Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4Co-95-2015.pdf
PDF · 76.71 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/95/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému K. U., bytom E. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Všeobecnej ochrany práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 7, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 42 3629628, právne zastúpený A.. C. A. , advokátom, M. XX , C., o zaplatenie XXX,XX Eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8C XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom.
Náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške X,XX Eur, ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 240,21 Eur od 11.02.2011 do zaplatenia zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 59,24 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko účastníkov, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ustanovenie § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka a uviedol, že na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah uzavretý medzi účastníkmi na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 15.02.2006 za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.08.2005. Na uvedený právny vzťah aplikoval zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzal z ustanovenia § 23a ods. 1, 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Ďalej súd poukázal na ustanovenie § 52 ods. 2, 3, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ďalej ustanovenie § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, ďalej ustanovenie § 100, §101, § 111 Občianskeho zákonníka a uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o splátkovom úvere dňa 15.02.2006, pričom žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 995,82 Eur, úroková sadzba bola stanovená vo výške 17,30 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou mesačných splátok vo výške 26,69 Eur splatných k 10 dňu v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 10.03.2006 a konečná splatnosť úveru 10.02.2011. V súvislosti s princípmi ochrany práv spotrebiteľa vzhľadom na duplicitnú právnu úpravu rovnakých inštitútov ako je premlčanie, odstúpenie od zmluvy, súd zdôvodnil aplikáciu ustanovení Občianskeho
zákonníka s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka posúdením zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 15.02.2006 ako zmluvy spotrebiteľskej s vyvážením obsahu v prospech spotrebiteľa. Ustanovenie zmluvy článku V. bodu 4 súd považoval za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že zhoršuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal napr. na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011-19 zo dňa 24.02.2011 týkajúce sa posúdenia zmluvnej podmienky priečiacej sa dobrým mravom. Ďalej poukázal na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 a uviedol, že súd bude povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. Žalobca si uplatňoval nárok na 9 neuhradených splátok úveru splatných odo dňa XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo, a preto je potrebné začiatok plynutia premlčacej doby stanoviť v súlade s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru a žaloba bola podaná na súde dňa XX.XX.XXXX, jedná sa o splátky splatné najneskôr k XX.XX.XXXX. Nepremlčanou splátkou nie je ani jedna splátka splatná 3 roky spätne od podania žaloby. V danom prípade bola splatnosť poslednej splátky úveru XX.XX.XXXX, a preto všetky splátky úveru sú premlčané. Nárok žalobcu na 9 premlčaných splátok súd považoval za nedôvodný. K aplikácii všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty podľa Občianskeho zákonníka nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka, súd poukázal napr. na právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého aplikácia ustanovení o premlčacej dobe trojročnej podľa Občianskeho zákonníka je s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka priaznivejšia než aplikácia štvorročnej premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka.
Ďalej súd poukázal na to, že žalobca si uplatňoval na základe dohody o uznaní záväzku zo dňa 26.05.2013 nárok s poukazom aj na to, že žalovaný v predmetnej dohode prehlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Súd citoval ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka, § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka a uviedol, že z dohody o uznaní záväzku nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaný uznal dňa XX.XX.XXXX. V čase uznania predstavovala pohľadávka žalobcu XXX,XX G., pričom sa malo jednať o istinu úveru, náklady na inkasné konanie vo výške XXX G. a úrok z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XXX,XX G. za dobu od XX.XX.XXXX. V prílohe č. 1 v zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX sa uvádza, že k poslednej úhrade žalovaným došlo dňa XX.XX.XXXX. Z uvedeného je zrejmé, že ku dňu uznania dňa XX.XX.XXXX pozostával dlh uznaný žalovaným aj z premlčaných splátok predmetného úveru. Do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru je totiž potrebné začiatok pred plynutím premlčacej doby stanoviť v súlade s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka. Ak žalovaný podpísal dohodu o uznaní až po uplynutí premlčacej doby, uznal už čiastočne premlčaný dlh a takéto uznanie je podmienené vedomosťou dlžníkov o premlčaní, ktorá vedomosť je nevyhnutná pre právne účinky uznania dlhu a vznik právnych dôsledkov uznania. Súd poukázal na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2, kde je predformulovaný obsah dohody. Je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník si bol vedomý dôsledkov uznania dlhu najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na výpoveď žalovaného súd dospel k záveru, že prehlásenie žalovaného o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak ako bolo vykonané v dohode o uznaní záväzku zo dňa XX.XX.XXXX, nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Postup žalobcu súd považoval za rozporný s dobrými mravmi, ako aj konanie žalobcu posúdil ako nekalú obchodnú praktiku, ktorej odmietol poskytnúť ochranu takto uplatneného nároku s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenie z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe využívané na omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody. Súd zdôraznil, že pri uzatváraní dohody o uznaní záväzku zo dňa XX.XX.XXXX v rámci nekalej obchodnej praktiky postupu žalobcu neboli dodržané ani princípy dobromyseľnosti, čestnosti, žalobca nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou vo vzťahu k žalovanému ako spotrebiteľovi, a preto z dôvodu absolútne neplatného právneho úkonu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 137, § 151 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že právo na náhradu trov konania vzniklo žalovanému, ktorému náhrada trov priznaná nebola, lebo návrh na priznanie predložený nebol a ani si ich neuplatnil.
O trovách konania vedľajšieho účastníka súd rozhodol tak, že mu náhradu priznal z titulu trov právneho zastúpenia vo výške XX,XX Eur, ktorú výšku špecifikoval.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal neúčelnosť priznanej náhrady trov konania a nesprávnu aplikáciu rozhodnutí o trovách konania vedľajšieho účastníka. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.
Žalovaný ani vedľajší účastník sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutí o odvolaní (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, najmä výrokom o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne postupoval, ak využil zásadu zodpovednosti účastníka za výsledok v spore, rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.
K odvolaniu žalobcu uvádza, že namietané nesprávne právne posúdenie účelnosti uplatnenej náhrady trov konania vedľajšieho účastníka odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, aby si právnická osoba vstupujúca do konania na strane vedľajšieho účastníka na základe osobitného právneho predpisu nemohla zvoliť právneho zástupcu z radov advokátov. Ide o zaručené právo na právnu pomoc v konaní Ústavou Slovenskej republiky, článkom 47 ods. 2 a z tohto dôvodu odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa v súvislosti s priznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorú náhradu považoval za účelne uplatnenú.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok potvrdil vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom ako správny v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zásadou úspechu vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní vyplývajúcou z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorému náhradu však odvolací súd nepriznal, lebo návrh na priznanie predložený nebol a iné trovy odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi z obsahu spisu nevyplývajú (§ 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.