Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/423/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci navrhovateľa: maloletý L. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., O. č. XXXX/XX, zastúpený zákonnými zástupcami - otec: B. G., nar. XX.XX.XXXX matka: W. G., nar. XX.XX.XXXX, právne zastúpení advokátom: JUDr. Petrom Peružekom, AK so sídlom Hlohovec, Cintorínska 1, proti odporcovi: Materská škola, Vinohradská 7, Hlohovec, so sídlom Hlohovec, Vinohradská 7, IČO: 37 838 679, o náhradu za bolesť a iné, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 12. februára 2015, č.k. -266, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 6.615,45 eur titulom náhrady za bolesť, sumy 6.579,30 eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, sumy 760,25 eur titulom náhrady nákladov spojených s liečením vrátane cestovného, sumy 399,06 eur titulom nákladov na vypracovanie znaleckého posudku a sumy 252 eur titulom náhrady mzdy keď o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. , , Školského , ky MS SR č. 306/2008 o materskej škole, , ď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zhodnými tvrdeniami účastníkov konania mal súd za preukázané, že dňa 14.09.2009 približne o 11.00 hod. došlo na školskom dvore materskej školy v Hlohovci, v alokovanej triede na Pribinovej ulici 69, u maloletého k zraneniu, čím došlo u maloletého k vzniku škody. Maloletý utrpel zlomeninu dolného konca pažnej kosti ľavej ruky, v dôsledku ktorej má obmedzenú pohyblivosť ľavého lakťového kĺbu ľahkého stupňa, obrnu lakťového nervu vľavo a tiež pooperačné rozsiahle keloidné jazvy v oblasti lakťového kĺbu vľavo. V predmetnom konaní bolo medzi účastníkmi sporné tvrdenie navrhovateľa, že zo strany odporcu došlo k porušeniu právnej povinnosti vykonávať náležitý dohľad nad maloletým, nakoľko dozerajúce učiteľky nevenovali zrejme dostatočnú pozornosť deťom, ktoré sa hrali v tom čase na školskom dvore. P. učiteľka T. mala v zmysle tvrdení maloletého telefonovať, maloletý bol ponechaný bez priameho dozoru a kontroly učiteliek. Uvedené tvrdenia odporca poprel, a preto dôkazné bremeno preukázania týchto skutočností zaťažovalo navrhovateľa, ktorý však na ich preukázanie nenavrhol vykonať akékoľvek dokazovanie. Preto súd tieto skutočnosti nemal za preukázané. Navrhovateľ pritom nespochybňoval skutočnosť, že v čase úrazu bol dodržaný najvyšší počet detí v triede - 22 v triede pre 4-5 ročné deti a počet pedagogických pracovníkov 3. Navrhovateľ tiež namietal, že učiteľky mohli, resp. mali predvídať riziko úrazu, ktoré pri takýchto prípadoch je vysoké. K tomuto tvrdeniu súd uvádza, že práve umiestnením žinenky pod preliezku učiteľky vykonali opatrenie na

zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí zabraňujúce vzniku poškodenia ich zdravia. Súd dopĺňa, že v danom prípade skákanie z preliezky nie je žiadnym spôsobom takou nebezpečnou činnosťou, ktorá by mala byť pedagogickým zamestnancom maloletým deťom zakázaná, pričom preliezky v areáloch materských škôl sú bežným náradím. Hoci k zraneniu maloletého došlo zoskokom z preliezky, nemožno túto skutočnosť považovať za porušenie právnej povinnosti odporcom, keďže uvedenú činnosť maloletý vykonával pod dozorom učiteliek p. Q. a T. v rámci každodenného pobytu detí vonku obsahujúceho pohybové aktivity v rámci školského dvora v zmysle Školského poriadku. Uvedenú bežnú pohybovú aktivitu nemožno považovať za nevhodnú, keďže je v materských škôlkach bežne vykonávaná. Jej vykonávanie nemožno pritom nemožno považovať za porušenie tzv. všeobecnej prevenčnej povinnosti upravenej v , keďže odporca ako zodpovedný subjekt predpokladajúc možnosť zranenia detí zabezpečil podloženie žinenky. Navrhovateľ ďalej namietal, že došlo k porušeniu právnej povinnosti odporcom okamžitým neprivolaním lekárskej pomoci, resp. neposkytnutím prvej pomoci. Odporca uvedené tvrdenie spochybnil. Uviedol, že maloletý sa sťažoval na bolesť, učiteľky nezistili žiadne znateľné závažné poranenie, s rukou nehýbali, maloletý nebol v bezvedomí, neboli tam znaky otvorenej zlomeniny, resp. krvácania, do 10 minút prišiel jeho otec a prevzal ho s tým, že ho sám osobne zoberie na ošetrenie, a teda nebolo dôvodné privolať záchrannú službu. Vykonaným dokazovaním znaleckým posudkom č. 11/2011 vyhotovenom znalcom MUDr. Ľubošom Klementom z 08.04.2011 mal súd za preukázané, že zranenia svojím charakterom bezprostredne neohrozovali maloletého poškodeného na živote, hoci ho svojím spôsobom ohrozovali na strate zdravia v zmysle poškodenia funkcie a práce ľavej hornej končatiny. Oznámením výsledku šetrenia podania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z 25.02.2013 mal sú za preukázané, že skorým zásahom zdravotníckeho personálu boli priame poúrazové komplikácie promptne riešené, zvládnuté, a tým následky tohto rozsiahleho zranenia boli maximálne eliminované - poškodenému aj napriek včasnému ošetreniu a operačným zásahom, ktoré utrpel úrazom, zostali trvalé následky. Následnosti, ktoré viedli k vzniku určitého neurologického deficitu nemožno nikomu zosobniť, nakoľko takéto postupné neurologické zhoršovanie pri danom type zlomeniny je skôr typické pre zavzatie periférneho nervu do jazvy a kalusu, teda do hojacej sa kosti, čomu sa jednoducho nedá predísť. Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru, že povaha zranenia maloletého si nevyžadovala privolanie rýchlej zdravotníckej pomoci, a preto ani týmto (ne)konaním nedošlo k porušeniu právnej povinnosti odporcu. Preto súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že zo strany zamestnancov odporcu nedošlo k porušeniu akejkoľvek povinnosti, ktorá by bola v príčinnej súvislosti so zranením maloletého, berúc pritom na zreteľ aj charakter predškolského zariadenia, kde presný spôsob správania sa učiteľov a žiakov nemôže byť taxatívnym spôsobom popísaný. Súd tiež dopĺňa, že v predškolskom zariadení sú umiestňované deti útleho veku, u ktorých je zrejmé že ich motorika týkajúca sa držania tela, chôdze a pohybu nie je ešte na takej úrovni ako je tomu u dospelého človeka. V zmysle súdnej praxe použitie (tzv. generálna prevencia) pritom prichádza do úvahy v prípadoch, ak tu nie je konkrétna právna úprava, vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje (v prejednávanej veci neexistuje presný výpočet povinností pedagogického zamestnanca pri organizácii hry detí). Zároveň podľa platí, že ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného nesie si ju sám, čo platí aj v prípade, že škoda vznikla následkom konania poškodeného, ktorému pre nedostatok schopnosti ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky (v prejednávanej veci pre nízky vek maloletého - navrhovateľa) nebolo možné pričítať zavinenie (napr. R 3/1984 alebo Najvyšší súd ČR, sp.zn. ). S poukazom na uvedené súd tiež uvádza, že v zmysle uvedeného preto ani nemohlo dôjsť k porušeniu právnej povinnosti odporcom tým, že zákonní zástupcovi maloletého neboli oboznámení so Školským poriadkom na r. 2009/2010. Súd tiež dopĺňa, že ani dodatočné dopĺňanie, resp. upravovanie záznamu o registrovanom školskom úraze, nereálnosť časového sledu udalostí vo vyjadrení odporcu, nie je v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení takou právne relevantnou skutočnosťou, ktorá by mala vplyv na vznik zodpovednosti odporcu na škode, ktorú maloletý navrhovateľ utrpel. Súd má pritom za to, že v danom prípade ide o poškodenie zdravia u maloletého náhodou, ktorá postihla, keďže ako už súd uviedol, že odporca nemal žiadnym konkrétnym spôsobom (zákonom, resp. inou právnou normou) upravené povinnosti ako riadiť hru detí v materskej škole. Preto bolo možné vychádzať pri skúmaní povinností odporcu iba zo všeobecnej prevenčnej povinnosti, ktorá podľa názoru súdu porušená nebola, pretože nie je možné, aby v škôlke každé dieťa pri sebe malo učiteľa, ktorý by riadil do najmenších podrobností jeho činnosť, čo by tiež podľa názoru súdu nezabezpečovalo, že tento učiteľ by bol schopný zabrániť dieťaťu v akomkoľvek páde, ktorý sa udeje v zlomku sekundy. Na základe uvedeného sa súd prihliadajúc na zásadu hospodárnosti konania ďalšími atribútmi vzniku zodpovednosti za škodu nezaoberal, pričom s prihliadnutím na vyššie uvedené a citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že zo strany odporcu nedošlo k vzniku jeho zodpovednosti za škodu, ktorá navrhovateľovi

vznikla, a preto súd návrh zamietol. Súd v závere uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).Odporca mal v konaní vo veci plný úspech, avšak súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich náhradu návrhom neuplatnil, a ani mu akékoľvek v tomto konaní nevznikli. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd v zmysle ust. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 12.02.2015 a vec mu vrátil na nové konanie, keď si zároveň uplatnil náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní došlo k vadám uvedeným v . Navrhovateľ má za to, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď toto tvrdenie vyvodzuje z toho, že otázka nejakej žinenky nebola žiadnym spôsobom preukázaná, nakoľko so záznamom o registrovanom školskom úraze sa manipulovalo, takže nemôže byť hodnoverným dôkazom o tom, ako prebehol jednoznačne uvedený školský úraz navrhovateľa. Poukázal pritom na znalecký posudok, stranu 16 a začiatok strany 17 kde je uvedené „ o tom, že poškodený pravdepodobne spadol z výšky, akou môže byť poschodová posteľ, hojdačka alebo preliezačka svedčí jednak to, že sila násilia na hlavu, hornú končatinu bola výrazná, tým, že došlo k zlomenine kosti paže v dolnej časti nad lakťom vľavo a jej posunu do nepriaznivého postavenia, ale i to, že násilie vyvolalo poškodenie i mäkkých štruktúr, ktoré vydržia značné násilie, lebo sú pružné, poddajné a vysokému násiliu schopné svojimi vlastnosťami odolať“. Na inom mieste je uvedené, že „ je teda vysoko pravdepodobné že maloletý poškodený padol z preliezačky a menej pravdepodobné že spadol pri chôdzi alebo behu alebo z postele ktorá ležala na zemi. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že v zázname o registrovanom školskom úraze je uvedené na jednej strane ktorá je aj dopisovaná že dieťa pri zoskoku bolo už na zemi, keď na druhej strane tohto záznamu je uvedené, že dieťa sa pošmyklo na rebríku neudržaním váhy tela pri doskoku. V danom prípade je toho názoru, že ak bol rozpor medzi znaleckým posudkom ako listinným dôkazom a iným listinným dôkazom mal súd uvedené skutkové zistenia popísať a vyhodnotiť čo však neurobil, a len sa pridŕžal tvrdenia odporcu a bagatelizoval úpravy tohto záznamu. Súd nevyhodnotil uvedené rozporné tvrdenia dvoch listinných dôkazov, čím založil vadu rozhodnutia v tom, že rozsudok je arbitrárny, nezdôvodniteľný a jednostranne kopírujúci tvrdenie odporcu. Ďalej navrhovateľ uviedol, že súd nesprávne aplikoval ustanovenia zákona keď v predmetnom odôvodnení síce uviedol, že na posudzovaný prípad sa nemôže použiť ust. ale prvostupňový súd si nedopatrením nevšimol že s účinnosťou od 01.09.2009 ( predmetný úraz bol 14.09.2009 ) bol nahradený práve novelou o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde v ustanovení cit. zákona je uvedené: „ dieťa alebo žiak má právo na náhradu škody ktorá mu vznikla pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti s nimi; toto ustanovenie sa nevzťahuje na škodu podľa osobitného predpisu“. Dieťaťom podľa ustanovenia Školského zákona je fyzická osoba ktorá sa zúčastňuje na výchovnovzdelávacom procese v materskej škole. Je nepochybné, že pohybové aktivity pri ktorých došlo k úrazu súviseli so vzdelávaním a výchovou, čo korešponduje s ustanovením Školského zákona. Otázku škody mal za preukázanú nielen prvostupňový súd, ale aj odporca, ktorý len spochybňoval okolnosť, že za ňu zodpovedá. Následne súd vedúc sa nesprávnymi právnymi úvahami rozoberal ustanovenia všeobecného právneho predpisu a to ustanovenia , 420 ods. 1, a nie príslušné ustanovenia Školského zákona.

K odvolaniu navrhovateľa zaslal písomné vyjadrenie odporca v ktorom uviedol, že žiada odvolací súd aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď je toho názoru, že súd prvého stupňa sa riadne vysporiadal so všetkými dôkazmi, všetky skutočnosti riadne vyhodnotil a právne normy správne aplikoval, keď vo veci aj správne rozhodol. Uviedol, že priebeh vzniku úrazu bol dostatočne preukázaný v konaní pred súdom prvého stupňa, keď išlo o súčasť pohybových aktivít detí v rámci cvičenia na preliezačke pričom výška zoskoku bola približne 0,5 metra. Tohto cvičenia sa zúčastnilo viacero detí danej triedy pričom v takýchto prípadoch sa z dôvodu bezpečnosti vždy používa žinenka. Možné rozpory ktoré vznikli pri vypracúvaní záznamu o úraze v materskej škole, boli robené iba v dobrej viere pani učiteľky za účelom úpravy formálnych chýb a nie v snahe meniť vznik a priebeh úrazu a tento fakt bol súdu riadne vysvetlený. Z tohto hľadiska v odvolaní uvádzaný rozpor medzi znaleckým posudkom, ktorý

predložil navrhovateľ a obsahom záznamu o registrovanom školskom úraze v skutočnosti nič nemení na okolnostiach vzniku a priebehu úrazu. V danom prípade je rozhodujúce, že k úrazu došlo pri zoskoku z preliezky v rámci pohybovej aktivity, čo nikto nespochybnil. Učiteľky ktoré nad deťmi vykonávali dozor svoje povinnosti neporušili a dozor nezanedbali. Išlo skôr len o nešťastnú náhodu, ktorá sa pri aktivitách tohto typu nedá niekedy vylúčiť. Príčiny vzniku zdravotného poškodenia a škody na zdraví podľa ich názoru spočívali v ďalšom postupe pri riešení tohto úrazu. Tieto skutočnosti súd prvého stupňa dostatočne uviedol vo svojom odôvodnení. Odporca je toho názoru, že príčinu vzniku zdravotného poškodenia spočívali predovšetkým v tom, že riadne zistenie rozsahu poškodení a adekvátna liečba boli navrhovateľovi poskytnuté pomerne neskoro. Navrhovateľ bol operovaný v Bratislave až večer, pričom od prevozu do nemocnice uplynul dlhý čas. Ďalej odporca uviedol, že súd prvého stupňa správne poukázal vo svojom rozhodnutí na ust. § 144 ods. 1 písm. o) Školského zákona ktoré ustanovenie však iba uvádza jedno z práv dieťaťa a ďalšie otázky náhrady škody tento zákon nerieši. Ako súd podrobne rozoberá v ďalšom odôvodnení rozsudku otázku náhrady škody, táto sa ďalej spravuje ustanoveniami všeobecného právneho predpisu a teda a nasledujúce . V tejto súvislosti uviedli, že navrhovateľ ustanovenie Školského zákona v konaní pred súdom prvého stupňa vôbec nepoužil a preto nechápu, prečo ako odvolací dôvod to uvádza vo svojom odvolaní.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( mal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu ( v spojení s ) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli ( Vyhl. č. ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle ods.

Predmetom konania pred súdom prvého stupňa je návrh navrhovateľa ktorým sa domáha zaplatenia sumy 6.615,45 eur titulom náhrady za bolesť, sumy 6.579,30 eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, sumy 760,25 eur titulom náhradu nákladov spojených s liečením vrátane cestovného, sumy 399,06 eur titulom náhrady nákladov na vypracovanie znaleckého posudku, a sumy 252 titulom náhrady mzdy.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a v závislom výroku o náhrade trov konania.

Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorým vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vynaložil, s poukazom na ustanovenie odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

Navrhovateľ - maloletý L. G., v konaní zastúpený zákonnými zástupcami a to jeho rodičmi sa návrhom zo dňa 21.06.2011 doručeným súdu dňa 22.06.2011 domáhal zaplatenia vyššie uvedených nárokov z dôvodu, že dňa 14.09.2009 sa mu na školskom dvore materskej školy, ktorú navštevuje okolo 11.00 hod. prihodil úraz. Z návrhu ďalej vyplýva, že maloletý spadol z detskej preliezky, zhruba z výšky 1,5 metra, pričom si zlomil ľavú ruku. Utrpel fraktúru dolného konca ramennej kosti. Počas uvedeného úrazu bola pri preliezke pani učiteľka - F. T., ktorá nedávala pozor na maloletého keď telefonovala čím zanedbala svoje povinnosti. Taktiež po páde maloletého ihneď neprivolala lekársku pomoc, avšak zatelefonovala jeho rodičom, ktorým uviedla, že dieťa spadlo z preliezky a asi si udrelo ruku. Rodičia po okamžitom príchode

do školy, zobrali maloletého za detským lekárom, následne bol prevezený do chirurgickej ambulancie v Trnave a neskôr do Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave. Doteraz u maloletého dieťaťa (ľaváka) pretrvávajú zdravotné následky, nakoľko došlo k poškodeniu nervu, v dôsledku čoho má problémy s písaním a inými úkonmi. Navrhovateľ je toho názoru, že učiteľky boli povinné ihneď privolať lekársku pomoc alebo mu prvú pomoc poskytnúť, keď je toho názoru, že dozor zo strany učiteliek nebol vykonávaný dostatočne. V danom prípade došlo k porušeniu povinnosti vykonávať náležitý dohľad nad maloletými deťmi, nakoľko dozerajúce učiteľky nevenovali zrejme dostatočnú pozornosť deťom, ktoré sa hrali v tom čase na školskom dvore. Taktiež došlo k porušeniu povinnosti, keď nebola ihneď privolaná lekárska pomoc resp. nebola poskytnutá prvá pomoc.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd porušil zásady vyplývajúce z ustanovenia v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia správne subsumoval podľa aplikácie právnych predpisov a daný právny vzťah správne posúdil ako návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny titulom náhrady škody.

Súd prvého stupňa správne zhodnými tvrdeniami účastníkov konania mal za preukázané že dňa 14.09.2009 približne o 11.00 hod. došlo na školskom dvore Materskej školy v Hlohovci u maloletého k zraneniu a v čase zranenia boli pri preliezkach prítomné pani učiteľky Q. a T.. Súd ďalej správne konštatoval, že došlo k vzniku škody u maloletého jeho zranením, keď utrpel zlomeninu dolného konca pažnej kosti ľavej ruky v dôsledku čoho má maloletý obmedzenú pohyblivosť ľavého lakťového kĺbu ľahkého stupňa, obrnu lakťového nervu vľavo a tiež pooperačné rozsiahle keloidné jazvy v oblasti lakťového kĺbu vľavo. Ďalej sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení ohľadne skutočností, že dozerajúce učiteľky nevenovali dostatočnú pozornosť deťom, ktoré sa v tom čase hrali na školskom dvore, keď učiteľka T. mala v zmysle tvrdení maloletého telefonovať a na preukázanie týchto tvrdení nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie, preto súd správne konštatoval, že uvedené skutočnosti nemal za preukázané. Ďalej súd prvého stupňa správne konštatoval, že ak navrhovateľ namietal, že učiteľky mohli resp. mali predvídať riziko úrazu, ktoré pri týchto prípadoch je vysoké, tak v danom prípade práve umiestnením žinenky pod preliezku učiteľky vykonali všetky opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zabraňujúce vzniku poškodenia ich zdravia. Hoci k zraneniu maloletého došlo zoskokom z preliezky, nemožno túto skutočnosť považovať za porušenie právnej povinnosti odporcom, keďže uvedenú činnosť maloletý vykonával pod dozorom učiteliek pani Q. a T., v rámci každodenného pobytu detí vonku obsahujúceho pohybové aktivity v rámci školského dvora v zmysle školského poriadku. Uvedenú bežnú pohybovú aktivitu nemožno považovať za nevhodnú, keďže je v materských škôlkach bežne vykonávaná. Jej vykonávanie, nemožno pritom považovať za porušenie tzv. všeobecnej prevenčnej povinnosti upravenej v , keďže odporca ako zodpovedný subjekt predpokladajúc možnosť zranenia detí zabezpečil podloženie žinenky.

Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že ak navrhovateľ namietal, že došlo k porušeniu právnej povinnosti odporcu tým, že okamžite neprivolal lekársku pomoc resp. neposkytol prvú pomoc maloletému navrhovateľovi, tak v danom prípade sa aj odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci nebolo preukázané, že týmto nekonaním odporcu, došlo k vzniku škody u odporcu, keď navyše v konaní ani nebolo preukázané, že by išlo protiprávne konanie. Keďže učiteľky nezistili žiadne znateľné závažné poranenie, s rukou nehýbali a maloletý nebol v bezvedomí, neboli tam ani znaky otvorenej zlomeniny resp. krvácanie a do 10 minút prišiel jeho otec a prevzal ho s tým, že ho sám osobne zoberie na ošetrenie, nebolo dôvodné privolať záchrannú službu.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na závery znaleckého posudku vyhotoveného v tomto konaní znalcom MUDr. Ľubošom Klementom z 08.04.2011 č. 11/2011, z ktorého jasne vyplýva, že zranenia svojim charakterom bezprostredne neohrozovali maloletého poškodeného na živote, hoci svojim spôsobom ohrozovali na strate zdravia v zmysle poškodenia funkcie a práce ľavej hornej končatiny. Ďalej je potrebné poukázať na Oznámenie výsledku šetrenia podania vypracovaného Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 25.02.2013, z ktorého vyplýva, že skorých zásahom zdravotníckeho personálu boli priame poúrazové komplikácie promptne riešené, zvládnuté a tým následky tohto rozsiahleho zranenia boli maximálne eliminované, keď poškodenému aj napriek včasnému ošetreniu a operačným zásahom, ktoré utrpel úrazom, zostali trvalé následky. Ďalej je v tomto oznámení konštatované, že následnosti, ktoré viedli k vzniku určitého neurologického deficitu, nemožno nikomu

zosobniť, nakoľko takéto postupné neurologické zhoršovanie pri danom type zlomeniny je skôr typické pre zavzatie periférneho nervu do jazvy a kalusu, teda do hojacej sa kosti, čomu sa jednoducho nedá predísť.

Na základe uvedeného, preto správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že povaha zranenia maloletého si nevyžadovala privolanie rýchlej zdravotníckej pomoci a preto ani týmto nekonaním, nedošlo k porušeniu právnej povinnosti odporcu. Zo strany odporcu nedošlo k porušeniu akejkoľvek povinnosti, ktorá by bola v príčinnej súvislosti so zranením maloletého, berúc pritom na zreteľ aj charakter predškolského zariadenia, kde presný spôsob správania sa učiteľov a žiakov nemôže byť taxatívnym spôsobom popísaný. Súd prvého stupňa tiež správne konštatoval, že ani dodatočné dopĺňanie resp. upravovanie záznamu o registrovanom školskom úraze, nie je v zmysle citovaných zákonných ustanovení takou právne relevantnou skutočnosťou, ktorá by mala vplyv na vznik zodpovednosti odporcu na škode, ktorú maloletý navrhovateľ utrpel. Vzhľadom na skutočnosť, že súd nezistil, žeby na strane odporcu došlo k porušeniu nejakej právnej povinnosti a teda k protiprávnemu konaniu, ktorý jeden z atribútov musí byť splnený pri uplatnení náhrady škody z dôvodu prihliadnutia na zásadu hospodárnosti konania sa ďalšími atribútmi vzniku zodpovednosti za škodu sa už nezaoberal.

Čo sa týka odvolacích námietok navrhovateľa ohľadne právneho posúdenia uplatneného nároku navrhovateľa v prejednávanej veci, je odvolací súd toho názoru, že správne súd prvého stupňa skonštatoval, že v danom prípade bolo potrebné aplikovať zákonné ustanovenia, ktoré boli platné a účinné ku dňu vzniku nároku a teda kedy škoda vznikla t.j. ku dňu 14.09.2009. V danom prípade je odvolací súd toho názoru, že správne súd prvého stupňa neaplikoval na uplatnený nárok navrhovateľa ohľadne jednotlivých nárokov na náhradu škody a to ustanovenie nakoľko s účinnosťou od 01.09.2009 bolo na základe ustanovenie zrušené, keď úprava náhrady škody pôvodne zakotvená v ustanovení a to konkrétne do ustanovenia . V danom prípade, ak navrhovateľ namietal, že zo strany súdu prvého stupňa došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď neaplikoval ustanovenie citovaného zákona, ale aplikoval ustanovenia odvolací súd uvádza, že v tomto prípade došlo k správnemu právnemu posúdeniu veci, pretože upravoval právo na náhradu škody žiakom základnej školy, žiakom stredných škôl, odborných učilíšť v ustanovení , ktoré stratilo účinnosť ku dňu 31.08.2009 a následne bol tento nárok na náhradu škody upravený v citovanom , ktorý správne súd prvého stupňa aj vo svojom rozhodnutí uviedol, keď konštatoval, že ide o jedno z práv dieťaťa, avšak jednotlivé atribúty vzniku nároku na náhradu škody nie sú upravené v tomto Školskom Z.z a preto je potrebné uplatniť ako „lex generalis“ a to ustanovenia a ustanovenia , s ktorým právnym posúdením prvostupňového súdu sa odvolací súd aj stotožnil.

Čo sa týka odvolacej námietky navrhovateľa, že zo strany súdu prvého stupňa nedošlo k odstráneniu nezrovnalostí ohľadne tvrdenia odporcu, že pri hre v materskej škôlke dňa 14.09.2009 bola použitá žinenka, avšak zo znaleckého posudku vyplýva, že je vysoko pravdepodobné, že maloletý spadol z preliezačky a je menej pravdepodobné, že spadol pri chôdzi alebo behu alebo z postele, ktorá ležala na zemi, odvolací súd uvádza, že v danom prípade táto námietka odvolateľa nie je právne relevantná.V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadne nezrovnalosti v zistení skutkového stavu veci, ktoré by mali viesť k tomu, že zo strany odporcu došlo pri úraze maloletého k porušeniu jeho právnych povinností a ktoré by boli zároveň v príčinnej súvislosti so vznikom škody u maloletého. Aj zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní jednoznačne vyplýva, že k zraneniu došlo tak, že maloletý poškodený spadol z preliezačky, keď aj zo záznamu odporcu vyplýva, že dieťa sa pošmyklo na rebríku neudržaním váhy tela pri doskoku, čo nie je v priamom rozpore a teda nie je tam žiaden dôvod odstraňovať nejaké nezrovnalosti ohľadne vzniku pádu pri danom konkrétnom úraze dňa 14.09.2009 v materskej škôlke. Aj zo znaleckého posudku aj zo záznamu o registrovanom školskom úraze vyplýva, že maloletý spadol z preliezačky a znalecký posudok žiadnym spôsobom nevylučuje, že toto zranenie sa nemohlo stať aj dopadom maloletého na žinenku tak, ako to uviedol odporca. Odvolací súd ďalej konštatuje, že navrhovateľ toto tvrdenie uviedol prvý krát až vo svojom odvolaní, keď počas celého konania pred súdom prvého stupňa takéto tvrdenie neuviedol a preto súd prvého stupňa nemal ani dôvod vykonať dokazovanie nad rámec účastníkmi navrhovaných a tvrdených dôkazov v zmysle ust.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu protiprávneho konania odporcu a keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu sú podľa a nasl. u odporcu stanovené kumulatívne, čo znamená že v prípade nesplnenia, čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je opodstatnené, lebo smeruje proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa ktoré spočíva na správnom právnom závere, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť odporcu za navrhovateľom uplatnenú škodu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ust. 142 ods. 1 , pričom v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich náhradu návrhom v zmysle neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne vyplývajú.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.