Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-62-2015.pdf
PDF · 110.69 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/62/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. B., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom u otca, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov - matka: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. ulica XXX/XX, R. D., prechodne bytom S. XXX, R. D., zastúpená advokátom: Mgr. András Marsal, Hlavná 5539/2C, Dunajská Streda, a otec: R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. ulica XXX/XX, R. D., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 11.09.2014, č.k. 6P/73/2013-183, v časti výživného a úpravy styku otca s maloletým, takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a s a späťvzatie návrhu, matky v časti úpravy styku s maloletým, rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 11.09.2014, č.k. 6P/73/2013-183, v časti úpravy styku maloletého s matkou sa z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa o návrhu matky rozhodol, že I. Mal. B. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas do rozvodu manželstva zveruje do osobnej starostlivosti otca, počnúc od 21.06.2013. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.
II. Matka je povinná platiť výživné na mal. B. vo výške 80,- Eur mesačne, počnúc od 21.06.2013. Výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca. III. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 21.06.2013 do 31.08.2014 v sume 343,99 Eur je matka povinná splácať k rukám otca v mesačných splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným, pričom nedodržanie jednej zo splátok dlhu na zročnom výživnom má za následok splatnosť celého dlhu. IV. Upravuje sa styk matky s mal. B. nasledovne: Matka je oprávnená stýkať sa s mal. B. každý týždeň v utorok v čase od 17:00 hod. do 19:00 hod. a každý týždeň v sobotu v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že dieťa v stanovenom čase prevezme a odovzdá pred bytom otca. Otec je povinný dieťa na styk riadne pripraviť a v stanovenom čase a mieste matke odovzdať. Matka je povinná dieťa v stanovenom čase otcovi v mieste jeho bydliska vrátiť. Otec je povinný v prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť túto skutočnosť matke bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku. V. Ukladá sa mal. B. a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa psychologickému odbornému poradenstvu v období 4 mesiacov, počnúc od právoplatnosti rozsudku za účelom zlepšenia vzťahu maloletého s jeho
matkou a zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov o výchove dieťaťa. Poradenstvo sa bude realizovať v psychologickom centre zriadenom pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede. VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vecne tým, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, ich rozvodové konanie sa vedie pod sp. zn. 6P/103/2012 na Okresnom súde Dunajská Streda. Matka pred súdom uviedla, že pre nezhody s otcom bola nútená opustiť spoločnú domácnosť a nakoľko neodchádzala dobrovoľne mal. B. zostal u otca. Z manželstva rodičov pochádza okrem mal. B. aj starší syn C., ktorý je už plnoletý. Doterajšia úprava bola urobená uznesením Okresného súdu Dunajská Streda 6P/73/2013-11 zo dňa 27.06.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/100/2013-61 zo dňa 16.10.2013. V konaní o rozvod manželstva bol podaný znalecký posudok znalcom PhDr. Petrom Molnárom č. 17/2013. Zo záveru posudku pritom vyplýva, že vzťah medzi rodičmi navzájom je konfliktný, kritický, obviňujúci sa vzájomne bez schopnosti vzájomnej racionálnej komunikácie s tendenciou vyhýbať sa jeden druhému. Aj psychologickým vyšetrením bolo pritom zistené, že obaja rodičia majú predpoklady a sú spôsobilí na výchovu maloletého dieťaťa. Terajšie výchovné prostredie pre mal. B. je vyhovujúce, rodičia toho času nie sú schopní spolu komunikovať, preto znalec v súčasnej dobe nepovažoval striedavú starostlivosť oboch rodičov za reálnu. Doporučil mal. B. zveriť jednému z rodičov a zabezpečiť pravidelné stretávanie sa s rodičom, ktorému nebude zverený a to v rozsahu každý druhý víkend od piatku do nedele aj s prespaním, primerane cez prázdniny a sviatky. Znalec pritom doporučil, aby vzhľadom na súčasnú situáciu bol mal. B. zverený do výchovy otca. Mal. B. odmieta sa s matkou stretávať, čo je zo strany otca podporované, je účastný na ich konfliktoch, ktoré nie všetky dostatočne chápe, ale ktoré ovplyvňujú prirodzený postoj dieťaťa voči druhému pohlaviu. Z uvedeného vyplýva, že jeho správanie voči matke je identické so správaním sa otca voči nej. Súd vypočul mal. B., ktorý uviedol, že predtým než matka odišla zo spoločnej domácnosti rodičia žili dobre. Svoju matku mal rád, ale potom už nie. Má výhrady voči jej chovaniu .Nemá rád ani svojho staršieho brata upodozrieva ich zo vzájomného vzťahu. Matku nemá rád, doslova ju nenávidí za to, čo urobila otcovi ako aj za to, že on musí neustále chodiť po rôznych inštitúciách a vypovedať. Má rád svojho otca a či do rozvodu alebo po rozvode chce byť umiestnený v jeho osobnej starostlivosti. Súd sa oboznámil aj s komunikáciou, ktorá prebehla medzi matkou a maloletým formou SMS správ, z ktorých je zrejmé, že matka prejavuje o syna záujem, rada by ho videla, stretla sa s ním, záleží jej na ňom. Maloletý na tieto správy odpovedá vulgárne, drzo a odmietajúco. Výsledkami vykonaného dokazovania potom považoval súd za zrejmé, že v poslednej dobe došlo k podstatnému zhoršeniu aj študijných výsledkov maloletého, kým v druhom polroku školského roku 2012/2013 maloletý prospel s vyznamenaním, v prvom polroku školského roku 2013/2014 dosiahol študijný prospech na úrovni veľmi dobrý a na koncoročnom vysvedčení podľa vlastného vyjadrenia maloletého mal štyri trojky. Sám maloletý uviedol, že je znechutený celkovou situáciou, ktorá je medzi rodičmi, najmä preto, že neustále musí chodiť znalcovi, na súd, na políciou a práve rozpad rodiny a tieto skutočnosti viedli k jeho zhoršeniu študijných výsledkov. Otec bez súhlasu matky zapísal maloletého do základnej školy v inej obci, čo zdôvodnil tým, že matka v škole vyrušovala syna a pedagógovia ho neustále obťažovali a nútili ho, aby sa s matkou stretával, hoci maloletý o to záujem nemal. Súd potom konštatoval, že rodičia maloletého nežijú spolu minimálne od 21.06.2013, kedy otec dieťaťa podal návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. B.. Matka odišla zo spoločnej domácnosti, pričom matka sa vyjadrila, že po konflikte s otcom musela utekať a chrániť si vlastný život a z tohto dôvodu mal. B., keďže bol na poschodí rodinného domu zostal u otca. Od uvedenej doby nemá možnosť sa s maloletým stretávať. Svoju vyživovaciu povinnosť si voči maloletému plní podľa rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia vo výške 50,- Eur mesačne. Zo záverov znaleckého posudku ako aj z výsluchu znalca, ktorý bol vypočutý v rozvodovom konaní rodičov maloletého, znalec uviedol, že maloletý je momentálne v takom veku, že jeho násilné odňatie od otca a umiestnenie k matke by mohlo mať vážne následky na jeho psychiku a nie je možné predpokladať ako by túto situáciu zvládol a reagoval na ňu. Ani výchovné prostredie u otca nie je ideálnym a to práve z dôvodu, že je zrejmé, že mal. B. neprimeraným spôsobom je vtiahnutý do konfliktu rodičov, osvojuje si názory otca na matku a neustále svoj vzťah k matke dôvodí tým, že matka môže za rozvrat rodiny. Obviňuje matku z toho, že odcudzila peniaze zo spoločného trezoru, že mala pohlavný styk so starším bratom, ktoré skutočnosti preukázané nikdy neboli a matka ich rozhodne poprela. Matka v priebehu konania potom vzhľadom na uvedené súhlasila, aby maloletý bol zverený do starostlivosti otca, ale rozhodne žiadala, trvala na úprave jej styku s maloletým. Súd v ďalšom poukázal na čl. III. Dohovoru o právach dieťaťa s tým, že striktná a vykonateľná úprava stretávania eliminuje ďalšie potencionálne dohadovanie medzi rodičmi, ktoré by
zbytočne zaťažilo dieťa. Poskytuje minimálny právny rámec pre zachovanie kontaktu medzi rodičom, ktorému nie je dieťa zverené a dieťaťom. Výnimkou zo všetkým pravidiel a povinností dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide však o výnimočné riešenie a vážny zásah do rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa a tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu maloletého vyvolá potrebu obmedzovať prirodzený kontakt s rodičom. Pokiaľ by súd svojím rozhodnutím styk rodiča s dieťaťom obmedzil alebo zakázal mal by súd urobiť ďalšie vhodné opatrenia, aby boli dôvody zásahu do kontaktu medzi rodičom a dieťaťom odstránené. Nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa. Aj deti sú povinné voči rodičom úctou a rešpektom a táto povinnosť nemôže bezdôvodne zaniknúť a to ani pri rešpektovaní všetkých práv maloletého. V predmetnom prípade súd nezistil také okolnosti v správaní sa matky, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností a nemôže takéto rozhodnutie byť ovplyvnené súčasným odmietaním matky dieťaťom. Práve naopak v takomto prípade musí súd zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa narušený vzťah medzi rodičom a dieťaťom obnovil. Poukázal na záver znaleckého posudku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že vzťah medzi rodičmi navzájom je veľmi konfliktný, kritický, obviňujúci sa vzájomne bez schopnosti vzájomnej racionálnej komunikácie s tendenciou vyhýbať sa jeden druhému. Podľa znaleckého posudku, čo sa týka mal. B. jeho osobnosť je poznačená začínajúcim pubertálnym vývinovým obdobím uzavretá do seba, zdržanlivá od klonom od reality. Sám sa cíti osamelo, na okraji rodiny. V rodine absentujú bližšie citové väzby. V správaní sa snaží nekriticky napodobňovať svojho otca, ktorého považuje za vzor a automaticky preberá jeho názory. Odmietanie stretávať sa s matkou maloletým je zo strany otca podporované. Maloletý je účastný na konfliktoch rodičov, ktoré aj keď nie dostatočne chápe, ovplyvňujú jeho prirodzený postoj voči druhému pohlaviu. Súd je názoru, že záujem maloletého nemožno vidieť iba v tom, že za každú cenu bude rešpektovaný fakticky vzťah. Nie je to namieste najmä vtedy, ak by fakticky vzťah bol vyvolaný svojvoľným, bezdôvodným nerešpektovaním súdnych rozhodnutí alebo práv druhého rodiča. Dieťa má právo na oboch rodičov, je neprípustné akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom, čo je alebo nie je najlepším záujmom spoločného dieťaťa len jedným z rodičov. Súd potom na základe výsledkov vykonaného dokazovania rozhodol tak, že upravil styk matky s mal. B., ako už bol upravený v uznesení o nariadení predbežného opatrenia Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 24CoP/109/2013-99. Matka sa síce pokúšala stretnúť sa s mal. B. v zmysle tejto úpravy, nikdy však nepodala návrh na výkon takéhoto rozhodnutia. Keďže sa matke nepodarilo doposiaľ nadviazať reálny kontakt s maloletým v zmysle tejto úpravy, súd je toho názoru, že takto upravený styk je dostačujúci, nakoľko matka doposiaľ síce tvrdila, že sa nemohla v zmysle tejto úpravy s maloletým stretnúť, ale nikdy nepožiadala o výkon tohto rozhodnutia. Vzhľadom na vek dieťaťa ako aj samotnú nevykonateľnosť matkou navrhovaného spôsobu styku s maloletým a to každú stredu v čase od 14.00 hod. do 15.30 hod. na referáte poradensko-psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny za prítomnosti poradenského psychológa, súd tento návrh neakceptoval. V záujme zlepšenia danej situácie súd potom uložil mal. B. a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa psychologickému odbornému poradenstvu v období 4 mesiacov počnúc od právoplatnosti rozsudku za účelom zlepšenia vzťahu maloletého s jeho matkou a zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov o výchove dieťaťa. Poradenstvo sa bude realizovať v psychologickom centre zriadenom pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede. Následne súd rozhodol aj o výživnom, pričom z vykonaného dokazovania mal zistené, že zárobok matky, ktorá je zamestnaná v inžiniersko-projektantskej firme s čistým mesačným príjmom cca 400,- Eur, pričom otec je živnostníkom, ktorý svoj príjem za zdaňovacie obdobie 2013 nepreukázal. Súd potom vychádzal z toho, že matka ako povinný rodič má platiť výživné, ktoré sa rovná približne 20% jej čistého mesačného zárobku v súlade so súčasnou ustálenou praxou súdov. Preto uložil matke platiť mesačne 80,- Eur, hoci matka tvrdila, že takúto sumu nie je schopná v súčasnosti platiť a žiadala výživné ponechať v upravenej výške 50,- Eur mesačne. Súd však výživné vo výške 80,- Eur považoval za primerané výživné pre mal. B., ktorú výšku výživného je matka schopná plniť. Vzhľadom na doterajšie platby potom ustálil, že matka by za obdobie od 21.06.2013 do 31.08.2014 mala zaplatiť výživné 1.143,99 Eur, pričom zaplatila 800,- Eur, takže nedoplatok za toto obdobie u matky predstavuje 343,99 Eur. Tento nedoplatok súd povolil matke zaplatiť v splátkach po 10,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, pričom nedodržanie jednej zo splátok dlhu na zročnom výživnom má za následok splatnosť celého dlhu. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku v časti výživného a úpravy styku podal odvolanie otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu s poukazom na to, že od odchodu matky maloletého zabezpečoval celú starostlivosť o maloletého sám. Pričom matka maloletého sa naopak o neho vôbec nezaujímala a ani len čiastočne sa nestará o uspokojovanie jeho potrieb. Od opustenia spoločnej domácnosti matka neprispela otcovi maloletého na výživu syna nijakou sumou, ani iným spôsobom napr. naturálnym plnením až do doby, kým jej túto povinnosť neurčil súd. Od tejto doby zase matka nad rámec takto určenej povinnosti na maloletého neprispieva ničím. Otec poukázal na to, že s výchovou a výživou mal. B. má výdavky spojené so stravou doma 120,- Eur, strava v škole 25,- Eur, vreckové 15,- Eur, oblečenie 50,- Eur, drogéria 15,- Eur, školské potreby 5,- Eur, mobilný telefón 10,-, poistenie 40,- Eur, čo spolu predstavuje 275,- Eur, pričom spolu s maloletým obýva dom v R. D. a s bývaním má mesačné výdavky za nájom 450,- Eur + káblovka 15,- Eur. Vzhľadom na uvedené výživné vo výške 80,- Eur nie je postačujúce a matka by mala sa podieľať na výživou maloletého väčšou mierou. Čo sa týka úpravy styku maloletého s matkou, maloletý sa sám a jasne vyjadril, že sa nechce stretávať s matkou. Vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť maloletého má za to, že je schopný vyjadriť svoj názor. Nesúhlasí preto s postojom súdu, že malo ísť o negatívne ovplyvňovanie postoja maloletého k matke otcom. Súd opomenul výsluch znalca vykonaný na pojednávaní 27.03.2014, vo veci sp. zn. 6P/103/2012, na ktorom pojednávaní sa znalec jasne vyjadril, že otec je pre maloletého vzor, ale že maloletý je už vo veku, kedy je kritický voči otcovi a má svoj vlastný názor. Rovnako súd opomenul jasné stanovisko maloletého, že sa nechce stretávať s matkou a jeho zdôvodnenie, ktoré vyjadril v rámci výsluchu na pojednávaní. Poukázal na stanovisko Ústavného súdu k stretu práv rodičov s právami maloletého dieťaťa, ktoré je vyjadrené v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 zo dňa 06.07.2006. Aj Európsky súd pre ľudské práva v prípade Sommerfeld c. Nemecko, rozhodnutie zo dňa 08.07.2003 vyjadril názor, že kompetentné súdy v Nemeckej spolkovej republike rozhodli v súlade so záujmami dieťaťa ESĽP poukázal na ich odôvodnenie, že 13-ročné dievčatko vyjadrilo jasné želanie nestretávať sa s otcom, ktorý názor zastávala dlhodobo, takže nútiť ju stretávať sa s otcom by vážne narušilo jej psychickú a emocionálnu rovnováhu. Navrhol preto, aby krajský súd postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda vo výroku II., III., IV. a V. tak, že uloží matke maloletého povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 200,- Eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca počnúc dňom podania návrhu, určí zročné výživné vzhľadom na zmenenú výšku výživného, zakáže styk matky s maloletým a zruší bod V. výroku predmetného rozsudku.
Matka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali.
Matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala písomné vyjadrenie k doručenému odvolaniu otca. Poukázala na to, že na rozdiel od otca predložila súdu prvého stupňa dokumentáciu potrebnú pre posúdenie jej finančných a majetkových pomerov, schopností a možností. Dokumentácia poskytuje reálne prehľad o jej príjmoch a každodenných výdavkoch, ktorých prevažujúca časť vznikla následkom toho, že matka bola nútená 15.06.2012 utiecť zo spoločného domu účastníkov konania a zaobstarať si pre seba bývanie - byt, zariadenie bytu a ďalšie hnuteľné veci - obuv, ošatenie a pod. Jej pomery by sa mohli zlepšiť iba vtedy, ak by bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo s otcom maloletého. Otec totiž užíva rodinný dom s kompletným zariadením, pozemky, motorové vozidlo, ako aj iné veci, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva rodičov, pričom matke neumožňuje k tomuto majetku žiadny prístup. Poukázala na obsah spisového materiálu vedeného toho času na Okresnom riaditeľstve PZ Dunajská Streda pre zločin vydierania vedený proti otcovi pod ČVS: ORP-76/OVK-DS-2013, z ktorého je zrejmé, že matka 15.06.2012 bola nútená ujsť zo spoločnej rodinného domu, bez mobilu, dokladov, ošatenia, obuvi, skratka bez všetkého, len aby mohla ochrániť svoj život a zdravie. Jej sily stačili iba na to, aby vbehla k susedom a z uvedeného miesta prostredníctvom požičaného mobilného telefónu si zavolala na pomoc svojho staršieho syna C.. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede podal na otca obžalobu pre spáchanie zločinu vydierania. Tvrdenie otca, že matka sa o maloletého nezaujíma je tiež nepravdivé. O opaku svedčia aj SMS správy matky a priebeh jej pokusov o stretnutie sa so synom. Darčeky, ktoré sa matka snažila odovzdať synovi z príležitosti menín, narodenín, Vianočných sviatkov a pod., syn darčeky nikdy neprevzal a preto balíky matka zavesila na vchodovú bránu spoločného rodinného domu účastníkov, ale o niekoľko dní našla tieto roztrhané a hodené na dvore jej rodičov. Otec sa snaží skresliť výsledky znaleckého dokazovania v jeho prospech. Znalecký posudok a jeho dodatok jasne vystihuje situáciu a je z neho zrejmé, že otec maloletého svojimi postojmi a vyjadreniami na adresu matky aktívne ovplyvňuje maloletého v jeho vytváraní názorov a postojov na ňu. Problematickým sa javí absencia spätnej väzby na prejavy správania sa otca a teda aj maloletého, čo môže mať do budúcnosti negatívny vplyv na vytváranie vzťahov a postojov maloletého voči druhému pohlaviu.
Izolovanie maloletého od ostatného sociálneho prostredia ako aj absencia výchovného pôsobenia druhého rodiča môže mať nepriaznivý vplyv na jeho ďalší psychický vývin. K tvrdeniu o tom, že maloletý obvinil matku a staršieho brata z pohlavného styku poukázala na to, že od roku 2012 otec nepodal žiadne trestné oznámenie v tejto súvislosti a teda sám spochybnil, resp. poprel akýkoľvek stupeň pravdivosti týchto hanlivých a poburujúcich tvrdení. V závere poukázala na rozhodnutie ESĽP ako aj na to, že texty SMS správ, ktoré zasiela synovi a na ktoré dostáva od neho odpoveď jednoznačne svedčia o tom, že v prípade mal. B. je psychická a emocionálna rovnováha už dávno narušená a tento stav je umele udržiavaný naďalej tým, že dieťa je zo strany otca sústavne a aktívne ovplyvňované, pričom nemá možnosť komunikovať s matkou bez prítomnosti, resp. vplyvu otca. Opakovane poukázala na súvisiace vyjadrenie znalca, že izolovanie maloletého od matky a ostatného sociálneho prostredia je pre neho nebezpečné z hľadiska jeho ďalšieho psychického vývinu. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
Kolízny opatrovník k odvolaniu otca tiež podal písomné vyjadrenie v tom zmysle, že rozsudok súdu prvého stupňa navrhuje potvrdiť, poukazujúc na svoje predchádzajúce vyjadrenie a výživné navrhol upraviť podľa zárobkových pomerov matky maloletého.
V priebehu odvolacieho konania matka maloleté prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu oznámila, že na návrhu v časti úpravy styku s maloletým B. netrvá, v tejto časti berie návrh späť a v uvedenej časti navrhuje konanie zastaviť.
K späťvzatiu návrhu sa otec nevyjadril, kolízny opatrovník návrhu matky konanie zastaviť, žiadal vyhovieť.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Dunajská Streda vyplýva, že po rozhodnutí súdom prvého stupňa, okresný súd právoplatným rozsudkom zo dňa 26.02.2015, č.k. 6P/103/2012-175 manželstvo rodičov maloletého rozviedol, maloletého B. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený ho zastupovať a spravovať jeho majetok. Matke uložil povinnosť platiť na mal. B. výživné 80,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho -ktorého mesiaca vopred k rukám otca. Súd styk mal. B. na žiadosť matky neupravil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 19.06.2015. Matka už v rozvodom konaní vzhľadom na vývoj udalosti a tiež na nezáujem a odmietavý postoj maloletého k stretávaniu sa s ňou, žiadala, aby súd jej styk s maloletým neupravil.
V zmysle § 208 O.s.p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.
V danom prípade došlo zo strany matky k čiastočnému späťvzatiu návrhu v čase, keď už rozhodol vo veci súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie v dôsledku podaného odvolania dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť, pričom otec a ani kolízny opatrovník maloletého napriek tomu, že im to bolo postupom súdu umožnené, nevyslovili svoj nesúhlas so späťvzatím návrhu, čím boli naplnené predpoklady pre aplikáciu cit. ust. § 208 O.s.p. Vzhľadom na uvedené odvolací súd späťvzatie návrhu v časti úpravy styku matky s maloletým, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil.
Predmetom odvolacieho konania bolo potom len posúdenie správnosti určeného výživného pre maloletého zo strany matky do rozvodu manželstva a zročného výživného, nakoľko v ostatných častiach rozsudok odvolaním nebol napadnutý.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal rozsudok bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné priznať úspech.
Keďže prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie dôvodnosti návrhu, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a zároveň vec vo všetkých napadnutých častiach i správne právne posúdil, odvolací súd sa s použitím ust. § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzuje už len na skonštatovanie vecnej správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a na ktoré odkazuje.
K odvolacím argumentom otca potom považuje iba uviesť nasledovné:
Súd prvého stupňa po zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca, určil matke výživné od podania návrhu otcom, tzn. od 21.06.2013. Pokiaľ otec žiadal výživné vo výške 200,- Eur tomuto nebolo možné vyhovieť.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Zo súdom prvého stupňa citovaných zákonných ustanovení (Zákona o rodine) vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Súd prvého stupňa tieto kritéria správne vyhodnotil a zohľadnil tak na strane oprávneného maloletého B., ako aj na strane oboch rodičov ako osôb povinných. Aj podľa názoru odvolacieho súdu súdom stanovená výška výživného 80,- Eur mesačne je výživným primeraným veku a potrebám maloletého, ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam jeho matky. Maloletý je vo veku 14 rokov, tzn. veku blízkom obdobiu dospievania a jeho potreby sú pomerne vysoké, ide o náklady bežné spojené s bežnými životnými potrebami, ošatením, školskými potrebami, mimoriadne náklady pre maloletého preukázané neboli. Na druhej strane matka má príjem zodpovedajúci mesačne sume 400,- Eur mesačne a tak, súdom určené výživné pre maloletého predstavuje 20% z tejto sumy, čo je zhodné s ustálenou súdnou praxou. Čo sa týka súvisiaceho výroku, ktorým súd rozhodol o zročnom výživnom tento osobitne odvolacími dôvodmi napadnutý nebol.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o výživnom a zročnom výživnom a v závislom výroku o trovách konania ako vecne správny, s použitím ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p., potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c), v spojení s ustanovením § 81 ods. 1 O.s.p., s použitím § 224 ods. 1 O.s.p..
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.