Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7T-28-2013.pdf
PDF · 121.4 KB
Case nature
Area
Subarea
7T/28/2013
Uznesenie
sp.zn. XTo/XX/XXXX
U Z N E S E N I E
X. súd v U., v senáte zloženom z predsedníčky H.. M. J. a členov senátu H.. D. J. a H.. R. T., v trestnej veci obžalovaného J.. Ľ. Y. pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. X písm. a/ Tr. zákona o odvolaní okresnej prokuratúry proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XT/XX/XXXX z XX. marca XXXX, na verejnom zasadnutí konanom dňa XX. novembra XXXX takto
rozhodol:
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava I z a m i e t a.
odôvodnenie:
N. Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XT/XX/XXXX z XX.XX.XXXX bol obžalovaný J.. Ľ. Y. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. XPv XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. X písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
v presne nezistenom čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v U. ako riaditeľ K. cudzineckej polície R. zboru Bratislava C. hraničnej a cudzineckej polície R. policajného zboru v priestoroch tohto oddelenia na F. ulici si vyžiadal od podriadeného Q.. H. U. zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX o podaní vysvetlenia S. M., Q.. XX.XX.C., Š. K. Č. Ľ. N. G. L. C., Q.. XX.XX.C., Š. K. Č. Ľ.I. N., vedených pod spisovou značkou č. p. I.-BA-K.-Ž-XXXX-XX/XXXX a č. p. I.-BA-K.-Ž-XXXX-XX/XXXX, v ktorých v úmysle inému zadovážiť neoprávnený prospech, vykonal zmeny tak, aby v nich neboli rozpory medzi výpoveďami, pričom na základe týchto zmien bolo S. M. ako žiadateľovi o udelenie povolenia na trvalý pobyt dňa XX.XX.XXXX udelené povolenie na trvalý pobyt na území Y. republiky na adrese Bratislava - N., A. XXXX/X,
oslobodený, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. X Tr. por. podal odvolanie okresný prokurátor v neprospech obžalovaného J.. W. Y. proti výroku o vine pre jeho nesprávnosť.
V písomných dôvodoch odvolania rozobral výpovede vypočutých svedkov, a na podklade týchto dal do pozornosti nasledovné zistenia: „Na základe uvedeného mám za to, že z vykonaného dokazovania vyplynul jednoznačný záver o tom, že žalovaný skutok sa stal, a vykazuje všetky zákonné znaky prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. X písm. a) W. zákona, čo konštatoval v napadnutom rozsudku aj samosudca Okresného súdu Bratislava I. M. mám však za to, že vykonaným
dokazovaním bolo bez pochybností preukázané, že uvedeného skutku sa dopustil obžalovaný. Z vykonaných výpovedí totiž vyplýva, že v prítomnosti obžalovaného na pracovisku schvaľoval žiadosti on, pričom ani jeden z jeho zástupcov si na tento prípad nespomenul. Y. J.. H. H. potvrdil, že zmeny v zápisniciach nevykonal a predmetný spis predložil obžalovanému. M. z dokazovania vyplýva, že práve obžalovaný žiadal H. U. prostredníctvom T. Jankoviča o zaslanie predmetných zápisníc na jeho email, čo H. U. aj urobil. W. zasielanie zápisníc po dlhšom čase nebolo bežné, pričom zo zaslaných zápisníc sa musel obžalovaný dozvedieť to, že sú v nich zásadné rozdiely odôvodňujúce zamietnutie žiadosti žiadateľa na povolenie trvalého pobytu. Napriek vedomosti obžalovaného o obsahu zápisníc, tento predložil J.. L. H. daný spis na prepracovanie s tým, že jej povedal o tom, že v zápisniciach nie sú rozdiely, pričom v spise sa už nachádzali sfalšované zápisnice. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že obžalovaný bol jedinou osobou, ktorá sa o uvedenú vec zaujímala, mala k dispozícii spis s pôvodnými zápisnicami, pričom po vrátení spisu na prepracovanie spracovateľke sa v ňom nachádzali sfalšované zápisnice. M. z uvedeného vyplýva, že obžalovaný mal k dispozícii emailom zaslané pôvodné zápisnice, z ktorých sa musel dozvedieť o rozporoch v jednotlivých výpovediach L. C. G. S. M., pričom práve on bol osobou, ktorá vrátila daný spis obsahujúci sfalšované zápisnice J.. L. J. s tým, že v zápisniciach rozpory nie sú, a je potrebné žiadosti vyhovieť. V uvedenej veci považujem zároveň postup samosudcu Okresného súdu Bratislava I spočívajúci v odmietnutí prečítania výpovedí svedkov z prípravného konania z dôvodu, že títo neboli zbavený mlčanlivosti, za nedôvodný, s poukazom k tomu, že práve samosudca Okresného súdu Bratislava I pri kladení otázok svedkom citoval z ich výpovedí. M. mám za to, že svedkovia neboli viazaný mlčanlivosťou, na základe čoho ich nebolo potrebné tejto zbavovať. Za nedôvodné považujem aj zamietnutie návrhu intervenujúceho prokurátora na vykonanie znaleckého skúmania podpisov nachádzajúcich sa na sfalšovaných zápisniciach s písmom obžalovaného s poukazom na vyjadrenie znalkyne o zložitosti takéhoto znaleckého skúmania z dôvodu, že znalkyňa vo svojej výpovedi nevylúčila, že by takýmto znaleckým skúmaním mohlo dôjsť k individuálnej identifikácii zhotoviteľa sfalšovaných podpisov. V kontexte uvedených skutočností mám zato, že samosudca Okresného súdu Bratislava I nevykonal v uvedenej veci všetky dôkazy navrhnuté prokurátorom, na základe ktorých by bolo možné náležíte zistiť skutkový stav v danej veci, na základe čoho považujem napadnuté rozhodnutie za nedôvodné. M. považujem aj hodnotenie dôkazov zo strany samosudcu za jednostranné, vykonané v prospech obžalovaného. Na základe uvedených skutočností preto navrhujem, aby X. súd v U. podľa § 322 ods. X W. poriadku zrušil napadnutý rozsudok, a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava I.“
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajskej prokuratúry pridržiavajúc sa písomných dôvodov odvolania z XX.XX.XXXX, navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
K. obžalovaného uviedol: „Napriek tomu, že súd I. stupňa obžalovaného spod obžaloby oslobodil považujem za potrebné upozorniť na to, že v trestnom konaní došlo k porušeniu základnej zásady trestného konania a to trestného stíhania zo zákonných dôvodov. T. bola pridelená sudcovi H.. D., ktorý na prvom pojednávaní nám oznámil, že obžalobu odmietne a vráti. Na ďalšie hlavné pojednávanie sme boli predvolaní a vo veci konal sudca H.. W., ktorý uviedol, že musí vo veci konať, nakoľko došlo na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní k otvoreniu pojednávania. W. chcem dodať, že na každom pojednávaní sa zúčastnil iný prokurátor. Už počas hlavného pojednávania som konštatoval nezákonnosť vznesenia obvinenia, nelogickosť konania, ktoré je môjmu klientovi kladené za vinu. Ja navrhujem, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu I. stupňa aj z pohľadu toho, že žalovaný skutok je v rozpore s logikou a nie je ani vykonanými dôkazmi preukázaný a ani preukázaný nemôže byť. V skutkovej vete chýba predovšetkým vyjadrenie čoho sa mal obžalovaný svojím konaním dopustiť teda konkrétne ustanovenie, konkrétny odsek a písmeno príslušného ustanovenia.“
K. predniesol: „Ja chcem uviesť, že som nemal na tomto konaní žiadny záujem, žiadne pohnútky. V R. zbore som XX rokov, spis bol vždy založený na oddelení, kolegovia mali tiež k nemu prístup a len dodávam, že všetci príslušníci PZ boli povinní zasielať všetky zápisnice zo všetkých výsluchov, ktoré vykonali.“
X. súd v U., na podklade riadne a včas podaného odvolania okresným prokurátorom, v intenciách § 3X7 ods. 1 Tr. por. preskúmal napadnutý rozsudok.
Vzhľadom na obsah uvedeného ustanovenia odvolací súd na základe revízneho princípu, ktorého rozsah je determinovaný práve týmto ustanovením preskúmal aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo tomuto napadnutému výroku a tiež prihliadol na chyby, ktoré síce odvolaním vytýkané neboli, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie mimoriadneho opravného prostriedku t.j. dovolania (§ 371 ods. XTr. por.), pričom zistil, že odvolanie okresnej prokuratúry nie je dôvodné.
K. súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pritom zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť a nezistil dôvody na opakovanie už vykonaných dôkazov, resp. vykonávanie ďalších dôkazov (doplnenie dokazovania).
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Tr. poriadku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny resp. neviny. X. súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu.
Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pritom zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť.
Z predloženej trestnej veci odvolací súd zistil, že Okresnou prokuratúrou Bratislava I pod č.k. XPv XXX/XX-XX dňa XX.XX.XXXX bola na obžalovaného J.. Ľ. Y. podaná obžaloba pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. X písm. a/ Tr. zákona.
D. pred súdom bolo vykonané na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného J.. Ľ. Y., T.Y. Y. J.. H. H., R. E., H.. T. J., H. U., Š. H., J.. L. J., J.. Y. T., R. Y. T. L. C., S. M., T.Ý. M. M. K. R. R.. R.. P. Y., prečítaním znaleckého posudku z odboru elektrotechniky Z.. H. R. a oboznámením listinných dôkazov.
K. smeruje skôr do oblasti hodnotenia vykonaných dôkazov, ale nie je možné uzatvoriť, že prvostupňový súd v tomto smere postupoval nelogicky resp. že by precenil dôkazy v prospech obžalovaného. F. dôkazov prvostupňovým súdom je logické, prihliadajúc na ne jednotlivo aj v ich súhrne.
K. J.. Ľ. Y. k žalovanému skutku na pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a skutok nepáchal, pretože nemal na to žiadny dôvod. T. sa vyjadril k postupu spracovania žiadostí s tým, že po podaní žiadosti, táto bola prijatá príslušným policajtom, ktorú ju spracoval a odovzdal riaditeľovi (obžalovanému) na pridelenie. N. vydal úlohy pre spracovateľa a následne bol spis pridelený konkrétnym policajtom, ktorí vykonali úlohy podľa pokynu vrátane výsluchov žiadateľov. Po výsluchu žiadateľov bol spis odovzdaný spracovateľovi, ktorý ho vyhodnotil a dal stanovisko a celý spis bol predložený riaditeľovi, ktorý žiadosť schválil alebo zamietol .D., že každého cudzinca dával vypočuť policajtom, ktorý si zabezpečoval účasť žiadateľa, prípadne aj tlmočníka, spisy policajtom rovnomerne rozdeľoval a o výsluchu sa spisovala zápisnica, ktorú mu policajti zasielali mailom na kontrolu, niekedy mu ju fyzicky doniesli, prípadne jeho dvom zástupcom. N. poprel, že v zápisniciach vykonal akékoľvek zmeny. X. žiadateľov nepozná, nevie o koho ide. Podľa obžalovaného nemal dôvod na takýto postup, pretože ako riaditeľ mal právomoc rozhodnúť o udelení alebo zamietnutí pobytu, bez ohľadu na stanovisko spracovateľa.
V kontexte s uvedeným je potrebné pripomenúť pred súdom vykonané dôkazy, z ktorých pri zvažovaní rozhodnutia o vine resp. o nevine konajúci prvostupňový súd vychádzal.
Y. H. U. na hlavnom pojednávaní ku skutku vypovedal, že vykonával výsluchy cudzincov, spísal o nich zápisnice a tieto potom odovzdal spracovateľovi. T. prebiehali za prítomnosti tlmočníka. U. tam žiadateľ, resp. potom jeho žena. Q. vypočul jedného, potom druhú, vakom poradí to už si nepamätal. M. podpísal, ako aj kolega H., ktorý bol pri nich prítomný. Taktiež ich podpísal aj tlmočník a ten, ktorý vypovedal. R. odovzdávaní veci spracovateľovi (R. J.) ju upozornil na nezrovnalosti v týchto výpovediach, boli tam nejaké rozdiely v odpovediach na niektoré otázky. X. o aké rozdiely išlo, neuviedol. W. to považoval za uzavreté. Po odovzdaní veci, či to bolo na druhý deň, o dva dni alebo o týždeň, už nevedel uviesť,
mu telefonoval kolega H., že bol za ním riaditeľ a požiadal ho, aby mu poslal zápisnice e- mailom, čo aj urobil. Čo sa dialo ďalej so spisom sa vyjadriť nevedel. O tom, že mali byť zápisnice zmenené sa dozvedel až od pracovníkov inšpekčnej služby. U. mu umožnené pri prvom výsluchu nahliadnuť do tých pozmenených zápisníc, pričom ani jednu z nich nepodpisoval. U. v nej zmenené nejaké otázky okolo svadby. K. ho ohľadne predmetných zápisníc nekontaktoval, iba kolega Š. H..
Y. T. H. vypovedal, že v danom čase jeho kolega H. U. vykonával výsluch, išlo o občanov A. republiky, ktorí žiadali o trvalý pobyt, boli vypočutí, či ich manželstvo bolo účelové, pričom boli zistené nejaké rozpory. M. podpísal ako prítomná osoba a bol prítomný aj tlmočník J.. Y. T., ktorý taktiež určite zápisnicu podpísal a predpokladá, že tlmočník dal aj svoju pečiatku. R., že kolega spomínal nejaké nedostatky, v ich výpovediach boli zásadné rozdiely, na základe čoho im nemohol byť udelený pobyt. Q. za ním prišiel riaditeľ -obžalovaný, či by nenašiel zápisnice, ktoré vyhotovoval H. U.. T., že si jeho kolega všetko píše na I. kľúč a všetko berie domov. N.-obžalovaný ho požiadal, aby zavolal H. U., aby mu zápisnice poslal na služobný mail. W. to urobil, zatelefonoval mu a nadiktoval mu služobný mail obžalovaného. D., že s takýmto postupom sa ešte nestretol, mali síce za úlohu zápisnice mailom preposielať ihneď po vykonaní výsluchu, avšak bolo neštandardné, že v tomto prípade to bolo asi po šiestich dňoch po výsluchoch. Taktiež dodal, že na zápisnici, ktorá mu bola predložená pri výsluchu, bol pozmenený jeho podpis a chýbal tam podpis tlmočníka. W. potvrdil, že ku spisom mal prístup každý na oddelení.
Y. J.. L. J. vypovedala, že ku skutku si pamätá len na to, že išlo o nejakú zápisnicu a vyhodnotenie ohľadne pobytu cudzinca, nevedela povedať, či išlo o trvalý alebo prechodný pobyt a že mali byť vymenené nejaké zápisnice. V tom čase tam pracovala ako spracovateľ, celý materiál dávala dokopy a napokon dávala návrh na vyhodnotenie. K rozporom vo vymenenej zápisnici sa nevedela vyjadriť. M. jej bola doručená klasicky poštou. M. o výsluchu vyhotovujú kolegovia a doručujú jej ich cez poštu alebo jej ich priamo donesú do spisu. R. spracovateľ spis ukončuje a predkladá ho vedúcemu smený. Ku spisom mal prístup každý. V tomto konkrétnom prípade bolo v spise všetko, kontrolovala to a dala zamietavé vyhodnotenie žiadosti, lebo tam boli nejaké rozpory. W. vyhodnotenie jej bolo vrátené pánom Y. na prepracovanie z dôvodu, že v zápisniciach nebol žiadny rozdiel, preto tak aj urobila. G. sa k nej tento spis dostal, či jej ho priniesol pán Y. alebo niekto iný, sa nevedela vyjadriť.
Y. J.. Y. T. vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní, v podstate zhodne uviedol, že na predmetné výsluchy cudzincov si už nespomína, nakoľko vtom čase chodieval na cudzineckú políciu pomerne často U. to fungovalo tak, že policajti mu väčšinou telefonicky dali vedieť, že potrebujú tlmočníka, v dohodnutom čase sa dostavil, predložil im svoje doklady (OP a preukaz tlmočníka) a následne tlmočil do čínskeho jazyka. O úkone bola spísaná zápisnica, túto pretlmočil a napokon všetci prítomní zápisnicu podpísali, vrátane neho. Taktiež minimálne na poslednú stranu zápisnice dával aj svoju pečiatku. O tom, čo sa stalo, že mal údajne obžalovaný urobiť nejaké zmeny v zápisniciach, sa prvýkrát dozvedel až pri výsluchu na polícii od vyšetrovateľa. Žiaden doklad (faktúru) o tom, že v danej veci vykonal tlmočnícky úkon, nenašiel.
So súhlasom strán boli na hlavnom pojednávaní podľa § 263 od. X Tr. por. prečítané svedecké výpovede svedkov L. C. G. S. M. z prípravného konania.
Zo svedeckej výpovede L. C. z prípravného konania okrem iného vyplýva, že na presný deň si už nepamätala, ale na cudzineckej polícii bola asi X-krát. Na spisovanie zápisnice si pamätala, pýtali sa jej, kedy sa zoznámila s manželom a ďalšie podobné otázky. Q. prišla nejaká tlmočníčka, ale nebolo jej dobre rozumieť, potom prišiel nejaký muž, vedel trochu po čínsky, asi to bol tlmočník. M. podpísala. X. ďalší ju podpisoval, si už nepamätala. K osobe J.. Ľ.I. Y. uviedla, že ju nepozná a ani nikoho iného z cudzineckej polície. R., že by v súvislosti s vybavovaním pobytu na území Y. republiky dávala niekomu nejaké peniaze, úplatok, resp. nejakú inú výhodu, taktiež ani jej manžel, určite by o tom vedela.
Zo svedeckej výpovede S. M. z prípravného konania vyplýva, že si na samotný priebeh úkonu už nespomínal. R. však, že bol spolu s manželkou na polícii, pričom najprv sa nevedeli s policajtom, ktorého meno si už nepamätal, dohodnúť, polom prišiel nejaký tlmočník v stredných rokoch a následne sním policajt spisoval zápisnicu do ktorej diktoval údaje o svadbe, kde bývajú s manželkou, popisoval svoju rodinu a manželkinu rodinu. Na meno tlmočníka si nespomínal. Po spísaní zápisnice podpísal za prítomnosti aj ďalšieho policajta každý list. Či zápisnicu podpísal aj tlmočník, na to si nepamätal. R. na zápisnici, ktoré si pozrel, sú asi jeho, nespochybňoval ich. Po tomto spisovaní zápisnice sa nestretol so
žiadnym iným policajtom ohľadne vybavenia povolenia na pobyt, žiadna osoba za to od neho nepýtala žiadne peniaze a ani nikomu v tejto súvislosti dobrovoľne žiadne peniaze nedával.
M. z odboru písmoznalectva R.. R.. P. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedala v zhode so závermi znaleckého posudku, ktorý vypracovala, keď potvrdila, že podpisy osoby vypočúvajúceho npráp. H. U. na zápisniciach o podaní vyjadrenia osôb L. C. G. S. M. zo dňa XX.XX.XXXX sa nezhodujú s predloženými ukážkami podpisov npráp. H. U., teda podpisy v znení „U.“ na týchto zápisniciach s vyššou mierou pravdepodobnosti nie sú pravými podpismi H. U. a podpisy prítomnej osoby Bc. Š. H. na zápisniciach o podaní vyjadrenia osôb L. C. G. S. M. zo dňa XX.XX.XXXX sa nezhodujú s predloženými ukážkami podpisov Bc. Š. H., teda podpisy v znení „H.“ na týchto zápisniciach nie sú pravými podpismi U.. Š. H.. Na hlavnom pojednávaní na otázku, či by sa dalo, ak by mala k dispozícii porovnávaciu vzorku písma, zistiť kto predmetné podpisy vyhotovil, znalkyňa uviedla, že je to veľmi zložité, pričom výsledok skúmania je často v nejednoznačnej rovine.
So súhlasom strán bol podľa § X68 ods. 2 Tr. por. na hlavnom pojednávam prečítaný znalecký posudok znalca Z.. H. R. z odboru elektrotechniky so záverov ktorého vyplýva, že na harddiscu predloženého počítača zn. O. S/N: O sa nenašli žiadne textové súbory, ktoré obsahujú slová S. M. G. L. C..
Na I. kľúči X. červenej farby (svedkyňa J.. L. J.) boli nájdené X textové súbory na meno S. M. (rozhodnutie o prerušení správneho konania a rozhodnutie o udelení prvého povolenia na trvalý pobyt na území Y. republiky) a na I. kľúči zn. G. čiernej farby (svedok H. U.) boli nájdené taktiež X textové súbory, obsahujúce slová S. M. (M. K. R. T. M. XX.XX.C. K. S. M. G. L. C.).
K. sa v obžalobe kladie za vinu, že mal od podriadeného H. U. vyžiadať zápisnice týkajúce sa žiadostí čínskych občanov konkrétne uvedených v skutkovej vete obžaloby a s úmyslom inému zadovážiť neoprávnený prospech v týchto vykonal zmeny tak, aby neboli v rozpore. R. mal obžalovaný podľa obžaloby takto konať, tak odvolací súd pripomína, že obžalovanému musí byť vina preukázaná a tento nie je povinný dokazovať žiadne skutočnosť. Pre preukázanie protiprávneho žalovaného konania obžalovaným J.. Ľ.N. Y. majú podľa okresného prokurátora nasvedčovať skutočnosti ním rozobraté na strane X-X písomného odvolania tj. z výpovedí svedkov, podľa prokurátora vyplýva, že v prítomnosti na pracovisku spracované žiadosti schvaľoval obžalovaný ako riaditeľ (v prípade jeho neprítomnosti - zástupca), pričom ani jeden zo zástupcov si na uvedený prípad nespomenul a svedok J.. H. H. sa vyjadril, že zmeny v zápisniciach nevykonal a spis predložil obžalovanému, ďalej bolo podľa neho preukázané, že obžalovaný požiadal prostredníctvom svedka H., G. H. U. zaslal zápisnice mailom, čo s takým odstupom času bolo neštandardné a napokon aj na základe výpovede svedkyne J.. L. J.vej podľa prokurátora je jasné, že uvedené nasvedčuje tomu, že to bol práve obžalovaný, ktorý vykonal zásah do zápisníc.
S naznačenými úvahami prokurátora sa odvolací súd nemôže stotožniť a dáva do pozornosti, že obžalovaný už od vznesenia obvinenia rozhodne popiera akékoľvek zásahy do sporných zápisníc. Na svoju obhajobu dodal, že ako riaditeľ mohol vybaviť žiadosť aj odlišne ako navrhol spracovateľ. Teda tejto mohol vyhovieť aj ju zamietnuť bez ohľadu na návrh a stanovisko spracovateľa, čo sa aj reálne stávalo. Táto skutočnosť bola svedkami (kpt. J.. H. H., R. E. - čl. XXX) na hlavnom pojednávaní aj potvrdená. Z pohľadu naznačeného sa potom javí konanie, ktoré je obžalovanému kladené za vinu nepresvedčivým, nelogickým a nadbytočným, veď prečo by to robil, keď z titulu svojho pracovného zaradenia a funkcie mohol urobiť akékoľvek rozhodnutie o predložených žiadostiach. Tu si odvolací súd kladie otázku, prečo by obžalovaný J.. Ľ. Y. pristupoval k takému kroku (zmena zápisníc a ich opatrenie podpismi príslušníkov, ktorí vypočúvali) keď mohol rozhodnúť aj odlišne od návrhu spracovateľa. M. sa takýto krok javí nelogickým aj preto, že podľa zhromaždených listinných dôkazov- predmetných zápisníc sa zmeny mali dotknúť len niektorých skutočností zaznamenaných v „strede zápisníc“ (na str. X-X) a potom následné opätovné podpísanie zápisníc menom Š. H.Z. G. H. U. sa javí nadbytočným, nelogickým a komplikovaným z pohľadu jeho právomoci rozhodnúť o žiadosti s konečnou platnosťou bez ohľadu na stanovisko spracovateľa. Z pohľadu rozobratého sa žiada pripomenúť, že všetci pracovníci oddelenia mali prístup k spisom, a ani jeden z vypočutých svedkov nebol takým priamym svedkom, ktorý by videl ako obžalovaný mení a upravuje zápisnice.
V ďalšom okresný prokurátor konštatuje, že obžalovaný bol jedinou osobou, ktorá sa o uvedenú vec - žiadosť čínskych občanov zaujímal, mal k dispozícii spis s pôvodnými zápisnicami a po vrátení spisu
na spracovanie spracovateľke sa v ňom nachádzali sfalšované zápisnice. K naznačenému je dôležité uviesť, že nie je pravdou, že by obžalovaný požiadal H. U. o zápisnice, bolo preukázané výpoveďami svedkov H. U. G. Š. H., že obžalovaný mal o zápisnice požiadať nie H. U. priamo, ale prostredníctvom Š. H. G. H. U. mu mal zápisnice poslať e- mailom, k čomu je nutné dodať, že uvedené obžalovaný striktne odmieta.
V kontexte s naznačeným je nutné prihliadnuť na ďalšie skutočnosti a zistenia súvisiace so zápisnicami, ktoré mali byť obžalovanému zaslané e-mailom a mali byť pozmenené a sfalšované a takto upravené predložené na opätovné spracovanie. M., ktoré mali byť pozmenené sú súčasťou pripojené spisu C. a tie pôvodné boli poskytnuté z I. zn. G. svedkom H. U. a má sa jednať o pôvodné zápisnice, ktoré boli vyhotovené pri výsluchu a na požiadanie e-mailom poslané obžalovanému J.. Ľ.N. Y.. Podľa ďalších zistení totiž pôvodný počítač (HP O. DC XXXD S/N: O ktorého užívateľom v inkriminovanom období bol obžalovaný a bol vydaný pre účely trestného konania dňa XX.XX.XXXX (čl. XXX), bol podrobený znaleckému skúmaniu znalcom Z.. H. R.. K. uvedeného počítača boli znalcovi predložené I. kľúče a to svedkom H. U. - I. zn. G. č. A čiernej farby a svedkyňou J.. L. J.- I. X., červenej farby) a bolo zistené, že pomocou vyhľadávacieho programu obsiahnutého v programe správcu súborov „W. O.“ neboli znalcom nájdené žiadne textové súbory, ktoré obsahujú slová „S. M. G. L. C.“ ale na XGB klúčenke čiernej farby sa našli X súbory s obsahom „S., M.. X. súd na margo uvedeného dodáva, že tento vyhľadávací program vyhľadáva len nevymazané textové súbory, neprehľadával kôš a ani čo bolo na disku už vymazané aj z dôvodu zmeny užívateľa PC. Teda ani znalecké skúmanie PC nepreukázalo, že by počítač, ktorý v danom čase používal obžalovaný obsahoval súbory so slovami „S. M. G. L. C. .
M. však boli znalcovi predložené I. kľúče: a to vydané svedkom H. U. - I. zn. G. č. A čiernej farby, pri ktorom nie je zo spisu zistiteľné, akým spôsobom a kedy sa tak stalo, je len zrejmé, že predmetný I. kľúč bol svedkovi H. U. vrátený dňa XX.XX.XXXX (čl. XXX) a svedkyňou J.. L. J.- I. X., červenej farby, ktorý menovaná vydala dňa XX.XX.XXXX (čl. XXX) a ktorý jej bol vrátený XX.XX.XXXX (čl. XXX). Zo zistení znalca ohľadne predložený I. vyplýva, že na I. čiernej farby a I. červenej farby boli zhodne nájdené, na každom X súbory.
Čo sa týka I. X. (J.. L. J.) je preukázané, že súbory boli vytvorené XX.XX.XXXX a posledné uloženie resp. úprava dňa XX.XX.XXXX a jednalo o súbory (na J. S. M.) s názvom „rozhodnutie XXa)“ a „ W.- chýba RT DŠ (superlegalizácia) a záťaž a čo sa týka I. zn. G. (H. U.) boli nájdené textové súbory s dátumom vyhotovenia obsahu XX.XX.XXXX o XX:XX:XX hod. a v ten istý deň o XX:XX:XX hod. bol predmetný dokument upravovaný, alebo uložený. Na tomto I. bol tiež nájdený súbor s názvom „X. ubytovania - A. X
- manželstvo čína“ - str. XX posudku, ktorý bol upravovaný dňa XX.XX.XXXX, pričom posielanie súborov e- mailom by sa takto nezobrazilo.
I napriek tomuto znaleckému dokazovanie a rozboru súborov uložených na predložených I. kľúčoch nepreukazuje bez akýchkoľvek pochybností, že obžalovaný je tou osobou, ktorá zápisnice manipulovala, pričom neexistuje jediný priamy svedok, ktorý by mohol potvrdiť, že videl ako sa tohto protiprávneho konania obžalovaný dopúšťa. Ak svedkyňa J.. L. J. vo svojich výpovediach uvádzala, že od obžalovaného dostala pokyn na opätovné vyhodnotenie žiadostí žiadateľov, pričom si mala všimnúť, že pripojené zápisnice o výsluchu sú iné, je otázkou, prečo o tejto skutočnosti ihneď neinformovala orgány činné v trestnom konaní, ale akceptovala danú skutočnosť a pozmenila stanovisko. To, že jej tento spis mal vrátiť sám obžalovaný, ešte nepreukazuje, že to on, kto pozmenil resp. upravil, znovu vytlačil a opatril podpismi predmetné zápisnice. V danom okamihu krajský súd opäť dáva do pozornosti, že obžalovaný J.. Ľ. Y. ako riaditeľ, mohol vo veci rozhodnúť odlišne ako bolo stanovisko resp. odporúčanie spracovateľa.
Pre odvolací súd sa javí zarážajúcim spôsob, akým mal byť orgánom činným v trestnom konaní pri vyšetrovaní predmetnej veci, predložený dôkaz - I. kľúč vydaný svedkom H. U.. Q. je možné zároveň odignorovať fakt, že skutok v obžalobe ja datovaný „v presne nezistenom čase od XX. septembra XXXX do XX. septembra XXXX“, trestné stíhanie bolo začaté XX.XX.XXXX, pričom už v skutkovej vete je uvedené, že mal protiprávne konať riaditeľ oddelenia cudzineckej polície C. a obvinenie bolo obvinenému vznesené až dňa XX.XX.XXXX.
V súvislosti s rozobratým je potrebné pripomenúť aj znalecký posudok znalkyne v odbore písmoznalectvo R.. R.. P. Y., podľa ktorého „R. osoby vypočúvajúceho npráp. H. U. sa nezhoduje s
predloženými ukážkami podpisov Q.. H. U.. R. na znenie „U. na M. o podaní vyjadrenia osoby L. C. zo dňa X.X.XXXX evidovanú v obsahu spisu č. C.-BA-K.-Ž-XXXX/XXXX pod poradovým číslom XX s vyššou mierou pravdepodobnosti nie je pravým podpisom H. U. a R. osoby vypočúvajúceho npráp. H. U. sa nezhoduje s predloženými ukážkami podpisov npráp. H. U.. R. na znenie „U.“ na M. o podaní vyjadrenia osoby S. M. zo dňa X.X.XXXX evidovanú v obsahu spisu č. C.-BA-K.-Ž-XXXX/XXXX pod poradovým číslom XX s vyššou mierou pravdepodobnosti nie je pravým podpisom H. U.. a „R. prítomnej osoby Bc. Š. JG. na M. o podaní vyjadrenia osoby L. C. zo dňa X.X.XXXX evidovanú v obsahu spisu č. I.-BA-K.-Ž-XXXX/XXXX pod poradovým číslom XX sa nezhoduje s predloženými ukážkami podpisov Bc. Š. H.. R. na znenie „H. nie je pravým podpisom Bc. Š. H.. a R. prítomnej osoby Bc. Š. H. na M. o podaní vyjadrenia osoby S. M. zo dňa X.X.XXXX evidovanú v obsahu spisu č. I.-BA-K.-Ž-XXXX/XXXX pod poradovým číslom XX sa nezhoduje s predloženými ukážkami podpisov Bc. Š. H.. R. na znenie „H.“ nie je pravým R. U.. Š. H.“. K uvedenému znalkyňa na hlavnom pojednávaní vysvetlila, že podpisy (na meno U.) uzatvorila „nie v celkom jednoznačnej rovine, lebo podpisy sa jej zdali spontánne podpisy bez nejakých znakov, teda sfalšovateľských techník, nemohla jednoznačne vylúčiť či náhodou aj sporné podpisy technicky nepatria do variabilnej šírky znakov U.. Q. na otázku, či by sa dalo a do akej miery, ak by mala porovnávaciu vzorku, zistiť kto bol pisateľom tých podpisov, uviedla, že je to veľmi zložité, často krát sa podarí dokazovanie v nejednoznačnej rovine.
Z pohľadu uvedeného je potom požiadavka okresnej prokuratúry na znalecké skúmanie, i vzhľadom na názor znalkyne, ktorá nevylúčila, že by takýmto znaleckým skúmaním mohlo dôjsť k individuálnej identifikácii zhotoviteľa sfalšovaných podpisov, neakceptovateľná i z dôvodu, že samotná znalkyňa, tak ako v prípade podpisu „H. so XXX% istotou konštatovala, že sa nejedná o pravý podpis U.. Š. H., v prípade druhého podpisu nemajúc túto XXX% istotu len uviedla, že podpis na znenie „.“ s vyššou mierou pravdepodobnosti nie je pravým podpisom H. U.. Teda inak povedané, jednoznačne nekonštatovala, že podpis na znenie „U. nie je pravým podpisom H. U., pretože jak v posudku tak vo svojej výpovedi pripustila istú mieru pravdepodobnosti, že to tak môže byť. A aj na podklade uvedeného konštatovania sa pre odvolací súd javí požiadavka okresnej prokuratúry na znalecké skúmanie nedôvodnou a neakceptovateľnou.
Vo veci konajúci súd aj vyššie rozvedené považuje za významné pri rozhodovaní o vine resp. nevine a konštatuje, že v celom spisovom materiáli sa nenachádza jediný dôkaz, ktorý by svedčil pre záver, že obžalovaný J.. Ľ. Y. je osobou, ktorá pozmenila zápisnice a dopustila sa žalovaného trestného konania.
K faktu, že súd prvého stupňa pri posudzovaní dôkazov vychádzal len z výpovedí svedkov - príslušníkov PZ vykonaných na hlavnom pojednávaní, pretože títo v prípravnom konaní neboli zbavení mlčanlivosti s ktorým postupom prokurátor nesúhlasil argumentujúc, že takýto postup súdu bol nedôvodný, pretože svedkovia - príslušníci PZ neboli viazaní mlčanlivosťou a na ich výpovede z prípravného konania bolo možné prihliadať, krajský súd udáva nasledovné: V konštatovanom sa prokuratúra zásadne mýli.
Podľa § 80 zák. č. XXX/XXXX Z.z. o R. zbore v znení neskorších predpisov (1) R. sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámili pri plnení úloh R. zboru alebo v súvislosti s nimi a ktoré si v záujme právnických alebo fyzických osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. XXje) (2) Ak bola osoba poučená R. zborom alebo policajtom o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach súvisiacich s činnosťou alebo plnením úloh R. zboru, je povinná uloženú mlčanlivosť zachovávať. R. mlčanlivosti sa nevzťahuje na skutočnosti, ktoré musia občania uviesť pri uplatňovaní svojich práv. (3) Od povinnosti mlčanlivosti môže oslobodiť minister alebo prezident R. zboru. (4) R. služby ochrany určených osôb možno zbaviť povinnosti mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa počas výkonu služby dozvedel, len so súhlasom určenej osoby alebo osoby, ktorej sa poskytla osobná ochrana. (5) I. odsekov X až X nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu o ochrane utajovaných skutočností. XXab)
R. mlčanlivosti svedkov - príslušníkov PZ- v konkrétnej trestnej veci obžalovaného J.. Ľ.Í. Y. vyplýva z citovaného ustanovenia a podľa názoru odvolacieho súdu títo svedkovia vypovedali o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámili pri plnení úloh PZ resp. v súvislosti s plnením týchto úloh, pričom sa oboznámili
aj s citlivými osobnými údajmi konkrétnych fyzických osôb a preto sú títo svedkovia povinní zachovávať mlčanlivosť a ide o štátom uloženú povinnosť mlčanlivosti. Teda svedkovia - príslušníci PZ mali byť už v prípravnom konaní zbavení mlčanlivosti postupom podľa § 80 ods. X Z. z. o R. zbore v znení neskorších predpisov, nakoľko sa jednalo o údaje, ktoré mali zostať utajené pred nepovolanými osobami.
K. súd pri vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov zhodne ako súd prvého stupňa musí jednoznačne konštatovať, že žiadny vierohodný dôkaz nepreukazuje skutočnosti, ktoré sú uvedené v podanej obžalobe a to, že by skutok spáchal obžalovaný. R. hodnotení dôkazov súd musí vychádzať z platných zásad trestného konania a tam, kde existujú rozpory resp. nedostatočné dôkazy na rozhodnutie o vine, musí tieto vyhodnocovať v prospech obžalovaného použijúc tradičnú zásadu in dubio pro reo a nie v neprospech obžalovaného.
Pre uznanie viny v tak závažnej trestnej činnosti akou je žalovaný skutok nemožno rozhodnutie zakladať na vágnych - nejednoznačných záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobností. V súvislosti s prejednávanou vecou je nutné znovu zdôrazniť niektoré zásady dôkazného konania. R., že obžalovaný nie je povinný dokazovať svoju nevinu, ale vina mu musí byť dokázaná a to spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti.
V prípade existencie pochybností musí súd postupovať miernejšie (in dubio pro mitio), teda rozhodnúť v prospech obžalovaného (in dubio pre reo). T. obžalovanému musí byť preukázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s W. poriadkom.
Zo zásady prezumpcie neviny, uvedenej v ustanovení § X ods. X Tr. por., ktorá vychádza z úpravy ustanovenej v čl. XX ods. X ústavy a z čl. XX ods. 2 S. základných práv a slobôd vyplýva, že ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, ktorá je dôležitá pre posúdenie zavinenia obvineného, nemožno rozhodnúť v jeho neprospech. K. musí byť vina preukázaná a obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani svedčiacu vo svoj prospech.
R. neviny znamená, že nedokázané vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina a teda obžalovaný aj v danom konkrétnom prípade nemá povinnosť svoju nevinu dokazovať. Zo zásady in dubio pro reo vyplýva, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného. Teda obvinenému musí byť vina jednoznačne a bez pochybností preukázaná.
K. súd je tiež toho názoru zhodne ako súd prvého stupňa, že vzhľadom na výsledky dokazovania nemožno vysloviť, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby a trestného stíhania spáchal obžalovaný J.. Ľ. Y..
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam Krajský súd v Bratislave odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava I v zmysle § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
Krajský súd v Bratislave
V Bratislave dňa 18 novembra 2015