZP vstúpila DZP na základe ustanovenia § 34 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení do likvidácie. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -30 zo dňa 20.04.2001 konkurzný súd na návrh likvidátora DZP vyhlásil konkurz na majetok DZP. Vyhlásením konkurzu došlo k prerušeniu likvidácie na základe ust. prvá veta o konkurze a vyrovnaní. Rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR č. M/5068/2001 zo dňa 19.12.2001 bola na základe protestu generálneho prokurátora SR č. VI. Gd 5187/01-19 zo dňa 12.12.2001 zrušená pre rozpor so zákonom výroková časť Rozhodnutia MZ SR I s textom: „Na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu prechádzajú záväzky poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na poistnom a poplatky z omeškania“. Správca konkurznej podstaty DZP zaradil súbor pohľadávok DZP na zaplatenie dlžných poistných, prirážkach k poistnému, poplatkov z omeškania a poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti do konkurznej podstaty úpadcu - DZP. V tom čase platná a účinná legislatíva nevylučovala tieto pohľadávky z konkurznej podstaty DZP. V súvislosti s uvedeným poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. -44 zo dňa 20.10.2010 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 29.07.2004. V

rámci speňažovania konkurznej podstaty DZP boli pohľadávky DZP voči žalovanému postúpené na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005 na žalobcu. Postúpeniu pohľadávok DZP na žalobcu predchádzalo vydanie opatrenia konkurzného Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 22.06.2005, ktorým konkurzný súd odsúhlasil odpredaj pohľadávok. Samotným zrušením DZP ešte nedošlo k automatickému prechodu pohľadávok a záväzkov na VŠZP. Navrhovateľ mal za to, že platne a dobromyseľne nadobudol pohľadávky voči žalovanému. Argumenty súdu prvého stupňa týkajúce sa prechodu pohľadávok a nedostatku aktívnej legitimácie sa zakladajú na nedostatočne zistenom skutkovom stave a nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. (ďalej len „“), bez nariadenia pojednávania podľa a zistil, že rozsudok je potrebné zrušiť.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižné vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s ním musí súd podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený.

Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a je jedným zo základných práv na súdnu ochranu podľa SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd SR už viackrát zdôraznil, že „obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť.“ (napr. ).

„Podľa názoru ústavného súdu, ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa .“ (nález sp. zn. ).

Z povinnosti „rozhodovať v obdobných veciach rovnako” teda vyplýva pre súd v prípade odklonu od existujúcej judikatúry povinnosť uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody pre tento odklon.

V danej veci sa navrhovateľ návrhom na začatie konania domáha zaplatenia sumy zodpovedajúcej dlžnému poistnému a poplatku z omeškania z dlžného poistného v zmysle o zdravotnom poistení. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že pohľadávku voči odporcovi nadobudol od pôvodného veriteľa Perspektíva Družstevná Zdravotná Poisťovňa, a to zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou so správcom konkurznej podstaty úpadcu.

Odvolací súd konštatuje, že obdobná vec ako tá, ktorá je predmetom tohto konania bola už v minulosti viackrát právne posúdená (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. apríla 2012 sp. zn. <aspi://module='JUD'&link='JUD79685SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2012 sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2010 sp. zn. ), pričom Najvyšší súd SR v uvedených rozhodnutiach dospel k záveru, že pohľadávka uplatnená navrhovateľom má verejnoprávny charakter, čo má s poukazom na ust. za následok nedostatok právomoci súdov rozhodovať vo veci. Súd prvého stupňa v rozsudku (t.j. v rozhodnutí vo veci samej) síce uviedol, že predmetná vec sa týka verejného zdravotného poistenia a ide teda o sféru verejného práva, z rozhodnutia však

nijako nevyplýva, prečo sa odklonil od ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, z akého dôvodu sa nezaoberal skúmaním procesných podmienok konania.

Keďže súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí opomenul uviesť akékoľvek dôvody pre odklon od ustálenej judikatúry, jeho rozhodnutie je v tomto smere nepreskúmateľné a týmto spôsobom došlo k porušeniu práva účastníkov konania na súdnu ochranu a odňatie možnosti účastníkov konať pred súdom.

Za tohto stavu odvolací súd rozsudok v zmysle ust. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.