Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/135/2015

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: N. A., U.. XX.X.XXXX, K. H. A., U.. XX.X.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov- matka: L. A., U.. XX.X.XXXX, F. Č. R. N. E., U. E. XXX/XX, a otec: K. A., U.. XX.X.XXXX, R. F., Ž. XXX/X, o návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

Nariaďuje sa predbežné opatrenie, ktorým sa maloleté deti ponechávajú v starostlivosti otca, a to až do právoplatného skončenia konania, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. .

Matke sa ukladá povinnosť platiť na maloletého N. výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima a na maloletú H. výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima s tým, že výživné je splatné vždy 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca, a to až do právoplatného skončenia konania, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. .

odôvodnenie:

Otec maloletých detí sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.5.2015, domáhal zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, nakoľko matka maloleté deti opustila v januári tohto roku a nechala ich v starostlivosti svojich rodičov, t.j. starých rodičov maloletých detí, avšak otec má záujem poskytovať starostlivosť svojim deťom, ktoré preto žiada zveriť do svojej osobnej starostlivosti.

Dňa 16.11.2015 otec doručil tunajšiemu súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáha zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti a tiež uloženia vyživovacej povinnosti matke v minimálnej výške. Styk matky s deťmi otec žiadal ponechať neobmedzený. Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia otec odôvodnil tým, že o deti sa od februára tohto roku stará on, hoci tu treba uviesť, že Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda (ďalej len ÚPSVaR DS) otec uviedol, že deti má vo svojej starostlivosti od júna tohto roku (viď čl. 41), pričom od uvedeného času matka nejaví o deti nijaký záujem, nekontaktuje ich a ani ničím neprispieva na ich výživu.

Súd sa pred rozhodnutím o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia oboznámil s obsahom návrhu, a to i vo veci samej, ďalej s listinnými dôkazmi k nemu pripojenými. Súd taktiež vykonal lustráciu matky v Sociálnej poisťovni a oboznámil sa s obsahom pripojených spisov, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Maloleté deti boli rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -69 zo dňa 3.5.2012 zverené do starostlivosti matky. Uvedeným rozsudkom bola zároveň otcovi maloletých detí uložená vyživovacia povinnosť vo výške 40 eur na každé dieťa. Rodičia maloletých detí spolu nežijú ani v súčasnosti, pričom maloleté deti sa aktuálne nachádzajú v starostlivosti otca. Podľa vyjadrenia ÚPSVaR DS je úroveň starostlivosti poskytovanej maloletým deťom otcom na dobrej úrovni, čo vyplýva zo správy tohto úradu zo dňa 23.10.2015 (čl. 41). Pokiaľ ide o matku maloletých detí, pomery na jej strane sa

kolíznemu opatrovníkovi prešetriť nepodarilo, z dôvodu, že táto sa na adrese svojho trvalého pobytu dlhodobo nezdržiava, pričom kolízny opatrovník jej súčasnú adresu v čase šetrenia pomerov nepoznal. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že matka aktuálne je zamestnaná, aj keď výšku jej príjmu sa súdu zistiť nepodarilo. Súd tiež nemá za preukázané výdavky matky maloletých detí.

Podľa ustanovenia , ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia až 77 sa použijú primerane.

Podľa ustanovenia , predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa ustanovenia , návrh má okrem náležitostí návrhu podľa obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

Podľa ustanovenia , o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.

Podľa ustanovenia , súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Podľa ustanovenia , o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa ustanovenia písm. , predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a)platil výživné v nevyhnutnej miere; b)odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti, c)poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d)zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; e)nenakladal s určitými vecami alebo právami; f)niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. g)nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. h)nevstupoval alebo iba obmedzene vstupoval do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu ohrozuje,

i)písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktoval osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená, j)sa na určenú vzdialenosť nepribližoval alebo iba obmedzene približoval k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená, k)sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.

Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom predbežného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne zaručené právo alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na predbežné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania predbežného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.

Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov do času, kým súd nevydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musia byť pritom osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je daná existencia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy, resp. v prípade, ak sa jedná o vec, týkajúcu sa maloletých detí, je potrebné osvedčiť aspoň skutočnosť, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa, ktorá musí byť v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko vo veciach, týkajúcich sa maloletých detí je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.

Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ustanovenia až 5 o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Osvedčenie práva na výživné v nevyhnutnej miere podľa ustanovenia , vyžaduje aj osvedčenie toho, že povinný má schopnosti a možnosti výživné, hoci len v nevyhnutnej miere, platiť. Z citovaného ustanovenia o rodine však zároveň vyplýva, že pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, je každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa

v minimálnom rozsahu, t.j. 30 % zo sumy životného minima, čo toho času predstavuje sumu vo výške 27,13 eur.

Súd v danej veci rozhodoval o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa tento domáhal zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti a určenia výživného v minimálnom rozsahu na každé maloleté dieťa.

Po oboznámení sa s návrhom otca súd dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia je čiastočne dôvodný. Rodičia maloletých detí spolu nežijú v spoločnej domácnosti, pričom v súčasnosti sa o maloleté deti osobne stará otec. Pokiaľ ide o starostlivosť otca o maloleté deti, súd má za osvedčené, že starostlivosť, ktorú otec poskytuje maloletým deťom, je na dobrej úrovni. Otec síce žiadal predbežným opatrením deti dočasne zveriť do svojej osobnej starostlivosti, na takéto rozhodnutie ale nebol daný dôvod, keďže deti sa v jeho starostlivosti fakticky už nachádzajú. Potrebu rozhodnutia o dočasnom ponechaní detí v starostlivosti otca však súd vidí v tom, že takéto rozhodnutie je nevyhnutné pre vytvorenie podkladu pre ďalšie rozhodnutie požadované návrhom, a to pokiaľ ide o predbežné určenie výživného. Čo sa týka žiadosti otca dočasne určiť výživné na maloleté deti v minimálnom rozsahu, táto žiadosť je podľa súdu dôvodná. Matka totiž po tom, čo opustila svoje maloleté deti, nielenže o ne prestala javiť akýkoľvek záujem, ale ničím neprispieva ani na ich výživu. Otec síce majetkové pomery matky nijako neosvedčil, avšak v zmysle citovaného ustanovenia § 62 ods. 3 zákona o rodine je každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, a to vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. Z uvedeného vyplýva, že aj keď má súd pri určovaní výšky výživného prihliadať nielen na pomery oprávneného, ale aj na pomery povinného, pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, je každý rodič povinný bez ohľadu na svoje majetkové pomery prispievať na výživu svojho dieťaťa vo výške 30 % zo sumy životného minima, čo toho času predstavuje sumu vo výške 27,13 eur. Výška tohto minimálneho výživného sa pritom každoročne mení vždy k 1. júlu. Uložiť matke povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletých detí vo výške 30 % zo sumy životného minima preto môže súd aj vtedy, keď jej majetkové pomery nemá dostatočne osvedčené. Styk matky s maloletými deťmi súd predbežným opatrením neupravoval, keďže tento žiadal otec ponechať neobmedzený.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto uznesenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísaný súd.

Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.