Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/119/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci navrhovateľa: SVB a NP Jazerná 584, so sídlom Jazerná 584/24, 927 01 Šaľa, IČO: 37 968 033, zast.: HARGAŠ LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Laskomerského 149/6, 831 03 Bratislava Nové Mesto, proti odporkyni: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Úradu geodézie, kartografie a katastra, so sídlom Chlumeckého 2, 821 03 Bratislava, o náhradu škody 1.973,33 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu 27.2.2015 domáhal, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.973,33 Eur a s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.973,33 Eur od 5.12.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca, za ktorého konal Okresný súd Š., katastrálny odbor, svojím rozhodnutím zo 4.12.2012 povolil vklad vlastníckeho práva k bytu vedenom Okresným úradom Š., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Š., obec Š., katastrálne územie Š. ako : byt č. XX na X. J.., vchod XX, ktorý sa nachádza v bytovom dome súp. č. XXX, postaveného na parcele č. XXX/X, druh stavby L. G., popis stavby L. G., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XX/XXXXX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXXX na pozemku parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parcelné č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX H., z predchádzajúceho vlastníka A. F., L. F. XXX/X, XXX XX Š. na nového vlastníka do bezpodielového spoluvlastníctva manželov V. P. C. H. P., S. L. H..K..Š. XX/X, XXX XX Š.. Listom z 28.2.2014 bolo navrhovateľovi oznámené, že listina vyhlásenie predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o tom, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa v spise č. Y. XXXX/ XXXX nenachádza. Navrhovateľ má za to, že takáto listina je obligatórnou, neoddeliteľnou prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu a okresný úrad, katastrálny odbor je povinný pri konaní, v ktorom povoľuje vklad vlastníckeho práva skúmať, či je takáto listina prílohou zmluvy a aj na základe toho následne povoliť, resp. zamietnuť vklad vlastníckeho práva. Nakoľko zmluva musí byť písomná, taktiež takéto vyhlásenie musí byť písomné. V tomto prípade mal Okresný úrad v zmysle / katastrálneho zákona prerušiť konanie a vyzvať navrhovateľa na predloženie tohto vyhlásenia predsedu spoločenstva o neexistencii nedoplatkov. Navrhovateľ poukázal na stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky k postupu okresných úradov pri absencii vyhlásenia predsedu spoločenstva ako prílohy k zmluve o prevode vlastníctva bytu, podľa ktorého by okresný úrad mal konanie o vklade vlastníckeho práva pri absencii potvrdenia predsedu spoločenstva o

nedoplatkov vlastníka najskôr prerušiť a pri nedoložení by mal vkladové konanie zastaviť. Okresný úrad Š., katastrálny odbor nepostupoval správne a porušil uvedené právne predpisy ako aj zaužívanú prax okresných úradov, podľa ktorých sa v záujme ostatných systémových súvislostí bežne postupuje. Nesprávny úradný postup okresného úradu spôsobil, že spoločenstvo vlastníkov dodnes eviduje neuhradenú pohľadávku predchádzajúceho vlastníka A. F., L. F. XXX/X, XXX XX Š.. V prípade, ak by okresný úrad postupoval správne,, nebol by takýto prevod možný a spoločenstvo vlastníkov by malo nepomerne ľahšiu pozíciu na vymoženie takejto pohľadávky najmä prostredníctvom výkonu záložného práva, ktoré na predmetnom byte vzniklo v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V momente povolenie vkladu v konaní vedenom na Okresnom úrade v Š., katastrálnom odbore pod č. Y. XXXX/XX evidoval navrhovateľ voči predchádzajúcemu vlastníkovi bytu A. F.K. pohľadávku vzniknutú z titulu neuhradených platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv a platieb za služby spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v celkovej výške 1.973,33 Eur. V zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov navrhovateľ Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 9.5.2014 požiadal odporcu o prerokovanie nároku. Odporca vo svojom vyjadrení z 10.11.2014 konštatoval, že nebolo preukázané, že ku vzniku škody skutočne došlo a nie je daná ani priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním správneho orgánu, v dôsledku čoho považuje návrh za neopodstatnený. Navrhovateľ s argumentáciou odporcu nesúhlasí, nakoľko ak by odporca prerušil vkladové konanie, navrhovateľ mohol vyzvať vtedajšieho vlastníka na uhradenie svojej pohľadávky a v prípade, ak by si tento svoju povinnosť nesplnil, mohol začať výkon záložného práva, čím by znemožnil vlastníkovi scudziť byt bez uhradenia zabezpečenej pohľadávky. Navrhovateľ poukázal na ust. tretia veta o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle ktorého prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o spoločenstve; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Za tieto záväzky zodpovedá výlučne pôvodný vlastník bytu alebo nebytového priestoru, lebo on dlhy spôsobil a tie vznikli ešte do momentu prevodu vlastníckeho práva k bytu v dome. V zmysle za vady viaznuce na veci zodpovedá scudziteľ. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou bola preukázaná tým, že navrhovateľ nemohol začať výkon svojho zákonného záložného práva nakoľko odporca nepostupoval správne a porušil vyššie uvedené právne predpisy ako aj zaužívanú prax okresných úradov, podľa ktorej sa v záujme ostatných systémových súvislostí bežne postupuje. Ak by sa navrhovateľ včas dozvedel o záujme vlastníka predať byt, požadoval by úhradu svojej pohľadávky prostredníctvom výkonu záložného práva. Určite by nevystavil potvrdenie v zmysle 3 Z.z.. Odporca svojim nesprávnym úradným postupom odobral navrhovateľovi možnosť sa účinne brániť voči scudzeniu bytu, na ktorom viazne dlh, a to tým, že nerešpektoval jeho právo na vystavenie potvrdenia v zmysle . Podľa navrhovateľa, ak by odporca postupoval správne, navrhovateľ by formou začatia výkonu záložného práva mal možnosť prerušiť vkladové konanie až do doby uhradenia pohľadávky zo strany vlastníka. Išlo teda o priame, bezprostredné a nesprostredkované spôsobenie škody zo strany odporcu navrhovateľovi.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu doručenom súdu 14.5.2015 uviedol, že zo súčasnej dikcie § 31 katastrálneho zákona vyplýva, že v rámci vkladového konania správny orgán skúma aj platnosť zmluvy, na základe ktorej má byť rozhodnuté o povolení vkladu vecného práva k nehnuteľnostiam. Ak k návrhu na vklad do katastra nehnuteľností nie je doložené potvrdenie správcu alebo spoločenstva vlastníkov bytov o tom, že vlastník predmetnej nehnuteľnosti nemá voči správcovi, resp. spoločenstvu žiadne nedoplatky, v uvedenom prípade ide len o naplnenie procesnej podmienky, ktorej nesplnenie v prípade povolenia vkladu samo o sebe nemá vplyv na platnosť zmluvy o prevode vlastníckeho práva bytu alebo nebytového priestoru. Prevodu vlastníckeho práva ako absolútneho subjektívneho práva, ktoré pôsobí voči všetkým subjektom (erga omnes), nemôže brániť existencia záväzkovoprávneho vzťahu, resp. relatívneho práva, ktoré pôsobí iba medzi dotknutými účastníkmi občianskoprávneho vzťahu (inter partes). Účastníkmi tohto vzťahu sú navyše odlišné subjekty od zmluvných strán zmluvy o prevode vlastníctva k bytu. Na strane veriteľa tu vystupujú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome zastúpení spoločenstvom alebo správcom ako veritelia a na strane dlžníka je to vlastník alebo viacerí vlastníci určitého bytu alebo nebytového priestoru v dome. Do tohto záväzkového vzťahu tu pri prevode vlastníctva k bytu alebo nebytového priestoru vstupuje ďalší subjekt, ktorým je nadobúdateľ vlastníctva. Ten zo zákona pristupuje k zmluve o spoločenstve, resp. k zmluve o výkone správy, v dôsledku čoho

na neho po prevode alebo prechode vlastníctva prechádzajú aj všetky práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. Vzhľadom na znenie a nie je dôvod brániť správnemu orgánu rozhodnúť o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ani vtedy, ak právni predchodcovia vlastníka mali nedoplatky na úhradách za služby spojené s užívaním bytu alebo s platbami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv. Ak by zákonodarca mal v úmysle stanoviť ako podmienku prevodu alebo prechodu vlastníctva vyrovnanie dlhov predchádzajúcim vlastníkom, nepochybne by to zakotvil do textu zákona. Zaradením singulárnej sukcesie do ustanovenia a zákona o bytoch, ktorá má za následok prechod pohľadávok i dlhov vzťahujúcich sa na prevádzaný byt alebo nebytový priestor na nového nadobúdateľa (a to bez ohľadu na to či ide o zmluvný prevod alebo iný prechod vlastníckeho práva), dal zákonodarca jasne najavo, že nemal v úmysle brániť prevodu vlastníckeho práva z dôvodu existencie nedoplatkov pôvodného vlastníka. Ak existencia takýchto dlhov nebráni prechodu vlastníckeho práva napr. pri dedení, udelením príklepu licitátora na dobrovoľnej či nútenej dražbe (začatej z podnetu samotného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru alebo exekútora), odporca nevidí dôvod, pre ktorý by to tak malo byť pri akomkoľvek prevode (napr. pri kúpe, darovaní, či zámene). Právo spoločenstva vymáhať všetky pohľadávky spojené s vlastníctvom a užívaním bytu alebo nebytového priestoru, tak musí spoločenstvo uplatniť resp. vymáhať len voči novému vlastníkovi po prevode alebo prechode vlastníckeho práva. Tým je v podstate vytvorená dôležitá zásada. podľa ktorej vznik záväzkov je podľa právneho rámca bytového zákona akcesoricky naviazaný nie na osobu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru, t.j. na personálny substrát, ale na vecný substrát, ktorým je existencia vecného práv k bytu alebo nebytového priestoru. Inak povedané, členstvo v spoločenstve je vecnoprávne spojené s vlastníckym právom k bytu a nebyt. priestoru v dome. Odporca zdôraznil, že V. P. R. H.. H. P. (ako kupujúci v konaní č. Y. XXXX/XX) ďalšou zmluvou o prevode bytu č. Y. XXXX/XX ako predávajúci previedli predmetný byt na U. L., pričom v spise sa nachádza vyhlásenie správcu o tom, že na byte je evidovaný výrazný nedoplatok. Napriek tomu kupujúca U. L. nevyslovila námietky s prevodom bytu a prevzala ho aj s týmto nedoplatkom. Je však nutné dodať, že aj keby správca pri prvom prevode v konaní č. Y. XXXX/XX vyhlásil, že na predmetom byte viaznu nedoplatky, správny orgán by takýto vklad povolil i napriek tomuto negatívnemu vyhláseniu. V praxi by to teda znamenalo, že ak by takéto vyhlásenie bolo aj súčasťou spisu č. Y. XXXX/XX, bola by splnená litera zákona (t.j. vyhlásenie by bolo prílohou zmluvy), avšak výsledok by bol rovnaký ako v súčasnosti t.j. na byte by naďalej bol evidovaný nedoplatok. Skutočnosť, že sa v spise nenachádza vyhlásenie predsedu spoločenstva nemôže zakladať nárok spoločenstva na náhradu škody. Spoločenstvo vlastníkov resp. všetci vlastníci v dome pri výkone správy prostredníctvom správcu majú zo zákona viaceré možnosti, ako si vynútiť zaplatenie svojej splatnej pohľadávky voči dlžnému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru, či už formou podania príslušného návrhu na súd alebo realizáciou zákonného záložného práva. Z tohto dôvodu by sa ostatní vlastníci v dome aj v zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt, t. j. „práva patria len bdelým“, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv/ nemali spoliehať na „zablokovanie“ prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru neplatiča nevydaním, resp. vydaním negatívneho potvrdenia na účely katastrálneho konania, ale mali by si počas plynutie premlčacej doby uplatniť svoje legitímne nároky zákonnými prostriedkami. Neobstojí teda argument žiadateľa, že ak by správny orgán postupoval správne, nebol by takýto prevod možný a spoločenstvo vlastníkov by malo nepomerne ľahšiu pozíciu na vymoženie takejto pohľadávky. Odporca poukázal na znenie rozsudku Najvyššie súdu sp. zn. zo dňa 8.11.2011, podľa ktorého účelom príloh zmluvy, ktoré sú uvedené v je zabezpečenie informácií (majú teda informačný charakter) pre záujemcu o kúpu bytu. Príloha má charakter informácie od tretej osoby o finančných ťarchách viaznucich na prevádzanom byte a ktorá vychádza z informácií osoby, ktorá navyše nie je zmluvnou stranou, pričom jej nedostatky nie sú spôsobilé vyvolať občianskoprávne následky neplatnosti zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu uzavretého medzi celkom odlišnými stranami. Odporca v súvislosti so žalovaným nesprávnym úradným postupom ďalej odkazuje na rozsudok NS SR z 31.5.2010, podľa ktorého za nesprávny úradný postup v zmysle nie je možné považovať pochybenie, nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne. Nakoľko v návrhu navrhovateľa nebolo preukázané, že ku vzniku škody skutočne došlo a vzhľadom k tomu, že nie je daná ani priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním správneho orgánu, teda neboli splnené zákonné podmienky vzniku nároku na náhradu škody, odporca navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a ich zástupcov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi - rozhodnutím Správy katastra Š. Č.. Y., odpoveďou Okresného úradu Š., katastrálny odbor z 28.2.2014, vyúčtovaním za obdobie 01-11/2012 zo 4.2.2015 spolu s prehľadom platieb, žiadosťou navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 1.8.2014, vyjadrením odporcu k predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody, výzvou na splnenie zákonnej povinnosti vystaviť potvrdenie o neexistencii nedoplatkov z 28.8.2013, vyhlásením správcu z 2.9.2013, predpísanými a uhradenými zálohami za rok 2012 a zistil tento skutkový stav veci:

Správa katastra Š. vydala dňa X.XX.XXXX pod číslom vkladu Y. XXXX/XX na návrh navrhovateľov A. F., F. XXX/X, XXX XX Š., V. P.. H..K.. Š. XX/X, XXX XX Š. C. H. P., H..K.. Š. XX/X, XXX XX Š., doručený XX.XX.XXXX, rozhodnutie, ktorým podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území Š., byt č. XX, číslo vchodu XX, X. J.., súpisné číslo stavby XXX na pozemku registra M. F. XXX/X a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku registra M. F. s parcelným číslom XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX H. v prospech V. P. C. H. P. v podiele 1/1 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej v Š. G. XX.XX.XXXX medzi A. F. ako predávajúcim a manželmi P. ako kupujúcimi. Vklad bol povolený dňa X.XX.XXXX, jeho právne účinky nastali X.XX.XXXX.

Listom z 28.2.2014 adresovaným právnemu zástupcovi navrhovateľa Okresný úrad Š., katastrálny odbor oznámil, že vyhlásenie predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa v spise č. Y. XXXX/XXXX nenachádza.

Podľa vyúčtovania za obdobie 01-11/2012 vystaveného navrhovateľom pre byt č. XX, vchod E. XX predstavoval nedoplatok za služby spojené s bývaním, platbách do fondu opráv a údržby a poplatku za správu za uvedené obdobie sumu 1.129,60 Eur. Ďalej bol vo vyúčtovaní ako pohľadávka uvedený nedoplatok za rok 2011 vo výške 606,97 Eur, manipulačný poplatok za vymáhanie vo výške 169,- Eur a penále za 01.01.2012 do 30.11.2012 vo výške 67,76 Eur. Celkovo bol vyúčtovaný nedoplatok vo výške 1.973,33 Eur. Záväzný termín na úhradu nedoplatku podľa vyúčtovania bol 30.6.2013 na účet navrhovateľa.

Listom z 1.8.2014 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Listom z 10.11.2014 odporca zaslal navrhovateľovi vyjadrenie k predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody, ktorým mu oznámil, že nárok považuje za neopodstatnený.

Na základe výzvy právneho zástupcu manželov P. adresovanej navrhovateľovi o vydanie vyhlásenia správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zo dňa 28.8.2013 vydal navrhovateľ dňa 2.9.2013 vyhlásenie, v znení, že manželia P.Í. majú zaplatené platby za služby spojené s užívaním predmetného bytu, na predmetnom byte však evidujú výrazný nedoplatok predchádzajúceho vlastníka (J.. A. F.), ktorý nebolo možné zúčtovať, nakoľko správca nebol informovaný o zmene vlastníctva bytu. Je nepochopiteľné, že vtedy zo strany Správy katastra v Š. nebolo potrebné ku kúpnej zmluve pri prevode vlastníctva vyhlásenie správcu ( ), pričom terajší vlastník (J.. V. P.) bol včas informovaný o zaťažení bytu dlhom, čo sa im javí ako obídenie správcu a spôsobenie mu finančnej straty.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že odporca nesplnil svoju povinnosť a povolil vklad bez tohto, aby bola zabezpečená obligatórna príloha zmluvy o prevode bytu. Tým porušil tak zákonné ustanovenia ako aj zaužívanú prax a priamo spôsobil navrhovateľovi škodu tým, že mu znemožnil výkon záložného práva a znemožnil ďalšie vymáhanie pohľadávky. Je pravdou že z katastrálneho zákona nevyplýva, že prehlásenie správcu je prílohou k návrhu na vklad, táto skutočnosť však vyplýva z osobitného právneho predpisu a to

Z.z.. Právny zástupca uviedol, že nespochybňujú, že zmluva o prevode bytu je platná, chýba jej však obligatórna príloha, čo je dôvod pre zamietnutie vkladu.

Navrhovateľ, prostredníctvom predsedu spoločenstva, na pojednávaní uviedol, že správa katastra v Š. vedome povolila vklad, hoci pred tým si vždy vyžiadali vyhlásenie predsedu spoločenstva alebo správcu. V tejto konkrétnej veci toto vyhlásenie nepožadovali. Uviedol, že nemá žiadne informácie o prerušení vkladového konania. Od p. F. vymáhali dlžnú sumu takým spôsobom, že mu zaslali upomienky. Tento postup bol v súlade s rozhodnutím dozornej rady spoločenstva. Po povolení vkladu ďalej pohľadávku vymáhať nemohli, nakoľko sa vlastníkom bytu stal niekto iný. Pokiaľ ide o uplatnenie pohľadávky vo výške 1.973,33 Eur vyčíslenej vo vyúčtovaní z 23.5.2013 za rok 2012, pri osobnom stretnutí žiadali nového vlastníka o zaplatenie a informovali ho o, podľa ich názoru, nesprávnom postupe správy katastra. Navrhovateľ nevedel uviesť, či od neho zaplatenie žiadali písomne. Na súde si pohľadávku neuplatnili. K tomu aký je postup pri vydávaní vyhlásenia predsedu spoločenstva navrhovateľ uviedol, v prípade, ak osoba ktorá je účastníkom zmluvy o prevode požiada o vystavenie takéhoto vyhlásenia, predseda spoločenstva si vyžiada stanovisko od firmy, ktorá im spracováva dokumentáciu. Až v prípade ak mu oznámia, že táto osoba nemá žiadne nedoplatky, predseda spoločenstva toto vyhlásenie pre kataster vydá. Ak nie sú nedoplatky vyrovnané, táto osoba nedostane takéto tlačivo. Navrhovateľ potvrdil, že J.. F. žiadal o vystavenie tlačiva, on mu ho však nevydal, keďže na byte boli nedoplatky. Táto prax nie jej pri každom žiadateľovi rovnaká, stalo sa aj, že vydali vyhlásenie v ktorom však uviedli, že na byte sú voči spoločenstvu nedoplatky, čiže vydali kladné vyhlásenie. Od tohto však ustúpili kvôli tomu, o aký bytový dom ide, a akí ľudia tam bývajú. Pri prevode bytu u manželov P., ktorí ho pôvodne nadobudli od p. F. a ďalej ho previedli na pani L., predseda spoločenstva vydal kladné vyhlásenie o existencii nedoplatkov. Pánovi F. nevystavil potvrdenie z dôvodu, že mal nedoplatok na byte, potvrdil však, že pán F. za ním bol, o vystavenie potvrdenia žiadal. Rovnako potvrdil, že p. P. potvrdenie vystavil, avšak v znení, že má nedoplatky na byte. Rovnako bolo vystavené potvrdenie aj pri nadobudnutí vlastníctva k bytu p. F., keďže predchádzajúca vlastníčka nemala nedoplatky.

Zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že štát nemôže preberať zodpovednosť za záväzkovo právne vzťahy občanov, keď títo prestanú svoje povinnosti plniť. Spoločenstvo malo možnosť vymáhať záväzok ktorý vznikol pôvodnému vlastníkovi bytu p. F., pričom do dnešného dňa im nebolo oznámené či navrhovateľ k vymáhaniu pohľadávky pristúpi. Ustanovenie § 5 ods. 2, bytového zákona je veľmi vágne, nie je z neho zrejmé, kto je povinný predložiť vyhlásenie správcu resp. predsedu spoločenstva. Účastníci zmluvy o prevode bytu zjavne vedeli o nedoplatkoch viaznucich na byte, keďže konanie o vklade bolo prerušené. Vyjadrenie resp. konanie predsedu spoločenstva, ktorý niekomu vydá kladné vyhlásenie a niekomu nie, považuje za diskriminačné. Úrad geodézie, kartografie a katastra usmernil ešte v roku 2004 správy katastra, že ak prídu kladné vyhlásenia, vklady sa povolať budú. V opačnom prípade, by došlo k zastaveniu trhu s nehnuteľnosťami, resp. s bytmi. Aj v prípade p. P., ktorý nadobudol byt od p. F. a ďalej ho chcel previesť na p. L., bolo vkladové konanie prerušené, lebo v samotnej zmluve o prevode bytu bolo uvedené, že na byte dlžoby sú. Následne sa však p. P. začal vyhrážať správe katastra, že v prípade, ak vklad nepovolí, bude sa domáhať náhrady škody. Poukázala na to, že sám navrhovateľ uviedol, že p. P. kladné vyhlásenie bolo poskytnuté. V prípade, že by navrhovateľ dal kladné vyjadrenie aj p. F., tento by predal byt a zo získaných prostriedkov mohol uhradiť vzniknuté nedoplatky. Táto úvaha je samozrejme hypotetická. Správy katastra bežne povoľujú vklady aj v prípade, že k zmluvám nie sú pripojené vyhlásenia, keďže sa často stáva, že správcovia ich odmietnu vydať, alebo sú nezastihnuteľný. Je vecou zmluvných strán ustriehnuť si, či k zmluve o prevode bytu je pripojené vyhlásenie, a tým pádom či majú zabezpečenú informáciu o prípadných nedoplatkoch viaznucich na byte. Je nesprávne tvrdenie, že predseda spoločenstva dáva vyhlásenie katastru, nakoľko on ho vystavuje pre zmluvné strany. V prípade, že sa predseda spoločenstva domnieva, že konanie správy katastra Š. bolo vedomé, mal možnosť podať trestné oznámenie pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa. Navrhovateľ neprejavil žiadnu snahu, aby došlo k uspokojeniu pohľadávky od skutočného dlžníka. Zástupkyňa odporcu uviedla, že správa katastra nežiada od predsedov spoločenstva vyhlásenie, tieto vyhlásenia si žiadajú len zmluvné strany, a to za účelom poskytnutia informácie pre kupujúceho o tom, či na kupovanej nehnuteľnosti sú nejaké nedoplatky, alebo nie sú. Ide len o informáciu, ktorá má slúžiť na ochranu kupujúceho, aby vedel s akými ťarchami prípadne byt kupuje.

Právny zástupca navrhovateľa v záverečnej reči na pojednávaní poukázal na dôvodnú správu , v ktorej je uvedená ako povinná príloha vyhlásenie správcu predsedu spoločenstva

o nedoplatkoch vlastníka. Účelom tejto novely bolo zlepšenie informovanosti správcu o prevode vlastníctva k bytom, na ktorých viazli nedoplatky a zabrániť prevodom vlastníctva neplatičmi, tzn. že účelom tohto zákona nie je len informovať zmluvné strany o ťarchách viaznucich na byte. Z § 30 ods. 5 katastrálneho zákona nevyplýva, že by prílohou návrhu na vklad malo byť vyhlásenie správcu, avšak táto náležitosť je upravená osobitným zákonom a to v § 5 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Správa katastra bola pri zistení, že k zmluve nie je pripojené vyhlásenie správcu, povinná vkladové konanie prerušiť a účastníka vyzvať na doloženie vyhlásenia. V prípade jeho nepredloženia mala vkladové konanie zastaviť. Tým, že správa katastra nedodržala zákonný postup, spôsobila navrhovateľovi škodu v rozsahu, v akom je vyčíslená v podanom návrhu.

Navrhovateľ v záverečnej reči zdôraznil, že kataster by mal brať na vedomie to, že v týchto situáciách spoločenstvo prichádza o peniaze a postup správy katastra mu zamedzuje v tom, aby vzniknuté nedoplatky mohlo vymáhať.

Odporca v záverečnej reči poukázal na to, že navrhovateľ žaluje nesprávny úradný postup, avšak s prihliadnutím na rozsudok NS SR je nutné uviesť, že orgán štátu na úseku katastra zisťoval podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia a týmto účelom zhromaždil podklady, dôkazy, hodnotil zistené skutočnosti, tieto právne posudzoval a pod., pričom išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia č. Y.. Keďže nesprávny úradný postup správneho orgánu mal spočívať v tom, že správny orgán rozhodnutím zo X.XX.XXXX povolil vklad č. Y. XXXX/XX vlastníckeho práva k predmetnému bytu do katastra nehnuteľností z predchádzajúceho vlastníka A. F. na nového vlastníka V. P. C. H. P. i napriek tomu, že zmluva neobsahovala prílohu - vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva podľa , nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe ale o nezákonnom rozhodnutí. Navrhovateľ tak napáda nezákonné rozhodnutie č. Y. XXXX/ XX napriek tomu, že nebol účastníkom konania o povolení vkladu. Účastníkom konania o povolení vkladu na základe kúpnej zmluvy bol na strane predávajúceho A. F. a na strane kupujúceho V. P. C. H. P. podľa katastrálneho zákona a nie navrhovateľ, čo je v rozpore s zákona o náhrade škody. Rozhodnutie správneho orgánu sa považuje za zákonné, pokiaľ nie je príslušným orgánom zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť (tzv. prezumpcie správnosti správneho aktu). Nezákonným rozhodnutím je teda rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené príslušným orgánom pre nezákonnosť. Z zákona o náhrade škody aj vyslovene vyplýva, že v konaní o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu musí byť preukázané, že označené rozhodnutie bolo po nadobudnutí právoplatnosti zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Keďže zrušenie rozhodnutia č. Y. XXXX/XX nebolo preukázané, s prihliadnutím na zákona o náhrade škody, nemožno žalobe vyhovieť - nie je totiž preukázaná jedna z podmienok zodpovednosti odporcu za škodu, a to existencia nezákonného rozhodnutia. Vzhľadom na prezumpciu správnosti správneho aktu, je potrebné vyššie uvedené rozhodnutie správy katastra považovať za zákonné. Správny orgán rozhodol o prerušení konania č. Y. XXXX/XX G. XX.XX.XXXX z dôvodu potreby odstránenia nedostatkov, okrem iného aj z dôvodu doloženia originálu alebo úradne overenej fotokópie vyhlásenia správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov v dome, že vlastníci bytového priestoru nemajú žiadne nedoplatky na úhradách za plnenie spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Dňa XX.XX.XXXX bolo bývalej Správe katastra Š. doručené doplnenie vyžiadaných dokladov (sprievodný list, zmluva o spotrebiteľskom úvere, kópia doručenky o oznámení záložného práva záložcom), avšak vyhlásenie správcu o nedoplatkoch doložené nebolo. Navrhovateľ takéto potvrdenie odmietol vydať predávajúcemu A. F.. Dňa X.XX.XXXX správny orgán vydal rozhodnutie o povolení vkladu. Ak by správny orgán konanie zastavil len z toho dôvodu, že navrhovateľ takéto potvrdenie odmietol vydať predávajúcemu A. F. a že tento účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh podľa / katastrálneho zákona, takéto rozhodnutie by bolo možné považovať za arbitrárne a teda také, ktoré vytvárajú neprimeraný a nedôvodný zásah do práv občana ako účastníka konania. Navrhovateľ, resp. správca bytov nemôže byť ten, kto v konečnom dôsledku rozhodne o tom, či prevod bytu správny orgán povolí alebo nie. Zoznam príloh k návrhu na vklad je uvedený v katastrálneho zákona. Nedoloženie potvrdenia o nedoplatkoch nepredstavuje dôvod na zastavenie konania podľa / katastrálneho zákona, nakoľko nešlo o odstránenie nedostatkov návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. Vyhlásenie o nedoplatkoch je len prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode nebytového priestoru a nie prílohou návrhu na vklad. Absencia prílohy tejto zmluvy nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu o prevode bytu). Ak si dlžník, ktorým je vždy konkrétny vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nesplní svoju platobnú povinnosť riadne a včas, má

spoločenstvo alebo ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome ako záložní veritelia právo domáhať sa uspokojenia pohľadávky zo zálohu, ktorým je vždy konkrétny byt alebo nebytový priestor. Bolo tak povinnosťou spoločenstva vlastníkov bytov v dome najskôr zabezpečiť výkon záložného práva v zmysle platných právnych predpisov.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa / o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má , ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa písm. a) a d) a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa písm. b) . Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len ""). Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku, d) dohoda o splnomocnení, ak je zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa , e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa / o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bol vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh.

Podľa / o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh.

Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv; to neplatí, ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu. Ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je aj vyhlásenie prenajímateľa o tom, že nájomca bytu alebo nebytového priestoru nemá žiadne nedoplatky na nájomnom a na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru.

Predmetom konania je navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorého sa mala dopustiť Správa katastra Š. tým, že v rozpore s §31a písm. c/ katastrálneho zákona neprerušila konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - bytu napriek tomu, že k zmluve o prevode vlastníctva k bytu nebolo pripojené vyhlásenie predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Postup okresného úradu pri povolení vkladu je upravený v § 31 katastrálneho zákona, podľa ktorého okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Pokiaľ ide o náležitosti zmluvy, súd vychádzal z rozhodnutia NS SR č. , podľa ktorého účelom príloh zmluvy uvedených v je zabezpečenie informácií pre záujemcu o kúpu bytu a tým, že je to jediný dostupný zdroj informácií o záväzkoch, resp. pohľadávkach, ktoré viaznu na predávanom byte a ktoré informácie sú od uvedených subjektov ťažko dostupné pre záujemcu o byt. Pokiaľ však záujemca tieto informácie nepotreboval, takáto úvaha ako aj jej ohodnotenie je obsahom práva záujemcu o byt, ktoré mu vyplýva z uzavretej zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, a ani proti jeho vôli nemôže byť toto právo nanútené. Tvrdený nedostatok v prílohe zmluvy o prevode bytu, ktorá má charakter informácie od tretej osoby o finančných ťarchách viaznucich na prevádzanom byte, a ktorá vychádza z informácií osoby, ktorá navyše nie je zmluvnou stranou, nie sú spôsobilé vyvolať občianskoprávne následky neplatnosti zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu uzavretého medzi odlišnými stranami.

Navrhovateľ argumentoval tým, že nespochybňuje platnosť zmluvy o prevode vlastníctva, avšak z dôvodu nedostatku prílohy podľa nebola podľa neho táto listina vkladuschopná. Navrhovateľ potvrdil, že pôvodný vlastník bytu p. F. ho požiadal o vydanie vyhlásenia, čo on odmietol z dôvodu existencie nedoplatkov a rovnako potvrdil, že nadobúdateľom bytu manželom P. pri ďalšom prevode bytu vydal kladné vyhlásenie o existencii nedoplatkov. Súd sa nestotožňuje s tým, že by príloha - vyhlásenie správcu/predsedu spoločenstva malo byť nástrojom, ktorý by mal slúžiť správcovi/ spoločenstvu na zabránenie scudzeniu predmetu vlastníctva, najmä pokiaľ by bolo ponechané na ich voľnú úvahu, či vyhlásenie vydajú, kladné alebo záporné, alebo jeho vydanie odmietnu, ako to vyplýva z praxe prezentovanej navrhovateľom na pojednávaní. Takéto obmedzenie vlastníckeho práva podľa názoru súdu nevyplýva zo žiadneho z ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a predstavovalo by neprípustný zásah do práva vlastníka nakladať s predmetom jeho vlastníctva. Vyhodnotenie náležitostí zmluvy a jej posúdenie ako vkladuschopnej, ktoré je založené v správnom konaní na prijatom úsudku na základe inštitútu predbežnej otázky, bolo podľa názoru súdu vykonané v rozsahu katastrálneho zákona a zákonným postupom. V zmysle vyššie citovaného rozhodnutia NS SR č. správny orgán skutočnosť platnosti alebo neplatnosti zmluvy nevyhodnocuje z hľadiska účinkov súkromnoprávnych ale z hľadiska vkladuschopnosti do katastra nehnuteľností. Rozsah príloh k návrhu na vklad je vymedzený v katastrálneho zákona, pričom medzi nimi nie vyhlásenie správcu/predsedu spoločenstva.

Súd sa zaoberal aj námietkou odporcu o nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa na uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím, pričom dospel k záveru, že táto je dôvodná. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo ne je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (bez ohľadu na zavinenie). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím sú: 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou. Súd sa v prejednávanej veci vysporiadaval s otázkou spôsobu uplatnenia nároku, ktorého sa navrhovateľ domáha. Rozhodnutie Správy katastra Šaľa č. Y. XXXX/XX B. X.XX.XXXX nebolo nikdy zrušené a preto ho treba považovať za zákonné. Zákonné rozhodnutie orgánu konajúceho v mene štátu tým pádom nemôže zakladať nárok na náhradu škody, o ktorej navrhovateľ tvrdí, že vznikla ( ). Argumentácia navrhovateľa, že svoj nárok odvodzuje nie od nezákonného rozhodnutia, ale nesprávneho úradného postupu v tomto konaní nemôže obstáť, a to tak s poukazom na rozhodnutie NS SR č. , podľa ktorého „všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí“ ako aj odporcom citované rozhodnutie NS SR č. z 31.5.2010, podľa ktorého „ak orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia a za tým účelom zhromažďuje podklady, dôkazy, hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia. Prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia, a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu byť hodnotené len podľa -17 /t.j. zodpovednosť štátu spôsobenú rozhodnutím). Za nesprávny úradný postup v zmysle teda nie je možné považovať pochybenie, nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne. Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napr. nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania.“. Nakoľko v tomto prípade bolo v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydané správnym orgánom rozhodnutie (ktoré nebolo zrušené pre jeho nezákonnosť), nemožno prípadnú škodu odvodzovať od postupu príslušného orgánu, ale od jeho rozhodnutia. Kto je oprávnený na uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je vymedzené v . V prejednávanej veci by oprávnenými osobami boli účastníci vkladového konania, ktorými podľa katastrálneho zákona je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti, t.j. predávajúci A. F. a kupujúci manželia P.V.. Nakoľko navrhovateľ

nebol o povolenie vkladu, pre nedostatok aktívnej legitimácie si nemôže uplatňovať právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , úspešnému odporcovi však náhradu trov konania nepriznal, pretože nepreukázal, že by mu trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.