Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-17-2015.pdf
PDF · 93.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2C/17/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom v právnej veci navrhovateľa EURO BUSINESS SOLUTIONS s.r.o., IČO: 46 132 767, so sídlom v Bratislave, Osadná 2, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Bárdošova 2/A, proti odporcovi U. B., D.. XX.XX.XXXX, N. A., D. XXX/XX, o zaplatenie 390,00 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 290,- €, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 300,- € od 07.12.2013 do 14.11.2014 a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 290,- € od 15.01.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd vo zvyšku návrh zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 28.05.2015 doručil navrhovateľ tunajšiemu súdu návrh na začatie konania zo dňa 25.05.2015, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 390,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 396,00 € od 07.12.2013 do 14.01.2014, zo sumy 386,00 € od 15.01.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 08.11.2013 uzatvoril s odporcom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 10791, na základe ktorej požičal odporcovi finančnú čiastku 300,00 € a odporca sa zaviazal poskytnutú pôžičku riadne a včas vrátiť navrhovateľovi a dodržiavať podmienky dohodnuté v zmluve, ako aj Všeobecné obchodné podmienky. Zmluva v článku I. zakotvuje, že celková výška úroku za spotrebiteľský úver (poplatok za poskytnutie pôžičky) je vo výške 96,00 € a celková výška úveru klienta podľa zmluvy je vo výške 396,00 €. V súlade s článkom 2. bodu 2.2 VOP navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku tak, že finančné prostriedky v dohodnutej výške poukázal bankovým prevodom na účet klienta, z ktorého klient na znak súhlasu s nakladaním s osobnými údajmi uhradil registračný poplatok vo výške 0,01 €. Za dátum skutočného poskytnutia pôžičky sa považuje dátum pripísania finančných prostriedkov na účet odporcu. Poukazuje na skutočnosť, že pre zmluvu o pôžičke zákon nepredpisuje písomnú formu. Odporca si svoju povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky s poplatkom za poskytnutie pôžičky splnil len čiastočne, nakoľko dňa 14.01.2014 uhradil sumu vo výške 10,00 €. Dlžná čiastka je vo výške 390,00 €, ktorá pozostáva z pôžičky vo výške 290,00 € (pôžička vo výške 300,00 € mínus čiastočná úhrada 10,00 €), poplatku za poskytnutie pôžičky vo výške 96,00 €, poplatku za notifikačnú SMS správu/e-mail/poštovú zásielku vo výške 4,00 €.
V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože podľa názoru súdu bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom a ide o tzv. drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.). Podľa § 156 ods. 3 O.s.p.,
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 23.10.2015 (č.l. 21 spisu).
Súd vykonal nasledujúce dokazovanie obsahom spisu:
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 10791 zo dňa 08.11.2013 vrátane Všeobecných podmienok uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom (č.l. 5-9 spisu) súd zistil, že jej predmetom je úver vo výške 300,00 €, ktorý je splatný dňa 06.12.2013, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 417,14%, celkovou výškou úroku za úver v sume 96,00 €, ročnou percentuálnou mierou nákladov 3630,50%, celkovou výškou úveru 396,00 €. V prípade, ak je klient v omeškaní so splatením pôžičky alebo jej časti, alebo poplatku za pôžičku viac ako 30 kalendárnych dní odo dňa splatenia pôžičky alebo jej časti, a zároveň mu bola vyrubená jednorazová pokuta, je povinný uhradiť aj poplatky, ktoré predstavujú poplatky za notifikačné SMS správy, e-maily a poštu. Výška poplatku za každú jednu notifikačnú SMS správu, e- mail predstavuje sumu 2,00 €.
Z výpisu z účtu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ vyplatil sumu 300,00 € dňa 08.11.2013 na účet odporcu. Dňa 06.01.2014 vypracoval navrhovateľ upomienku o nezaplatení pohľadávky v sume 712,60 € (istina 300,00 €, poplatok za poskytnutie úveru 96,00 €, poplatok za notifikačnú sms 4,00 €, penále z omeškania 237,60 €, pokuta 75,00 €).
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010Z.z., spotrebiteľský úver nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Podľa § 2 písm. a/, b/, c/ zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, okrem takej finančnej inštitúcie, ktorej nebolo udelené povolenie na činnosť Národnou bankou Slovenska.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. y/ zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
Podľa § 52 ods. l Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 40 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia č. 20/2013 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Po zhodnotení výsledkov dokazovania mal súd za preukázané, že návrh bol podaný len čiastočne dôvodne.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ a odporca uzavreli zmluvu o úvere na diaľku prostredníctvom internetu, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov v sume 300,00 € a odporca sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky dňa 06.12.2013, úver bol poskytnutý s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 417,14%, celkovou výškou úroku za úver v sume 96,00 €, ročnou percentuálnou mierou nákladov 3630,50%, celkovou výškou úveru 396,00 €.
Navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti je okrem iného poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt). Navrhovateľ má postavenie iného veriteľa podľa ustanovenia § 2 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z.z., pretože poskytuje úvery, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, pretože úver poskytnutý odporcovi je splatný v lehote nepresahujúcej tri mesiace (§ 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z.) a súčasne navrhovateľ nemá postavenie banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska. Dlžník zmluvu uzatvára ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania.
Finančné prostriedky poskytnuté odporcovi na základe zmluvy zo dňa 08.11.2013 síce v zmysle § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. nie sú spotrebiteľským úverom, avšak zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, a to v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Avšak aj na daný právny vzťah sa použijú niektoré ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., a to v zmysle § 24 ods. 1 zákona, pričom ide konkrétne o ustanovenia: § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Súd preto posudzoval poskytnutý úver podľa vyššie uvedených ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. Súd predovšetkým preskúmal, či predmetná zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti. Po jej preskúmaní súd zistil, že táto neobsahuje údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov podľa § 9 ods. 2 písm. y/ zákona č. 129/2010 Z.z., preto sa úver v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd má taktiež pochybnosti o tom, či bola dodržaná písomná forma zmluvy. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.). Súd nespochybňuje, že obsah zmluvy je zachytený na trvalom médiu, avšak zároveň je potrebné presne určenie osoby, ktorá právny úkon urobila (§ 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Identifikácia spotrebiteľa menom, priezviskom, rodným číslom, resp. dátumom narodenia a adresou pobytu je nedostatočná. Veriteľ požaduje údaje o klientoch, ktorým poskytuje úvery, iba v registračnom formulári bez dodatočného overenia rozsahu, v akom sú poskytnuté údaje pravdivé. Rovnako tak z predložených listín nevyplýva, že by si veriteľ po obdŕžaní žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov formou registračného formulára dodatočne akýmkoľvek spôsobom overil, že osoba, ktorá sa reálne prostredníctvom internetu registruje na portáli veriteľa a vypĺňa tento formulár, je skutočne osobou, ktorej patria údaje poskytnuté veriteľovi o osobe dlžníka. Údajmi o konkrétnej osobe môže disponovať v rozsahu potrebnom pre prihlásenie na portáli navrhovateľa akákoľvek iná osoba (napríklad iná osoba žijúca v spoločnej domácnosti), ktorá si tak môže požiadať o zapožičanie finančných prostriedkov pod menom inej tretej osoby, ktorej osobné údaje pozná. Na tom nič nemení ani fakt, že osoba vypĺňajúca registračný formulár následne po vyplnení registračného formulára na znak súhlasu so spracovaní osobných údajov a obsahom zmluvy zaplatí veriteľovi registračný poplatok v sume 1 cent, keďže uvedené samo osobe ešte neoveruje jednoznačnú identifikáciu skutočného dlžníka. Preto súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov aj z dôvodu nedostatku písomnej formy, a to v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
Z uvedeného dôvodu môže navrhovateľ uplatňovať plnenie od odporcu v rozsahu istiny (bez úrokov a poplatkov, ktoré si navrhovateľ v návrhu uplatnil) po odpočítaní toho, čo odporca uhradil. Navrhovateľ reálne poskytol odporcovi sumu 300,00 € a odporca na uvedenú sumu uhradil čiastku 10,00 €.
Preto súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 290,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 300,00 € od 07.12.2013 do 14.11.2014 a úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 290,00 € od 15.01.2014 do zaplatenia. Úver bol splatný dňa 06.12.2013, preto sa odporca dostal do omeškania nasledujúci deň, t.j. 07.12.2013 a od tohto dátumu súd priznal úroky z omeškania. Odporca zaplatil sumu 10,00 € až dňa 14.01.2014, navrhovateľ má tak nárok na úroky z omeškania zo sumy 300,00 € od 07.12.2013 do 14.01.2014 a následne zo sumy 290,00 € od 15.01.2014 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 07.12.2013 predstavovala 0,25 % ročne (5,00 % + 0,25% = 5,25 %). Súd vo zvyšku návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na rozhodnutie súdu bol vo veci pomerne úspešnejší navrhovateľ. Súd poukazuje aj na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. pričom vzhľadom k predmetu konania - ide o drobný spor a výške pohľadávky trovy konania spolu 110,86-€ možno považovať za neprimerané priznanému nároku 290,-€ s prísl. Preto súd v súlade s citovaným ustanovením o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).