Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21Cob-249-2014.pdf
PDF · 122.18 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/249/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: ESPA LINE, spol. s r.o., so sídlom Hotel Máj, Hlboká 49, Piešťany, IČO: 34 148 752, zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Gembickým, E. Belluša 8, Piešťany proti žalovanému: Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a.s., Winterova 29, Piešťany, IČO: 34 144 790, zastúpený BIZOŇ & Partners, s.r.o. Hviezdoslavovo nám. č. 25 Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Juraj Bizoň, o zaplatenie 117.837,58 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 6Cb/8/2008-799 zo dňa 22.08.2014 t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 117 837,58 eur s 0,06% úrokom z omeškania denne zo sumy 86 469,33 eur odo dňa 8.6.2001 do zaplatenia a zo sumy 31 368,25 eur od 02.11.2004 do zaplatenia a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods.1 Os.p. vyjadrenú percentom podľa § 151 ods.7 O.s.p. vo výške 100%.
Žalobca v priebehu rokov 2001 až 2008 podal viacero samostatných žalôb na Okresný súd Piešťany, na ktorom boli vedené pod sp. zn. 11C/173/01, sp. zn. 11Cb/89/01, sp. zn. 11Cb/48/02, sp. zn.12 Cb/2/2004, sp. zn. 12Cb/2/2004, sp. zn.6Cb/8/2008 a na Okresný súd Trnava pod sp. zn. 22Cb/6/2006, ktorá bola z dôvodu zmien v organizácii súdov prevedená na Okresný súd Piešťany a naposledy vedená pod sp. zn. 6Cb/8/2008.
Vzhľadom k tomu, že všetky konania sa týkajú tých istých účastníkov, ktorí sú i v rovnakom procesnom postavení a uplatnené nároky sa skutkovo kryjú, Okresný súd Piešťany ich v záujme hospodárnosti spojil do jedného konania a v súčasnosti sú vedené pod sp. zn. 6Cb/8/2008.
Predmetom konania po spojení vecí je nárok na zaplatenie istiny 117 837,58 eur s 0,06% úrokom z omeškania denne, ktorá je súčtom jednotlivých pôvodne samostatne uplatňovaných nárokoch. Postupy a úkony súdu pri spájaní vecí z dôvodov reorganizácie a zmeny príslušnosti súdov, na ktoré boli návrhy podané, sú podrobne popísané v rozhodnutí Okresného súdu Piešťany, preskúmanie ktorého je predmetom tohto odvolacieho konania, ako i v rozhodnutí Krajského súdu Trnava č.k. 21 Cob/16/2012-572 zo dňa 19.07.2012, ktoré predchádzalo v tomto konaní preskúmavanému rozsudku, z toho dôvodu nepovažuje odvolací súd za potrebné tieto skutočnosti opakovane uvádzať a na ne iba odkazuje.
Predmetom konania je zaplatenie žalovanej istiny titulom zmluvnej pokuty, ktorý nárok žalobca odvodzoval z porušenia povinnosti žalovaným, ktorý sa zaviazal obsadiť hotel Máj v Piešťanoch na 80 % kapacity, ako vyplývalo zo Zmluvy o spolupráci pri obsadzovaní hotela uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, ktorý bol pri tomto úkone zastúpený spoločnosťou CKSK a.s. na základe mandátnej zmluvy.
Žalobca tvrdil, že žalovaný si túto povinnosť nesplnil, preto je povinný zaplatiť v zmluve dohodnutú výšku zmluvnej pokuty.
Vo veci bolo rozhodnuté naposledy rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 6Cb/8/2008-543 zo dňa 07.12.2011, ktorý bol uznesením č.k.21 Cob/16/2012-572 zo dňa 19.12.2012 zrušený a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Prvostupňový súd v intenciách odvolacieho súdu vykonal dokazovanie, v ktorom sa venoval medzi účastníkmi konania spornej otázke súvisiacej s posúdením platnosti Zmluvy o spolupráci pri obsadzovaní hotela Máj zo dňa 15.03.1997, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, ktorej predchádzala Mandátna zmluva zo dňa 10.03.1997 a špecifikácii žalovanému nároku.
Súd prvého stupňa uviedol, že po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý vyslovil k tejto otázke právny názor nedošlo k podstatnej zmene skutkového základu oproti stavu pred jeho zrušením a tak konštatoval, že obe zmluvy sú platné a dokazovanie zameral na posúdenie dôvodnosti žaloby vzhľadom k zneniu dohody o zmluvnej pokute, konkrétne k povinnosti súvisiacej s obsadenosťou hotela Máj, ku ktorej sa žalovaný zaviazal a pri nedodržaní ktorej zmluvou akceptoval povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu.
Zmluvou o spolupráci pri obsadzovaní hotela Máj, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným dňa 15.3.1997 sa zaviazal žalobca poskytnúť žalovanému od 6.4.1997 v hoteli 80 lôžok v izbách, keď celá kapacita hotela bola 93 stálych lôžok. Podľa čl. III. zmluvy žalovaný sa zaviazal obsadzovať od 6.4.1997 poskytnutú lôžkovú kapacitu najmenej v rozsahu 80 % v ročnom priemere, čo je 64 lôžok s tým, že pri nedodržaní určenej obsadenosti uhradí žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 75,- Sk za každú neobsadenú izbu denne.
Právny zástupca žalobca uviedol, že k opodstatnenosti nároku súdu predložil relevantné dôkazy a podaním zo dňa 15.10.2012 spôsob výpočtu zmluvnej pokuty rozpísal, označil faktúry a výpisy z knihy ubytovaných, z ktorými je preukázaná presná obsadenosť izieb a z ktorých je zrejmé, že žalovaný si povinnosť, ku ktorej sa zaviazal nesplnil, z toho dôvodu je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dôvodný.
Zástupca žalovaného mal za to, že prvostupňový súd nie je viazaný názorom odvolacieho súdu pri posudzovaní platnosti pre rozhodnutie o žalobe podstatných zmlúv, zo strany žalobcu nebol predložený žiaden dôkaz preukazujúci, že žalobca izby na ubytovanie skutočne žalovanému poskytol, k čomu má dôkazné bremeno žalobca a ktoré tým neuniesol, keď nepredložil všetky knihy ubytovaných, ktorými by preukázal, že poskytnuté žalovanému zostali voľné, tak ako bolo dohodnuté v Zmluve o spolupráci. Tiež uviedol, že faktúry, ktoré vystavoval žalobca a ktoré mu v istom období žalovaný i uhrádzal mali za ciel iba odčerpať finančné prostriedky z majetku žalovaného a nie je dôkazom o skutočnom obsadení resp. neobsadení lôžok a nedodržaní Zmluvy.
Prvostupňový súd k nároku na zmluvnú pokutu konštatoval, že zmluvné strany sa dohodli na zaplatení zmluvnej pokuty v rozsahu 75,- Sk za každú neobsadenú izbu denne. Takáto dohoda je určitá, dohodnutá sankcia súvisí s obsadenosťou hotela. Žalovaný uzatvorením zmluvy túto povinnosť akceptoval a zaviazal sa zabezpečovať obsadenosť hotela v dohodnutom rozsahu. Takáto dohoda nie je ani v rozpore s ust. § 37 Obč. zák., dohodnutá povinnosť sankcionovaná zmluvnou pokutou bola vyjadrená uvedením presne špecifikovaných podmienok. Dohodu o rozsahu „minimálne 80% obsadenosti“ je možné odstrániť interpretáciou podľa ust. § 266 Obchod. zák., keď zmluvným stranám bolo jasné, že 100 % obsadenosť predstavovala 45 izieb, z ktorých 35 je dvojlôžkových, 10 izieb jednolôžkových, čo je spolu 80 lôžok a z toho 80 % predstavuje 64 lôžok, ako vyplýva i z listu zo dňa 5.8.1997. Pri výklade príslušného zmluvného ustanovenia súd vychádzal z komplexného pohľadu na všetky okolnosti, prihliadol i na rokovania o uzavretí zmluvy a následného správania sa zmluvných strán, ktoré posúdil ako jednoznačné a určité z hľadiska určenia spôsobu výpočtu zmluvnej pokuty.
K obrane žalovaného ktorý namietal, že nie je možné v konaní podľa ubytovacích kníh hostí preskúmať, ktoré izby neboli obsadené, preto žalobca neuniesol bremeno dôkazu, súd prvého stupňa uviedol, že žalobca dostatočne preukázal opodstatnenosť nároku a ak žalovaný žalobcom predložené dôkazy namieta a popiera, dôkazné bremeno musí k svojmu tvrdeniu aj uniesť a pre úspech nemôže postačovať výlučne tvrdenie opaku k relevantným dôkazom žalobcu. Žalovaný v konaní žiadne iné dôkazy na preukázanie opaku tvrdenia žalobcu nepredložil a tak inú obsadenosť hotela nepreukázal.
Dohoda o zabezpečovaní obsadenosti hotela žalovaným, ku ktorej sa žalovaný zaviazal, zakladala povinnosť, nedodržanie ktorej bolo sankcionované zmluvnou pokutou.
Na základe tohto zistenia súd v odôvodnení podrobne popísal a podľa ročných plnení obsadenosti špecifikoval, pri zohľadnení počtu neobsadených izieb, výšku zmluvnej pokuty, pri ktorom výpočte vychádzal so žalobcom predložených výpisov o neobsadenosti izieb a z ktorých ustálil, že za žalované obdobie žalovaný neobsadil celkom 60 263 izieb, čo pri zmluvnej pokute 75,-Sk za každú neobsadenú izbu predstavuje sumu 4 519 725,-Sk, čo je 150 027,39 eur. Žalobca si nárok uplatnil vo výške 117 837,58 eur, na základe čoho prvostupňový súd ho v úhrade tejto sumy zaviazal, keď nepovažoval za potrebné zmluvnú pokutu moderovať, pretože jej priznaním nedošlo k neúmernému plneniu v prospech veriteľa a neúmernému poškodeniu dlžníka, k čomu vzal tiež do úvahy, že žalobca žiadal menej, ako by mu z predložených dôkazov prislúchalo.
Z hľadiska právneho posúdenia zmluvnú pokutu vyhodnotil ako plnenie podľa 300 až § 303 Obchod. zák., v spojení s ust. § 544 Obč. zák., ktoré je základnou právnou úpravou pre zabezpečenie záväzkov pomocou zmluvnej pokuty, keďže sa záväzkový vzťah týka obchodno-právneho nároku. Žalovaný sa so splnením povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu dostal do omeškania, preto prvostupňový súd podľa § 365 a § 369 Obchod. zák. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť i úroky z omeškania vo výške 0,06% denne, keď z úradnej činnosti bolo súdu známe, že v rozhodnom období banky za úvery požadovali úroky v takejto výške .
Žalovaný v priebehu konania popieral i platnosť Zmluvy o spolupráci pri obsadzovaní hotela Máj , ktorú so žalobcom uzatvorila spoločnosť CKSK a.s. za právne nezáväznú, z toho dôvodu odmietol i plniť povinnosti, ku ktorým sa pod sankciou zmluvnej pokuty zaviazal. Dokazovanie preukázalo, že dňa 10.03.1997 bol uzatvorená mandátna zmluva medzi spoločnosťou CKSK a.s. a žalovaným, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti CKSK a.s. osobne zariadiť predmetnú obchodnú záležitosť a zastupovať žalovaného pri jednaniach a uzatváraní zmlúv spojených s obsadzovaním a využívaním ubytovacích a ostatných kapacít hotela Máj v Piešťanoch (čl. I) a to v rozsahu konania a podpisovania zmlúv za žalovaného vo veciach tvoriacich predmet zmluvy. Mandátnu zmluvu uzatvoril žalovaný ako mandant, v mene ktorého konal Ing. M. N. generálny riaditeľ s mandatárom - spoločnosťou CKSK a.s. , za ktorého konal na základe plnej moci, ktoré mu bolo udelené členkou predstavenstva tejto spoločnosti N. W. dňa 25.02.1997, Ing. W. A.. K týmto zisteniam prvostupňový súd odkázal na predchádzajúce závery vyslovené v rozhodnutiach prvostupňového i odvolacieho súdu, podľa ktorých sú zmluvy platné a osobitne sa námietkami opakovane uplatňovanými žalovaným k týmto skutočnostiam nezaoberal.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, alebo aby rozhodnutie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách vyslovených tak v priebehu konania pred prvostupňovým súdom, ako i vo všetkých doteraz proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podaných odvolaniach v ktorých namietal, že plnomocenstvo udelené Ing. W.M. konať samostatne za spoločnosť CKSK a.s. je neplatné, mandátna zmluva na základe ktorej táto spoločnosť zastupovala žalovaného je takisto absolútne neplatné a žalovaný preto nie je v konaní pasívne legitimovaný.
Spoločnosť CKSK a.s. nebola na základe mandátnej zmluvy oprávnená Zmluvu o zabezpečení obsadenosti hotela Máj uzavrieť, preto sa žalobca nemôže domáhať ani žalovaného plnenia z titulu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý označil za premlčaný, ku ktorému tvrdeniu žalobca ani neuniesol dôkazné bremeno a predmetná zmluva zanikla uzatvorením inej obchodnej zmluvy zo dňa 29.07.1999. Svedkovia Ing. W.M. a Ing. M. N. sú voči žalovanému zaujatí, čo mal prvostupňový súd pri vyhodnotení ich svedeckých výpovedí zohľadniť, zmluvná pokuta je dojednaná neurčito, z toho dôvodu je neplatná a neplatnou je i pre rozpor s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku.
Odvolateľ označil za nedostatok rozhodnutia prvostupňového súdu skutočnosť, že súd o veci rozhodol bez toho, aby sa vyporiadal s jeho návrhom zo dňa 23.10.2012 na prerušenie konania, o ktorom doteraz nerozhodol, žalobca až potom, ako bolo rozhodnutie prvostupňového súdu zrušené rozhodnutím odvolacieho súdu a to po viac ako 6 rokoch od podania žaloby začal tvrdiť skutočnosť, že izby, ktoré
mal žalovaný povinnosť obsadzovať boli špecifikované v liste zo dňa 05.08.1997, ktorý ale nebol žalovanému napriek jeho žiadosti poskytnutý a bol mu daný iba na nahliadnutie, čím prvostupňový súd porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 42 ods. 3 O.s.p., čím nerešpektoval zásadu rovnosti zbraní a žalovanému odňal možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd nedoplnil dokazovanie v intenciách odvolacieho súdu, podľa ktorých dôkazné bremeno musí žalobca uniesť a svoje tvrdenie preukázať relevantnými dôkazmi. Prvostupňový súd iba oznámil žalovanému, že dôkazné bremeno k svojmu tvrdeniu musí niesť žalovaný miesto žalobcu, čím teda nebol rešpektovaný zrozumiteľný a jasný pokyn odvolacieho súdu.
Odvolateľ tiež namietal, že predmetné rozhodnutie nebolo vydané zákonným sudcom, keď v priebehu konania sa z dôvodu reorganizácie a zmeny v príslušnosti súdov stal miestne príslušný Okresný súd Trnava, na ktorom sa vec viedla pod sp. zn. PN-11Cb/89/01, neskôr na základe opätovného vytvorenie Okresného súdu Piešťany sa stal znovu miestne príslušným a vec bola pridelená na konanie a rozhodnutie pod sp. zn. 6Cb/8/2008 sudkyni Mgr. Ingrid Šimonovej, ktorá vo veci vydala prvý rozsudok. Uvedená sudkyňa sa stala predsedníčkou Okresného súdu Piešťany a dňa 27.03.2008 vydala Dodatok č. 6 k Rozvrhu práce Okresného súdu Piešťany na rok 2008 pod sp. zn. 1SprR/15/2008, na základe ktorého boli spisy náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov prerozdelené medzi ostatných sudcov a vec bola pridelená Mgr. Vladimírovi Zimányimu, ktorý vo veci ďalej konal a rozhodoval. Odvolateľ má za to, že došlo k porušeniu princípu zákonného sudcu a k porušeniu práva účastníka nebyť odňatý zákonnému sudcovi, keď za zákonného sudcu možno považovať len sudcu príslušného súdu, ktorý bol zákonným sudcom v čase pridelenia veci. K zmene sudcu už vo veciach pridelených na prerokovanie a rozhodnutie má dochádzať len vo výnimočných prípadoch a zmena zákonného sudcu nebola žiadnym spôsobom v dodatku prijatému k rozvrhu práce odôvodnená. Tým, že v dodatku nie je uvedený dôvod zmeny zákonného sudcu, došlo k porušeniu práva na zákonného sudcu, prvostupňový súd tak bol nesprávne obsadený a vytvoril sa odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p., s ktorým sa ani odvolací súd sa vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí dostatočne nevyporiadal. Vymenovanie sudcu do funkcie predsedu súdu nie je dôvodom pre zmenu zákonného sudcu, takéto zmeny by sa mali označiť za účelové, a konaním sudkyne Mgr. Šimonovej ako predsedníčky Okresného súdu Piešťany došlo i k porušeniu zákona o súdoch . Vo veci tak rozhodoval vylúčený sudca, o ktorého nestrannosti má žalovaný pochybnosti, uvedený sudca žalovaným vznesenú námietku nezákonnosti a zaujatosti ani len nepredložil nadriadenému súdu. Takýmto postupom sú žalovanému upierané jeho zákonné práva, konajúci sudca vždy žalobe v celom rozsahu vyhovie a takýto sudca neposkytuje záruku nestranného a spravodlivého prístupu k obom účastníkom konania. V súvislosti s námietkou nezákonného sudcu poukázal odvolateľ na celý rad rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktoré v odôvodnení v rozsahu právnej vety i citoval. Okrem judikatúry súdov SR označil viaceré rozsudky ESĽP, ktoré sa touto otázkou zaoberajú.
Ďalej namietal, že prvostupňový súd si nesprávne vyložil svoju viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu v časti posúdenia rešpektovania spôsobu, akým členovia predstavenstva podľa zápisu v obchodnom registri majú zaväzovať spoločnosť, k čomu poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/42/2007, ako i viaceré rozhodnutia NS ČR, na základe ktorých sú predmetné zmluvy neplatné. Odvolateľ sa nestotožňuje so závermi, ku ktorými v predchádzajúcom rozhodnutí dospel odvolací súd, považuje za potrebné doplniť doterajšiu argumentáciu k otázke neplatnosťou mandátnej zmluvy a to vzhľadom k tomu, že Ing. A., ak zmluvu podpísal za spoločnosť CKSK a.s. z dôvodu, že mal k tomu udelenú od členky predstavenstva N. W. plnomocenstvo a môže tak konať samostatne, takéto plnomocenstvo obsahom aj účelom odporuje zákonu, dokonca ho priamo obchádza a spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Podľa zápisu v obchodnom registri ku dňu 10.03.1997 Ing. A. bol predsedom predstavenstva, v mene spoločnosti mali konať členovia predstavenstva vždy najmenej dvaja spoločne z čoho vyplýva, že Ing. A. konal v rozpore so zákonom konkrétne § 191 ods. 1 Obchod. zák., preto jeho úkon nemôže byť považovaný za platný a znamená absolútnu neplatnosť pre rozpor zmluvy so zákonom.
Rovnako ani Ing. N., ktorý zmluvu podpísal za žalovaného, nemohol tak konať, pretože ako prvý podpredseda spoločnosti bol zapísaný až dňa 13.03.1997, čo sú 3 dni po podpise mandátnej zmluvy a podľa judikatúry k ust. § 13 ods. 2 Obchod. zák. v znení účinnom do 30.06.1999 zápis do obchodného registra v súvislosti so štatutárnymi orgánmi mal konštitutívny charakter a Ing. N. tak mohol do 12.03.1997 konať za žalovaného samostatne iba v prípade, ak by k tomu bol podľa ust. § 15 Obchod. zák. poverený. Žalovaný sa opakovane domáhal, aby prvostupňový súd k tejto skutočnosti vykonal
relevantné dokazovanie, ktoré ale vykonané nebolo, preto žalovaný navrhol, aby ich vykonal v rámci odvolacieho konania priamo odvolací súd.
Za akceptovateľnú nemožno považovať ani aplikácia právnej úpravy vyplývajúcej z ust. § 15 ods. 1 Obchod. zák., keď generálny riaditeľ je osobou s poverením všeobecného generálneho vedenia a riadenia spoločnosti a jeho samostatný podpis nemôže nahrádzať podpisy stanovami určených a v obchodnom registri zapísaných členov predstavenstva oprávnených konať za akciovú spoločnosť. Pokiaľ by bol najvyšší orgán spoločnosti chcel, aby tak konal, bol by o tom rozhodol spôsobom upraveným v zákone, ak tak neurobil je zrejmé, že s takýmto konaním uzrozumený nie je.
Prvostupňový súd aj v súvislosti s posúdením určitosti zmluvnej pokuty dospel k nesprávnemu záveru, keď výšku zmluvnej pokuty vypočítal násobkom dohodnutej sadzby za neobsadenú izbu s počtom neobsadených izieb v jednotlivých časových obdobiach. Prvostupňový súd konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia , že návrh zmluvy vypracovával a predložil žalovaný, nie je však zrejmé, na základe akého skutkového zistenia k tomu dospel, keď Ing. N. poprel, že by bol návrh zmluvy pripravoval žalovaný a opak tvrdí iba žalobca. Dokazovanie teda nepreukázalo kto návrh zmluvy súvisiacej i s dohodou o zmluvnej pokute vypracoval a predložil, pretože podľa výpovede svedkov možno dospieť k záveru, že návrh dohody o zmluvnej pokute vypracoval žalobca. Prejav vôle súvisiaci s dohodou zmluvných strán o zmluvnej pokute je v danom prípade nenáležitý, pretože pripúšťa minimálne dva rôzne výklady pri konkretizácii, ktoré izby bol žalovaný povinný obsadzovať a koľko izieb predstavovalo dohodnutú kapacitu 80 lôžok. Znenie článku III zmluvy je absolútne neplatné pre neurčitosť obsahu, nie je z neho možné určiť povinnosť žalovaného, ktorá je zmluvnou pokutou sankcionovaná. Presne nie súd identifikované ani izby, tak nie je možné ustáliť, či žalovaný skutočne porušil povinnosť obsadiť „dohodnutú kapacitu najmenej na 80 % v ročnom priemere“, čo zakladá neurčitosť takejto dohody s následkom absolútnej neplatnosti zmluvnej pokuty. Ak by aj žalovaný porušil povinnosť, so žiadneho ustanovenia nie je možné vypočítať výšku zmluvnej pokuty, nakoľko absentuje údaj koľko izieb bolo neobsadených. Zistenia prvostupňového súdu, z ktorých vyplýva, že v konaní vypočutý svedok Ing. N. preplácal vystavené faktúry žalobcovi neznamená, že zmluva je platná, pretože bola uzatvorená v snahe vyvádzať majetok od žalovaného s cieľom bezdôvodného obohatenia sa žalobcu na úkor žalovaného, zmluva je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku. Ing. N. a Ing. A. sú v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 1T/66/2008 obžalovaní za opakované trestné činy podvodu, ktorých sa mali dopustiť od roku 1997 do roku 1999 a ktorými spôsobili žalovanému značnú škodu. Odvolateľ tiež poukázal na to, že žalobca nemá nárok požadovať od žalovaného zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože sám svoj záväzok nesplnil a keďže sa jedná o zásadu vzájomného plnenia záväzkov oboch zmluvných strán, nemôže sa plnenia domáhať strana, ktorá svoj záväzok ešte nesplnila, teda ide o námietku nesplnenej zmluvy, ktorú vzniesol žalovaný v konaní, keď žalobca nepreukázal, že povinnosť podľa článku II ods. 1zmluvy , podľa ktorého mal žalovanému poskytnúť 80 lôžok v presne určených izbách splnil. V tejto súvislosti zaťažovalo dôkazné bremeno žalobcu, ktorý mal preukázať, že izby boli neobsadené , pretože ak žalobca obsadzoval tieto izby svojimi vlastnými hosťami, nemôže mu vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom na túto námietku prvostupňový súd vôbec neprihliadol, nevyužil moderačné oprávnenie, ktorý nedostatok už odvolací súd vyhodnotil ako nesprávny. Prvostupňový súd iba zaktualizoval percentuálnu mieru výšky zmluvnej pokuty, čím ale pochybenie rozhodnutia, ktoré bolo zrušené odvolacím súdom neodstránil. Okrem toho v priebehu konania pred prvostupňovým súdom bola uzatvorená nová obchodná zmluva medzi žalobcom a žalovaným dňa 29.07.1999, ktorá zrevidovala rozsah a povahu povinnosti žalovaného založenej predchádzajúcou zmluvou a bola vypustená povinnosť zabezpečovať naplnenie ubytovacích kapacít hotela Máj, na ktorú povinnosť sa viazala žalovaná zmluvná pokuta.
K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť. V súvislosti s odvolaním žalovaného uviedol, že tento opakuje tvrdenia o absolútnej neplatnosti zmlúv, hoci sa touto platnosťou už súdy zaoberali a z ich záverov vyplýva, že podpisujúce osoby konali v mene spoločností. Mandátnu zmluvu nebolo potrebné aby podpisovalo a uzatváralo v mene akciovej spoločnosti predstavenstvo, ale mohol tak urobiť generálny riaditeľ, ktorého oprávnenie vyplývalo z jeho pracovného zaradenia platného i v deň poverenia. Ak by generálny riaditeľ nemal toto oprávnenie, táto funkcia by stratila akýkoľvek zmysel. Okrem toho námietku neplatnosti mandátnej zmluvy nemôže vzniesť žalovaný, pretože ide o relatívnu neplatnosť, ktorú sám spôsobil a tak sa neplatnosti nemôže dovolávať. Znenie ust. § 27 Obchod. zák. platného v rozhodnom čase nerieši účinnosť právnych úkonov, ale iba skutočnosti zapísané v
obchodnom registri, uvedené právne ustanovenia pripúšťa (§ 7 ods. 2 Obchod. zák. v rozhodnom znení) možnosť, že zápis môže aj nezodpovedať skutočnosti. Za účelové označuje žalobca aj tvrdenie žalovaného smerujúce k tomu, že mu neboli doručené dôkazy, napr. list zo dňa 05.08.1997, hoci sa obšírne k uvedenému listu vo vyjadrení zo dňa 28.01.2010 žalovaný venovala Zmluva o poskytovaní komplexu služieb liečebného pobytu, ktorá bola uzatvorená dňa 28.07.1999 nenahradzovala Zmluvu o spolupráci pri obsadzovaní hotela zo dňa 15.03.1997. Každá zo zmlúv rieši kvalitatívne iné obchodné vzťahy účastníkov. K námietke zaujatosti, na ktorú žalovaný poukazuje v súvislosti so zákonnosťou vo veci konajúceho sudcu už reagoval aj Ústavný súd SR v tomto konaní.
Odvolateľovi bolo doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu zo dňa 06.11.2014, na ktoré tento reagoval podaním zo dňa 21.07.2015, ktoré je podané v rovnakých intenciách ako odvolanie vo veci samej.
Na vyjadrenie žalovaného - odvolateľa zo dňa 21.07.2015 reagoval žalobca podaním zo dňa 03.09.2015, ktorý vzhľadom na obsah odvolania žalovaného označil za vhodné , aby odvolací súd vyžiadal výpisy z obchodného registra Okresného súdu v Trnave na žalovaného, v ktorom sa má nachádzať notárska zápisnica z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 25.02.1997, ktorým boli stanovy žalovaného zmenené tak, že prvým podpredsedom predstavenstva je zároveň aj generálny riaditeľ (čl. XI, odl. 5.) V registrovom spise sa nachádza i notárska zápisnica zo zasadnutia predstavenstva, ktoré sa konalo dňa 25.02.1997 a ktoré zvolilo Ing. N. za prvého podpredsedu predstavenstva a za generálneho riaditeľa, ktorá funkcia má zjavne pracovnoprávny charakter a do ktorej Ing. N. nastúpil dňom zvolenia, i zároveň začal vykonávať všetky práva a povinnosti, ktoré súviseli s podpisovaním obchodných zmlúv vzniknutých z obchodno-záväzkových vzťahov, teda od 25.02.1997 bol Ing. N. oprávnený podpisovať príslušné listiny z pozície generálneho riaditeľa žalovaného. V závere žalobca zdôraznil, že žalovaný si záväzky zmluvy o obsadzovaní hotela Máj plnil až do 24.06.1999, považoval zmluvu za platnú, jej relatívnu neplatnosť nenamietal až v tomto konaní.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania o veci rozhodol, keď dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je možné z dôvodu zachovania dvojstupňového konania v rámci dokazovania potvrdiť, ani zmeniť.
Pri rešpektovaní zásady viazanosti odvolacími dôvodmi sa odvolací súd najskôr zaoberal odvolacou námietkou súvisiacou s porušením práva žalovaného na zákonného sudcu. Odvolací súd sa tejto otázke venoval už v rozhodnutí č.k. 21Cob/16/2012-572 zo dňa 19.7.2012 na str. 7 uznesenia, na ktorý záver týmto poukazuje a na ktorom odvolací súd zotrváva a zdôrazňuje, že pridelenie veci Mgr. Zimányimu rešpektovalo v zákone uvedené pravidlo prideľovania veci náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom, pridelenie nebolo v rozpore s Rozvrhom práce Okresného súdu Piešťany na rok 2008 vedenom pod Spr/1461/07, ku ktorému bol prijatý Dodatok č. 6, podľa ktorého prideľovanie nebolo vykonané výnimkou z náhodného výberu, a táto funkcia bola vypnutá. Dodatok č. 6 k Rozvrhu práce na rok 2008 bol prerokovaný dňa 31.3.2008 v pléne sudcov, ktorí k nemu nemali žiadne námietky, čo je preukázané Zápisnicou z rokovania zo dňa 31.3.2008, ktorú si vyžiadal odvolací súd. Pridelenie veci sa uskutočnilo v súlade s ust. § 51 ods.1 zákona o súdoch č. 757/2004 Z.z. v znení platnom v rozhodnom čase. V predmetnom dodatku síce nie je uvedený konkrétny dôvod zmeny zákonného sudcu, ale iba táto skutočnosť nemôže znamenať, že vec bola pridelená nezákonným spôsobom a koná v nej nezákonný sudca. Z listín, ktoré sú dostupné je možné zistiť, že Mgr. Šimonová sa stala predsedníčkou Okresného súdu Piešťany a z titulu tejto funkcie nebolo možné aby vo veciach, ktoré jej boli pridelené ako sudkyni konala bez prieťahov a v danom čase platné znenie zák. č. 757/2004 Z.z. takúto zmenu nevylučovalo. Ustanovením sudcu vo výkone do funkcie predsedu súdu nastala výrazná nerovnomerná zaťaženosť takéhoto sudcu voči ostatným sudcom, ktorý nemôže súčasne plniť úlohy predsedu súdu a zároveň bez prieťahov konať vo veciach mu pridelených, čo spĺňa znaky podľa § 51 ods.4 písm.c/ zák.č. 757/2004 Z.z. zakladajúci vykonanie zmeny v rozvrhu práce. Okrem toho odvolací súd vzal do úvahy, že veci neboli pridelené vopred vybratým sudcom, ako sa snaží tvrdiť odvolateľ, ale boli náhodným výberom rozdelené medzi všetkých sudcov Okresného súdu Piešťany vybavujúcich príslušnú civilnú agendu a to v súlade a rešpektovaním postupu uvedeného v Pravidle 17 časti označenej názvom Pravidlá určenia zákonného sudcu a Rozvrhu práce Okresného súdu Piešťany na rok 2008 (str.18 RP), podľa ktorého, V prípade výrazných rozdielov v pracovnom zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov v priebehu kalendárneho ruku (z.č. 428/2004 Z.z., § 26) a tiež ktoré vznikli z objektívnych dôvodov v priebehu predchádzajúceho
obdobia, zmeny sa budú realizovať tak, že sudca, poverený zamestnanec súdu, predloží predsedovi súdu písomnú žiadosť s odôvodnením z akého dôvodu žiada veci prerozdeliť. Následne predseda súdu zvolá poradu za prítomnosti dotknutého sudcu ako aj sudcov na úsekoch, kde by mali byť veci prerozdelené a na porade sa zaujme stanovisko k naplneniu podmienok pre prerozdelenie vecí. Či sú splnené podmienky na vykonanie zmien v rozvrhu práce z dôvodu výrazných rozdielov v pracovnom zaťažení rozhodne po prerokovaní dotknutými sudcami predseda okresného súdu s prihliadnutím na článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Opodstatnenosť takéhoto konania bola síce výslovne upravená až v znení zák. č. 757/2004 Z.z. platného od 1.1.2012, ale i do toho času nebolo vylúčené takto postupovať, na čo už odvolací súd i vzhľadom na logiku a metodiku prideľovania vecí vyššie poukázal.
Odvolací súd ale vytýka prvostupňovému súdu, že sa dôsledne nevysporiadal s otázkou platnosti Zmluvy o spolupráci pri obsadzovaní hotela Máj uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným a v tejto súvislosti aj Mandátnej zmluvy, ktorú uzatvoril žalovaný v postavení mandanta dňa 10.3.1997, ktorou sa mandatár - spoločnosť CKSK, a.s. zaviazal pre mandanta osobne zariadiť obchodnú záležitosť, ktorou bolo jeho zastupovanie na rokovaniach a uzatváraní zmlúv spojených s obsadzovaním a využívaním ubytovacích kapacít hotela Máj, ktorých neplatnosti sa žalovaný v priebehu konania pred prvostupňovým súdom domáhal k čomu poukazoval na to, že Ing. A. ako predseda predstavenstva CKSK a.s. pri podpise Mandátnej zmluvy konal v rozpore so spôsobom konania zapísaným v obchodnom registri, a tým, že nebol dodržaný zapísaný spôsob konania má za následok absolútnu neplatnosť takejto zmluvy.
Mandátnu zmluvu za mandanta- žalovaného uzatvoril Ing. M. N., generálny riaditeľ a za mandatára - spoločnosť CKSK a.s. Ing. A. predseda predstavenstva.
Rovnako žalovaný uvádzal, že absolútnu neplatnosť Mandátnej zmluvy založilo aj jej podpísanie Ing. N., ktorý v čase podpisu, a to dňa 10.3.1997 nebol k takému úkonu oprávnený, pretože bol predsedom dozornej rady žalovaného a ako prvý podpredseda predstavenstva bol do obchodného registra zapísaný až dňa 13.03.1997, kedy bol aj zmenený spôsob konania žalovaného, čo je tri dni po podpise Mandátnej zmluvy. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na znenie § 13 ods.2 Obchod.zák. účinné do 30.06.1996, podľa ktorého , zápis štatutárneho orgánu do obchodného registra mal konštitutívny charakter, čo mali súdy vziať do úvahy pri posudzovaní platnosti zmluvy.
Žalovaný sa po zrušení predchádzajúce rozhodnutia prvostupňového súdu odvolacím súdom domáhal vykonať dokazovanie k týmto skutočnostiam a na základe zistení, ktoré vyplynú z oboznámenia sa súdu s výpismi z obchodného registra vyhodnotiť platnosť či neplatnosť zmlúv, relevantných pre rozhodnutie o veci samej.
Odvolací súd považuje z dôvodu potreby správneho rozhodnutia o nároku na zaplatenie žalovanej istiny titulom zmluvnej pokuty vysporiadať sa s touto otázkou, ktorá z takéhoto hľadiska súdmi posudzovaná nebola a je pre rozhodnutie významná, preto bude v ďalšom konaní úlohou prvostupňového súdu sa ňou zaoberať. Tým, že odvolací súd zruší prvostupňový rozsudok je zabezpečené, aby nedošlo k porušeniu práv účastníka konať pred súdom, ktorý postup je považovaný i Ústavným súdom SR za vecne správny a ústavne komformný (II.ÚS 207/2013-27 zo dňa 04.04.2013) a ktorým sa tak zabezpečí rešpektovanie dvojinštančnosti súdneho konania.
K uvedenému zisteniu preto prvostupňový súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré zatiaľ z dokazovania vyplynuli, doplnení vo veci potrebné dokazovanie a opäť rozhodne.
Podstatnou pre postup prvostupňového súdu bude vyriešenie oprávnenia osôb konať v mene spoločností v mene ktorých mandátnu zmluvu uzatvorili a na ktorú nadväzuje zmluva o spolupráci.
Do pozornosti treba vziať ale námietku žalovaného súvisiacu z neplatnosťou mandátnej zmluvy, ktorú v jeho mene podpísal Ing. N., o ktorom žalovaný tvrdí, že nebol k tomuto úkonu oprávnený, a to ani ak bol vo funkcii generálneho riaditeľa, k čomu poukázal na znenie ust. § 15 ods.1 Obchod.zák. V rozhodnom čase ale §15 Obchod. zák. nebol členený na odseky, preto nemožno k takémuto ustanoveniu prihliadať.
Žalovaný označuje zmluvu za absolútne neplatnú z dôvodu, že nebol dodržaný zo strany žalovaného spôsob konania, keď Ing. N. nemohol konať ako zákonný zástupca, ak bol súčasne členom štatutárneho orgánu, k čomu poukázal (Rc 76/2009)
V čase podpisu mandátnej zmluvy ale Ing. N. nebol členom štatutárneho orgánu zapísaným v obchodnom registri, na čo poukazoval sám žalovaný v súvislosti s neplatnosťou zmluvy.
Odvolací súd poukazuje na to, že Obchodný zákonník v niektorých prípadoch neplatnosť právnych úkonov upravuje odlišne od Občianského zákonníka a prioritu má ust. § 267 Obchod. zák. ako lex specialis. Neplatnosť podpisu zmluvy z dôvodu jej podpisu osobou, ktorá podľa žalovaného nebola k takémuto úkonu oprávnená je stanovená na ochranu len tohto účastníka, v tomto konaní žalovaného, a tak sa jedná o princíp relatívnej neplatnosti, pretože dôvod neplatnosti chráni len jedného účastníka, ktorý sa neplatnosti právneho úkonu dovoláva a tým je žalovaný, ktoré ako možné posúdenie neplatnosti nakoniec i žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21.07.2015 (č.l.853) pripustil (VSPHA sp.zn. 9 Cmo 559/2003).
K uvedenému je potrebné vziať do úvahy, že právo dovolávať sa relatívnej neplatnosti sa v obchodných vzťahoch premlčuje vo všeobecnej štvorročnej lehote, ktorú námietku vzniesol žalobca vo vyjadrení zo dňa 3.9.2015, ktorým reagoval na pripustenie relatívnej neplatnosti žalovaným vo vyjadrení zo dňa 21.07.201 a ktorou sa musí prvostupňový súd tiež vyporiadať(rozsudok NS ČR sp.zn. 29 Cdo 504/2007 zo dňa 25.02.2009).
Ďalším podstatným argumentom, ktorým sa musí prvostupňový súd vysporiadať vzhľadom na skutočnosti vzídené z dokazovania je postavenie generálneho riaditeľa v spoločnosti, v ktorom podľa žalobcu boli v čase podpisu mandátnej zmluvy Ing. N. aj Ing. A..
Funkcia generálneho riaditeľa je pracovnou pozíciou v spoločnosti, ktorú funkciu treba chápať odlišne od právomocí člena štatutárneho orgánu. Generálny riaditeľ je oprávnený konať v rozsahu úkonov, ktoré vyplývajú z bežnej činnosti spoločnosti a tú je možné vyhodnotiť vzhľadom k predmetu činnosti takejto spoločnosti podľa zápisu v obchodnom registri. Žalovaný síce v odvolaní na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie veľkého senátu NS ČR sp. zn. 31 Odo 11/2006 (Rc 76/2009), ale nevzal do úvahy rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Obo 158/97, podľa ktorého je samostatné konanie osoby oprávnenej k činnosti, ku ktorej dochádza pri bežných činnostiach spoločnosti dovolené a akceptovateľné, ako vyplýva z ust. 15 Obchod. zák . a zákaz, na ktorý poukázal odvolateľ pri použití judikatúry NS ČR zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka nevyplýva.
S odvolacou námietkou o neurčitosti zmluvnej pokuty sa odvolací súd nezaoberal, keď dospel k záveru, že prvostupňový súd v odôvodnení, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania sa ňou podrobne zaoberal, z listinných dôkazov mal preukázaný spôsob výpočtu zmluvnej pokuty podľa jednotlivých období neobsadenia izieb, pričom ak žalovaný tvrdil, že tomu tak nebolo, musí toto tvrdenie i preukázať a nepostačuje iba jeho hypotetická úvaha alebo nepreukázaná domnienka o opaku.
K moderácii zmluvnej pokuty odvolací súd ešte považuje za vhodné usmerniť prvostupňový súd v tom, aby sa primeranosťou zmluvnej pokuty zaoberal z hľadiska významu zabezpečenej povinnosti vzhľadom na konkrétny prípad a okolnosti, prípadne ju posúdil z hľadiska dôvodnosti porušenia povinnosti účastníkom, ktorý sa na nej úhradu zaviazal.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.1 písm.h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods.2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom prvostupňový súd doplní dokazovanie, vec správne právne posúdi a zároveň rozhodne i o trovách odvolacieho konania (§224 ods.3 O.s.p.) .
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.