Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/4/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX L., právne zastúpeného: JUDr. Juraj Gavalčin, advokát so sídlom v Košiciach, Platanová 5 proti žalovanému: U. V., bytom XXX XX Z. XXX, právne zastúpenému: JUDr. Dušan Hudák, advokát so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zaplatenie 2.900,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -234 zo dňa 13.10.2014 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.stupňa.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Ďalším výrokom vyslovil, že žalobca je povinný zaplatiť' žalovanému k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Dušana Hudáka náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 1.197,63 Eur do 3 dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Tretím výrokom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť SR - Okresnému súdu Prešov náhradu trov konania vo výške 108,55 Eur do 3 od dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Právne odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ust., , , , , , , a a ust. .

Dňa 21.06.2009 došlo medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim k predaju koňa

- kobyly Y.. Kúpno-predajná zmluva bola uzavretá podľa .

Z lekárskej správy MVDr. G. C. zo dňa 08.07.2009 vyplýva nasledujúce: Ohybové skúšky na predné končatiny v úrovni sponky boli obidve pozitívne, krívanie I. stupňa, zhruba po 20 m krívanie vymizlo a taktiež ohybová skúška pozitívna v úrovni ľavého pätového kĺbu. Zvýšená citlivosť svalstva v bedrovo-krížovom prechode. RTG vyšetrenie s fókusom na sponky predných končatín bočná, predo-zadná. Malý defekt na processus extenzorius ľavého predného kopyta na pravej prednej som nenašiel rtg patológiu, päty boli len v AP-LL pozícii 45 stupňov bez rtg nálezu. Vyjadrenie: Vzhľadom k ohybovým skúškam, pre vrcholový šport nedoporučujem.

Následne 13.07.2009 zaslal žalobca žalovanému návrh na zrušenie kúpno-predajnej zmluvy spolu s uplatnením si finančnej náhrady, ktorú požaduje, a ktorá spočívala v zaplatení kúpnej ceny 2.900,- Eur a v súvisiacich nákladoch.

Žalobca opakovane v konaní potvrdil, že na predanej kobyle opakovane jazdil, a to aj

bezprostredne pred jej kúpou a žiadne vady, resp. zdravotné problémy nezistil.

Súd prvého stupňa konštatoval, že zmluva bola platne uzatvorená podľa , a keďže žiadna zo strán nevystupovala v pozícii spotrebiteľa a dodávateľa, nie je potrebné sa zaoberať otázkou, či nešlo o neprimeranú zmluvnú podmienku na úkor spotrebiteľa.

Včasným neoznámením vád tu treba rozumieť oznámenie vád po tom, ako bola alebo mala byť vykonaná prehliadka predmetu kúpy v najskoršom možnom termíne v akom s ohľadom na predmet kúpy vykonaná mala byt; tak ako je to uvedené vyššie. V dôsledku toho síce, ak by skutočne bol tovar predaný s vadami, patrili by žalobcovi práva zo zodpovednosti za vady, avšak nepatrilo by mu právo pre tieto vady odstúpiť od zmluvy. To znamená, že ak kupujúci neoznámil predávajúcemu vady včas, a to v dôsledku toho, že včas nezabezpečil prehliadku predmetu kúpy, pri ktorej bolo vady možné zistiť, sú jeho práva zo zodpovednosti za vady oslabené tak, že neoznámenie vady včas vylučuje, aby kupujúci mohol uspokojiť svoje právo jednostranným úkonom, a to odstúpením od zmluvy.

Ďalej súd mal súd prvého stupňa za to, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť aj z ďalších dôvodov, ktoré sa vo svojom výsledku viažu na ustanovenie ods.l . K tomu aby žalobca mohol od zmluvy odstúpiť bolo potrebné vykonať riadnu notifikáciu vady. To znamená, že bolo potrebné bez zbytočného odkladu potom ako vada bola zistená, prípadne pri včas vykonanej prehliadke zistená byt' mohla, oznámiť žalovanému nielen vadu ale aj zákonný nárok, ktorý si uplatňuje.

Listami zo dňa 13.07.2009 a 27.07.2009 si žalobca žiadne právo z vád tovaru neuplatnil, ale navrhoval žalovanému zrušenie zmluvy, čo , resp. za právo z vady tovaru nepovažuje. Až listom zo dňa 09.10.2009 žalobca vyzval žalovaného na odstránenie vád predanej veci.

Je teda zrejmé, že ak by aj súd bral do úvahy, že vady zistil žalobca dňa 08.07.2009 a že tieto vady boli zistené včas, tak pri aplikácii (Kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas neoznámil predávajúcemu) by nešlo o včasné oznámenie vád a teda odstúpenie od zmluvy nie je prípustné.

Napriek tomu, že vyššie uvedené závery postačujú na zamietnutie žaloby, sú tu ďalšie samostatné dôvody vedúce k uvedenému následku.

Súd prvého stupňa mal za to, že výkladom článku 5 a 6 kúpnej zmluvy treba dôjsť k záveru, že zodpovednosť za vady bola účastníkmi konania prípustne dohodnutá na báze zavinenia. V konaní nebolo preukázané, že by zo strany predávajúceho došlo k zámernému neoznámeniu niektorých zdravotných vád predanej kobyly pri uzatváraní kúpnej zmluvy.

Napokon súd prvého stupňa konštatoval, že ust. upravuje prípady, keď sa odstupuje od zmluvy na základe ktorej sa ešte pred odstúpením plnilo. Vzhľadom na to, že odstúpením od zmluvy zmluva zaniká (), dodatočne odpadol právny dôvod splnenia týchto povinností. Preto treba tieto vzťahy usporiadať. V občianskom práve sa to rieši prostredníctvom bezdôvodného obohatenia. I túto situáciu rieši osobitne, a to tak, že každej zmluvnej strane ukladá povinnosť vrátiť prijaté plnenie. Vznik tohto práva je viazaný na účinnosť odstúpenia. V prípade, ak plnenie nemožno vrátiť, poskytne sa peňažná náhrada. Pri peňažnom záväzku sa plnenie vráti spolu s úrokmi ().

Rovnako ako v prípade tak aj v prípade v prípade odstúpenia od zmluvy, ak došlo k vzájomnému plneniu strán, nastáva vzájomná reštitučná povinnosť. Potom žalobe žalobcu, ktorý sa domáha vrátenia plnenia, ktoré poskytol možno vyhovieť len vtedy, ak v žalobe, prípadne vo vzájomnom návrhu žalovaného, je vyjadrená povinnosť vzájomného vrátenia plnení, tak ako je uvedená vyššie. V danom prípade tomu tak nebolo, preto už samé to vedie k zamietnutiu žaloby vo veci samej.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. Vychádzal z tarifnej hodnoty veci 2.900,- Eur s tým, že je viazaný vyčíslením žalovaného, hoci predmetom konania bola aj náhrada nákladov vo výške 562,50 Eur. Súd prvého stupňa priznal trovy konania za 9 úkonov právnej služby

a to prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci dňa 28.12.2010, dňa 10-02.2012, 23.09.2013, účasť na pojednávaní dňa 15.02.2011, 26.06.2012, 20.09.2012, dňa 26.06.2013 a 13.10.2014. Ide o 111,21 Eur + režijný paušál 2 x 7,21 Eur, 1 x 7,63, 1 x 7,81 Eur, 1 x 7,41 Eur, 2 x 7,63 Eur, 1 x 7,81 a 1 x 8,04 Eur. Zároveň náhrada za stratu času za rok 2011 24,370 Eur, za rok 2012 50,84 Eur, za rok 2013 26,02 Eur a za rok 25014 26,80 Eur, spolu úkony 1.069,27 Eur, náhrada za stratu času 128,36 Eur, teda spolu 1.197,63 Eur.

Pokiaľ ide o náhradu trov štátu, súd o nich pri vyhlásení rozsudku nerozhodol, pričom pokiaľ ide o ust. a nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, súd môže rozsudok doplniť, ak nenadobudne právoplatnosť aj bez návrhu. V tejto časti odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ust. Trovy štátu predstavujú sumu 33ada za stratu času znalca MVDr. G. 21čné MVDr. C.ečné MVDr. G.. Výrok o náhrade trov štátu je voči vyhlásenému rozsudku výrokom doplňujúcim. Žalobca je povinný štátu nahradiť trovy konania v celkovej výške 108,22 Eur.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Poukázal na ust./ , t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom konštatoval, že obsah zmluvy sa neposudzuje podľa jej názvu, ale podľa jej obsahu. Upriamil pozornosť na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.11.2012, Krajského súdu v Košiciach sp.zn. z 19.10.2006 a Najvyššieho súdu SR z 30.06.2009. V danom prípade chybné označenie zmluvy, t.j. že sa zmluva uzatvára podľa možno pripisovať najmä tomu, že účastníci zmluvy nemajú právnické vzdelanie a tento mylný dodatok v záhlaví je uvedený len v dôsledku nedostatku znalostí a skúsenosti účastníkov. V danom prípade sa teda súd mal skôr sústrediť na vôľovú zložku tohto právneho úkonu. Čl. 5 zmluvy pritom vyjadruje vôľu zmluvných strán pri úprave zodpovednosti za vady - kupujúci má nárok na vrátenie peňazí za predmet kúpnej zmluvy, ak na ňom zbadá vady, ktoré predávajúci pri odovzdávaní a obhliadaní predmetu kúpy zamlčal, resp. sa tieto prejavia v lehote dvoch mesiacov od prevzatia kupujúcim. Ak by aj žalobca pripustil, že sa zmluva spravuje ustanoveniami , podľa jeho názoru by sa jednoznačne mal uplatniť režim , z ktorého vyplýva, že predávajúci je zodpovedný za vady tovaru v prípade, ak má tovar vady v čase prechodu nebezpečenstva zodpovednosti za škodu na tovare na kupujúceho, a to aj v prípade, že vady sa stanú zjavnými až neskôr. Zo znaleckého posudku č. 86/2011 Dr. Y. G. na str. 7 vyplýva, že celkom jednoznačne sa dá potvrdiť, že v dobe posúdenia kobyly Y. na jar 2011 kobyla zlozvyk mala s veľkou pravdepodobnosťou tento zlozvyk mala už skôr, len boli určité fázy zhoršenia alebo zlepšenia stavu. Kupujúci o vadách predávajúceho telefonicky informoval už tri dni od uzavretia kúpnej zmluvy, dokonca sa dňa 20.07.2009 dohodol s manželkou žalovaného na zrušenie zmluvy. Naviac, predávajúci priznal, že kobyla nemala 100 % zdravotný stav a to na pojednávaní dňa 26.06.2012. Súd prvého stupňa pri posudzovaní tohto prípadu absolútne nebral do úvahy znalecké posudky, pričom bol objednávateľom jedného z nich. Preto má žalobca za to, že bol naplnený aj odvolací dôvod podľa ust./ , že sú prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Preto žalobca navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 10.11.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Ust. taxatívne určuje dôvody ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej. Nesprávny skutkový záver súdu prvého stupňa je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení dôkazov nepostupuje podľa kritérií uvedených v ust. až , teda jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti nehodnotí z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie veci z právneho hľadiska.

Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. Za mylnú aplikáciu právnych sa považuje použitie iného právneho predpisu než aký sa správne mal použiť alebo síce aplikácia správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávny výklad.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dokonca možno konštatovať, že v širšom ako bolo potrebné pre správne rozhodnutie vo veci a na základe takto správne vykonaného dokazovania zistil dostatočne skutkový stav a vo veci správne rozhodol. Na skutkových zisteniach súdu prvého stupňa, ktoré zodpovedajú vykonanému dokazovaniu sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa má tiež podklady v zistení skutkového stavu.

Súd prvého stupňa popísal niekoľko dôvodov, ktoré podľa jeho názoru postačujú na zamietnutie žaloby. Odvolací súd poukazuje na jeden z dôvodov, ktoré považoval za podstatný a ktorý postačuje na zamietnutie žaloby ako takej, pričom preskúmavaním ostatných dôvodov, ktoré popisoval súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí sa ďalej z dôvodu hospodárnosti nezaoberal.

Z ustálenej judikatúry, napríklad aj citované Rc 26/75 vyplýva, že nárok na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je zo zákona podmienený tým, že ide o vzájomnú reštitučnú povinnosť; takejto žalobe by mohol súd vyhovieť iba vtedy, keby vo výroku rozsudku mohol vyjadri synalagmatický záväzok oboch účastníkov neplatnej, či zrušenej zmluvy a k vráteniu plnenia z oboch strán.

Uvedené platí tak v prípade ust. , ako aj v prípade . To znamená, že v prípade odstúpenia od zmluvy, ak došlo k vzájomnému plneniu strán, nastáva vzájomná reštitučná povinnosť. Žalobe žalobcu, ktorý sa domáhal vrátenia plnenia, ktoré poskytol možno vyhovieť len vtedy, ak žalobe, prípadne vo vzájomnom návrhu žalovaného je vyjadrená povinnosť vzájomného vrátenia plnení. V danom prípade zo žaloby vyplýva, že žalobca nenavrhol vrátenie kúpnej ceny oproti vráteniu zakúpenej kobyly.

V tejto súvislosti sa odvolací súd plne stotožňuje s rozhodnutím Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. , ktorý cituje súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, že ak vyžaduje ustanovenie hmotnoprávneho predpisu úspešnému uplatneniu práva, aby žalobný návrh obsahoval povinnosť k vzájomnému plneniu, nie je vadou plnenia, ak súd žalobcu nepoučil, že žaloba bude neúspešná, ak ju v tomto smere nedoplní.

Čo do priznaných trov konania, i trov štátu, žalobca výšku priznaných trov konania žalovanému i trov konania štátu nenamietal.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že v danom prípade bolo nerozhodné, či súd prvého stupňa použil ustanovenie Občianskeho alebo . Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že čo do dôvodu zamietnutia žaloby použil obe tieto ustanovenia, čo odvolací súd považuje za správne. Preto ide i o správne právne posúdenie veci a nedošlo ani k odňatiu práva konať žalobcovi pred súdom.

Súd prvého stupňa žalobcom produkované dôkazy na preukázanie jeho skutkových tvrdení hodnotil v súlade s kritériami uvedenými v ust. až a jeho hodnotenie a skutkový záver si osvojuje v tejto časti i odvolací súd.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.