Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12C-64-2009.pdf
PDF · 192.15 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/64/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci navrhovateľa: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00151700, proti odporcom: 1/ L. L., s miestom podnikania P., č. XX, I.: XXXXXXXX, zast. JUDr. Jozefom Hurtišom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova č. 3, 2/ I. P., I-Y., s miestom podnikania U., A. Y. XXX/ XX, I.: XXXXXXXX, zast. JUDr. Dušanom Vrankom, advokátom so sídlom v Prievidzi, J. Kalinčiaka č. 5, 3/ PROTHERM PRODUCTION, s.r.o., so sídlom v Skalici, Jurkovičova č. 45, IČO: 34109340, zast. JUDr. Jozefom Haládikom, advokátom Advokátskej kancelárie Haládik & Partners spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Brančská č. 1, o zaplatenie 170 813,- Sk istiny a príslušenstva takto
rozhodol:
I. Návrh z a m i e t a.
II. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa žalobným návrhom, podaným na tunajší súd dňa 29.12. 2008 domáhal, voči všetkým odporcom 1),2),3) spoločne a nerozdielne zaplatiť mu žalovanú istinu 170.813 Sk spolu so 7,5 % ročným úrokom z omeškania od 29.12.2008 do zaplatenia a náhrady trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe policajnej správy OO PZ v Novákoch č. p. G.-XXXX/NY-XXXX ako aj hlásenia škodovej udalosti poisteným U. W. bolo navrhovateľovi oznámené, že dňa 29.12.2006 došlo k požiaru v jeho rodinnom dome. Následným šetrením Okresným riaditeľstvom hasičského a záchranného zboru v Prievidzi bolo zistené, že k požiaru rodinného domu U. W. došlo po technickej poruche na plynovom kotly. Pri tejto poruche došlo k nekontrolovateľnému horeniu plynu z armatúry plynového ventilu kotla. Požiar sa v krátkom čase rozšíril cez schodisko až do podkrovia rodinného domu, kde došlo k poškodeniu stropu a strechy rodinného domu. Na základe oznámenia predmetnej poistnej udalosti č. PU XXXXXXXXXX zo dňa 3.1.2007, zápisu z ohliadky a prejednania škody, výpočtu plnenia a predložených dokladov poškodenému U. W. navrhovateľ poskytol poistné plnenie vo výške žalovanej istiny. Podľa predložených dokladov má navrhovateľ za to, že výrobcom a dodávateľom kotla bol odporca 3) a jeho montáž vykonávali odporcovia 1) a 2), ktorí podľa navrhovateľa za škodu zodpovedajú podľa § 420a Občianskeho zákonníka. Odporca 3) za škodu zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka prešiel nárok poškodeného na náhradu škody výplatou poistného plnenia na navrhovateľa, ktorý si v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške vyplateného poistného plnenia od všetkých troch odporcov, pretože títo napriek výzve navrhovateľovi škodu doposiaľ neuhradili.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. XXC/XX/XXXX - 192 dňa 14.10.2010 tak, že návrh zamietol. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobný návrh nie je dôvodný keď
skonštatoval, že z výpovede účastníkov, svedkov, z predložených listinných dôkazov a ani po vykonanom znaleckom dokazovaní nebolo v konaní jednoznačne preukázané, čo bolo bezprostrednou príčinou vzniku požiaru v rodinnom dome U. W., v dôsledku ktorého vznikla na majetku poškodeného U. Hurtiša poisteného u navrhovateľa škoda, ktorú mu navrhovateľ titulom poistnej udalosti zaplatil.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že návrhu na začatie konania bude v celom rozsahu vyhovené. Uplatnil dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Vyslovil názor, že v konaní bolo jednoznačne preukázané porušenie povinnosti zo strany odporcov 1), 2), existencia škody a tiež príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti zo strany odporcov 1) a 2) a vznikom škody. Vzhľadom na výpoveď svedka U. W. ďalej aj na závery znaleckého posudku vyslovil presvedčenie, že ku škode došlo pochybením pri napojení kotla na jeho plynovú prípojku, t.j. nesprávnou montážou plynovodu, za ktorú zodpovedá v zmysle ust. § 645 Občianskeho zákonníka odporca 1) L. L., nakoľko bol jediný zmluvný partner vlastníka domu a fakturoval vlastníkovi domu kompletné práce. Zodpovednosť za škodu bola podľa názoru navrhovateľa preukázaná odporcovi 2), ktorý uvádzal plynový kotol do prevádzky, aj podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní súdu údajne skontroloval správnosť umiestnenia kotla aj to, či bol kotol správne dopojený, vzhľadom na prívod vzduchu a vetrania a následne uviedol kotol do prevádzky a po zapnutí kotla skontroloval tesnosť rozvodu plynu pod kotlom. Odporca 2) tak nedostatočne skontroloval tesnosť závitového spoja v mieste napojenia kotla na jeho plynovú prípojku a ak aj bola vykonaná kontrola tesnosti, čo nevylučuje ako možnosť úniku plynu práve ten fakt, že závitový spoj nebol dotiahnutý a nevylučuje možnosť neskoršieho úniku plynu. Odporcovia 1/ a 2 / tak zodpovedajú za škodu v zmysle ust. § 420a Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 17Co/117/2011 - 237 z 09.11.2011 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že podľa názoru odvolacieho súdu bude v ďalšom konaní povinnosťou súdu prvého stupňa predovšetkým vypočuť znalcov, ktorí podávali vo veci znalecký posudok, na okolnosti majúce význam pre zodpovednosť odporcov 1), 2) za škodu v zmysle ust. § 420a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, prípadne pokiaľ nebudú pochybnosti odstránené, nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie a vykonané dokazovanie vyhodnotiť v zmysle zásad upravených v ust. § 132 O.s.p. osobitne s ohľadom na hodnotenie znaleckého dôkazu v zmysle ust. § 127 O.s.p.. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na to, že za hodnotenie dôkazov v zmysle ust. § 132 O.s.p. sa nepovažuje doslovný prepis svedeckých výpovedí, prípadne výpovedí účastníkov konania alebo obsahu znaleckého posudku.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím odporcov, svedkov I.. L. A., A. Y., L. L., U. W., F. Q., T. F., I., P. B. a T. B., výsluchom znalcov I.. U. W., I.. F. W. oboznámením sa s listinnými dôkazmi - listom adresovaným navrhovateľom odporcovi 1) zo dňa 5.12.2008, listom adresovaným navrhovateľom odporcovi 3) zo dňa 3.5.2007, technickou správou plynovej inštalácie P A záručným listom /čl. 15/, protokolom o vykurovacej skúške /čl. 16/, listom adresovaným OO PZ Nováky navrhovateľovi zo dňa 10.1.2007, listom adresovaným OR Hasičského a záchranného zboru v Prievidzi navrhovateľovi zo dňa 5.2.2007, hlásením škodovej udalosti /čl. 19/, výpočtom poisteného plnenia /čl. 21/, zápisom z ohliadky a prejednania škody /čl. 22/, výpismi zo živnostenského registra na odporcov 1) a 2) /čl. 27 až 28/, výpisom z obchodného registra na odporcu 3) montážnym listom výrobku Proterm /čl. 53/, ohlasovacím listom uvedenia do prevádzky pre výrobky Protherm /čl. 54/,vyjadrením Ing. Miroslava Tomšeja k príčine požiaru /čl. 62/, výpisom z účtu navrhovateľa zo dňa 23.3.2007, pripojeného DVD /čl. 81/, potvrdením navrhovateľa o poistení U. W. /čl. 82/, Všeobecnými poistnými podmienkami navrhovateľa pri poistení obytných budov /čl. 83/, fotokópiou spisu ORHaZZ Prievidza /čl. 93 až 103/, správou o odbornej prehliadke a skúške plynového zariadenia /čl. 126/, technickou správou /čl. 127/, zápisom z tlakovej skúšky /čl. 128/, zápisom o napustení plynu a odvzdušnení plynovodu /čl. 129/, znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru, odbor kriminalistickej identifikácie, oddelenie elektrotechniky, elektroniky a technickej diagnostiky, znaleckým posudkom č. 200/2013 Ing. Hamáčeka, znaleckým posudkom č. N.: U.-B.-BA-EP-XXXX/XXXXX vypracovaným Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ, odboru kriminalistickej identifikácie, a ďalšími listinami založenými v súdnom spise, na základe čoho zistil tento skutkový stav veci:
Na základe oznámenia OO PZ M. pod č. p.: G.-XXXX/NY-XXXX zo dňa 10.1.2007 a hlásenia škodovej udalosti navrhovateľovi poisteným U. W., bolo navrhovateľovi oznámené, že dňa 29.12.2006 došlo v rodinnom dome U. W. k požiaru. Šetrením Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prievidzi bolo zistené po vykonaní statickej a dynamickej ohliadky na mieste požiariska, že k požiaru rodinného domu U. W. došlo po technickej poruche na plynovom kotly. Pri tejto poruche došlo k nekontrolovanému horeniu plynu z armatúry plynového ventilu kotla. Požiar sa v krátkom čase rozšíril cez schodisko až do podkrovia rodinného domu. Na základe oznámenia vyššie uvedenej poistnej udalosti posteným W. navrhovateľovi zo dňa 3.1.2007 navrhovateľ z vykonanej ohliadky rodinného domu vyhotovil zápis z ohliadky a prejednania škody a na základe výpočtu poistného plnenia a predložených dokladov navrhovateľ poskytol poistenému U. W. poistné plnenie v celkovej výške 170.813 Sk, čo v prepočte na eurá predstavuje sumu 5.669,95 eur. V súlade s ustanovením § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka si navrhovateľ uplatnil od odporcov v 1),2) a 3) nárok na náhradu škody vo výške vyplateného poistného plnenia. Pred podaním návrhu na súd vyzval navrhovateľ odporcu 1) a 3) na zaplatenie žalovanej sumy. Podľa tvrdení navrhovateľa odporcovia 1) a 2), ktorí vykonávali montáž kotla, zodpovedajú za škodu vzniknutú U. W. v zmysle ustanovenia § 420a Občianskeho zákonníka. Odporca 3) ako výrobca a dodávateľ predmetného kotla zodpovedá za vniknutú škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Odporcovia 1) až 3) sa zúčastnili montovania a následného uvedenia kotla v rodinnom dome U. W. do prevádzky v rámci svojich podnikateľských aktivít keď odporca 1) vykonáva podnikateľskú činnosť okrem iného v predmete podnikania vodoinštalatérske práce a kúrenárske práce, odporca 2) v predmete podnikania montáž, rekonštrukcia, oprava a údržba, odborné prehliadky a odborné skúšky plynových zariadení a odporca 3) má v Obchodnom registri ako jeden z predmetov činnosti uvedenú aj výrobu nádrží, zásobníkov a kontajnerov z kovu, výrobu vykurovacích kotlov a telies na ústredné kúrenie.
Odporca 1) vo svojom písomnom stanovisku k meritu veci /odpor proti platobnému rozkazu/ žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľ neuviedol nijaký konkrétny dôkaz, že odporca 1) je zodpovedný za škodu. Nepoprel, že spolu s L. L. v októbri roku 2006 vykonali u U. W., montáž plynoinštalácie. Po vykonaní tejto plynoinštalácie bol požiadaný A. Glenda, aby vykonal odbornú prehliadku a skúšku, po ktorej následne vyhotovil zápis o odbornej prehliadke a skúške. Po skončení zmluvného vzťahu medzi odporcom 1) a majiteľom domu mal tento požiadať SPP Prievidza o montáž meradla, napustenie plynu do zhotovenej plynoinštalácie a následné odvzdušnenie a vykonanie kontroly tesnosti šrobovacích spojov. Majiteľ si svoju povinnosť splnil o čom musí svedčiť zápis na SPP a u majiteľa domu. Ďalej mal odporca 2) dôkladne a precízne skontrolovať a uviesť plynový spotrebič do prevádzky. Táto kontrola musí byť profesionálne vykonaná a hlavne zodpovedne a tieto skutočnosti sa dajú ťažko spojiť s prácou, ktorú odporcu 2) vykonal, keďže podľa majiteľa domu nevykonal žiadne skúšanie úniku plynu, penotvorným roztokom ani detektorom. Základnou povinnosťou odporcu 2) bolo spraviť skúšky plynotesnosti. Jeho práca nebola spravená na kvalifikovanej úrovni. V priebehu celej montáže bol odporca 2) na úplnom začiatku, po ňom nasledovali všetky kontroly, ktoré mali zabrániť prípadnej poruche a preto odporca 1) nemôže byť zodpovedný za to, čo nie je v jeho kompetencii vykonávať alebo kontrolovať.
Odporca 2) vo svojom písomnom stanovisku v predmetnej veci zo dňa 4.5.2009 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal takisto návrh proti nemu v celom rozsahu zamietnuť. K uvedeniu plynového kotlu do prevádzky uviedol, že bol zavolaný ako servisný technik plynových kotlov, aby uviedol kotol do prevádzky a aby vysvetlil obsluhu prevádzkovateľovi, t.j. majiteľovi p. W., čo aj vykonal dňa 27.12.2006. K uvedeniu kotla do prevádzky bol vyhotovený ohlasovací list, ktorý bol zaslaný servisnému stredisku odporcu 3). Predmetný plynový kotol bol riadne uvedený do prevádzky v súlade s pokynmi a doporučeniami výrobcu špecifikovanými v záručnom liste, v návode na obsluhu a v zmysle zmluvy o uvedení plynových kotlov Protherm do prevádzky. Užívateľ - prevádzkovateľ bol riadne oboznámený so záručnými podmienkami, s obsluhou ako aj bezpečnou prevádzkou kotla, čo aj potvrdil svojim podpisom na ohlasovacom liste o uvedení kotla do prevádzky. Po uvedení do prevádzky kotol pracoval bezchybne, bez akýchkoľvek náznakov poruchy, čo potvrdil aj prevádzkovateľ, ktorý bol denne s kotlom v styku. Dňa 29.12.2006 približne o 16:00 hod. došlo k poistnej udalosti, kde bol odporca 2) privolaný.
Horenie kotla ihneď nahlásil výrobcovi kotla - I.. A., vedúcemu servisného oddelenia, ktorému zároveň aj zaslal fotodokumentáciu poškodeného kotla. Kotol bol demontovaný a zaslaný výrobcovi na posúdenie možných príčin požiaru. Inštaláciu plynového kotla ako aj jeho pripojenie na plyn uskutočnil odporca 1). Nesúhlasil s jeho tvrdením, že nevykonal žiadne skúšky úniku plynu penotvorným roztokom ani detektorom, naopak všetky požadované úkony boli vykonané na vysokej profesionálnej úrovni, pretože ide o vyhradené plynové technické zariadenia s vyššou mierou ohrozenia v zmysle vyhlášky Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 718/2002 Z.z.. Kontrola tesnosti bola vykonaná detektorom úniku plynu vo vysokej kvalite a profesionalite, pretože tieto kontroly a skúšky tesnosti odporca 2) dôkladne ovláda a vykonáva ako odborný pracovník na čo má aj príslušne osvedčenie. Podotkol tiež, že prevádzkovateľ - majiteľ domu nebol prítomný po celý čas uvádzania plynového kotla do prevádzky a vykonávaní jednotlivých úkonov, preto nemôže byť relevantné jeho tvrdenie, že nevykonal skúšku plynotesnosti predmetného plynového zariadenia.
Odporca 3) vo svojom prvom, písomnom stanovisku k meritu veci /odpor proti platobnému rozkazu/ žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodov, že poistná udalosť nenastala podľa nich nesprávnou inštaláciou zariadenia vyrobeného odporcom 3).
Odporca 1) na pojednávaní pred súdom uviedol, že si svoju povinnosť pri inštalácii kotla u U. W. riadne splnil, kúrenie bolo u neho odtlakované, prebehla tam aj revízia, ktorú odsúhlasil p.Y.. Samotný materiál
- radiátory, bojler, spojovací materiál, izoláciu /kompletné kúrenie/ si zabezpečil U. W. sám. Tento ho aj kontaktoval, dohodol sa s ním, že mu zhotoví kúrenie. Išlo o ústnu dohodu medzi nimi. Po vykonaní všetkých prác vystavil p. W. faktúru, ktorú tento od neho prevzal a za vykonané práce mu riadne zaplatil. U U. W. realizoval tieto práce: najprv sa vyhodili vykurovacie telesá a radiátory, potom sa spravil samotný rozvod kúrenia trubkami a potom sa zhotovila kotolňa, bojler a plynový kotol. On v podstate všetko dával dohromady. Montáž samotného plynovodu nerobil on, ale L. L. a ako zvárač bol na mieste samom prítomný R. B.. Montážny denník si neviedol, tento sa robí pri väčších prácach, kde je aj stavebný dozor. L. L. robil dozor, mal prevziať zodpovednosť za plynovod, všetky spoje izoluje, následne má prísť revízny technik na miesto, všetko si má skontrolovať. Čo sa týka samotného materiálu, ktorý bol použitý na montáž kotla, tento označil za štandardný, vhodný a postačujúci, spĺňajúci všetky normy. Kotol sa zavesil na stenu, dopojili do neho prívody, do kotla išli tri trubky, jedna privádza teplo do radiátora, druhá je ochladená voda, ktorá sa vracia späť a tretia je plyn. On robil len kúrenie, plyn robil L. L. a R. B.. Nikdy tieto práce nerobia súčasne, kúrenie trvá podstatne dlhšie. Najprv sa robilo kúrenie až následne plynové pripojenie. Po požiari na mieste samom nebol, nemal možnosť dostať sa ani k poškodenému zhorenému kotlu, samotná montáž potrubia nemá žiaden súvis s plynom. Bol jediným zmluvný partner vlastníka domu, on fakturoval U. W. kompletné práce, čiže nielen súvisiace s vykurovaním, ale aj na plynovode. L. L. si najal na to, aby nainštaloval plynovod. Pri demontáži kotla bola použitá primeraná sila, teda spoje museli byť zatiahnuté a je teda nezmysel čo uviedol svedok W., že jednotlivé spoje sa mali dotiahnuť až následne. Určite všetky spoje boli riadne dotiahnuté, nikdy nečakajú na servisného technika, aby tento urobil úkony za nich, pretože oni tlakujú všetko skôr ako príde servisný technik. Ten nemusí prísť ku kotlu hneď. Ak niečo povolil rukou je to nezmysel, nevylučoval by to len vtedy, ak by sa tak stalo po požiari vplyvom tepla. Prácu si vykonáva svedomito už niekoľko rokov a určite nepochybil ani sa mu to nemôže stať pri predpisoch, ktoré musí dodržiavať. Čo sa týka skutočnosti, že bočný kryt kotla je totožný s krytom na obrázku, ktorý bol vyhotovený bezprostredne po požiari uviedol, že ide len o samotný kryt, tento mohol byť na kotly vymenený a tieto sú identické u každého kotla obdobného typu, v podstate 2 roky v kuse sa používal ten istý kryt na obdobný kotol. Bez čísla je kotol ako keby auto bez čísla karosérie. Na pojednávaní dňa 28.10.2015 uviedol, že vadu tesniaceho krúžku, pokiaľ je voľným okom zachytiteľná , by zistil a nikdy by takýto vadný krúžok nenamontoval, nakoľko má pri sebe viac takýchto krúžkov a určite by ho vymenil, následnú kontrolu robil aj p. Stolár a p.N. a jeden z nich by si vadnosť krúžku určite všimol. Namietol tiež identitu kotla, keď nie je známe výrobné číslo toho kotla, ktorý bol namontovaný, pričom každý kotol má minimálne dva číselné znaky, ktoré ho zidentifikujú a o tom každý servisný technik vie a je povinnosťou každej osoby, ktorá po požiari takýto kotol demontuje zabezpečiť všetky ním dostupné dôkazy, minimálne číslo kotla, riadnu fotodokumentáciu , čo v tomto prípade vôbec nebolo urobené.
Odporca 2) potvrdil na pojednávaní, že bol ku kotlu privolaný ako servisný technik, kotol bol už namontovaný, natlakovaný, tento mal uviesť do prevádzky v zmysle servisnej zmluvy, ktorú má uzavretú s odporcom 3). Mal sa okrem toho starať o záručný a pozáručný servis. Keď bol ku kotlu privolaný, najprv
zistil, že bol kotol správne umiestnený, prívod vzduchu a vetrania bol správne dopojený. Po skontrolovaní kotol uviedol do prevádzky a po zapnutí kotla si skontroloval tesnosť rozvodu plynu pod kotlom aj v samotnom kotly. Kotol nechal bežať a nahriať na teplotu 50 °C, skontroloval tesnenie, odťah spalín, všetko bolo v poriadku. Nastavil kotol a zisťoval , či vypína pri nastavenej teplote - vypínal, skontroloval tlak plynu na horák pri maximálnom i minimálnom výkone. Pri týchto kontrolách bol prítomný aj p. N., väčšinou bol pri ňom, niekedy bol s U. W. a kontrolovali či kúria radiátory. P. W. sa s obsluhou kotla oboznámil, dal mu aj návod, vypísal ohlasovací list uvedenia kotla do prevádzky, v ktorom U. W. potvrdil, že bol poučený o obsluhe kotla. Počas jeho neprítomnosti kotol pracoval bezchybne, neboli zistené žiadne anomálie. Následne boli privolaný až k požiaru, keď tam došli, požiar bol už uhasený, na mieste boli požiarnici a príslušníci polície. Kotol bol stále zavesený, na mieste bola vykonaná fotodokumentácia, ktorú robil on a takisto požiarnici. Kotol bol umiestnený v rodinnom dome na takom mieste, že zakaždým U. W. musel okolo neho prejsť, tento bol stále pod kontrolou. Obdobných kotlov vyššie uvedenej firmy v minulosti uviedol do prevádzky stovky, nevedel uviesť, čo sa mohlo u U. W. stať. Potvrdil, že urobil skúšky tesnosti, zisťoval únik plynu, tieto práce sa vždy musia robiť. Samotné plynové zariadenie u U. W. bolo uvedené do prevádzky 27.12.2009. Ďalej uviedol, že po skúsenosti z praxe vie, že unikajúci plyn sa väčšinou rozptyluje do priestoru, nezostáva stúpať hore v jednom zväzku, aj pri tomto kotly je nad možným únikom plynu prepážka, ktorá by tento plyn ešte viac rozptýlila. Keby aj náhodou došlo k zapálenie plynu z uvádzaného miesta, tento by viac menej horel malým čmudivým dymným plameňom a je malá pravdepodobnosť, že by sa zapálil nejaký predmet, pretože materiál kotla je málo zápalný čo aj osobne vyskúšal keď sa pokúsil zapáliť zapaľovačom kryt vyradeného kotla, čo sa mu nepodarilo. Ako vyplýva z fotografií kotla, dolná časť kotla je viac zadymená, poškodená nebola a toto zadymenie podľa jeho názoru mohlo byť spôsobené elektrickou inštaláciou v kotly, ktorá je z ťažko zápalného materiálu a skôr viac dymí ako horí. Je tiež toho názoru, že ak by došlo k zapáleniu v kotly, nebola by tam žiadna väčšia vada, vnútro by zhorelo viac - menej dymivým plameňom s nižšou teplotou horenia, lebo podľa obrázkov aj z vlastnej skúsenosti, na tomto kotly muselo dôjsť k obrovskej žiare, ktorú pri bežnom horení nie je možné dosiahnuť. Prípadný únik plynu by musel postrehnúť aj p. W., pretože plynový kotol je umiestnený na mieste a vedľa neho musel viackrát za deň prejsť. Myslí si, že k požiaru muselo dôjsť náhle a vo veľkej intenzite. Na pojednávaní dňa28.10.2015 uviedol, že kontrola tesnosti pri skúšaní kotla je jednou zo základných vecí, bol pri nej aj p. N.. Spoj bol určite tesný a neboli zistené žiadne závady. Ak by plyn unikal dva dni po vykonaní kontroly z jeho strany, intenzita úniku by bola taká silná, že by došlo k výbuchu. Poukázal tiež na výpovede svedkov I.. B. a p. B., ktorí obaja určili epicentrum požiaru vo vnútri kotla, čím sa experti nezaoberali. Tvrdil, že vo vnútri kotla sa za dva dni po kontrole muselo niečo stať či technická porucha alebo neoprávnená manipulácia, čo sa však už dá len ťažko zistiť. Podľa neho je toto hlavnou príčinou požiaru.
Z výpovede svedka I.. L. A. mal súd zistené, že má na starosti u odporcu 3) servisné oddelenie. Nijakým spôsobom nebol zainteresovaný na montáži plynového kotla u U. W.. S udalosťou však bol oboznámený, niekto mu telefonoval, že v decembri 2006 zhorel kotol. Zariadil, aby samotný kotol spoločnosť UNIMAT odmontovala, aby ho priniesli k nim, k odporcovi v 3. rade. Prvá informácia bola tá, že hasiči, resp. polícia oznámili, že požiar vznikol zo spotrebiča. Poisťovni bolo treba oznámiť ako požiar vznikol. Kotol ohliadol, takisto jeho kolegovia zo servisu. Išlo o komínovú verziu kotla, ktorý je napojený priamo na komín. Keby požiar vznikol uprostred ťah ide priamo do komína. Kotol bol však obhorený zo spodnej časti, t.z. že plameň nemohol byť nad úrovňou ohrevu, teda plameň musel vznikať niekde na spodu kotla, resp. pod kotlom, pretože bol obhorený práve spodok kotla. Ohliadli miesto kde je ku kotlu pripojený plyn a zistili, že v mieste kde je závit musel unikať plyn. Do spisu svedok založil fotodokumentáciu /čl. 62 až 65/. Aj z písomného vyjadrenia k príčine požiaru, ktoré vyhotovil Ing. L. A. /čl. 62/ bolo zistené, že pri podrobnej obhliadke závitu na armatúre, ktorou bol kotol pripojený k plynu zistili stopu po úniku plynu. Únik plynu bol pravdepodobne spôsobený použitím nevhodného tesnenia. Pri použití nesprávneho tesnenia je spoj po utiahnutí tesný a plyn neuniká. Po krátkom čase /2 - 3 dni/ tesnenie zmení svoj objem /vyschne/ a spoj sa stáva netesný. Keďže požiar vznikol po dvoch dňoch prevádzky je toto najpravdepodobnejšia príčina vzniku požiaru a teda podľa neho požiar nevznikol poruchou alebo zlyhaním kotla. Pri rozobratí spoju by si revízny technik mohol všimnúť, že tesnenie nie je v poriadku, zistil by to len v prípade, ak by tesnenie rozobral, k čomu nebol dôvod. Bola skúšaná plynotesnosť, pričom spoj bol plynotesný. Tesnenie k dispozícii nemajú, pri demontáži nebol, malo sa zlomiť, jedno dať majiteľovi, druhá časť mala zostať u nich. K nim došiel kotol bez tesnenia.
Z výpovede svedka A. Y. mal súd zistené, že je samostatný revízny technik vyradených plynových zariadení, robí revízie pre odporcu v 1. rade a takisto pre ďalšie subjekty. Jeho úlohou je zistiť, či sa môže
do zariadenia pustiť plyn, táto skúška sa robí vzduchom na základe vodného unamometra. Pokiaľ U. W. plynári vydali plynomer, všetky skúšky museli byť v poriadku. Jeho úlohou je v podstate skontrolovať, či vyhovuje prívod plynomeru k samotnému zariadeniu. Plynovú prípojku neskúma, nie je to jeho robota. O výsledku skúšky sa vyhotoví správa o odbornej prehliadke a skúške plynového zariadenia, technická správa, zápis z tlakovej skúšky a zápis o napustení plynu a odvzdušnení plynovodu, tak ako to bolo aj u U. W. /doklady z čl. 126 až 129/.
Z výpovede svedka L. L. mal súd zistené, že u U. W. bol prítomný v čase uvádzania kotla do prevádzky, vykonával montáž plynovodu. Pri spustení kotla do prevádzky prítomný nebol. On zváral potrubie, sekal dražby na plynovod, jednotlivé prieseky, nastalo dopojenie kotla a bojlera a v záhradke to bolo ukončené guľovým ventilom pripravené na montáž plynomeru. Spolupracujú ako partia pri týchto úkonoch, práce vykonával za prítomnosti L. L. a R. B.. U. vykonávali súčasne s montážou kúrenia. PO vykonaní montáže bol prizvaný p. Y., revízny technik, prizval ho on sám, spravili tlakovú skúšku tlakovým účkom /meracie zariadenie/, urobil sa tlakový zápis, revízna správa. Robili len montáž, z ich strany materiál dodaný nebol, tento bol štandardný a rovnako aj tesnenia v počte 2 ks. P. W. bol kontaktovaný až po požiari, s ním sa následne aj dohodol na montáži nového kotla.
Svedok U. W. potvrdil, že firmu p. L. mu odporučil známy. Skontaktoval sa s ním, dohodli si spolu rozsah prác, spravila sa predbežná ponuka ceny. Z firmy MONTIS sa bral materiál na faktúru na jeho meno. Potvrdil, že celý čas pri montáži nebol, striedali sa pri prácach u neho traja resp. štyria ľudia p. L.. Boli tam aj odborníci na vodu, odpad, pretože v tom čase sa u neho nerobil len plyn, ale aj ďalšie siete. Kotol mal v prevádzke 2 dni. Dom bol v tom čase neobývaný, kotol sa revíznym technikom uzavrel. O požiari sa dozvedel od suseda, ktorý mu telefonoval. Keď k domu prišiel, na mieste boli už požiarnici z elektrárne, asi o 15 minút prišli na miesto aj štátni požiarnici. Hneď otvoril dvere, požiarnici požiar hasili. K príčinám vzniku požiaru od odporcu v 3. rade mu bolo oznámené, že tam bolo zrejme použité nejaké nesprávne tesnenie, ktoré časom malo zmenšiť objem, čo však spochybňuje z dôvodu, že od uvedenia kotla do prevádzky uplynul jeden deň. Pracovníci od p. Mederu mu povedali, že plynové prípojky celkom nepritiahli z dôvodu, že revízny technik bude ešte kotol tlakovať, lebo po požiari, keď zhadzoval kvadriku, pripojenú prípojku plynu povolil rukou, tesnenie tam vôbec nebolo odtlačené. Myslí si, že všetko nebolo riadne utiahnuté, že tam bola nejaká netesnosť. Keď robil servisný technik pri prvom kotly kontrolu, pri tejto nebol. Ohľadne plynového kotlu jednal s p. L. L., žiadna písomná zmluva ohľadne zhotovenia diela nebola uzavretá. Všetko dohodli ústne. Potvrdil, že peniaze od poisťovne dostal, nie však v takom objeme ako si to predstavoval, pretože mu vznikla väčšia škoda, než aká mu bola z poisťovne uhradená. Z výsluchu U. W. na pojednávaní dňa 29.11.2012 mal súd preukázané, že v miestnosti, kde bol kotol zavesený neprebehla rekonštrukcia podlahy, robili sa len omietky a múr, na ktorom bol kotol zavesený bol pôvodný, steny sú z tehly. Na stene v tejto miestnosti neboli pred požiarom ani po požiari žiadne praskliny. Kotol bol uvedený do prevádzky 2 - dni pred požiarom, bol prítomný pri revízii kotla, ktorý bol postený na plný výkon dlhší čas a potom sa vykonali merania, či nedochádza k úniku.
Z výpovede svedka F. Q., zamestnanca Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prievidzi mal súd zistené, že od r. 2006 pracuje na zisťovaní príčin požiarov. Pri požiari u U. W. prítomný nebol. Na mieste požiaru bol prítomný a zodpovedný za samotný zásah veliteľ zásahu nadporučík T. B.. Na mieste samé následne bol privolaný major I.. P. B. z dôvodu, že výška škody bola vyššia ako 100.000 Sk, ktorý urobil ohliadku, zápis tejto veci a následne záležitosť predložil spisovo jemu, kde následne celú vec posudzoval. Ako príčina vzniku požiaru bola ustálená porucha na armatúre ventilu plynového kotla. K príčine vzniku požiaru sú kompetentní robiť závery, detailnejšie by sa k tomu však vedela vyjadriť technická inšpekcia. Výška škody nebola až taká vysoká, aby vec riešila inšpekcia. Uviedol, že požiar vznikol na ventile.
Svedok T. F. potvrdil, že cez firmu UNIMAT bol vyzvaný I.. A. k demontáži zhoreného plynového kotla u U. W.. Kotol bol zhorený na 70 %, bol nefunkčný, zničený bol požiarom, po demontáži sa značná časť kotla rozpadla. Zabalili ho do krabice a odviezli do firmy UNIMAT a následne odporcovi v 3. rade, okrem častí, ktoré sa stali popolom. Vzhľadom na stav, v akom sa kotol nachádzal, bolo veľmi ťažké posúdiť príčinu požiaru. Fotodokumentáciu kotla nevyhotovil, nebol o to požiadaný. Pri demontáži kotla mali so sebou náradie, napr. hasák, odpájanie elektročastí už bolo vykonané, odpájali vodu. Pri odpájaní použili bežnú silu.
Z výpovede svedka I.. P. B. mal súd zistené, že bol prítomný v čase vzniku požiaru v decembri roku 2006 v dome U. W., privolal ho veliteľ zásahu p. B.. Jeho úlohou bolo zistiť príčinu vzniku požiaru na budove poškodeného. Keď sa dostavil na miesto samé, bolo zistené poškodenie strechy. Ohliadkou miesta činu zistil, že príčina vzniku požiaru bola v miestnosti, kde sa nachádzal plynový kotol značky PROTERM. Tento kotol bol určený iba na vykurovanie, vedľa sa nachádzala nejaká kvadrika za účelom zásobovania nehnuteľnosti teplou vodou. Zistil, že pravdepodobne vznikla príčina požiaru v kotly. Dedukoval to z toho, že stena, ktorá bola v blízkosti kotla, bola poznačená požiarom s tým, že plynovod vedený z kvadriky bol prepálený plameňom. Požiadal o tom, aby boli privolaní servisní technici, ktorí na uvedenom kotly pracovali, uvedenému bolo vyhovené. Spoločne kotol ohliadli, hľadali príčinu, čo sa mohlo stať. Rozprávali sa o tom, že pravdepodobne príčina mohla byť vo ventile horáka. Je toho názoru, že zrejme išlo o technickú závadu kotla. Jeho osobný názor je ten, že technici, ktorý boli prítomní pri montovaní kotla nič neporušili. Na miesto samé prišiel po požiari, bola vykonaná lokalizácia požiaru. Kotol bol vtedy ešte zakrytovaný, následne dali kryt preč, tento bol vyžíhaný, trochu roztopený. Okrem neho bol tam prítomný majiteľ domu, p. B. a asi dvaja technici, ktorí kotol montovali. Požiar sa doniesol do horných poschodí, bola poškodená strešná konštrukcia. Vyslovil názor, že epicentrum požiaru vzniklo vo vnútri kotla, vo vnútri ventilu, požiar musel postupovať od kotla v smere nahor, čo je vidno aj z opadanej omietky. Čo vyvolalo samotný oheň, uviesť nevedel. Nebolo možné zobrať ani akékoľvek vzorky na vykonanie skúšky, pretože všetko bolo zhorené. Či mohli servisní technici pochybiť vyjadriť sa nevedel, podľa jeho názoru 100 % - ná príčina požiaru sa zistiť dať nebude. Na mieste samom únik plynu necítil, maticu pripojenú k rúre plynového kotla neskúšali, na elektroinštalácii nenašli takisto žiadnu chybu. V samotnom posudku ako príčinu požiaru uviedli nekontrolované horenie plynu z armatúry plynového ventilu kotla.
Z výpovede T. B. mal súd zistené, že bol prítomný v čase požiaru v dome U. W., bol veliteľom zásahu, zodpovedný za samotný zásah. Vyslaní boli operačným strediskom. Po príchode na miesto samé bol požiar v značnom štádiu, horela časť strechy a časť interiéru rekonštruovaného rodinného domu. Okamžite začali hasiace práce. Na začiatku sa zabezpečilo odstavenie plynu plynového kotla, následne bol celý priestor chladený vodou. Počas likvidácie sa na miesto samé dostavil majiteľ objektu. Pretože bol predpoklad, kde požiar vznikol /od kotla/, opýtal sa ho kedy bol tento nainštalovaný a po odpovedi že nedávno mu poradil, aby privolal firmu, ktorá mu kotol inštalovala aby sa na to prišli pozrieť. Na miesto sa dostavil pracovník montážnej firmy, zhodil kryt z kotla, zobral nejakú časť z neho. Požiar jednoznačne šiel z priestoru kotolne čomu nasvedčovali všetky stopy. Nad kotlom bol značne vyžíhaný teplom strop. Odtiaľ sa rozšíril požiaru na krov a boli zhorené aj dymovody na odvod spalín z kotla. V čase ich príchodu v objekte nebol nikto, do objektu vstúpili za asistencie polície, objekt bol v rekonštrukcii, majiteľa hneď kontaktovali. Vzhľadom na rozsah škody bol na miesto samé prizvaný aj p. B.. Z dôvodu, že bolo značne poškodené potrubie usúdil, že došlo k technickej závade kotla tým, že nezareagoval termostatický ventil, ktorý sa nachádza niekde v spodnej časti kotla. Potom, ako on a zasahujúci príslušníci hasičského zboru odišli, vyšetrovateľ s technikmi tam ešte zostali, zostal tam aj p. B.. Sálavým teplom bol v dome poškodený strop, nahriata strecha. Oheň sa šíril od kotolne hore, bol tam otvor do podkrovia cez uvedený otvor vykonávali zásah ohľadne likvidácie požiaru strechy. Ich úloha bola požiar zlikvidovať, s kotlom nijako nemanipulovali. Nemá vedomosť o tom, že by polícia robila nejakú dokumentáciu. Polícia sa vždy pýta, či je podozrenie z nejakého úmyslu, ak nie, ďalšie šetrenie robia len oni.
Za účelom odborného posúdenia príčiny vzniku požiaru v rodinnom dome U. W. nariadil súd uznesením č. k. 12C 64/2009-132 zo dňa 27.1.2010 vo veci znalecké dokazovanie Kriminalistickým a expertíznym ústavom policajného zboru Bratislava, ktorému súd uložil, aby po oboznámení sa s obsahom spisu, ohliadke plynového kotla, v písomne podanom znaleckom posudku uviedli, čo bolo príčinou vzniku požiaru plynového kotla namontovaného v rodinnom dome U. W. dňa XX.XX.XXXX.
V písomne podanom znaleckom posudku č. p.: U.-XXXX/KEU-BA-EXP-XXXX, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa XX.X.XXXX, znalecký ústav uviedol, že požiar objektu v danom prípade vznikol v spodnej časti plynového kotla. Kotol bol požiarom úplne zničený a už pri základnej manipulácii sa rozpadal na viacero častí. K devastačným termickým poškodeniam došlo aj v spodnej časti kotla pod horákom. Ak sa vylúči úmyselné podpálenie kotla fyzickou osobou /absencia stôp po vlámaní do objektu a podobne/, potom z technického hľadiska mohol požiar vzniknúť dvoma spôsobmi: a/ únik plynu niekde na potrubnej trase pod úrovňou horáku a následné zapálenie tohto unikajúceho plynu od horiaceho horáku /unikajúci plyn by zákonite z miesta stúpal smerom nahor k horáku - metán je ľahší ako vzduch a navyše pri horení plynu v horáku sa spod kotla míňa spaľovací vzduch, takže aj samotná vzdušná masa sa tu pohybuje smerom nahor/. Plameň by následne po stúpajúcom prúde plynu „skĺzol“ smerom
nadol k miestu úniku, kde by plyn ďalej horel a tým aj inicioval horenie horľavých látok nachádzajúcich sa v blízkosti plameňa, b/ elektrický skrat alebo zvýšený prechodový odpor na elektroinštalácii kotla. Príčina vzniku požiaru od elektrického skratu na elektroinštalácii plynového kotla vylúčená. V znaleckom posudku je takisto uvedené, že z kriminalisticko-technického hľadiska bolo potrebné takisto skúmanie na stotožnenie kotla predloženého ku skúmaniu s kotlom vyobrazeným na snímkach priamo z miesta požiaru. Bolo zistené, že pravá bočná stena kotla zobrazená na snímkach z miesta požiaru bola termicky poškodená prakticky zhodne s pravou bočnou stenou kotla predloženého ku skúmaniu. Obdobná zhoda vyžíhania plechov bola zistená aj na čelnom plechu kotla. Uvedené výsledky skúmania pravej bočnej steny kotla a prednej steny kotla nemohli preukázať, že sa skutočne jedná fyzicky o ten istý kotol, ktorý bol na mieste požiaru. Na základe jednoznačnej podobnosti termického poškodenia pravej bočnej aj čelnej steny kotla však možno tvrdiť, že kotol predložený ku skúmaniu a kotol namontovaný na stene v mieste požiaru boli vystavené takým istým termickým účinkom požiaru, t.j. na skúmanom kotle musel požiar vzniknúť tým istým mechanizmom ako na kotle na mieste požiaru. Na základe zistených skutočností sa ohnisko požiaru v danom prípade s veľkou pravdepodobnosťou nachádzalo v mieste napojenia kotla na jeho plynovú prípojku. Príčinou vzniku požiaru bol zrejme únik plynu v tomto závitovom spoji a následné zapálenie stúpajúceho prúdu plynu od otvoreného plameňa horáka kotla. Zo záveru vyššie uvedeného znaleckého posudku mal súd zistené, že ohnisko požiaru sa v danom prípade s veľkou pravdepodobnosťou nachádzalo v mieste napojenia kotla na jeho plynovú prípojku. Príčinou vzniku požiaru bol zrejme únik plynu v tomto závitovom spoji a následné zapálenie stúpajúceho prúdu plynu od otvoreného plameňa horáka kotla. Iná príčina vzniku požiaru nebola preukázaná.
Po vykonanom znaleckom dokazovaní odporca 1) prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd znalecký posudok nebral vôbec do úvahy s poukazom na to, že z obsahu samotného posudku nie je zrejmé, či znalec mal pri vypracovaní znaleckého posudku k dispozícií plynový kotol, ktorý zhorel v rodinnom dome U. W.. Naviac podľa jeho názoru nie je vôbec z vyššie uvedeného posudku možné zistiť jednoznačnú príčinu požiaru. Vzhľadom na rozporné tvrdenia účastníkov navrhol v konaní vypočuť I.. U. W. a I.. F. W., ktorí za znalecký ústav posudok vypracovali.
Odporca 2) zas prostredníctvom svojho právneho zástupcu nesúhlasil s tým, že znalecký ústav vylúčil úmyselné podpálenie kotla fyzickou osobou z dôvodu absencie stôp po vlámaní do objektu, pretože tento bol v rekonštrukcii a jeho zabezpečenie bolo provizórne - dočasné. Pripomienku mal k zisťovaniu úniku plynu na potrubnej trase pod úrovňou horáku, upozornil na obrázok 3b a obrázok 6 posudku, kde sú znázornené závitové spoje na esovitom potrubí namontované na plynovom ventile na horáku kotla, ale v skutočnosti toto esovité potrubie podľa obrázku č. 8 posudku v kotly tesne po požiari pripojené nebolo. Z týchto dôvodov položil otázku, či bol k expertíze vôbec predložený identický kotol, teda ten, ktorý zhorel s tým, že majú za to, že nie. Vytýkal takisto ústavu, že čo sa týka zisťovania možnej príčinu požiaru, nebola braná do úvahy technická závada kotla na plynových častiach, ale iba vylúčenie elektrických skratov na vodičoch pripojených k jednotlivým ovládacím a regulačným zariadeniam kotla. V znaleckom posudku nie je vôbec preukázaná 100 % - ná príčina vzniku požiaru, ale je tam uvedené, že ohnisko požiaru sa v danom prípade v veľkou pravdepodobnosťou nachádzalo v mieste napojenia kotla na jeho plynovú prípojku a príčinou vzniku požiaru bol zrejme únik v tomto závitovom spoji. V tejto súvislosti dal do pozornosti výpoveď svedka Ing. L. A., ktorý na pojednávaní pred súdom uviedol, že „keď sa použije nesprávne tesnenie k pripojeniu kotla, tesnenie za 2 až 3 dni pri normálnom priebehu kotla vyschne a začne netesniť a je možné, že sa takéto nefunkčné tesnenie v danom prípade aj použilo“. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a k stavu kotla po požiari považoval 100 % - né zistenie príčiny požiaru v tomto prípade za vylúčené.
Odporca 3) prostredníctvom svojho právneho zástupcu so závermi znaleckého dokazovania súhlasil, pretože tieto jednoznačne vyvrátili zavinenie vzniku požiaru kotlom PROTHERM vyrobeným odporcom 3), keď zo záveru znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že s veľkou pravdepodobnosťou bolo ohnisko vzniku požiaru miestom napojenia kotla k plynovej prípojke a teda plyn unikal mimo kotla.
Navrhovateľ so závermi znaleckého dokazovania v podstate súhlasil. Uviedol, že spracovatelia predmetného znaleckého posudku sa podrobne zaoberali možnými spôsobmi vzniku požiaru na plynovom kotly značky PROTHERM. Záverom jednoznačne konštatovali, že kriminalistické ohnisko požiaru sa v danom prípade s veľkou pravdepodobnosťou nachádzalo v mieste napojenia kotla na jeho plynovú prípojku. Príčinou vzniku požiaru bol zrejme únik plynu v tomto závitovom spoji a následné zapálenie stúpajúceho prúdu plynu od otvoreného plameňa horáka kotla. Napojenie kotla na plynovú
prípojku vykonával odporca 1), kontrolu dotiahnutia závitového spoja vykonával odporca 2), z čoho vyplýva jednoznačne zodpovednosť odporcu 1) a 2) na vzniku škody. Aj po vykonanom dokazovaní z opatrnosti trval na podanom návrhu aj vo vzťahu k odporcovi 3). Poukázal na výsluch odporcu 1) a svedka L. L., z ktorých výpovedí vyplynulo, že montáž plynovodu a pripojenie na samotný plynový kotol vykonával L. L., ktorého práce zastrešoval odporca 1). Z výpovede svedka U. W. na pojednávaní 3.9.2009 zas vyplynulo, že „pracovníci od pána L. povedali, že plynové prípojky celkom nedotiahli z dôvodu, že revízny technik bude ešte kotol tlakovať. Myslí si, že zrejme tam nebolo všetko utiahnuté, že tam bola nejaká netesnosť“. Vzhľadom na závery znaleckého posudku a vykonané dokazovanie mal za to, že ku škode došlo pochybením pri napojení kotla na jeho plynovú prípojku, t. j. nesprávnou montážou plynovodu, za ktorú zodpovedá v zmysle ustanovenia § 645 Občianskeho zákonníka odporca 1) pretože bol jediný zmluvný partner vlastníka domu, on fakturoval Petrovi Hurtišovi kompletné práce, čiže nie len na vykurovaní, ale aj na plynovode. V nadväznosti na uvedené dal navrhovateľ do pozornosti aj ustanovenie § 633 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ povinný vykonať ho osobne alebo či je oprávnený dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť. Zhotoviteľ je povinný dielo zhotoviť osobne alebo je oprávnený nechať ho zhotoviť na svoje nebezpečenstvo a zodpovednosť. Od obsahu zmluvy alebo od povahy diela závisí, ktorá z týchto možností sa uplatní. Odporca 1) na pojednávaní dňa 3.9.2009 jednoznačne uviedol, že „ja som bol jediný zmluvný partner vlastníka domu, ja som fakturoval pánovi W. kompletné práce, čiže nie len na vykurovanie, ale aj na plynovode“. Zo samotnej povahy veci vyplýva, že dielo nemusí zhotoviteľ vykonať osobne, čo bolo aj dohodnuté s objednávateľom U. W. a na zabezpečenie prác - montáž plynovodu a pripojenie na samotný plynový kotol si zhotoviteľ diela /odporca 1)/ zabezpečil L. L., za ktorého prácu nesie plnú zodpovednosť. Zodpovednosť za vzniknutú škodu pripísal aj odporcovi 2), ktorý uvádzal plynový kotol do prevádzky. Poukázal na jeho vyjadrenie na pojednávaní dňa 3.9.2009, z ktorého vyplynulo, že skontroloval správnosť umiestnenia kotla, skontroloval, či bol kotol správne pripojený vzhľadom na prívod vzduchu a vetrania, následne uviedol kotol do prevádzky a po zapnutí kotla skontroloval tesnosť rozvodu plynu pod kotlom. Kotol nechal bežať a nahriať nad teplotu 50 °C a skontroloval, či tesní stránka vodu, či voda nekvapká, skontroloval tlak plynu na horák pri maximálnom a minimálnom výkone, skontroloval termostat. Odporca 2) pri uvádzaní plynového kotla do prevádzky nedostatočne skontroloval tesnosť závitového spoja v mieste napojenia kotla na jeho plynovú prípojku. Na námietku odporcu 2), ktorý nesúhlasil s vylúčením úmyselného podpálenia kotla, poukázali na správu OO PZ Nováky zo dňa 10.1.2007, z obsahu ktorej sa vylúčilo cudzie zavinenie, naviac znalci v znaleckom posudku sa zaoberali aj inými príčinami vzniku požiaru s tým, že za pravdepodobné príčiny požiaru označili len dve a to únik plynu a elektrický skrat. Pre námietky odporcu 2), že v čase znaleckého skúmania na kotly neboli závitové spoje na esovitom potrubí poukázali na to, že znalci nepotrebovali mať fyzicky tieto závitové spoje, esovité potrubie a na konštatovanie znalcov o vylúčenie požiaru práve na týchto spojoch esovitého potrubia vychádzali z ohniska požiaru. Znalci vychádzali z ohliadky kotla a ohniska požiaru a z technického hľadiska vylúčili všetky ostatné príčiny vrátane úmyselného podpálenia kotla, vrátane jeho technickej závady. Vzhľadom na závery znaleckého dokazovania s veľkou pravdepodobnosťou podľa názoru znalcov hraničiaceho s istotou sa ohnisko požiaru nachádzalo v mieste napojenia kotla na jeho plynovú prípojku a teda podľa ich názoru nie je na mieste spochybňovať jednoznačnosť znaleckého posudku. K totožnosti skúmaného kotla, ktorú namietali odporcovia 1) a 2) navrhovateľ uviedol, že znalci jednoznačne v posudku uvádzajú, že na základe jednoznačnej podobnosti termického poškodenia pravej bočnej aj čelnej steny kotla možno tvrdiť, že kotol predložený ku skúmaniu a kotol namontovaný na stene v mieste požiaru boli vystavené takým istým termickým účinkom požiaru, t.j. na skúmanom kotle, musel požiar vzniknúť tým istým mechanizmom ako na kotle na mieste požiaru. Poukázali na to, že z technického hľadiska nie je možné, aby dva kotle zhoreli totožným spôsobom a termické poškodenia na nich boli úplne totožné. K výhrade odporcu 2), ktorý vykonal kontrolu tesnosti a nebol zistený žiaden únik plynu uviedli, že toto tvrdenie namietajú, pretože ak bola vykonaná kontrola tesnosti, nevylučuje ako možnosť úniku plynu práve ten fakt, že závitový spoj nebol riadne dotiahnutý, čo vyplýva z výpovede svedka W. a to teda nevylučuje možnosť neskoršieho úniku plynu, napr. aj 2 dni po kontrole s tým, že pri práci kotla vplyvom otvárania a zatvárania regulačného ventilu v kotly dochádza ku kolísaniu tlaku v prívodnom plynovom potrubí a teda aj v predmetnom závitovom spoji, čo mohlo spôsobiť vytvorenie netesnosti v slabo dotiahnutom spoji.
Súd vypočul znalca I.. U. W., ktorý v celom rozsahu zotrval na svojom znaleckom posudku. Vyjadril sa, že rovina ,,pravdepodobnosti“ tvrdení bola spôsobená tým, že znalci neboli prizvaní na ohliadku miesta požiaru a taktiež uskladnenie kotla na dlhú dobu ( 4 roky od požiadu ) priamo u odporcu 3) ako výrobcu kotla znalec nepovažoval za štandardné. V posudku znalci stotožnili aj keď nie individuálne ale druhovo
kotol, ktorý im bol predložený na znalecké dokazovanie a tento bol obdobne tepelne namáhaný ako kotol na mieste činu, ktorého termické poškodenia bolo možné posúdiť na základe fotodokumentácie z ohliadky miesta činu - požiaru. Skúmaný kotol bol rovnako resp. obdobne termicky namáhaný ako kotol na mieste činu. Počas svojej praxe sa nestretol s tým, že by dva rôzne kotly zhoreli obdobným spôsobom ako to bolo u kotla z roku 2006. Z dôvodu neprizvania znalcov na miesto činu nevylúčili jednoznačne úmyselné podpálenie kotla v oblasti jeho pripojenia, na čo sa tiež znalci ako sú prizvaní na miesto činu tiež zameriavajú, pričom z jeho pohľadu keďže do objektu nebolo vniknuté násilím, je úmyselné založenie ohňa málo pravdepodobné, ale nemožno ho jednoznačne vylúčiť. Znalec nepotvrdil jednoznačne identitu posudzovaného kotla s kotlom v dome p.W. na ktorom vnikol požiar, pričom však oba kotle na obrázku 8 boli rovnako termicky namáhané. Ďalej uviedol, že je zrejmý únik plynu v mieste napojenia kotla na plynovú prípojku, pričom spoj mohol stratiť tesnosť v dvoch prípadoch, v dôsledku ohrevu alebo v dôsledku posunutia kotla v jeho uložení z dôvodu prídavných namáhaní v závitových spojoch pripojených potrubí, nemožno tiež vylúčiť ani posun potrubia v stene, teda že kotol v dôsledku, že visí na stene na dvoch hákoch a išlo o novostavbu vznikajú rôzne predpätia, čím sa kotol môže v počiatočných fázach prevádzky čiastočne posunúť, kotol ,,sadne“ a následne sa môžu posunúť konkrétne miesta napojenia kotla a do závitových spojov sa následne môžu vniesť ďalšie zaťaženia. Veľké percento požiarov sa uzatvára v rovine absolútnych tvrdení, v tomto prípade však ide o pravdepodobnostnú rovinu z dôvodu, že znalci neboli na miesto činu prizvaní. Znalec ďalej uviedol, že v súčasnej dobe sa jednoznačne príčina požiaru nezistí. Je však možná technická závada na akomkoľvek technickom zariadení, teda aj na predmetnom kotly, keďže po bočných stenách kotla nič nehorelo na základe fotodokumentácie je možné tvrdiť, že kritické miesto je miesto napojenia kotla na plynovú prípojku a je možné, že v čase montáže plyn v mieste spojenia kotla a plynovej prípojky neunikal, keby unikal, požiar by vznikol skôr. V prípade spojov hrá dôležitú úlohu aj hrúbka tesniaceho krúžku, nadmerná hrúbka spôsobí, že spoj drží na menšom pošte závitov, znalec tesnenie k dispozícii nemal a nevedel sa vyjadriť k tomu, či na plynovú prípojku bolo použité vhodné tesnenie. Ohnisko požiaru bolo v oblasti pripojenia kotla na plynovú prípojku, čiže pod kotlom. Únik plynu teoreticky mohol byť spôsobený dodatočným sadnutím kotla po montáži. Dodatočné sadnutie v tomto konkrétnom prípade je podľa neho výrazne najpravdepodobnejšie ako trvalé deformácia tesnenia v závitom spoji, na ktorú treba podstatne dlhší časový horizont, deformácia tesniaceho krúžku je nebezpečná vtedy, ak sa použijú gumové tesniace krúžky. Vzhľadom k tomu, že k zhoreniu kotla došlo po dvoch dňoch je málo pravdepodobné podľa znalca, že bolo pri montáži použité zlé tesnenie resp. že by k požiaru došlo vadou na tesnení alebo nesprávnym tesnením. V žiadnom prípade sa nedá spätne preukázať, či miesto napojenia kotla na plynovú prípojku bolo alebo nebolo dotiahnuté. Znalec ďalej uviedol, že výrobné číslo kotla neskúmal, nevedel uviesť, či sa zachovalo. V danej veci došlo k malému úniku plynu.
Ďalej súd vypočul znalca I.. F. W., ktorý na záveroch svojho znaleckého posudku zotrval. Jeho úlohou bolo vylúčiť alebo potvrdiť príčinnú súvislosť vzniknutého požiaru v dôsledku elektroinštalácie kotla. Hľadal možný skrat, ale na vodičoch a kábloch žiadnu takúto stopu na kotly nenašiel, skúmal zvyšky elektroinštalácie kotla. Elektroinštalačný skrat kotla ako príčinu požiaru úplne vylúčil, v danom prípade sú všetky vodiče zaizolované a preto nemôžu spôsobiť skrat. Elektroinštalácia v danom prípade ak by bola vadná, zhorela by len elektroinštalácia. Znalec uviedol, že k ohliadke prizvaný nebol.
Zo znaleckého posudku č. 200/2013 z 15.9.2013, vypracovaným znalcom I.. L. W. vyplýva, že nie je možné po vykonaných opravách a rekonštrukcii rodinného domu v ktorom vnikol požiar zistiť sadnutie stavby. Neboli zistené narušenia nosného muriva iba mikrotrhliny prekryté novou maľovkou a murivo v kotolni v dolnej časti narušené vlhkosťou. Nie je možné podľa záverov posudku po rekonštrukcii zistiť sadnutie stavby, ale nie je to možné ani vylúčiť vzhľadom na vlhkosťou narušené murivo v kotolni. Stena a omietky aj v čase ohliadky boli pri podlahe v kotolni a mieste osadenia plynového kotla zvlhlé, čím nemožno vylúčiť prípadne sadnutie časti rodinného domu a to najmä v časti kotolne.
Ďalej súd vypočul znalca I.. W. na pojednávaní dňa 19.12.2013, ktorý na záveroch svojho znaleckého posudku zotrval. Pripustil, že sadnutie stavby mohlo mať vplyv na netesnosti resp. na narušení funkčnosti predmetného kotla. Mohlo dôjsť k nejakým únikom, či porušeniu tesnosti. Pri sadnutí stavby sa nedá jednoznačne určiť, či ide o sadnutie náhle alebo dlhodobé. Stavba je podmáčaná, čo je dosť závažná skutočnosť podľa znalca, čím mohlo dôjsť k sadnutiu v tom mieste, kde je dom podmáčaný a sadnutie sa následne mohlo preniesť aj do iných častí domu, pri podmáčaní aj za dva dni môže dôjsť k záväznému sadnutiu stavby. Vplyvom dlhodobého namáhania pôdy sa môže stav, že stavba podstatne
sadne okamžite. Nedá sa však jednoznačne určiť, či stavba rodinného domu sadla, resp. nesadla a či došlo k nejakému posunu , nemožno však ani vylúčiť , či v čase dvoch dní, keď bol kotol na stene zavesený k posunu muriva došlo . Znalec uviedol, že on nepredpokladá, že by samotné zavesenie kotla na stenu mohlo spôsobiť sadnutie stavby, pretože záves kotla na stenu nie je taký veľký a samotný kotol nemá takú váhu aby stenu natoľko preťažil, aby táto praskla a narušila statiku celej stavby.
Na základe doplňujúceho znaleckého posudku č. ČES: U.-B.-BA-EP-XXXX/XXXXX ktorý bol vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ, odboru kriminalistickej identifikácie mal súd zistené, že v danom prípade , na základe absencií prasklín v omietke pri kotle a pod ním nemožno predpokladať , že by došlo k nejakému podstatnému dodatočnému vzájomnému posunutiu medzi kotlom a jeho plynovou prípojkou z dôvodu sadnutia stavby v jej časti alebo celej. Spätné skúmanie prípadného sadnutia stavby tesne pred požiarom nie je prakticky možné. Vzhľadom však na skutočnosť že nebol a ani nemôže byť skúmaný tesniaci krúžok z predmetného závitového spoje na vstupe plynovej prípojky do kotla, aby ani preukázanie sadnutia stavby nebolo možné jednoznačne aplikovať na roztesnenie spoja. Prípadné sadnutie stavby nebolo preukázané, avšak nemožno predpokladať, že by sadnutie stavby ak by k nemu došlo nejako podstatne ovplyvnilo tesnosť predmetného závitového spoja. Ústav ďalej v posudku uviedol, že bez preskúmania tesniaceho krúžku použitého v spoji a miery dotiahnutia spoja pri montáži kotla nemožno riešiť otázky spojené so stanovením potrebného vzájomného posunu medzi kotlom a prívodným potrubím plynu, ktorý by mohol roztestniť predmetný spoj.
Na pojednávaní dňa 28.10.2015 zástupca navrhovateľa uviedol, že čo do namietania totožnosti kotla odporcovia identitu kotla preceňujú. K tejto skutočnosti sa jednoznačne vyjadrili znalci vypočutí na pojednávaní dňa 2.4.2012 str.6 zápisnice, kde je uvedené, že sa jedná reálne o kotol požiarom poškodený v 12/2006. Žiadne pochybnosti o totožnosti kotla nemali. Z čoho vyplýva, že znalci nemali žiadnu pochybnosť o tom, že skúmajú kotol, ktorý bol zhorený v r. 2006. V konaní sa javí irelevantné, či bol znalcom predložený ten istý kotol, o čom navrhovateľ nepochybuje, a keby hneď aj nebol predložený ku skúmaniu, nič to nemenení na záveroch znaleckého posudku, nakoľko znalci mali k dispozícií značné množstvo vstupných údajov na to aby tento posudok vyhotovili. Pokiaľ ide o abstraktné dôvody vzniku požiaru, navrhovateľ tvrdil, že tieto dôvody boli vznesené zo strany odporcov, keď začali tvrdiť, že k požiaru došlo sadnutím stavby, čo nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané a tento variant vzniku požiaru bol vylúčený. Pokiaľ odporcovia poukázali na to, že predmetný znalecký posudok nestanovil jednoznačne príčinu vzniku požiaru a že znalci nemali k dispozícií tesniaci krúžok, toto podľa názoru nemení nič na závere posudku, nakoľko znalci sa vyjadrovali k vysokej pravdepodobnosti vzniku požiaru a netvrdíme, že príčina požiaru bola ustálená jednoznačne. Práve s poukazom na dlhoročné skúsenosti a prax znalcov, ktorí vykonávali tento posudok, v závere vyhodnotili celú situáciu tak, že s veľkou pravdepodobnosťou hlavnou príčinou vzniku požiaru je nedostatočné dotiahnutie spojovacej matice už pri samotnej montáži spoja. Pokiaľ sa odporcovia odvolali na samotný tesniaci krúžok a prípadnú vadu tohto tesniaceho krúžku, navrhovateľ poukázal na to, že práve odporca 1) mal túto vadu zistiť predtým ako pristúpil k montáži plynového kotla a odporca 2) mal tento závit dostatočne skontrolovať, čím podľa navrhovateľa je naplnená zodpovednosť oboch týchto odporcov. Tesniaci krúžok má minimálnu hrúbku, je hrubý možno tak 1-2 mm a už pri samotnej jeho montáži je možné vizuálne zistiť, či na tomto tesniacom krúžku je alebo nie je nejaká vada a toto bolo povinnosťou odporcu 1). Podľa nášho názoru by odporca 2) kontrolou tesnosti takúto vadu tesniaceho krúžku musel zistiť.
Na pojednávaní dňa 28.10.2015 právny zástupca odporcu 1) uviedol, že v konaní sa skúma iný kotol a nie ten kotol, ktorý bol v rodinnom dome, kde došlo k požiaru namontovaný. Namietal tiež, že žiadny zo znalcov, ktorí v konaní vypracovali posudku , pri predmetnom kotly po požiari nebol. Vždy sa vychádzalo len z fotografií a len z listín, ktoré boli predlžené v spise. Znalec v znaleckom posudku jednoznačne pripustil, že tam boli praskliny a že mohol ten kotol, ktorý bol vtedy pravý, že mohol byť posunutý a aj to mohlo byť príčinou požiaru. Nikto tu nevie povedať, aký bol dôvod vzniku požiaru. Sú to len abstraktné dôvody, ktoré sa uvádzajú. Mohol byť požiar vyvolaný úmyselne. Odporca 1) požiar nezavinil. Navrhovateľ postavil celý svoj žalobný návrh na tesnení, ktoré malo byť poškodené ale nikto žiadne tesnenie nevidel, nemal ho v ruke. V konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi škodou a prevádzkou odporcu 1/. Odporca 3/ je výrobca tohto zariadenia. Je to výrobca, ktorý samozrejme si zobral toto zariadenie domov a nepredložil to pôvodné, ktoré tam bolo namontované, ale nejaké úplne iné, pričom odporcovia nemali vedomosť, kde je toto zariadenie. Navrhovateľ vedel, kde je kotol. Poukázal na vyjadrenie zástupcu navrhovateľa zo 7.4.2012 na prvej strane posledný odstavec, kde
navrhovateľ sám túto skutočnosť pripustil, na kotly bola mimoriadne závažná vada, pričom ten čo škodu likvidoval, teda navrhovateľ sa nepokúsil zaobstarať dôkaz v tomto konaní .Ak by súd zaviazal odporcu 1) na úhradu žalovanej sumy, bolo by to v rozpore s dobrými mravmi, preto žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Pre prípad úspechu si uplatnil trovy.
Na pojednávaní dňa 28.10.2015 právny zástupca odporcu 1) uviedol, že znalci v znaleckom posudku z r. 2010 aj z roku 2014 uvádzajú, že neboli dodržané niektoré základné zásady. Prvá zásada bola tá, že neboli k miestu požiaru prizvaní znalci z kriminalisticko - expertízneho ústavu PZ. Je tiež absolútne sporné, aký kotol bol na expertízu po 4 rokoch dodaný. Tento kotol bol odmontovaný a doručený k výrobcovi, u ktorého kotol bol 4 roky. Výrobca na preskúmanie dodal kotol taký, aký uznal za vhodný. Znalci nevedeli preukázať identitu kotla, teda, že sa jedná o ten istý kotol, ktorý bol zamontovaný v rodinnom dome. Taktiež neboli dodané všetky súčiastky, totižto kotol bol dodaný v demonte a neobsahoval všetky súčiastky, ktoré má mať kotol. Čo je veľmi dôležité, že sa nenašiel tesniaci krúžok, o ktorom píšu aj znalci v posudku, ak tesniaci krúžok je alfa omega celého sporu. Na tomto tesniacom krúžku by sa preukázalo, či bol závitový spoj dotiahnutý dostatočne tak, aby neunikal plyn alebo bol povolený a došlo tak k úniku plynu. Oceľová matica urobí na tomto tesniacom krúžku určité ryhy určitej hĺbky a znalci vedia pri expertíze dokázať, či tento spoj bol alebo nebol tesný. Keď tento predmet chýba, nie je možné dokázať, že príčinou požiaru bol uvoľnený spoj pod kotlom. Hlavný predmet chýba. Navrhovateľ poukazuje, že znalec v poslednom znaleckom posudku jednoznačne preukázal nedostatočné dotiahnutie tesnenia, znalec sa odvoláva na všeobecné prípady na č.l.3 ods. 2,3 posudku, teda na prípady, ktoré sa stali v r. 1993-2014. Ak by existoval tesniaci krúžok na základe rýh v ňom by bolo v ňom zistiť, či a ako bolo vykonané dotiahnutie. - citácia ods. 4 č.l.2 posudku. Takže nie je pravda, ako uvádza navrhovateľ, že je jednoznačne preukázané, že k znal .expertíze nebol predložený tesniaci krúžok. Takže nie je možné posúdiť kde vznikol požiar a akým spôsobom. Zapálenie kotla a následný požiar nemohol vzniknúť takým spôsobom, ako ho opísali znalci, aj keď sa vyjadrovali v teoreticko-pravdepodobnej rovine. Zemný plyn, ktorý sa používa na kúrenie má omnoho menšiu hustotu ako vzduch a preto sa šíri rovnomerne do priestoru a niekedy sa nepohybuje v prúde alebo vo zväzku, po ktorom by plameň vkĺzol k miestu pravdepodobného úniku plynu. Každý kotol má namontované ochranné a bezpečnostné prvky, mechanické alebo elektrické, ktoré reagujú na prípadne blížiace sa nebezpečenstvo a to tým, že sa kotol vypne. Plynové kotle sa vyrábajú z nehorľavých materiálov a sú natreté nehorľavým materiálom. Na základe týchto skutočnosti odporca 2) si riadne splnil svoje povinnosti a vykonal všetky potrebné úkony, vychádzajúce z dôslednej kontroly plynového zariadenia pred uvedením kotla do prevádzky, čo potvrdil aj ďalší revízny technik p.Čajka, ktorý je priamy svedok toho, keď odporca 2) uvádzal plynové zariadenie do prevádzky. Zo strany navrhovateľa nebolo preukázané, že by odporca 2) zanedbal svoje povinnosti a svojím konaním spôsobil škodu, nebola preukázaná totiž príčinná súvislosť medzi jeho konaním a spôsobenou škodou, preto žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Pre prípad úspechu si uplatnil trovy.
Súd po právnej stránke vec posúdil podľa § 813 ods. 1, § 420 ods. 1, § 420a ods. 1, 2, 3, § 438 ods. 1 a § 645 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods.2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 420a ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou ak je spôsobená
a/ činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu alebo vecou použitou pri činnosti, b/ fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c/ oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti. Zodpovednosti za škodu sa ten kto ju spôsobil zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou povinnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.
Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
Predpokladom zodpovednosti podľa § 420a Občianskeho zákonníka nie je protiprávny úkon, ale určitá škodová udalosť, ktorá bola príčinou vzniku škody a ktorá bola vyvolaná prevádzkovou činnosťou. Predpokladmi takejto zodpovednosti sú: a) existencia udalosti vyvolanej prevádzkovou činnosťou, b) spôsobenie škody a c) príčinná súvislosť medzi a) a b). Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená samostatnou činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, fyzikálnymi, chemickými prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie alebo oprávneným vykonávaním či zabezpečovaním práv v rámci prevádzky , čím je spôsobená inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží či znemožní užívanie nehnuteľnosti. Predpokladom tejto zodpovednosti nie je zavinenie osoby zodpovednej za škodu, ale ide o objektívnu zodpovednosť, kedy v konaní nemusí poškodený pri uplatňovaní svojho nároku dokazovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzkovej činnosti. Prevádzková činnosť je sústavne vykonávaná činnosť , ktorá je organizovaná v rámci určitej prevádzky. Predpokladom zodpovednosti je určitá kvalifikovaná skutočnosť, ktorá je príčinou vzniku škody, keď je to sama činnosť, ktorá má prevádzkovú povahu, prípadne vec, použitá pri tejto činnosti, alebo vyvolávajúcim činiteľom vzniku škody sú vplyvy prevádzky na okolie. Škodca sa nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže, že škodu nezavinil; môže sa však úplne alebo čiastočne zbaviť zodpovednosti ak preukáže , že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou , ktorá nemá pôvod v prevádzke, alebo, že škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného.
Predpokladmi zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka sú: a) porušenie právnej povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu ) , b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a d) zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej povinnosti teda vznik rozporu medzi tým, ako osoba skutočne konala a tým, ako konať mala , aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Toto protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané, takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou, a jej rozsahom ako následkom týchto príčin.
Po vyhodnotení všetkých vyššie vykonaných dôkazov a to tak každého samostatne ako aj všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že žalobný návrh nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd vyslovil právny názor, že v prejednávanej veci je nepochybné, že bol naplnený prvý predpoklad zodpovednosti za škodu podľa § 420a Občianskeho zákonníka a to existencia škody. Ďalším predpokladom je, že táto škoda bola spôsobená činnosťou odporcov 1/, 2/, teda činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu. Na túto okolnosť je preto potrebné zamerať vo veci dokazovanie vrátane znaleckého. Prvostupňový súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, preto v konaní ďalej postupoval tak, že ďalšie dokazovanie vrátane znaleckého zameral na to, či v konaní bol splnený druhý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420a Občianskeho zákonníka a to, či bola alebo nebola škoda spôsobená takou činnosťou odporcov 1) a 2), ktorá má prevádzkovú povahu. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že činnosť ani jedného z odporcov nemala v konaní prevádzkovú povahu. Prevádzková činnosť síce spravidla súvisí s vymedzeným predmetom činnosti, ktorú podnikateľ prevádzkovo vykonáva, avšak nie všetky ujmy, ktoré podnikateľ pri svojej činností spôsobí sú odškodniteľné podľa § 420a Občianskeho zákonníka. Otázka, či sa nárok na náhradu škody posúdi podľa § 420 alebo §420a Občianskeho zákonníka závisí od zistenia, aká skutočnosť bola príčinou vzniku škody. Podľa názoru súdu škodová udalosť v tomto prípade nemá pôvod v prevádzkovaní činností odporcu 1) a 2) a príčinou vzniku škody nebol charakter ich činnosti ani vec pri tejto činnosti použitá ani nijaké ich vplyvy na okolie, ale ich zodpovednosť môže byť daná za protiprávny úkon, za predpokladu ak príčinou vzniknutej škody boli určité nedostatky, či chyby, ktorých sa dopustili v ich
činnosti. Príčinou vzniku škody je každé také konanie alebo opomenutie , bez ktorého by škoda nenastala tak, ako k nej došlo. Príčinná súvislosť je potom daná, ak je v konaní doložené, že nebyť určitých pochybení, ku škode, tak ako vznikla, by nedošlo. Zodpovednosť odporcov 1),2) a 3) je tak potrebné posúdiť z hľadiska zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že zdrojom požiaru bolo vznietenie plynového kotla. Zo znaleckého dokazovania mal súd preukázané, že k vznieteniu kotla nedošlo úmyselným podpálením, bolo tiež preukázané, že k jeho vznieteniu nedošlo dôsledkom elektrického skratu na elektroinštalácii plynového kotla, dokazovaním ( najmä znaleckým ) bol ako najpravdepodobnejšia príčina vzniku požiaru označený únik plynu a s veľkou pravdepodobnosťou bolo za ohnisko požiaru ustálené miesto napojenia kotla na jeho plynovú prípojku, t.j. na vstupe do regulačného ventilu. Je zrejmé, že v konaní nebola jednoznačne ustálená príčina vzniku požiaru, súd je však názoru a ustálil, že k nemu s najväčšou pravdepodobnosťou došlo v dôsledku úniku plynu v mieste napojenia kotla na jeho plynovú prípojku. Ak v konaní odporca 2) tvrdil, že k požiaru došlo v dôsledku technickej či výrobnej vady kotla, nijako to v konaní preukázané nebolo, tiež v konaní odporcami namietaná totožnosť kotla nebola v konaní nijako preukázaná, pričom dôkazné bremeno k tvrdeniu, že sa nejedná o identický kotol s kotlom, ktorý bol namontovaný v rodinnom dome a spôsobil požiar, spočívalo na odporcovi. Po vykonanom znaleckom dokazovaní, keď znalec stotožnil predložený a preskúmavaný plynový kotol s kotlom vyobrazeným na snímkach z miesta požiaru a uviedol, že kotol predložený k skúmaniu a namontovaný kotol na stene v mieste požiaru boli vystavené takým istým technickým účinkom požiaru a že je vylúčené aby dva kotle zhoreli tým istým mechanizmom so zanechaním identického termického poškodenia súd ustálil, že odporcovia v konaní nijako nepreukázali, že sa nejednalo o kotol totožný s kotlom z miesta požiaru. Pokiaľ odporcovia v konaní tvrdili, že k teoretickému úniku plynu mohlo dôjsť aj v dôsledku sadnutia stavby či sadnutia kotla po jeho montáži na stenu, takéto sadnutie nebolo znaleckým dokazovaním a následným doplnkovým znaleckým dokazovaním preukázané. Nebolo preukázané, že by došlo k vzájomnému posunu medzi kotlom a jeho plynovou prípojkou z dôvodu sadnutia celej stavby či jej časti ani to, že sadnutie ovplyvnilo tesnosť závitového spoja. Súd sa v konaní stotožnil so závermi znaleckého dokazovania, že k vzniku požiaru došlo v dôsledku úniku plynu v mieste napojenia kotla na jeho plynovú prípojku a v právnom posúdení si kládol otázku, či niektorí s označených odporcov 1) až 3) nesie zodpovednosť za vzniknutú škodu dôsledkom takéhoto úniku plynu v mieste spoja a či tak boli naplnené predpoklady pre vznik zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka, teda či došlo k poručeniu právnej povinnosti, k vzniku škody ako majetkovej ujmy, či existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a zavinenie toho, kto škodu spôsobil. Dôkazné bremeno preukázania porušenia povinnosti odporcom 1) až 3) v konaní spočívalo na navrhovateľovi. Súd zamietol žalobný návrh navrhovateľa proti odporcovi 3) ako výrobcovi a dodávateľovi plynového kotla, keď nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním odporcu 3) a škodou, s poukazom aj na samotný postoj navrhovateľa k tomuto odporcovi, keď navrhovateľ v konaní opakovane vyslovil názor, že na žalobnom návrhu voči odporcovi 3) naďalej zotrváva len ,,z opatrnosti“. Súd zamietol žalobný návrh navrhovateľa aj proti odporcovi 2) pre nesplnenie základných predpokladov pre vznik jeho zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. V konaní bolo dostatočne preukázané a to aj znaleckým dokazovaním, že odporca 2) bol ako servisný technik plynových kotlov PROTHERM požiadaný o vykonanie skúšky plynnotesnosti a uvedenie plynového kotla do prevádzky, vrátene pokynov majiteľovi k jeho obsluhe. Odporca 2) vykonal kontrolu tesnosti plynového kotla riadne s použitím detektoru úniku plynu, pričom tiež znalec v konaní vylúčil možnosť, že by odporca 2) ako revízny technik neskontroloval tesnosť plynového potrubia , svedok v konaní tiež potvrdil, že únik plynu pri kontrole vykonanej odporcom 2) zistený nebol, preto za vzniknutú škodu nezodpovedá, keďže súd ustálil, že odporca 2) vykonal kontrolu riadne, na kvalifikovanej úrovni, riadne uviedol kotol do prevádzky a to podľa pokynov výrobcu, majiteľa s jeho obsluhou riadne oboznámil a navrhovateľ nepreukázal opak. Súd napokon zamietol žalobný návrh aj voči odporcovi 1) ako osobe, ktorá v októbri 2006 vykonala montáž plynového kotla v rodinnom dome. V konaní nebolo preukázané, že v dôsledku nesprávnej montáže či inej činnosti odporcu 1) došlo k vzniku požiaru a následnej škode. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že k najpravdepodobnejšiemu dôvodu úniku plynu z plynového kotla v mieste jeho napojenia na plynovú prípojku v stene došlo použitím vadného či nevhodného tesnenia, zlého utiahnutia spoja v mieste napojenia alebo posunutím kotla voči múru, kde bol kotol zavesený. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že k vzniku škody došlo niektorým z takto uvedených dôvodov a že škoda vznikla porušením povinnosti odporcu 1) / či už preto , že použil vadné tesnenie, zle utiahol spoj či zle zavesil kotol a došlo tak k jeho posunutiu voči múru a následnému úniku plynu/ a teda, že tu existuje príčinná súvislosť medzi konaním odporcu 1) a vzniknutou škodou. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom porušenia právnej povinnosti škodu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom vzťahu príčiny
a následku a teda ak je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu ( škodovej udalosti ) ku škode by nedošlo. Podmienkou vzniku povinnosti odporcu 1) nahradiť škodu je to, aby škoda bola ním spôsobená, čo navrhovateľ v konaní nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia najmä ak prvé znalecké dokazovanie bolo až tri roky po vzniku požiaru. Navrhovateľ nezabezpečil pre konanie adekvátne dôkazy, ak sa znalecký ústav odvolával vo svojom posudku na možnú vadnosť tesniaceho krúžku či jeho výrobnú vadu, prípadné poškodenie, nebolo možné vykonať dôkaz v konaní, keďže navrhovateľ tento po vzniku požiaru riadne nezabezpečil, s odkazom na vyjadrenie znalca, že obvyklý postup v takýchto prípadoch je, že polovicu tesniaceho krúžku si ponecháva navrhovateľ a polovicu poškodený. Predpokladom vzniku tejto všeobecnej zodpovednosti je v zmysle vyššie citovaného § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka 1/protiprávny úkon, 2/spôsobenie škody, 3/príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4/ zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov a pri neexistencii čo len jedného zo štyroch predpokladov vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka, zodpovednosť za škodu nie je daná. Keďže v konaní nebolo preukázané splnenie predpokladov zodpovednosti odporcu 1),2) a 3) za škodu, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením v lehote 30 dní po právoplatnosti rozsudku podľa § 151 ods. 3 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v štyroch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.