Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-22C/173/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

B. súd Y. II sudkyňou N.. Z. I. vo veci žalobcov 1. V.. N. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. XX, Y., 2. V.. N. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XX, Y., obaja zastúpení N.. M. Y., advokátom so sídlom M. 1, Y., proti žalovaným 1. U. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. 7, Y., 2. V.. Z. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. 7, Y., obaja zastúpení N.. K. N., advokátkou so sídlom W. XX Y., v konaní o určenie vlastníctva

rozhodol:

F. sa zamieta.

F. sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným trovy konania vo výške XXX,XX eur v prospech zástupkyne žalovaných v lehote do XX dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

F. zo dňa XX.X.XXXX žalobcovia žiadali, aby súd určil, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 5. poschodí bytového domu V. X v Y. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku všetko zapísané na LV č. XXXXX, pre obec Y. - T. N., kat.územie N.. O. vlastníckeho práva sa domáhali tvrdiac, že darovacia zmluva zo dňa X.X.XXXX, ktorou bol uskutočnený prevod spornej nehnuteľnosti z ich vlastníctva do vlastníctva žalobkyne v 2. rade je absolútne neplatným právnym úkonom. G. nehnuteľnosť žalovaná v 2. rade následne darovala žalovanému v 1. rade, ktorý je vedený v súčasnosti ako jej výlučný vlastník. T. sa žalovaná v 2. rade na základe neplatného právneho úkonu nemohla stať vlastníčkou bytu, aj darovanie tejto nehnuteľnosti žalovanou v 2. rade žalovanému v 1. rade darovacou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX je neplatným právnym úkonom v zmysle zásady „nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám má“. T. darovacej zmluvy, ktorou previedli vlastnícke práva na žalovanú v 2. rade - sestru žalobkyne v 2. rade odôvodňovali tým, že sa jednalo o zastretý právny úkon, pretože skutočným úmyslom darcov a obdarovanej nebolo bezodplatné prenechanie veci, ale majetkové vyporiadanie spoluvlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX obec Y. - F., kat. územie U., rodinného domu súpisné č. XXX na parcele č. XXXX/X a parcely č. XXXX/XX o výmere XXX m2. F. uviedli, že v rámci vyporiadania dedičstva po nebohom otcovi žalobkyne v 2. rade a žalovanej v 2. rade B. C., zomrelom XX.X.XXXX bola medzi účastníčkami konania a ich matkou V.. Z. C. manželkou poručiteľa dohodnuté, že žalobkyňa v 2. rade nadobudne celý spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X, ktorý bol predmetom dedičského konania a na vyrovnanie dedičských podielov žalovaná v 2. rade nadobudne vlastníctvo k bytu a získa finančnú hotovosť. U. dohoda bola ústna a nebola predmetom osvedčenia o dedičstve. H. bol teda odplatou za prenechanie dedičského podielu a domovej nehnuteľnosti. S. zmluvou nezamýšľali vyvolať účinky zákonom ustanovené, nebola urobená vážne, obchádza zákon a zastieral sa ňou iný právny úkon a to zámenná zmluva podľa § 611 B. zákonníka, ktorý právny úkon nemá zachovanú zákonom predpísanú písomnú formu.

F. nepopierali, že formou darovacej zmluvy boli riešené aj určité majetkové nároky vo vzťahu medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovanou v 2. rade, súčasne však zdôraznili, že sa jedná o úkon urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, a práve na základe slobodného rozhodnutia darcov, ktorí žalovanej v 2. rade navrhli uzavretie darovacej zmluvy k bytu. F., že zámennú zmluvu ani nebolo možné uzavrieť, lebo neexistovali žiadne veci, ktoré by mohli byť predmetom zámeny. F. v 2. rade tiež namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu, pretože výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti - bytu je len žalovaný v 1. rade. F. tiež tvrdili neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom rozhodnutí súdu, keď postavenie žalobcov nie je žiadnym spôsobom právne neisté ani ohrozené, títo majú zachované vlastnícke práva k rodinnému domu, ktorý riadne užívajú, a ktorý bol predmetom dedičského konania, keď nárok žalovanej v 2. rade na finančné vyrovnanie bol uspokojený aj formou darovania bytu. G. poukazovali na rozsudok B. súdu Košice II vydaný v konaní sp.zn. XXC/XX/ XXXX, v ktorom konaní sa žalobcovia dovolávali vrátenia bytu od žalovaných podľa ust. § 630 B. zákonníka titulom vrátenia daru pre hrubé porušenie dobrých mravov. V predmetnom konaní bola žaloba zamietnutá, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené tiež odvolacím súdom. C. o vrátení daru bolo možné rozhodovať iba v prípade, ak darovacia zmluva medzi žalobcami a žalovanou v 2. rade bola platne uzavretá, z ktorých dôvodov mali za to, že konaniu o určení vlastníckeho práva žalobcov založeného na neplatnosti darovacej zmluve bráni aj prekážka veci právoplatne rozhodnutej v konaní sp.zn. XXC/ XX/XX.

V konaní tunajšieho súdu sp.zn. XXC/XX/XX bol zamietnutý návrh žalobcov voči žalovaným na vrátenie daru - sporného bytu, pretože nedošlo k hrubému porušeniu dobrých mravov na strane obdarovanej. G. skutkových okolností prípadu boli tiež tvrdenia, že darovanie malo slúžiť aj na finančné vyrovnanie nárokov žalovanej v 2. rade. C. by mala byť darovacia zmluva absolútne neplatná ako to v tomto konaní tvrdia žalobcovia, súd by ex offo k tejto skutočnosti prihliadal aj v konaní o vrátenie daru. V rozsudku odvolacieho súdu Y. súdu v Y. čk. XCo XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu žalobcov na vrátenie daru, je však konštatovaná bezvýznamnosť tejto skutočnosti vo vzťahu k predmetu konania, a nestala sa ani predmetom hodnotenia súdu. C. ide o prekážku konania „res iudicata“, na ktorú poukázala strana žalovaných, súd nezistil totožnosť veci zakladajúcu takýto nedostatok podmienok konania. U. veci, o ktorej súd nemôže opätovne konať, ak o nej bolo právoplatne rozhodnuté je daná vtedy, ak sa vec týka totožného okruhu účastníkov a je zhodný predmet konania bez ohľadu na jeho právnu kvalifikáciu, ktorý vychádza zo zhodných skutkových okolností. D. na predmet konania sp.zn. XXC/XX/XX, ktorý vychádzal z odlišných skutkových okolností prípadu - porušenie dobrých mravov, na ktorých vyhodnotení súd založil svoje rozhodnutie, súd v tomto spore vychádzal z názoru, že nie je splnená podmienka totožnosti veci a nie je tak daná ani prekážka veci rozhodnutej v zmysle ust. § 159 B.. súd. por..

T. žalobcov spadá svojím charakterom pod tzv. určovacie žaloby v zmysle § 80 písm. c/ B. súdneho poriadku. F. procesným predpokladom konania o takej žalobe je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom rozhodnutí súdu. I keď strana žalovaných tvrdila neexistenciu ohrozenia právneho postavenia žalobcov, v skutočnosti v prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ako sa toho dovolávali žalobcovia, a ktoré sa malo vzťahovať k určeniu ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nebolo by možné dosiahnuť nápravu právneho stavu iným spôsobom, než určovacím výrokom súdu o existencii vlastníckeho práva žalobcov. Z uvedených dôvodov považoval súd za splnenú podmienku preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom rozhodnutí. Z. žalobcov vychádzajúca z toho, že každá zo sporových strán má právo bývania a vlastnícke právo k nehnuteľnosti, samo o sebe neznamená neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom rozhodnutí súdu vzťahujúcemu sa k vlastníckemu právu k nehnuteľnosti, ktoré je predmetom evidencie katastra nehnuteľností.

T. v konaní bolo, že k uzavretiu darovacej zmluvy došlo v súvislosti so spôsobom vyporiadania užívania a vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dedičstva po poručiteľovi B. C. otcovi žalobkyne v 2. rade a žalovanej v 2. rade. B. o dedičstve sp.zn. XXD/XXXX/XX, S. XXX/XX zo dňa X.X.XXXX vydané notárom N.. N. C. nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. S. po poručiteľovi boli žalobkyňa v 2. rade, žalovaná v 2. rade a manželka poručiteľa V.. Z. C.. C. dedičského konania boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, obec Y. - F., k.ú. U. a to rodinný dom, súpisné č. XXX na parcele č. XXXX/XX a pozemok parc. č. XXXX/XX, zapísané v X na poručiteľa a V.. Z. C. v hodnote XXX.XXX,-Sk, motorové vozidlo zn. D. Q. v hodnote XX.XXX,-Sk a cenné papiere v hodnote cca XX.XXX,-Sk. I. poručiteľa V.. Z. C. titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva pripadla pohľadávka zodpovedajúca polovici

hodnoty prejednávanej časti nehnuteľnosti vo výške XXX.XXX,-Sk a pohľadávka z polovice hodnoty osobného motorového vozidla vo výške XX.XXX,-Sk. T. zapísané na LV č. XXXXX pre obec Y. - F., k.ú. U. nadobudla v celosti žalobkyňa v 2. rade V.. N. U. s povinnosťou výplaty poručiteľky z titulu vyporiadania H. V.. Z. C., ktorej tiež patrí podľa dohody dedičov „doživotné a bezplatné právo v rodinnom dome a právo užívania nehnuteľnosti“. I. vozidlo zn. D. Q. nadobudla žalovaná v 2. rade s povinnosťou výplaty poručiteľky. Q. nárok žalovanej v 2. rade z dedičského podielu na nehnuteľnosti nie je špecifikovaný, avšak ani sa práva na jeho výplatu nevzdala. X. papiere nadobudla manželka poručiteľa V.. Z. C..

S. zmluvou zo dňa X.X.XXXX žalobcovia darovali žalovanej v 2. rade byt č. XX, na 5. poschodí bytového domu, na ulici V. X v Y. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a priľahlých pozemkoch všetko zapísané na LV č. XXXXX pre obec Y. - T. N., kat.územie N.. C. žalovaných sa takým spôsobom riešili na základe ponuky žalobcov vzájomné vzťahy súvisiace s vlastníctvom a užívaním nehnuteľností, ktoré boli predmetom dedičského konania. F. ako aj svedkyňa V.. C. vypovedali, že na základe rozhodnutia rodičov žalobkyne v 2. rade a žalovanej v 2. rade - manželov C., bola začatá výstavba rodinného domu na pozemku, ktorý bol pridelený do osobného užívania pôvodne iba svedkyni V.. C. a jej manželovi. F. bolo, aby dom ostal v užívaní manželov a ich vtedy maloletej dcéry-žalovanej v 2. rade. V záujme získania vyššej sumy nenávratného štátneho príspevku na výstavbu dvojgeneračného rodinného domu ako ďalší oprávnení na stavbu rodinného domu a ako oprávnení z práva osobného užívania pozemku boli zapísaní v roku XXXX žalobcovia, pretože žalovaná v 2. rade bola v tom čase maloletá a taký finančný príspevok jej nemohol byť poskytnutý. F. v skutočnosti záujem o výstavbu rodinného domu nemali, z dôvodu ich osobnej situácie, keď často menili miesto svojho pobytu v súvislosti s povolaním žalobcu v 1. rade. Na účet žalobcov bol na účely výstavby rodinného domu poskytnutý nenávratný finančný príspevok vo výške XX.XXX Y., ktorý poukázali manželom C.. C. pridelený do osobného užívania mal byť rodinným domom zastavaný do roku XXXX, čo sa aj stalo, a v uvedenom roku sa manželia C. so žalovanou v 2. rade nasťahovali do domu. G. ako aj žalovaní popierali, aby sa žalobcovia podieľali na výstavbe rodinného domu inými finančnými prostriedkami, než tými, ktoré boli získané ako nenávratný štátny príspevok. G. nespochybnila príležitostné práce na stavbe zo strany žalobcu v 1. rade v čase, keď mu to umožňovalo pracovné zaradenie a nachádzal sa na území Y.. M. žalobcov však aj v tom čase užívala byt na V. X v Y.. D. práva k nehnuteľnosti mali byť časom usporiadané tak, že spoluvlastníkmi nehnuteľnosti mali ostať manželia C. a žalovaná v 2. rade, ktorá v dome bývala spoločne so žalovaným v 1. rade a ich deťmi. Do času úmrtia poručiteľa tieto záležitosti nestihli vyriešiť. V dedičskom konaní mali záujem vyporiadať práva k nehnuteľnosti tak, aby táto ostala vo vlastníctve len jedného z dedičov. Aj keď v dome bývali žalovaní s rodinou, nebolo v ich možnostiach finančne sa vyrovnať so žalobkyňou v 2. rade. V.. C. mala záujem si ponechať právo bývania a užívania nehnuteľnosti v rozsahu, v akom ju užívali za života poručiteľa, s tým, aby každá z dcér získala z nehnuteľnosti vo finančnom vyjadrení rovnakú hodnotu. F. v 2. rade, ktorá už bola vlastníčkou polovice nehnuteľnosti, aj keď jej nadobudnutie nefinancovala, sama navrhla finančné vyrovnanie so žalovanou v 2. rade výplatou hotovosti a darovaním bytu, a súčasne sa dohodla výplata z bezpodielového spoluvlastníctva pre V.. C.- manželku poručiteľa a právo jej doživotného užívania nehnuteľnosti.

U. žalovaných a svedkyne boli podporené aj výpoveďou žalobcu v 1. rade, ktorý uviedol, že pôvodne vlastníkmi (osobnými užívateľmi) pozemku určeného na výstavbu rodinného domu boli iba manželia C.. S. na základe okolností, na ktoré si nespomínal, tam boli ako spoluvlastníci uvedení aj oni so žalobkyňou v 2. rade. T. došlo tiež k vydaniu stavebného povolenia aj pre žalobcov, aj pre manželov C.. Z. vojak z povolania bol služobne odvelený mimo Y., pôsobil najprv v H., neskôr v C., do domu sa nasťahoval údajne v roku XXXX po návrate z C.. B. v roku XXXX odišiel služobne do zahraničia a s ním odišla aj jeho rodina a vrátili sa niekedy v roku XXXX. U. však, že na stavbe a financovaní rodinného domu sa oni so žalobkyňou v 2. rade spoločne s manželmi C. podieľali rovným dielom. C. jeho vedomostí sa dedičia v konaní o dedičstve po poručiteľovi O. C. ústne dohodli, že finančná čiastka, ktorá by na základe výsledkov dedičského konania patrila žalovanej v 2. rade jej nebude vyplatená v hotovosti, ale bude uspokojená prevodom nehnuteľnosti. F. v 2. rade uvádzala, že pokiaľ ide o vyrovnanie finančných nárokov z dedičského konania tieto mali byť uspokojené prevodom bytu a poskytnutím hotovosti žalovanej v 2. rade vo výške XXX. XXX,-Sk. C. finančného plnenia a bytu žalovanej v 2. rade, bol podľa jej tvrdení uspokojený aj nárok ich mamy V.. C. na vyplatenie sumy XXX.XXX,-Sk z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva s poručiteľom. C. nastali v období roku XXXX, keď ju matka V.. C. požiadala o výplatu finančných prostriedkov, ktoré v zmysle dedičského rozhodnutia jej boli priznané ako náhrada za vyporiadanie podielu z H. vo výške XXX.XXX,-Sk, o ktorej čiastke mala za to, že táto už bola zohľadnená vo výplate dedičského podielu

pre sestru a uspokojená darovaním bytu. G. potvrdila, že riešenie majetkových nárokov týkajúcich sa nehnuteľnosti prebehlo na základe dobrovoľného rozhodnutia obidvoch zmluvných strán. Ak chcela ona s rodinou bývať v dome a súčasne zabezpečiť bývanie pre žalovanú v 2. rade s rodinou, ktorá pôvodne tento rodinný dom užívala, považovala za jediný možný spôsob realizácie dohody darovaciu zmluvu. F. v 2. rade bol preto ponúknutý byt na V. X v Y. a prevedený do jej vlastníctva. S. zmluvu považovala za zastretý právny úkon, ktorý je neplatný, lebo v skutočnosti išlo o výmenu „bývania“ a finančné vyrovnanie nárokov.

F. sú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci podielu X nehnuteľností - rodinného domu, súpisné č. XXX, na parcele XXXX/XX a parcely č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria na LV č. XXXXX pre obec Y. - F., k.ú. U. na základe dohody o osobnom užívaní z roku XXXX a žiadosti o zápis domu zo dňa X.XX.XXXX a žalobkyňa v 2. rade ako výlučná podielová spoluvlastníčka vyššie uvedených nehnuteľnosti v podiele X na základe osvedčenia o dedičstve XXD XXXX/XX, S. XXX/XX z XX.X.XXXX a žiadosti o zápis domu zo dňa X.XX.XXXX.

V zmysle § 628 B. zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a tento dar alebo sľub prijíma. S. zmluva musí byť písomná, aj je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

F. zmluvu upravuje ust. § 611 B. zákonníka. C. § 611 B.. zák., ustanovenia o kúpnej zmluve sa primerane použijú aj na zmluvu podľa ktorej si zmluvné strany vymieňajú vec za vec a to tak, že každá zo strán sa považuje ohľadne veci, ktorú výmenou dáva za predávajúcu stranu a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma za kupujúcu stranu.

V zmysle § 41a B.. zák., ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. T. takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

C. úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s dovoleným a možným predmetom plnenia (§ 37 ods. 1, X B. zákonníka). C. úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný ( § X7 ods. 3 B. zákonníka ). C. § 39 B. zákonníka je neplatný tiež právny úkon, ktorý obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. C. úkon je neplatný, ak nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, alebo dohoda účastníkov (§40 ods X B.. zák.).

C. úkon sa považuje za zastretý, ak chýba vôľa účastníkov k takémuto úkonu, a realizáciou zastretého právneho úkonu účastníci sledujú odlišné, než zákonom predvídané a ustanovené práva a povinnosti. Z výpovedí účastníkov a svedkyne V.. C. súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o existencii zastretého právneho úkonu. Je právne bezvýznamné ako zmluvná strana nazýva právny úkon, podstatné je či právny úkon obsahuje podstatné náležitosti toho zmluvného záväzku, ku ktorému prejav vôle zmluvnej strany smeroval. G. strany i svedkyňa zhodne vypovedali o okolnostiach uzavretia darovacej zmluvy, ktorá bola navrhnutá žalovanej v 2. rade žalobcami v záujme vyriešenia vzájomných záväzkov i otázky bývania. D. uzavrieť darovaciu zmluvu bola nepochybne daná tak na strane darcov ako aj obdarovanej, a táto vôľa smerovala k bezodplatnému prevodu nehnuteľnosti. To, či a v akom rozsahu mali byť darovacou zmluvou vysporiadané nároky žalovanej v 2. rade z titulu užívania nehnuteľnosti nie je v danom prípade podstatné. F. totiž nezakazuje ani nevylučuje, aby v prípade, ak jeden z oprávnených získava do výlučného vlastníctva vec, sa s ostatnými oprávnenými vyrovnal naturálnym či finančným plnením, resp. získal vec aj bez protiplnenia, a to všetko na základe dohody strán založenej na zásade zmluvnej voľnosti. U. dohoda však musí rešpektovať všeobecné zásady platnosti právneho úkonu ako sú vymedzené ustanoveniami § 37, §38, § 39 B.. zák. a formu právneho úkonu predpísanú zákonom. S. zmluva bola uzavretá osobami spôsobilými na právne úkony, bola urobená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a v zákonom ustanovenej písomnej forme. G., že sa ňou vyporiadavali morálne či finančné nároky medzi sporovými stranami, ju nerobia ani zastretým právnym úkonom ani úkonom neplatným pre rozpor so zákonom či dobrými mravmi. Je totiž nepochybné, že tu existovala zákonná majetková pohľadávka dedičky - žalovanej v 2. rade, ktorá sa nevzdala svojho dedičského práva. G. žalovaná v 2. rade bola spolu so svojou rodinou a manželmi

C. užívateľkou nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dedenia. F. chceli nadobudnúť nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva a túto aj užívať, čo si však nevyhnutne vyžadovalo riešenie bytovej otázky pre žalovanú v 2. rade s jej rodinou. A. dedičského konania vzniknutú situáciu riešili práve formou darovania bytu žalovanej v 2. rade, čo sa vzhľadom na okolnosti prípadu (okolnosti vzniku spoluvlastníctva žalobcov na nehnuteľnosti, dedičské práva žalovanej v 2. rade a matky účastníčok V.. C., dlhodobé užívanie nehnuteľnosti rodinou žalovanej v 2. rade, vlastnícke práva žalobcov k inej nehnuteľnosti) javí nielen ako odôvodnená forma kompenzácie žalovanej v 2. rade za stratu jej užívacích a do úvahy prichádzajúcich spoluvlastníckych práv k nehnuteľnosti, ale aj ako nevyhnutný úkon k tomu, aby osvedčenie o dedičstve a právo žalobcov na bývanie v rodinnom dome mohlo byť považované za súladné so zákonom i dobrými mravmi. T. by totiž možné poskytnúť ochranu právam žalobcov na užívanie nehnuteľnosti, ak by sa toho domáhali bez zodpovedajúcej finančnej či bytovej náhrady pre dovtedajších užívateľov nehnuteľnosti, ktorým by navyše svedčili vlastnícke práva titulom dedenia. H. dohody dedičov o úhrade finančných záväzkov a bez uzavretia darovacej zmluvy, by nebol dosiahnutý ani zámer žalobcov stať sa užívateľmi a výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti. G. preto považoval za nepochybne zistenú existenciu vôle spornú darovaciu zmluvu uzavrieť, ktorá vyplývala tak z výpovedi účastníkov v tomto konaní ako aj v konaní sp.zn. XXC/XX/XX, v ktorom sa žalobcovia dovolávali vrátenia daru. F. vo svojich výpovediach v konaní sp.zn. XXC/XX/XX uviedli, že byt na V. X v Y. „prestali potrebovať a darovali ho žalovanej v 2. rade v rámci dobrých rodinných vzťahov“. Na platnosť darovacej zmluvy pritom nemajú vplyv predstavy žalobkyne v 2. rade, aké záväzky jej z osvedčenia o dedičstve vyplývali vo vzťahu k jej matke V.. Z. C. ani pocit nespravodlivosti, čo vo svojej výpovede vyjadrila slovami, že „potom, čo uhradila finančnú čiastku v exekučnom konaní v prospech matky V.. Z. C. považovala za spravodlivé, aby jej bol byt od žalovanej vrátený“. S. ako pohnútky k uskutočneniu právneho úkonu nie sú pre platnosť tohto právneho úkonu významné a darovacia zmluva, ktorou mali byť riešené a kompenzované nejaké majetkové nároky žalovanej v 2. rade neprestavuje ani obchádzanie zákona, ani zákonom nedovolený, či sankcionovaný právny úkon. H. mohol byť žalobcami darovaný žalovanej v 2. rade aj bez ohľadu na existenciu akýchkoľvek finančných nárokov berúc do úvahy fakt, že žalobcovia sa dovolávali práva užívania rodinného domu a bolo by pri najmenšom morálne po nich žiadať, aby za takýchto okolností umožnili inej rodine, ktorá predtým túto nehnuteľnosť užívala, bývanie v byte, ktorý nepotrebujú. C. žalobcovia tvrdia, že bola zastieraná tzv. zámenná zmluva, nie je dosť dobré možné uviesť, aká zámenná zmluva to mala byť a neuviedli to ani žalobcovia. T. totiž v právnom slova zmysle „veci“, ktoré by mohli byť predmetom zámeny, a darovanie bytu ako forma kompenzácie i riešenie bytovej otázky je úkon možný i právom dovolený, a ako súd vyššie uviedol, v danom prípade sa javí aj ako úkon účelný a nevyhnutný pre splnenie zámeru žalobcov.

G. ďalej dodáva, že pokiaľ mala byť zastretá nejaká zámenná zmluva, ktorá je svojím charakterom synalagmatickým záväzkom, tj záväzkom vzájomne podmienených práv a povinností, tak za takých okolností, ak sa žalobcovia dovolávajú neplatnosti zámennej zmluvy, výrok rozhodnutia musí odrážať ich povinnosť voči žalovanej na vydanie toho, čo na základe zámennej zmluvy nadobudli. U. vzájomná podmienenosť vrátenia získaných plnení z tvrdenej neplatnej zámennej zmluvy, však nie je obsahom návrhu na vydanie súdneho rozhodnutia, z ktorých dôvodov by ani pre prípad existencie zámennej zmluvy nebolo možné návrhu vyhovieť.

C. žalobcovia žiadali o vykonanie dôkazu pripojením spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXC/XX/XXXX v ktorom konaní malo byť osvedčené, že žalobcovia sa finančne podieľali na výstavbe domu minimálne čerpaním štátneho nenávratného finančného príspevku vo výške XX.XXX Y., ako aj inak v hotovosti, čo však vzhľadom na odstup času už nie je možné preukázať, súd nepovažoval takýto dôkaz za podstatný pre rozhodnutie vo veci samej. T. spochybňované, že žalobcom bol poskytnutý nenávratný finančný príspevok, ktorý bol použitý na zhotovenie rodinného domu. C. platnosť darovacej zmluvy je však bez právneho významu zistenie, či a v akej miere sa žalobcovia podieľali na zhotovení veci, keď ako už súd vyššie uviedol, podstatným bolo, že žalobcovia darovaciu zmluvu uzavreli slobodne a vážne, na základe vlastného návrhu s cieľom získať nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva, ktorý spôsob vysporiadania vzájomných nárokov bol možný a zákonom dovolený. C. žalobcovia poukazovali na rozpornosť právneho úkonu darovacej zmluvy vzhľadom na „nespravodlivé“ finančné vyrovnanie sestier zo strany rodičov, keď by mala žalovanej v 2. rade pripadnúť väčšia hodnota z dedičstva ako žalobcom, súd len poznamenáva, že také okolnosti neboli zistené, a ani nie sú významné pre predmet sporu, keďže je vecou dohody dedičov, akým spôsobom, v akom rozsahu vysporiadajú svoje vzájomné nároky.

G. výpoveď V.. C. žalobcovia považovali za neobjektívnu a nepoužiteľnú dôvodiac negatívnymi vzťahmi medzi ňou a žalobcami. T. pochybností, že vzhľadom na početnosť súdnych sporov medzi žalobcami a žalovanými a žalobcami a V.. C. (XXC XXX/XX; XXC XX/XX; XXC XX/XX; XXC XXX/XX; XXC XX/XX; XXC X/XX; 3T XX/XX), ide o konfliktné príbuzenské vzťahy. Z. v kontexte vzájomných sporov niet dôvodu považovať tvrdenia svedkyne za účelové, nepodložené, či zámerne škodiace žalobcom, keďže svedkyňa vypovedala zhodne nielen v predmetnom spore začatom v roku XXXX, ale aj v iných súdnych konaniach týkajúcich sa žalobcov, či žalovaných bez ohľadu na vplyv jej výpovede na platnosť či neplatnosť spornej darovacej zmluvy. C. žalobcovia sú však tí, ktorí tvrdia, že svedkyni nepatrí ani právo bývania v dome (XXC XXX/XX), aj keď ho spoločne s nebohým manželom postavila a užívala, ani finančná čiastka z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva s poručiteľom, aj keď žalobkyňa v 2. rade práve vďaka rozhodnutiu svojej matky, nadobudla zostávajúci podiel na nehnuteľnosti (predmetom dedičstva bola X nehnuteľnosti vo vlastníctve rodičov žalobkyne a žalovanej a pri zachovaní dedičských podielov a podielu z H. by matka žalobkyne a žalovanej ostala vlastníčkou nehnuteľnosti v rozsahu X/X)

C. neboli zistené žiadne dôvody pre neplatnosť darovacej zmluvy súd nemohol vyhovieť návrhu žalobcov na určenie ich vlastníckeho práva. B. tiež poukazuje na skutočnosť, že keby tu aj existovali dôvody neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu zastierania právneho úkonu zámennej zmluvy, žalobe by nebolo možné vyhovieť pre absenciu povinnosti žalobcov na vrátenie toho, čo titulom údajnej zámennej zmluvy mali nadobudnúť, vo výroku navrhovaného súdneho rozhodnutia. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bola žaloba zamietnutá aj z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v konaní. F. sa dovolávajú rozhodnutia, že sú vlastníkmi konkrétnej nehnuteľnosti vo vzťahu ku ktorej je ako výlučný vlastník na liste vlastníctva č. XXXXX obec Y. - T. N., k.ú. N. zapísaný len žalovaný v 1. rade na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX. B., že žalovaná v 2. rade bola účastníčkou darovacej zmluvy, ktorej posúdenie platnosti či neplatnosti je len predbežnou otázkou v tomto konaní, nemá vplyv na okruh účastníkov sporu v konaní o určenie vlastníckeho práva, ktoré podľa evidencie nehnuteľností svedčí len žalovanému v 1. rade. Na vlastnícke práva žalovanej v 2. rade by navrhovaný výrok súdneho rozhodnutia nemal žiadny vplyv a neplatnosť darovacej zmluvy nie je samostatným predmetom konania ani predmetom výroku súdneho rozhodnutia.

D. o trovách konania vyplýva z ust. § X42 ods. 1 B. súdneho poriadku, v zmysle ktorého procesne úspešný účastník konania má právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý v konaní úspech nemal. V danom prípade žalobcovia sú procesne neúspešnou sporovou stranou, preto im nevzniká právo na náhradu trov konania. F. ako účastníkom, ktorí v konaní mali úspech prináleží právo na náhradu trov spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, ktoré si zástupkyňa žalovaných vyčíslila vo výške XXX,XX eur. U. zastúpenia patria zástupkyni žalovaných v zmysle vyhl. č. XXX/XX Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za X úkony právnej služby a to za prevzatie veci vrátane prvotného oboznámenia sa s vecou zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrenie vo veci samej z XX.XX.XXXX, účasť na pojednávaní v dňoch X.X.XXXX, XX.X.XXXX a XX.XX.XXXX. R. tarifnej odmeny X úkonu právnej služby vychádza z ust. § X1 ods. 1 písm. a) vyhl. č. XXX/XX Z.z. o odmenách a náhradách advokátov a zodpovedá X/XX výpočtového základu. R. tarifnej odmeny za úkony právnej služby realizované v roku XXXX predstavuje á XX,XX eur, za úkony právnej služby z roku XXXX á XX,XX eur a za úkon právnej služby poskytnutý v roku XXXX činí XX,XX eur. Ku každému úkonu právnej služby patrí právnemu zástupcovi náhrada paušálnych výdavkov a to u úkonov realizovaných v roku XXXX v hodnote X,XX eur, u úkonov v roku XXXX v hodnote X,XX eur a za úkon právnej služby realizovaný v roku XXXX v hodnote X,XX eur. X. tak trovy zastúpenia činia XXX,XX eur ( X x XX,XX eur + X x XX,XX eur + X x 64,53 eur + paušálne náhrady X x 7,81 eur + 2 x 8,04 eur + 1 x 39 eur ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v a kom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. /, 3 /.