Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Co-321-2015.pdf
PDF · 97.49 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/321/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: Okresné stavebné bytové družstvo Senica, Štefánikova 718, Senica, IČO: 00 223 093, zastúpeného advokátom: JUDr. Miroslav Mečíř, Štefánikova 718, Senica, proti odporkyni: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. L. XXXX/XX, Y., o zaplatenie 585,48 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č.k. 7C/798/2014-42 zo dňa 03.02.2015 v časti zamietnutia návrhu o zaplatenie zmluvnej pokuty a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zamietnutia návrhu o zaplatenie zmluvnej pokuty, určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a v závislom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Súd odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 585,48 Eur, úrok z omeškania v sume 10,19 Eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Súd tiež určil, že zmluvná podmienka obsiahnutá v Zmluve o výkone správy zo dňa 14.12.2007 v článku VII., ods. 3 znejúca takto: „Za porušenie povinností a omeškanie s platením preddavkov uvedených v bode 2 tohto článku si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka“ je pre neprijateľnosť neplatná. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 118,30 Eur a náhradu iných trov konania v sume 30,40 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 3 ods. 1, § 8 ods. 1, § 10 ods. 1, § 10 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov, § 544 ods. 1, § 696 ods. 1, § 853, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nar. vlády SR č.87/1995 účinného k 31.12.2013 vecne tým, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 585,48 Eur z titulu nedoplatku na zálohách na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a služieb za obdobie od 01.12.2013 do 30.06.2014, úrok z omeškania v sume 10,19 Eur, zmluvnú pokutu 70,85 Eur. Súd ustálil, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená Zmluva o výkone správy dňa 14.12.2007, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Z obsahu Zmluvy o výkone správy mal súd preukázané, že ide o predtlačený formulár zmluvy, do ktorého sa dopisovali len údaje o: bytovom dome, ktorého správu mal navrhovateľ zabezpečovať, orientačné a súpisné číslo, číslo listu vlastníctva, parcelné čísla a dátum písomného hlasovania vlastníkov. Inak sa do obsahu zmluvy nezasahovalo, napríklad ohľadom výšky zmluvnej pokuty.
Navrhovateľ vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporkyňa ako spotrebiteľka, ktorá nemá postavenie podnikateľa, a ktorá nemohla ovplyvniť podstatný obsah zmluvy o výkone správy (pr. týkajúci sa výšky zmluvnej pokuty). Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu bol teda navrhovateľ povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami zákon o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanoveniami o spotrebiteľských doložkách upravených v § 52 a nasl. OZ. Súd má za to, že aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy potrebné uplatniť primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka a výkladovo prihliadať i na smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu. Občiansky zákonník v § 53 ods. 3 obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ich uvedenie v zmluve spája (§ 53 ods. 4) s právnym následkom ich neplatnosti. Smernica rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje širší výpočet príkladov neprijateľných podmienok. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy cit. Smernice za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu (v tomto prípade ide o výšku zmluvnej pokuty 0,25% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania). Smernica má podľa svojej povahy interpretačný význam pri uplatnení domácej právnej úpravy, ktorou bola implementovaná. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne v časti istiny 585,48 Eur a úroku z omeškania 10,19 Eur. Navrhovateľ preukázal, že odporkyňa mala za obdobie od 01.12.2013 do 30.06.2014 nedoplatok na mesačnom predpise. odporkyňa nepreukázala, že by mesačnú zálohovú platbu platila v období od 01.12.2013 do 30.06.2014 a to v akejkoľvek sume. Odporkyňa ako vlastníčka bytu mala povinnosti v zmysle článku VII. ods. 2 Zmluvy o výkone správy z 14.12.2007 platiť preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv za výkon správy najneskôr do 25. dňa príslušného mesiaca, ktoré povinnosti si riadne neplnila. Nedoplatok neuhradila ani do dňa pojednávania dňa 03.02.2015. Na základe týchto skutočností sa navrhovateľ oprávnene domáha nie len úhrady vzniknutého nedoplatku, ale i zákonného úroku z omeškania. Preto i súd uložil odporkyni povinnosť uhradiť navrhovateľovi sumu 585,48 Eur a úrok z omeškania 10,19 Eur (počítaný ako 5,25% z každej nezaplatenej mesačnej zálohovej platby za obdobie od decembra 2013 do júna 2014, tak ako je to už vyššie presne špecifikované). Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania 5,25% v správnej výške v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného k 31.12.2013 (5+0,25%). Súd mal preukázané, že odporkyni bola výzva na zaplatenie daná na poštovú prepravu 09.09.2014, pritom doposiaľ ani časť z dlžnej sumy nezaplatila. Vo výzve na zaplatenie mala odporkyňa určenú lehotu na zaplatenie do 16.09.2014. Navrhovateľ si uplatnil zmluvnú pokutu odvolávajúc sa na uzatvorenú Zmluvu o výkone správy počítajúc ju ako 36,5% ročne z každej nezaplatenej mesačnej zálohovej platby. Celkovo ju vyčíslil v sume 70,85 Eur a spôsob výpočtu riadne odôvodnil, V zamietnutej časti zmluvnej pokuty súd na vec aplikoval § 52 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 účinného k 14.12.2007 Zmluvná pokuta 70,85 Eur vyplýva z čl. VII. ods. 3 zmluvy o výkone správy, ktorá je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou a vzťahuje sa na ňu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Podstatným v tomto smere je, že takto dojednaná zmluvná pokuta zaväzovala odporkyňu k jej zaplateniu v prípade omeškania so zálohovými platbami. Súd navrhovateľom určenú výšku zmluvnej pokuty v výške 0,25% denne vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a to i napriek určeniu maximálnej doby, za ktorú si navrhovateľ môže zmluvnú pokutu uplatniť. Pri výpočte zmluvnej pokuty za 7 mesiacov (lebo navrhovateľ ju žiada priznať za 7 mesiacov) súd zistil, že navrhovateľ je oprávnený si ju uplatniť až v sume 52,50% (pri 30 dňoch x 0,25 x 7 mesiacov). Súd prihliadal i na to, že v zmluve o výkone správy bola určená výška zmluvnej pokuty 0,25% denne bez toho, že by táto zmluvná podmienka bola individuálne dohodnutá medzi zmluvnými stranami. Súd zvažoval i tú skutočnosť, či by nebolo možno aplikovať ustanovenia o moderovaní zmluvnej pokuty, keďže navrhovateľ si uplatnil zmluvnú pokutu len v sume 70,85 Eur (36,50% ročne počítajúc z každej mesačnej platby 83,64 Eur za 7 mesiacov, ako je to už vyššie presne špecifikované). Nakoľko súd ale dohodnutú zmluvnú pokutu v zmysle čl. VII. ods. 3 predmetnej zmluvy vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, táto je absolútne neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a preto nebolo možné priznať uplatnenú zmluvnú pokutu 70,85 Eur ani cez aplikáciu moderovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta bola vopred zo strany navrhovateľa naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany odporkyne ako spotrebiteľky. Podmienku - zmluvnú pokutu - súd nepovažuje za individuálne dohodnutú, lebo bola navrhnutá vopred a spotrebiteľka preto nebola schopná ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice). Z tohto dôvodu súd zamietol návrh v časti zmluvnej pokuty.
Záverom poukázal na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať. V zmysle § 153 ods. 4 O.s.p., súd aj bez návrhu výslovne uviedol zmluvnú podmienku dohodnutú v článku VII. ods. 3 zmluvy o výkone správy - zmluvnú pokutu 0,25% denne za neplatnú, preto ju ako neprijateľnú vyhlásil v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. aj v rámci výroku rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2, § 149 ods. 1, § 151 ods. 8 O.s.p. vychádzajúc z čiastočného úspechu navrhovateľa a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Súd posudzoval úspech toho
- ktorého účastníka a zistil čistý úspech navrhovateľa. Navrhovateľ žiadal priznať sumu 666,52 Eur (585,48 Eur + 10,19 Eur + 70,85 Eur), súd mu priznal celkovo sumu 595,67 Eur. Navrhovateľ bol úspešný vo výške 89% (výpočet: 595,67 x 100/666,52 = 89,37, zaokrúhlene 89%); odporkyňa bola úspešná vo výške 11% (100-89), teda čistý úspech navrhovateľa je 78% (89-11) a v takomto percentuálnom vyobrazení mu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia a náhradu iných trov konania. Na základe týchto skutočností súd priznal navrhovateľovi náhradu iných trov konania 30,40 Eur (78% z 39,- Eur = 30,42, zaokrúhlene 30,40). Právny zástupca navrhovateľa si správne uplatnil za 1 úkon právnej služby odmenu 38,18 Eur. Súd mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 118,30 (78% z sumy 151,70 Eur). Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia: 1/ odmenu za 3 úkony právnej služby: 3 x 38,18 Eur (prevzatie veci a príprava pojednávania, spísanie návrhu, účasť na pojednávaní 03.02.2015) ; 2/ režijný paušál: v r. 2014: 2 x 7,80 Eur + v r. 2015: 8,39 Eur; 3/ cestovné náhrady pri použití vozidla na pojednávanie dňa 03.02.2015 na trase Senica - Skalica a späť v celkovej sume 13,17 Eur (25 km x 2, spotreba 6,5l/100 km a cene pohon. hmôt 1,237 Eur za liter, základná náhrada 1,237 Eur x 0,065).
Proti tomuto rozsudku v časti nepriznania zmluvnej pokuty vo výške 70,85 Eur podal odvolanie navrhovateľ. Nesúhlasil s dôvodom, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve o výkone správy je pre neprijateľnosť neplatná a preto súd návrh zamietol. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zmluva o výkone správy uzatvorená medzi správcom a odporkyňou v čl. VII. bod 3 rieši zmluvnú pokutu medzi správcom a vlastníkom. Vzhľadom k tomu, že výšku zmluvnej pokuty nerieši žiaden právny predpis, je na vôli zmluvných strán akú výšku si určia. Občiansky zákonník v § 545a umožňuje súdu neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť. Žiaden právny predpis však neumožňuje súdu dohodnutú zmluvnú pokutu vyhlásiť pre neprijateľnosť za neplatnú. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu 70,85 Eur a trovy konania 39,- Eur a to za zaplatený súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia vo výške 151,70 Eur (3x hlavný úkon po 38,18 Eur, 2x paušál po 7,80 Eur, 1x paušál 8,39 Eur a cestovné na pojednávanie dňa 03.02.2015 13,17 Eur. Osobitne si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 16,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a tiež trovy právneho zastúpenia vo výške 24,99 Eur (1 hlavný úkon 16,60 Eur + 1x paušál 8,39 Eur).
Odporkyňa odvolanie nepodala a k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v celom napadnutom rozsahu vecne správny.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, pričom preskúmavané rozhodnutie i náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vo veci samej odôvodnil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne, podrobné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.
Predmetom odvolania bola výslovne len zamietajúca časť rozsudku súdu prvého stupňa, kde nebolo vyhovené návrhu navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty a zároveň v odvolaní navrhovateľ navrhol zmeniť aj závislý výrok o trovách konania.
Súd prvého stupňa správne vyhodnotil zmluvu účastníkov o výkone správy ako zmluvu spotrebiteľskú a z pohľadu takéhoto charakteru zmluvy vyhodnotil aj dohodnutú zmluvnú pokutu.
Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Dňom 01.07.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v ostatnom znení má v § 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008.
Zmluva účastníkov bola uzatvorená dňa 14.12.2007, teda pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka účinnej od 01.01.2008, ktorou sa zaviedlo do Občianskeho zákonníka ust. § 545a OZ, podľa ktorého neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti. Dohoda o zmluvnej pokute je v zmysle cit. ust. § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka v súlade so zákonom, ale neobstojí odvolacia námietka navrhovateľa, že výšku zmluvnej pokuty nerieši žiadny právny predpis, preto dohodnutú zmluvnú pokutu nemožno vyhlásiť za neplatnú.
Zmluvná voľnosť je právny predpis umožňujúci zmluvným stranám upraviť si vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo im potrebám a záujmom. Preto i sústava objektívneho záväzkového práva ponecháva účastníkom v zmluvných vzťahoch pomerne veľkú voľnosť pri zmluvnej úprave vzájomných práv a povinností. Zodpovedá to ústavnému princípu autonómie konania subjektov práva (čl. II. ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky), ktorý vytvára priestor pre čo najširšie uplatnenie sebarealizácie jednotlivca pri uspokojovaní jeho právom chránených potrieb a záujmov demokratickej spoločnosti. Právo v tejto sfére plní iba korekčnú a preventívnu funkciu voči takej zmluvnej úprave vo vzájomných vzťahoch súkromnoprávnych subjektov, ktorá by s ohľadom na všeobecne akceptované morálne, mravné i etické hodnoty spoločnosti nespravodlivo zvýhodnila, resp. znevýhodnila niektorého z kontrahentov.
Zmluvná voľnosť teda neznamená, že pre obsah právnych úkonov a to platí aj pre dojednanie zmluvnej pokuty, nie sú stanovené obmedzenia a korektívy, na ktoré súd musí prihliadať pri svojej rozhodovacej činnosti.
Súd prvého stupňa pri posudzovaní dojednania účastníkov o zmluvnej pokute správne podrobil dohodu prieskumu zo všetkých hľadísk spotrebiteľského vzťahu. Práve neprijateľné zmluvné podmienky sú charakteristickou a veľmi významnou črtou spotrebiteľských zmlúv. Ide o také ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľné podmienky sa považujú všetky dojednania obsiahnuté v zmluve, ktorých zámerom je obmedziť práva a rozšíriť povinnosti spotrebiteľa voči právam a povinnostiam dodávateľa. Neprijateľné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za absolútne neplatné. Neprijateľné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné už od počiatku a pre spotrebiteľa sú nezáväzné. Neprijateľná podmienka
nespôsobuje neplatnosť celej spotrebiteľskej zmluvy. Neplatné sú len ustanovenia obsahujúce neprijateľnú podmienku, to ale nevylučuje možnosť, aby sa neplatnosť dotkla aj iných ustanovení, resp. celej spotrebiteľskej zmluvy. Za týchto okolností Občiansky súdny poriadok v zmysle § 153 ods. 3 povoľuje súdu aj bez návrhu v spotrebiteľskom spore v rámci rozsudku vysloviť, že určitá podmienka je neprijateľná a teda neplatná. Ochrana spotrebiteľa sa má poskytovať automaticky bez toho, aby si ju spotrebiteľ sám uplatňoval. To znamená, že súdy sú povinné bez ohľadu na návrh spotrebiteľa hodnotiť neprijateľnosť podmienok s prihliadnutím na povahu tovaru, resp. služby, na všetky okolnosti a všetky zmluvné podmienky, nielen spotrebiteľom označené za neprijateľné.
Dohodnutie zmluvnej pokuty správne posúdil ako individuálne nedojednané a z hľadiska jej dohodnutej výšky ako v rozpore s dobrými mravmi teda neplatné. Zohľadnil, výšku zmluvnej pokuty 0,25% denne, ktorá pri (zaokrúhlení) 365 dňoch v roku predstavuje výšku 91,25%. V zmysle článku VII. ods. 3 tejto zmluvy o výkone správy bolo dohodnuté, že odporkyňa je povinná zaplatiť správcovi (navrhovateľovi) zmluvnú pokutu vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy v prípade omeškania so zálohovými platbami podľa čl. VII. ods. 2 zmluvy, že právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne navrhovateľovi samotným porušením povinnosti odporkyne, a to v okamihu porušenia povinnosti odporkyňou, pričom toto právo nie je podmienené vykonaným žiadneho úkonu zo strany navrhovateľa (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením, či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti). Zmluvnú pokutu podľa tohto článku by mala odporkyňa zaplatiť navrhovateľovi (správcovi) bez ohľadu na výšku nedoplatku. Súd uvedenú podmienku správne vyhodnotil a správne aplikoval ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a zmluvnú podmienku i z hľadiska dobrých mravov správne posúdil ako neplatnú.
Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi. Navrhovateľ vo svojom odvolaní osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadol ani časť rozsudku o určení neplatnosti zmluvnej podmienky pre jej neprijateľnosť a ani závislý výrok o trovách konania. Odvolací súd zdieľa názor súdu prvého stupňa v týchto častiach rozhodnutia uvedený v odôvodnení rozsudku.
S poukazom na vyššie uvedené, potom prvostupňový súd napadnutou časťou rozsudku, rozhodol správne a odvolací súd v napadnutej časti a v časti o trovách konania rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
V odvolacom konaní bola fakticky plne úspešná odporkyňa v dôsledku čoho jej v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Keďže ale podľa obsahu spisu odporkyni v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, ale najmä si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, nebola jej náhrada trov odvolacieho konania priznaná.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.