Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-2P/121/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: A. Z.Š., R.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky U. Š.Í., R.. XX.XX.XXXX, D. N., F. XXX/XX, a otca N. Z., R.. XX.XX.XXXX, D. R., A. XX, D. XXXX O., H., o návrhu matky na zvýšenie výživného otca k maloletému, takto

rozhodol:

Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Topoľčany, č.k. -20 zo dňa 15.01.2007 v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca k maloletému tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému A. Z., R.. XX.XX.XXXX zo sumy 26,55-€ (800,-Sk) mesačne na sumu 30,-€ mesačne s účinnosťou od 01.09.2015, a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na sumu výživného vo výške 30 % z takto zmeneného životného minima, pokiaľ bude predstavovať sumu vyššiu ako 30,-€, ktorú sumu je povinný otec zaplatiť k rukám matky do 15. dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné na maloletého A. Z., R.. XX.XX.XXXX súd neurčuje.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého sa návrhom zo dňa 02.10.2015 domáha úpravy práva a povinností rodičov k maloletému A. tak, že navrhla zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matke a určiť výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletému vo výške 27,13-€ mesačne. Návrh podala z dôvodu, že s otcom maloletého nežije v spoločnej domácnosti, tento žije a pracuje v Holandsku. Na pojednávaní po poučení o predmete konania matka maloletého uviedla, vzhľadom k tomu, že maloleté dieťa už zverené do jej osobnej starostlivosti rozhodnutím súdu bolo, že svoj návrh považuje len za návrh na zvýšenie výživného na sumu 30,- mesačne s účinnosťou od 01.09.2015.

Otec maloletého sa k návrhu vyjadril písomne podaním doručeným dňa 16.11.2015, pričom ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, vyjadril súhlas s návrhom matky maloletého a zvýšením vyživovacej povinnosti na sumu 30,-€ mesačne.

Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť a zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému.

Vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. -20 z 15.01.2007, právoplatným dňa 15.02.2007, kedy bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke a určená výška vyživovacej povinnosti otca k maloletému vo výške 800,- Sk (26,55-€). V čase poslednej úpravy výživného bol otec nezamestnaný, predtým pracoval dlhodobo v Anglicku, pričom opätovne hodlal odísť pracovať do zahraničia. Matka poberala rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, bola na rodičovskej dovolenke.

Podľa správy ÚPSVaR Partizánske z 16.10.2015 na č.l. 14 bol otec maloletého naposledy v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 15.04.2013 do 21.07.2013.

Podľa lustrácie Sociálnej poisťovne na č.l. 7-8 a potvrdenia o príjme matky na č.l. 15-17, je matka maloletého zamestnaná v spoločnosti 103 Club s.r.o. so sídlom v Poprade na dohodu o pracovnej činnosti. Jej čistý mesačný príjem je cca 75,-€.

Podľa správy o šetrení pomerov v rodine na č.l. 18 z 09.11.2015, je maloletý A. žiakom 3. Ročníka ZŠ Radovana Kaufmana v Partizánskom. Je zdravý, učí sa dobre, venuje sa zápaseniu. Matka maloletého pracuje ako čašníčka v spol. 103 Club s.r.o. v Partizánskom. Žije spoločne s maloletým A. a maloletým K. Š.V. R.. XX.XX.XXXX v 1-izbovom byte, kde hradí nájomné v sume 143,-€ mesačne, elektrickú energiu a plyn v sume 28,-€ mesačne. Maloletému platí stravu v školskej jedálni v sume cca 20,-€ mesačne, družinu v sume 3,40-€ mesačne, telefón cca 6,-€ za dva mesiace. Otec si vyživovaciu povinnosť plní, s maloletým má dobrý vzťah a venuje sa mu keď je na Slovensku.

Matka maloletého na pojednávaní uviedla, že vyživovacia povinnosť otca k druhému dieťaťu matky K. Š. nebola určená pretože je v striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Príjem matky je asi 350,-€ mesačne. Matka nie je vlastníčkou nehnuteľností ani hnuteľných vecí vyššej hodnoty. Maloletý A. je zdravý, matka nemá výdavky v súvislosti so záujmami maloletého. Otec maloletého A. si plní vyživovaciu povinnosť v sume 30,-€ mesačne, príležitostne aj vo vyššej sume. Je s ním v kontakte. Otec syna navštevuje asi dva razy ročne. Prispieva aj nad rámec výživného darčekmi.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pretože vyživovacia povinnosť otca nezodpovedá výške minimálnej zákonnej výšky výživného podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, súd vychádzajúc z uvedeného ustanovenia právneho predpisu, ako aj dohody rodičov a stanoviska kolízneho opatrovníka zvýšil výšku vyživiacej povinnosti otca k maloletému na sumu 30,-€ mesačne s tým, že v prípade, že suma minimálneho výživného pri zmene výšky životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, by sa v budúcnosti zvýšila nad sumu 30,-€, výška výživného bude do budúcnosti vo výške vychádzajúcej z § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Matka maloletého navrhla zvýšiť výživné k 01.09.2015 a súd jej návrhu vyhovel, pretože však uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť plní už vo výške 30,-€ mesačne, súd zročné (nezaplatené splatné) výživné neurčil, pretože žiadne nevzniklo.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, keďže žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v troch vyhotoveniach ( prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa stník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).