Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-303-2013.pdf
PDF · 118.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-7C/303/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s. r. o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: T. E., L.. XX.XX.XXXX, P. J. S.. Y. XX/XX, XXX XX G.S. (M. XX.XX.XXXX), o zaplatenie 1.030,13 eur s príslušenstvom, rozsudkom na základe uznania nároku, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 1.030,13 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1.030,13 eur od 31.05.2010 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.030,13 eur od 03.09.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 3,43 eur, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 166,13 eur a náhradu iných trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania v sume 61,50 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal návrh na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 1.030,13 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1.030,13 eur od 31.05.2010 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 1.030,13 eur od 03.09.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 3,43 eur, a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 01.12.2009 na zmenkovú sumu 1.030,13 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 31.05.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok odporkyne zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 31.05.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľka doposiaľ nezaplatila ani zmenkovú sumu, ani úroky. Zmenková listina bola opatrená doložkou „bez protestu“, indosant preto nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. K návrhu pripojil zmenku (fotokópia založená v spise, originál uložený na tunajšom súde). Uviedol, že nežiada ústne nariadenie pojednávania.
Navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou na území Českej republiky, odporkyňa je fyzickou osobou s bydliskom na území Slovenskej republiky, z toho dôvodu súd skúmal právomoc tunajšieho súdu konať v danej veci. Žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je aj platobné
miesto. Právomoc súdu na rozhodovanie v tejto veci je daná ustanovením čl. 2 ods. 1 Nariadenia rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, v zmysle ktorého, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu, sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo, žalujú na súdoch tohto členského štátu. Odporkyňa mala v čase v čase podania návrhu na začatie konania 02.04.2013 bydlisko v obvode Okresného súdu Topoľčany (956 05 Nitrianska Blatnica 155), až od 06.09.2013 má trvalé bydlisko A. Hlinku 17/24, 921 01 Piešťany.
Po doručení návrhu na uvedený súd, tunajší súd postúpil vec z dôvodu vecnej príslušnosti Okresnému súdu Nitra, v zmysle ust. § 104a ods. 1, 2 O. s. p., v spojení s ust. § 10 ods. 2 písm. d) zákona č. 371/2004 Z. z., ktorý vyslovil nesúhlas s postúpením veci. Uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 26Ncb/91/2013-19 zo dňa 08.07.2013 vyslovil dôvodnosť nesúhlasu Okresného súdu Nitra s postúpením veci, s poukazom na to, že ak Slovenská republika oznámila podľa článku 25 bod 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť všeobecných okresných súdov (nie súdov s kauzálnou príslušnosťou) a návrh bol podaný na súd príslušný podľa bydliska odporcu, ani pri závere, že ide o nárok zo zmenky, nemôže byť miestne príslušným súd určený podľa § 10 ods. 1, 2 písm. g) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Preto určil, že vo veci je mieste príslušný Okresný súd Topoľčany, v obvode ktorého má odporca bydlisko.
Podľa čl. 2 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007“), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu, alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov.
Podľa čl. 4 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd, alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.
Podľa čl. 5 bod 1 veta prvá a druhá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán.
Podľa čl. 5 bod 2 veta prvá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III.
Podľa čl. 5 bod 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
Podľa čl. 5 bod 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.
V súlade s čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 bolo doručované vzorové tlačivo „C“ odporkyni na odpoveď. Tlačivo „C“ bolo odporkyni dourčené do vlastných rúk dňa 26.03.2014 (č. l. 50). Odporkyňa neodpovedala do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď v zmysle čl. 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007, ale odpovedala po uplynutí tejto lehoty, a to vyplnením tlačiva „C“ zo dňa 29.04.2014, doručeného súdu dňa 05.05.2014. V časti II tlačiva „C“ na odpoveď odporkyňa vyplnila bod 1 tak, že akceptuje pohľadávku. V bode 3 tlačiva vyznačila, že nechce, aby sa nariadilo ústne pojednávanie. V bode 4 tlačiva vyznačila, že nežiada o náhradu trov konania. V bode 5 tlačiva vyznačila, že si nechce uplatniť protipohľadávku. V bode 7 tlačiva odporkyňa vyhlásila, že uvedené informácie sú pravdivé podľa jej najlepšieho vedomia a sú poskytnuté v dobrej viere. Tlačivo obsahuje ako miesto jeho vyplnenia Piešťany, dátum jeho vyplnenia 29.04.2014 a vlastnoručný podpis odporkyne.
Rozhodné procesné právo je upravené v čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 tak, že pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Procesné právo Slovenskej republiky týkajúce sa občianskeho súdneho konania je upravené zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
Podľa § 153a ods. 1 OSP, ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.
Podľa § 153a ods. 4 OSP, rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku rozhoduje súd bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 156 od. 1 OSP, rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
Podľa § 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd vo veci rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 153a ods. 1 OSP a rozsudok verejne vyhlásil podľa citovaného ustanovenia § 156 ods. 1 OSP v spojení s citovaným čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a v nadväznosti na citovaný čl. 5 bod 1 veta prvá a druhá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, dňa 19.11.2015 o 10:00 hod. bez nariadenia pojednávania podľa citovaného ustanovenia § 153a ods. 4 OSP, dodržiac pritom postup v zmysle citovaného ustanovenia § 156 ods. 3 OSP.
Súd rozhodol rozsudkom na základe uznania nároku podľa § 153a ods. 1 OSP. Takto rozhodol po zistení, že odporkyňa vyplnením tlačiva „C“ zo dňa 29.04.2014, doručeného súdu dňa 05.05.2014, uznala nárok navrhovateľa uplatnený v návrhu na začatie konania čo do dôvodu i výšky, keď v časti II tlačiva „C“ na odpoveď vyplnila bod 1 tak, že akceptuje pohľadávku. V bode 3 tlačiva vyznačila, že nechce, aby sa nariadilo ústne pojednávanie. V bode 4 tlačiva vyznačila, že nežiada o náhradu trov konania. V bode 5 tlačiva vyznačila, že si nechce uplatniť protipohľadávku. V bode 7 tlačiva odporkyňa vyhlásila, že uvedené informácie sú pravdivé podľa jej najlepšieho vedomia a sú poskytnuté v dobrej viere. Tlačivo obsahuje ako miesto jeho vyplnenia Piešťany, dátum jeho vyplnenia 29.04.2014 a vlastnoručný podpis odporkyne.
Z citovaného ustanovenia § 153a ods. 1 OSP je zrejmé, že uznanie nároku je procesným úkonom odporcu (žalovaného), z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že uznáva nárok uplatnený v návrhu na začatie konania (žalobe). Ak dôjde k uznaniu nároku a rozsudok pre uznanie je prípustný, je súd povinný rozhodnúť podľa uznávacieho prejavu odporcu (žalovaného), bez toho, aby vyhodnocoval predložené dôkazy. Uvedený záver rezultuje aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/38/2009 zo dňa 25. mája 2010.
Podľa § 153a ods. 3 OSP, rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom.
Podľa § 157 ods. 4 OSP, v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
Predmetom konania je plnenie zo zmenky vystavenej odporkyňou. Miestom vystavenia zmenky bola Nitrianska Blatnica, dátum vystavenia: 1. decembra 2009, na sumu 1.030,13 Eur. V ďalšej časti zmenky sa nachádza text nasledovného znenia: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B, sumu jedentisíctridsať EUR 13 centov (zmenková suma slovom) a zmenkový úrok 0,25% denne od 31. mája 2010 (dátum začiatku úročenia - mesiac uviesť slovom), Splatné: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Ďalšiu časť textu tvorili osobné údaje odporkyne, vyplnené ručne, jej podpis a označenie čísla zmluvy, ku ktorej sa zmenka vzťahovala: XXXXXXXXX. Na druhej strane zmenky sa nachádzal text „Namiesto nás na rad CD Consulting s. r. o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705“, a súčasne tam bol odtlačok pečiatky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. a podpis jej konateľa I. V..
Súd predmetný nárok vyplývajúci zo zmenky posudzoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, ak pojal vystaviteľ do zmenky slová „nie na rad“ alebo inú doložku rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia (cesie).
Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.
Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, indosament treba napísať na zmenku alebo a list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).
Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, v indosamente nemusí byť udaný indosatár (na koho sa zmenka rubopisom prevádza); indosament môže pozostávať aj len z podpisu indosanta (nevyplnený indosament, blankoindosament). V poslednom prípade musí byť indosament, aby bol platný, napísaný na rub zmenky alebo na prívesok.
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
Podľa § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, ak ide o blankoindosament, môže majiteľ: indosovať zmenku ďalej blankoindosamentom alebo na určitú osobu.
Podľa § 17 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.
Podľa § 76 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie.
Podľa § 76 ods. 3 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska.
Podľa § 76 ods. 4 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, ak nie je vo vlastnej zmenke udané miesto vystavenia, platí, že bola vystavená v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa.
Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa osobitných zákonov, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám.
Zmenka je listinný cenný papier, ktorý môže slúžiť ako zaistenie peňažného záväzku a možno ju uplatniť až po tom, čo povinnosť na základe pôvodného peňažného záväzku nebola splnená. Túto funkciu plní zmenka vtedy, keď je vydaná pre prípad, ak dlžník svoj záväzkový vzťah riadne nesplní. Vlastná zmenka je zmenka, ktorá znamená bezpodmienečný prísľub na platbu vyjadrený jej vystaviteľom - dlžníkom, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto zmenku predloží v čase jej splatnosti. V čase keď dlžník vystavuje zmenku, síce nemá konkrétne vedomosti, kto bude majiteľom zmenky v čase splatnosti, avšak práve z toho dôvodu by mal byť obozretný, súc si vedomý tejto skutočnosti. Uvedená zmenka je zákonným cenným papierom na rad, z čoho vyplýva, že ju možno prevádzať rubopisom (indosamentom). Dlžníkovi nič nebránilo, aby v prípade, že mal obavy z indosovania zmenky, zmenku vystavil s doložkou „nie na rad“. Z obsahu skúmanej zmenky vyplýva, že takáto doložka pripojená nebola. Za predpokladu, že by doložka existovala, bola by zmenka prevoditeľná len prostredníctvom postúpenia pohľadávky a tam by mohol dlžník použiť svoje kauzálne námietky.
Indosamentom sa rozumie písomné vyhlásenie zmenkového veriteľa, t. j. majiteľa zmenky (indosanta), na rube zmenky, alebo na jej prívesku, ktorý musí byť so zmenkou pevne spojený. Vyplnený rubopis obsahuje tri zákonom požadované zložky, a to tzv. indosačnú (prevodnú) doložku, v ktorej indosant vyjadruje svoj úmysel previesť zmenku, určenie indosatára, t. j. nového majiteľa zmenky a podpis
indosanta. Týmto spôsobom indosatár nadobúda právo zo zmenky, nie právo predchádzajúceho majiteľa.
V čase, kedy bola zmenka vystavená, dňa 1. decembra 2009, bolo možné zabezpečenie úverového vzťahu vystavením zmenky, čo v súčasnosti v zmysle platného zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení neskorších prepisov už možné nie je. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách nadobudol účinnosť dňom 11.06.2010, avšak ustanovenie § 17 ods. 3 uvedeného zákona, z ktorého vyplýva zákaz zabezpečenia dlhu zmenkou, nadobudol účinnosť až dňom 01.01.2011. Za daných okolností súd musí rešpektovať postavenie subjektov zmenkového vzťahu v súlade s predpismi, ktoré boli účinné v čase vystavenia zmenky a tie sú upravené v špeciálnom predpise, a to v zákone č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový. Z úradnej moci môže súd skúmať jedine platnosť zmenky, a to jej náležitosti, v súlade s ustanovením § 75 uvedeného zákona. Dodržanie všetkých náležitostí má zásadný význam, pretože ak zmenka neobsahuje niektorú z náležitostí obsiahnutú v zmenkovom zákone, nie je zmenkou.
Z obsahu zmenky je zrejmé, že zmenka obsahovala všetky zákonom predpokladané náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 75 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., ako pôvodný veriteľ, previedla zmenku indosamentom /rubopisom/, o čom bol na druhej strane zmenky vykonaný písomný záznam, čím sa stal majiteľom zmenky navrhovateľ.
Indosovaním tejto zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila charakter zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie. V súvislosti s indosovaním zmenky, vyplýva z ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový určitá právna situácia, ktorá by umožňovala odporcovi, žalovanému zo zmenky, robiť majiteľovi zmenky námietky. Možnosť zmenkového dlžníka (odporcu), vzniesť relatívnu námietku voči novému majiteľovi zmenky (navrhovateľovi), je daná len vtedy, keď zmenkový dlžník preukáže, že nový majiteľ zmenky konal v čase nadobúdania vedome na jeho škodu. V takom prípade spočíva dôkazné bremeno na zmenkovom dlžníkovi, čiže na odporcovi. Nebolo preukázané, že by odporkyňa od vystavenia zmenky, ani po jej indosovaní, vznášala nejaké námietky. Z týchto dôvodov súd teda posudzoval zmenku a záväzky zo zmenky v zmysle zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase vystavenia zmenky, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný v čase vystavenia zmenky, vo vyššie citovanom ustanovení § 4 ods. 6, vymedzuje určité pravidlo pre vyplnenie zabezpečovacích zmeniek, ktoré súvisia so spotrebiteľským úverom. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, okrem iného, aj to, že veriteľ zodpovedá za škodu, ktorá vznikne spotrebiteľovi porušením v odseku 6. Pokiaľ teda pôvodný veriteľ zmenky (spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.) porušil povinnosti pri vyplňovaní zmenky vyplývajúce z ustanovenia § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch a následne postúpil takú zmenku indosamentom na ďalšieho nadobúdateľa, zodpovedá za škodu, ktorá týmto spôsobom vznikla. Z toho vyplýva aj právo spotrebiteľa (odporcu), uplatniť si voči pôvodnému veriteľovi náhradu škody. Súd zdôrazňuje, že pri uplatňovaní práv zo zmenky, mal výlučne zmenkový dlžník povinnosť vznášať námietky týkajúce sa prípadného porušenia vyplňovacieho práva ku zmenke, prípadne aj iné námietky súvisiace so zmenkou. Odporkyňa nevzniesla žiadne námietky.
Vzhľadom na to, že odporkyňa uznala pred súdom nárok uplatnený návrhom na začatie konania svojím podaním zo dňa 29.04.2014, doručeným súdu dňa 05.05.2014 (vyplneným tlačivom „C“ na odpoveď),
súd, akceptujúc tento dispozitívny úkon odporkyne (uznávací prejav odporkyne), rozhodol vo veci rozsudkom na základe uznania nároku v súlade s ustanovením § 153a ods. 1 OSP v spojení s čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, rešpektujúc pritom všetky zákonné kritériá kladené pre jeho vydanie, tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) súd určil v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou OSP, podľa ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1 veta prvá a § 151 ods. 8 OSP.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Navrhovateľ podal návrh na náhradu trov konania v súlade s citovaným ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá OSP už v návrhu na začatie konania spolu so špecifikáciou trov konania. Vyčíslil si trovy právneho zastúpenia v sume 166,34 eur s DPH (súd na tomto mieste poznamenáva, že zrejme chybou v počítaní si uplatnil takúto sumu, pretože sčítaním ním správne určenej odmeny za dva úkony právnej služby v sume 61,41 eur/1 úkon právnej služby s dvoma režijnými paušálmi po 7,81 eur/1 režijný paušál a s 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 27,69 eur, nemožno dospieť k sume trov právneho zastúpenia vo výške 166,34 eur, ale k sume trov právneho zastúpenia vo výške 166,13 eur) a iné trovy konania spočívajúce v navrhovateľom zaplatenom súdnom poplatku za návrh za začatie konania v sume 61,50 eur.
Súd dôsledným preskúmaní navrhovateľom vyčíslenej náhrady trov konania zistil, že navrhovateľ sa dopustil pochybenia pri vyúčtovaní náhrady trov právneho zastúpenia, ktorú si vyúčtoval v nesprávnej (vyššej) sume, než na akú mal nárok, t. j. v nesúlade s ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej v rozhodnom čase, t. j. v čase realizácie jednotlivých úkonov právnej služby (ďalej len „Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z.“).
Navrhovateľovi vznikol v rámci náhrady trov právneho zastúpenia nárok na odmenu v sume 122,82 eur za dva úkony právnej služby /ďalej len „ÚPS“/ (1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 21.01.2013 v sume 61,41 eur podľa § 13a ods. 1 písm. a/ v spojení s § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. a 2. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - podanie návrhu na začatie konania zo dňa 18.03.2013, došlého súdu dňa 02.04.2013, v sume 61,41 eur podľa § 13a ods. 1 písm. c/ v spojení s § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.) + režijný paušál v sume 15,62 eur za dva realizované ÚPS v roku 2013 /2 ÚPS x 7,81 eur za 1 ÚPS/ podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.) + 20% DPH v sume 27,688 eur, po zaokrúhlení 27,69 eur, zo sumy 138,44 eur (odmena 122,82 eur + režijný paušál 15,62 eur) podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., pričom navrhovateľ preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty predložením osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty; t. j. navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 166,13 eur (odmena 122,82 eur + režijný paušál 15,62 eur + DPH 27,69 eur), nie v ním nesprávne (zrejme chybou v počítaní) vyúčtovanej sume 166,34 eur. Súd mu preto priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 166,13 eur, na ktorú mu vznikol nárok.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
práva proti odporkyni, ktorá vo veci úspech nemala, v celkovej sume 227,63 eur. Túto celkovú náhradu trov konania (227,63 eur) súd, v súlade s požiadavkou stanovenou v citovanom ustanovení § 151 ods. 8 OSP, vyjadril vo výroku rozsudku o náhrade trov konania tak, že vyjadril osobitne trovy právneho zastúpenia v sume 166,13 eur a osobitne vyjadril iné trovy konania v sume 61,50 eur spočívajúce v zaplatenom súdom poplatku za návrh na začatie konania, na ktorých náhradu právnemu zástupcovi navrhovateľa zaviazal odporkyňu v zmysle citovaného ustanovenia § 149 ods. 1 OSP do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Lehotu na plnenie uvedenú vo výroku o náhrade trov konania (druhý výrok enunciátu rozsudku) určil súd obdobne ako lehotu na plnenie uvedenú vo výroku, ktorým rozhodol o veci samej (prvý výrok enunciátu rozsudku), t. j. podľa ustanovenia § 160 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou OSP, podľa ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany, na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).