Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-51-2015.pdf
PDF · 180.55 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/51/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: AGROCONTRACT Mikuláš, a. s., Mikuláš 631, Dubník, pošta Pribeta, IČO: 36 521 094, zastúpeného advokátskou kanceláriou AK H.I.F., spol. s r. o., Radvanská 1, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. augusta 2014 č. 1100301/1/369693/2014/5098, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 05. 03. 2015 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 15. 08. 2014 č. 1100301/1/369693/2014/5098, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, t. j. Daňového úradu Nitra zo dňa 25. 04. 2014 č. 9412401/5/1616917/2014. Týmto rozhodnutím správca dane podľa ust. § 68 ods. 5, 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 v sume 112.671,84 eur.
V podanej žalobe žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre nezrozumiteľnosť, pričom zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie vychádza, je v rozpore s obsahom spisov. Poukázal na záver daňových orgánov, že počas výkonu daňovej kontroly nebolo preukázané splnenie podmienok pre uplatnenie práva na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, resp. že tieto podmienky boli splnené len formálne. V predmetnom ustanovení je alternatíva odoslania alebo prepravy tovaru z tuzemska. Preto stačí, ak je splnená jedna z týchto podmienok, pričom alternatívna formulácia priamo vyplýva z čl. 141 písm. c/ Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorý stanovuje podmienku priameho odoslania alebo prepravy tovaru do iného členského štátu.
Bol toho názoru, že splnil podmienky ust. § 43 ods. 5 vyššie citovaného zákona o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 30. 09. 2012, nakoľko predložil kópiu faktúry, prepravný doklad, kúpnu zmluvu a výdajku, ktorá plní funkciu dodacieho listu. Daňové orgány však vyžadovali preukázanie reálneho uskutočnenia intrakomunitárneho dodania tovaru do členského štátu Česká republika platiteľovi PT - Group Trading, s.r.o. Preukazovanie reálneho dodania tovaru do iného členského štátu však upravila až novela zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty z 26. 09. 2012 č. 246/2012 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinná od 01. 10. 2012, ktorá jednoznačne stanovuje, že platiteľ je povinný preukázať reálne dodanie tovaru, a to potvrdením o prevzatí tovaru v inom členskom štáte na prepravnom doklade. Takéto preukazovanie prevzatia tovaru však vyššie citovaný zákon o dani z pridanej hodnoty v ust. § 43 ods. 5, písm. a/ v znení účinnom do 30. 09. 2012 neupravoval. Predmetné ustanovenie vychádza z dobrej viery platiteľa a nevyžaduje (na rozdiel od citovanej novely) aj preukázanie prevzatia tovaru potvrdením na prepravnom doklade. Z toho dôvodu potom daňový orgán nemôže od platiteľa vyžadovať splnenie povinností, ktoré zákon účinný v čase dodania tovaru neustanovoval a splnenie ktorých je podmienkou oslobodenia od dane až na základe zákona účinného po dodaní predmetného tovaru.
Žalobca zároveň poukázal na to, že medzi účastníkmi predmetného obchodu bola uzavretá kúpna zmluva dňa 03. 09. 2008, z ktorej vyplýva záväzok pre odberateľa, zakladajúci dobrú vieru predávajúceho, že skutočne dôjde k preprave tovaru, a teda vylučuje akúkoľvek zodpovednosť predávajúceho za prípadné nevyvezenie tovaru, keďže túto zodpovednosť prevzal na seba kupujúci. Preto zodpovednosť za nepravdivosť prepravných dokumentov a v dôsledku toho i povinnosť zaplatiť dlžnú daň z pridanej hodnoty by mal niesť kupujúci, čo vyplýva i z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Teleos a.i., C-409/04, na ktorý žalobca poukazoval v priebehu daňového konania.
Žalovaný striktne formálne posúdil predmetnú vec bez toho, aby sa bližšie zaoberal uvádzanými námietkami, najmä dobrou vierou žalobcu a možnou zodpovednosťou kupujúceho. Spôsob, akým sa daňové orgány vysporiadali s námietkami žalobcu, považuje žalobca za nedostatočný a svojvoľný, najmä s poukazom na tú skutočnosť, že posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode navrhoval žalobca v podanom odvolaní s odkazom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Žalobca zároveň poukázal na viaceré rozsudky Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok NCC Construction Danmark, C-174/08, Netto Supermarkt, C-271/06), z ktorých vyplýva povinnosť daňového orgánu skúmať prípadnú účasť dodávateľa na daňovom podvode nadobúdateľa a z ktorých vyplýva, že vnútroštátne daňové predpisy nemajú preniesť všetku zodpovednosť na zaplatenie dane z pridanej hodnoty na dodávateľa nezávisle od toho, či sa podieľal alebo nepodieľal na daňovom podvode nadobúdateľa. Žalovaný ako odvolací daňový orgán mal podľa judikatúry Súdneho dvora skúmať, či sa dodávateľ podieľal na daňovom podvode nadobúdateľa, teda či úmyselne porušil daňové predpisy. Z rozsudku vo veci Netto Supermarkt vyplýva, že dodávateľ musí mať možnosť spoliehať sa na zákonnosť činnosti, ktorú uskutočňuje bez toho, aby hrozilo, že stratí právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, pokiaľ nemôže ani so starostlivosťou riadneho obchodníka zistiť, že podmienky oslobodenia v skutočnosti neboli splnené z dôvodu sfalšovania vývozného dokladu, ktorý predložil kupujúci. V predmetnej veci žalobca konal v súlade so starostlivosťou riadneho obchodníka a prijal všetky primerané a rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby vylúčil svoju účasť na akomkoľvek podvodnom konaní, najmä preveril, či odberateľ reálne existuje a či je platiteľom dane z pridanej hodnoty v Českej republike, žiadal od odberateľa bezhotovostné úhrady, a teda zabezpečil, že podmienky intrakomunitárneho dodania budú zákonným spôsobom splnené. Kupujúci v predmetnej kúpnej zmluve vyhlásil, že tovar bude prepravený na územie iného členského štátu a žalobca sa spoliehal na to, že kupujúci si zmluvné povinnosti splní.
S poukazom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie možno prijať záver, že ak boli splnené podmienky oslobodenia od dane, vrátane odoslania tovaru na územie iného členského štátu a dodatočne sa preukáže, že tovar reálne nebol prepravený na územie iného členského štátu a pokiaľ túto skutočnosť nespôsobil dodávateľ, povinnosť dodatočne zaplatiť daň sa vzťahuje nie na dodávateľa, ale na nadobúdateľa, ktorý bol povinný zabezpečiť prepravu na územie iného členského štátu, ale túto svoju povinnosť si nesplnil.
V ďalšej časti žaloby žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, najmä v tej časti, kde žalovaný na jednej strane tvrdí, že nemôže byť povinný skúmať, či bol daňový podvod spáchaný úmyselne a kým a na druhej strane uvádza, že tento prípad nie je možné stotožniť s prípadmi uvedenými v rozsudkoch Súdneho dvora Európskej únie. Je otázne, ako mohol žalovaný vyhodnotiť nestotožniteľnosť predmetnej veci s prípadmi uvedenými v rozsudkoch Súdneho dvora Európskej únie, keď sa odmietol zaoberať daňovým podvodom tak, ako ho posudzoval tento Súdny dvor. Pokiaľ žalovaný poukazoval na vlastnú zodpovednosť podnikateľa pri jeho podnikaní, toto je v rozpore s rozsudkom vo veci Teleos a.i. Súdny dvor Európskej únie je oprávnený podávať autoritatívny výklad práva únie a súdne, ako i správne orgány musia v celom rozsahu uplatňovať výklad relevantných ustanovení práva
Únie, ktoré podal Súdny dvor, pričom v tejto súvislosti poukázal na zásadu prednosti práva Únie, zásadu nepriameho účinku práva Únie a na všeobecnú záväznosť judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. S poukazom na uvedené je potom odôvodnenie rozhodnutia žalovaného arbitrárne a nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nemá žiadny právny význam, či správca dane považoval hodnovernosť skúmaných dokladov na začiatku, v priebehu alebo na konci daňového konania.
Žalobca si splnil všetky podmienky pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty tak, ako vyplývajú z ust. § 43 ods. 1 (dodanie tovaru, odoslanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim, identifikácia nadobúdateľa pre daň v inom členskom štáte) a ods. 5 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (kópia faktúry, prepravný doklad, kúpna zmluva, výdajka, ktorá plní funkciu dodacieho listu). V zmysle uvádzanej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci nie je dlžníkom dane z pridanej hodnoty dodávateľ, ale nadobúdateľ tovaru. Prístup, ktorý žalovaný prezentuje v odôvodnení svojho rozhodnutia, je v rozpore so zásadou efektivity, neguje význam judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a spôsobuje, že pre dodávateľa je prakticky nemožné dovolávať sa ochrany poskytovanej touto judikatúrou. Tvrdenie žalovaného, že objednávateľom prepravy nebola spoločnosť PT - Group Trading, s.r.o., uvedená na faktúrach a prepravných dokladoch ako odberateľ, že preprava tovaru nebola vykonaná na účet ani jedného z deklarovaných účastníkov obchodného prípadu a nepreukázalo sa to ani svedeckou výpoveďou S. D., je v rozpore so zisteným skutkovým stavom. S. D. vo svojej výpovedi potvrdil, že tovar od žalobcu odobral, odviezol do iného členského štátu - Českej republiky a riadne zaň zaplatil, pričom dopravu si zabezpečovala vyššie uvedená spoločnosť sama prostredníctvom niekoľkých autodopravcov, ktorí mu boli po nahliadnutí do jednotlivých CMR známi. Tento svedok tiež autorizoval svoj podpis a pečiatku na kúpnej zmluve, ako i na jednotlivých dokladoch CMR. Taktiež potvrdil i zaplatenie kúpnej ceny. Výpoveď tohto svedka potvrdzuje, že žalobca tovar predal tejto spoločnosti, ktorá zaň zaplatila, prevzala ho a následne zabezpečila dopravu do Českej republiky podľa kúpnej zmluvy prostredníctvom viacerých autodopravcov uvedených na jednotlivých dokladoch CMR.
V písomnom vyjadrení uviedol, že správca dane v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie v súlade so zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výsledkom ktorého bolo zistenie, že žalobca nesplnil podmienky pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Žalobca poukazuje na judikatúru Európskeho Súdneho dvora, ale nezaoberá sa jeho záverom, že je potrebné skúmať i skutočný pohyb tovaru. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na ust. § 43 ods. 5 písm. a/ alebo c/ a ust. § 43 ods. 8 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a uviedol, že počas výkonu daňovej kontroly, ako i odvolacieho konania, bolo jednoznačne preukázané, že tovar nebol prepravený na územie Českej republiky. Žalobca nepredložil písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, ale predložil kúpnu zmluvu uzavretú pred uskutočnením obchodných prípadov, v ktorej je uvedené, že tovar bude prepravený odberateľom do iného členského štátu. Žalobca tvrdí, že zodpovednosť za prepravu prevzal jeho obchodný partner a že podľa zákona účinného v čase uskutočnenia obchodných prípadov nebol povinný preukazovať prevzatie tovaru na území iného členského štátu. Správca dane vyhodnotil splnenie podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa zákona platného a účinného v kontrolovanom zdaňovacom období a žiadny doklad o prevzatí tovaru na území členského štátu (Česká republika) od žalobcu nežiadal. Príslušné ustanovenie kúpnej zmluvy, na ktoré sa žalobca odvoláva, správca dane vyhodnotil tak, že ním nemožno nahradiť doklad uvedený v ust. § 43 ods. 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, teda písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu. V súvislosti s vykonávanou kontrolou u žalobcu vznikli i ďalšie pochybnosti o tom, či preprava tovaru bola vykonaná na objednávku odberateľa, pretože vo vyjadrení prepravcov ani v jednom prípade nebolo preukázané, že objednávateľom prepravy tovaru bola spoločnosť PT - Group Trading, s.r.o. a taktiež boli pochybnosti o tom, že preprava bola vykonaná na účet odberateľa, pretože podľa vyjadrení prepravcov a získaných listinných dôkazov - faktúr za uskutočnenie prepravy bola táto vyfakturovaná iným daňovým subjektom. Žalovaný uviedol, že nebolo preukázané splnenie ani jednej z alternatívnych podmienok uvedených v zákone, teda ani podmienka prepravy tovaru z tuzemska do iného členského štátu a ani podmienka jeho odoslania do iného členského štátu, nakoľko nebolo preukázané, že tovar bol odoslaný do iného členského štátu, že objednávateľom prepravy bol odberateľ alebo ktorýkoľvek z dvoch deklarovaných spoločností a nebolo preukázané ani to, že preprava bola vykonaná na účet ktoréhokoľvek z účastníkov právneho vzťahu, o čom svedčia listinné doklady. Daňové orgány jednoznačne vychádzali z ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov účinnom v čase preverovaných obchodných prípadov, pričom konštatovali, že počas výkonu daňovej kontroly sa nepreukázala pravdivosť prepravných dokladov predložených žalobcom, nakoľko bolo preukázané, že tovar nebol prepravený na územie Českej republiky tak, ako to je deklarované v predložených dokladoch - medzinárodných nákladných listoch. Podľa tvrdenia žalobcu mal prepravu zabezpečiť odberateľ, teda spoločnosť PT - Group Trading, s.r.o. na svoje náklady. Žalobca ale nepredložil prehlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu. Ako jeden z dôkazov však predložil kúpnu zmluvu, v ktorej sa odberateľ zaväzuje, že tovar po jeho zakúpení bude prepravený na územie iného členského štátu, ale v zmluve nie je uvedené, či prepravu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí prostredníctvom iných osôb a takýto záväzok uvedený v predloženej kúpnej zmluve nenahrádza doklad uvedený v ust. § 43 ods. 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase kontrolovaných zdaniteľných obchodov, pretože nejde o písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu.
Právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty si uplatnil žalobca, a teda žalobca je povinný preukázať splnenie podmienok pre uplatnenie tohto práva. Nebolo však preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov skutočne došlo tak, ako je to deklarované na listinných dokladoch, ktoré predložil žalobca, teda nebola preukázaná nielen preprava do iného členského štátu, ale ani skutočnosť, že preprava tovaru bola vykonaná na objednávku a účet ktoréhokoľvek z deklarovaných účastníkov zdaniteľných obchodov. Žalobca teda predložil listinné doklady, ktorými formálne preukazoval právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, ale bolo preukázané, že tieto listiny nezodpovedajú skutočnosti, v dôsledku čoho nebolo preukázané splnenie podmienok oslobodenia od dane z pridanej hodnoty a na tento prípad sa nemôžu aplikovať rozhodnutia ESD, ktoré uvádza žalobca v podanej žalobe. Doklady, ktorých pravdivosť sa nepreukázala, čo žalobca ani nespochybňuje, nemožno považovať za právne relevantné dôkazy. Zistenia správcu dane žalobca ani v jednom prípade nespochybnil a ani ich nenamietal. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach nehovoria o daňovom podvode, ale konštatujú, že žalobca nepreukázal právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa zákona v znení účinnom v čase deklarovaných zdaniteľných obchodov. V dôsledku toho, že daňové orgány nekonštatovali, že došlo k daňovému podvodu, nemôžu byť povinné ani skúmať, či bol daňový podvod spáchaný úmyselne a kým. Správca dane dokumenty predložené žalobcom v žiadnej etape neprijal ako dôkazy odôvodňujúce nárok na oslobodenie od dane, o čom svedčí aj zápisnica o začatí daňovej kontroly a predmetný prípad potom nemožno stotožniť s prípadmi uvádzanými v rozsudkoch ESD, keď najskôr došlo k prijatiu dôkazov a až následne bola preukázaná ich nepravdivosť. Formálne preukázanie deklarovaných skutočnosti nie je postačujúce, pokiaľ sa nepreukáže, že predložené listiny zodpovedajú skutočnosti. V priebehu daňovej kontroly nebola preukázaná pravdivosť predložených listinných dôkazov a správca dane konštatoval, že tieto nie sú právne relevantné, v dôsledku čoho nebolo preukázané právo na oslobodenie od dane. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že bolo jednoznačne preukázané, že tovar nebol prepravený na územie členského štátu, neprepravovala ho svojimi vozidlami ani jedna zo zúčastnených strán, pričom objednávateľom prepravy nebol žalobca a ani spoločnosť PT - Group Trading, s.r.o. uvedená na faktúrach a prepravných dokladoch ako odberateľ a preprava tovaru nebola vykonaná na účet ani jedného z účastníkov obchodných prípadov. Žalobca teda nepreukázal právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty a nemôže preniesť zodpovednosť za preukázanie týchto podmienok na svojho obchodného partnera. K výpovedi S. D. žalovaný uviedol, že tento len slovne deklaroval uskutočnenie intrakomunitárnych obchodov, potvrdil, že podpisy na dokumentoch sú jeho a pečiatka patrí spoločnosti PT - Group Trading, s.r.o. Podľa kúpnej zmluvy a svedeckej výpovede tohto svedka prepravu tovaru do Českej republiky zabezpečovala táto spoločnosť, ale tovar v skutočnosti podľa výpovedí všetkých autodopravcov nebol prepravený do Českej republiky a neboli potvrdené intrakomunitárne obchody s českým obchodným partnerom. Žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade s ust. § 3, 24, 63 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a bol toho názoru, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie odpočítania dane v zmysle zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.
Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 250f ods. 2 OSP. Žalobca i žalovaný sa písomne vyjadrili (č. l. 22, 44 spisu), že súhlasia s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania. Rozsudok súd dňa 18. 11. 2015 verejne vyhlásil (§ 246c a § 156 ods. 1 OSP).
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
Podľa § 19 ods. 1, 8 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom do 30. 11. 2008, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 4, za deň dodania tovaru sa považuje a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bol tovar dodaný, alebo b) deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písmena a).
Podľa § 43 ods. 1, 5, 8 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.
Podľa čl. 4, vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.
Podľa čl. 5, ods. 1, vyššie citovanej vyhlášky, nákladný list sa vystavuje v troch pôvodných vyhotoveniach podpísaných odosielateľom a dopravcom. Ak to dovoľuje právny poriadok štátu, v ktorom sa nákladný list vystavuje, môžu sa tieto podpisy vytlačiť alebo nahradiť pečiatkami odosielateľa a dopravcu. Prvé vyhotovenie nákladného listu dostane odosielateľ, druhé sprevádza zásielku a tretie si ponechá dopravca.
V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym konaním, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza
činnosť správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP) a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
Z predloženého spisového materiálu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane, súd zistil a mal preukázané, že platiteľ (žalobca) za kontrolované zdaňovacie obdobie september 2008 podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty v ktorom v riadku č. 13 - dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane a v r. č. 14 z toho podľa § 43 ods. 1, 2 a 4 zákona o DPH uviedol sumu 17.865.011,- Sk a v súhrnnom výkaze za 3. štvrťrok 2008 v uvedeného hodnote tovarov uviedol IČO DPH nadobúdateľa v Českej republike. Daňové priznanie a súhrnný výkaz za 3. štvrťrok 2008 boli podané 27. 10. 2008. Správca dane dňa 29. 02. 2012 začal vykonávať daňovú kontrolu zameranú na zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty so zameraním na splnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 zák. č. 222/2014 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie september 2008. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 9412401/5/3653360/2012 zo dňa 30. 11. 2012. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedených v protokole boli doručené splnomocnenej zástupkyni žalobcu, a to dňa 14. 12. 2012. Vo výzve bol daňový subjekt upozornený, že písomné vyjadrenie k protokolu s označením dôkazov môže podľa § 46 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov predložiť najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Daňový subjekt doručil správcovi dane vyjadrenie k protokolu a správca dane na základe telefonického hovoru so zástupkyňou kontrolovaného daňového subjektu určil ústne pojednávanie na deň 18. 01. 2013, ktorého sa daňový subjekt, ani splnomocnená zástupkyňa nezúčastnili, o čom bol spísaný úradný záznam. Správca dane vydal prvé rozhodnutie dňa 23. 01. 2013, s ktorým nebol spokojný žalobca a v lehote stanovenej zákonom podal odvolanie. Žalovaný odvolaniu žalobcu vyhovel a rozhodnutím zo dňa 12. 04. 2013 č. 1100301/1/180211/2013/5098 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. Správca dane zaslal českej daňovej správe žiadosť v oblasti medzinárodnej výmeny daňových informácií v zmysle čl. 7 nariadenia Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boja proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, v ktorej požiadala o zabezpečenia vyjadrenia bývalého konateľa (v období deklarovania intrakomunitárnych obchodov splnomocneného zástupcu spoločnosti PT - Group Trading, s.r.o. vo všetkých veciach týkajúcich sa obchodného vedenia, riadenia podniku) S. D. ohľadom uskutočnenia zdaniteľných obchodov v kontrolovanom zdaniteľnom období so žalobcom ako dodávateľom repky olejnej podľa predložených faktúr, medzinárodných nákladných listov (CMR). Odpoveď na dožiadanie bola správcovi dane doručená z českej daňovej správy dňa 01. 04. 2014 spolu s s protokolom zo dňa 23. 01. 2014 a výsluchom svedka S. D., ktorý vo výpovedi slovne potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov, avšak svoje tvrdenia nijako nepreukázal listinnými dôkazmi. Zo spisového materiálu vyplýva a správca dane zistil, že žalobca deklarovaný tovar - repka podľa predložených faktúr mal odpredať odberateľovi PT - Group Trading s.r.o. do Českej republiky a podľa kúpnej zmluvy zo dňa 03. 09. 2008 tento tovar si mal odberateľ sám odviesť, zabezpečiť jeho prepravu do ČR niekoľkými prepravcami, čo správca dane i žalovaný špecifikovali vo svojich rozhodnutiach a k čomu doložil niekoľko desiatok medzinárodných nákladných listov o zrealizovaní daňovej transakcie. Žalobca ako daňový subjekt vo svojom vyjadrení uviedol miesto nakládky tovaru vo všetkých prípadoch v Mikuláši, na ktorom vyjadrení trval. Predložil denník váženia z prevádzky Mikuláš, v ktorom sú v dni 03. 09. 2008 až 09. 10. 2008 zaznamenané evidenčné čísla motorových vozidiel, na ktorých bol prepravovaný tovar - repka na tejto prevádzke nakladaný, avšak podľa výpovedí niekoľkých prepravcov a podľa nimi predložených listinných dôkazov, ktorými preukazovali svoje tvrdenia, že pre žalobcu, ani pre označeného odberateľa PT - Group Trading s.r.o. však identifikovali miesto nakládky tovaru Dvory nad Žitavou. Správca dane predložil všetky zabezpečené dokumenty k nahliadnutiu na ústnom pojednávaní dňa 29. 02. 2012, o čom spísali zápisnicu a umožnil žalobcovi klásť svedkom otázky, nakoľko pri výkone daňovej kontroly boli použité aj dokumenty získané pred začatím daňovej kontroly. Žalobca využil toto svoje procesné právo podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku a nahliadol do zápisníc nazrel do spisu, avšak právo klásť predvolaným svedkom otázky nevyužil a výpovede prepravcov o skutočnom mieste skončenia prepravy tovaru a o príjemcovi tovaru žiadnym spôsobom nespochybnil. Žalobca bol vyzvaný v zmysle § 24 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní, aby preukázal svoje tvrdenia o dodávke tovaru deklarovanému odberateľovi v Českej republike podľa predložených faktúr za zdaňovacie obdobie september 2008, určil mu lehotu 15 dní na preukázanie splnenia podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH t. j., že daňová transakcia sa reálne uskutočnila a tovar bol dodaný platiteľovi PT - Group Trading s.r.o., Sokolovská 428/130, Praha
- Karlín, 1Č DPH: CZ 28254031 na základe faktúr vyhotovených žalobcom pre tohto platiteľa:
- faktúra č. 79408 dátum dodania tovaru 10. 09. 2008, repka v množstve 400,49 ton v sume 4.785.855,50 Sk (po prepočte 158.861,30 eur),
- faktúra č. 79308 dátum dodania tovaru 09. 09. 2008, repka v množstve 402,64 ton v sume 4.811.548,- Sk (po prepočte 159.714,13 eur),
- faktúra č. 79208 dátum dodania tovaru 08. 09. 2008, repka v množstve 270,35 ton v sume 3.230.682,50 Sk (po prepočte 107.239,01 eur),
- faktúra č. 79108 dátum dodania tovaru 04. 09. 2008, repka v množstve 118,09 ton v sume 1.420.855,- Sk (po prepočte 47.163,75 eur),
- faktúra č. 79008 dátum dodania tovaru 03. 09. 2008, repka v množstve 302,60 ton v sume 3.616.070,- Sk (po prepočte 120.031,53 eur).
Podľa predložených medzinárodných nákladných listov žalobcom prepravu tovaru pre deklarovaného odberateľa v Českej republike mali vykonať rôzny prepravcovia zo Slovenska, ale aj so sídlom v Maďarsku, a preto správca dane podľa čl. 5 a 19 nar. č. 2003/1798/ES požiadal o medzinárodnú výmenu informácií správcu dane z členského štátu Maďarsko (žiadosť zo dňa 03. 11. 2011) a podľa odpovede správcu dane (doručená dňa 13. 12. 2011) bolo zistené, že požadované skutočnosti nie je možné overiť, pretože maďarský prepravca M.KHEOPS Kft, Kiskunhálas, Maďarsko ukončil činnosť v roku 2011. Podľa predloženého CMR malo ísť o prepravu repky v množstve 32,43 ton, dátum nakladania 09. 09. 2008, miesto nakladania tovaru Mikuláš, bez uvedenia evidenčného čísla motorového vozidla, ktoré by malo prepravu vykonať a prepravovaný tovar bol žalobcom vyfakturovaný faktúrou č. 79308 pre spoločnosť PT - Group Trading s.r.o. registrovaný pre daň v členskom štáte CZ.
Ďalší prepravca Aréndás 2003 Kft, Maďarsko (predložené dva medzinárodné nákladné listy na prepravu repky s miestom nakladania tovaru Mikuláš, vykladania tovaru Uherské Hradište, CZ ako odosielateľ je uvedené Agraria Šaľa, a nie žalobca. Prepravovaný tovar bol vyfakturovaný faktúrou č. 79108. Z doručenej odpovedi dňa 20. 09. 2012 správca dane z iného členského štátu nepotvrdil požadované skutočnosti. Súčasný výkonný riaditeľ vyhlásil, že mu nebola odovzdaná žiadna dokumentácia spoločnosti a predchádzajúci zástupca spoločnosti vyhlásil, že dokumentácia bola zničená a predložil správu od hasičského zboru. Tento prepravca nemá v registri zapísanú činnosť v oblasti medzinárodnej nákladnej prepravy.
Správca dane žiadosťou o medzinárodnú výmenu daňových informácií zo dňa 03. 11. 2011 žiadal preveriť u maďarskej daňovej správy i prepravcu FOK-Adás Kft Maďarsko podľa predloženého medzinárodného nákladného listu, na ktorom neboli vyplnené údaje, resp. boli nečitateľné a prepravovaný tovar bol vyfakturovaný faktúrou č. 79008. Odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií bola doručená správcovi daň 24. 12. 2012, z ktorej súd zistil, že daňovník poprel, že by mal v preverovanom období odchodný vzťah so spoločnosťou PT Group Trading s.r.o. a Agrocontract Mikuláš, a.s. (žalobca). Uvedený označený prepravca v CMR poprel prepravu medzi spoločnosťami v mene týchto obchodníkov a priložené CMR nesúvisí s HÚ daňovníkom. Maďarská daňová správa nepotvrdila prepravu tovaru podľa predloženého CMR žalobcom a tiež nepotvrdila žiadnu prepravu tovaru, ktorú by tento označený maďarský prepravca vykonal pre účastníkov preverovaného obchodného prípadu.
Prepravovaný tovar, ktorý je vyfakturovaný faktúrou č. 79408, bol doložený CMR s dátumom nakládky tovaru 10. 09. 2008 s miestom nakládky Mikuláš a s miestom vykladania tovaru Uherské Hradište, Kunovice, CZ. Za prepravcu je označený A. Z., K. a prepravu mal vykonať trikrát podľa predložených CMR. Správca dane požiadal o vykonanie miestneho zisťovania Daňový úrad Považská Bystrica, ktorý vykonal u označeného daňového subjektu miestne zisťovanie 16. 11. 2011, spísal s ním zápisnicu a zistil, že v účtovných dokladoch za zdaňovacie obdobie roku 2008 sa nenachádzali žiadne písomné objednávky na prepravné služby od žalobcu ako dodávateľa a ani od označeného odberateľa v Českej republike. Tento daňový subjekt uviedol, že zabezpečoval prepravu repky, ale iba v rámci Slovenskej republiky a autodopravu si objednal A. Q., miestom nakládky bolo PD Dvory nad Žitavou s miestom vykládky Svinná.
Ďalší prepravca R. S., B., D. podľa dvoch CMR pripojených k faktúre č. 79308 mal zabezpečovať prepravu repky dňa 09. 09. 2008 s miestom nakládky Mikuláš a miestom vykládky Uherské Hradište, Kunovice, CZ. Taktiež mal vykonať prepravu repky 08. 09. 2008 podľa faktúry č. 79208 a dňa 03. 09. 2008 podľa faktúry č. 79008 s nakládkou tovaru Mikuláš a miesto vykladania tovaru Budapešť.
Správca dane vykonal dožiadanie na Daňový úrad Hurbanovo a podľa doručenej odpovede zo dňa 25. 11. 2011 Daňový úrad vykonal miestne zisťovanie u tohto označeného prepravcu, ktorý uviedol, že prepravné služby boli vykonané na základe ústnej objednávky Veľká Ryba, spol. s.r.o. Levice, ktorému aj služby fakturoval. Potvrdil uskutočnenie prepravy tovaru v jednotlivých dňoch, nie však podľa predložených CMR, ale podľa vlastných dokladov prevádzky vozidla nákladnej dopravy. V skutočnosti prepravu vykonal na trase Dvory nad Žitavou - Svinná - Dvory nad Žitavou, na trase Hurbanovo - Dvory nad Žitavou - Budapešť - Dvory nad Žitavou a podpis prepravcu na predložených dokladoch nepochádza od jeho šoféra.
Prepravca P. S., U. mal vykonať prepravu repky podľa predloženého CMR k faktúre č. 79408 s miestom nakládky tovaru Mikuláš a vykládky tovaru Uherské Hradište Kunovice, CZ a na základe miestneho šetrenia na dožiadanie správcu dane Daňový úrad Nové Mesto nad Váhom zaslal správcovi dane odpoveď o vykonaní miestneho zisťovania a výsluchu svedka, ktorý sa vyjadril, že prepravu repky v uvedený deň 10. 09. 2008 vykonal, avšak nie do Čiech, ako je deklarované na CMR, ale do sída Dvory nad Žitavou na Slovensku a podpisy sa nezhodujú s podpisom jeho vodiča.
K faktúre č. 79408 žalobca priradil i CMR na prepravcu N. M., C. H. R., prepravca E. C., N. Q., C., prepravca B. X., C. - Q., u ktorých príslušný daňový úrad na dožiadanie správcu dane žalobcu vykonal miestne šetrenie a označený prepravcovia jednoznačne uviedli, že preprava podľa označených dní bola vykonaná, avšak len v rámci Slovenska, a nie do Českej republiky s nakládkou repky Dvory na Žitavou alebo obec Mikulov Dvor, avšak objednávateľom prepravy nebol žalobca, ale zástupca spoločnosti Veľká Ryba Levice, s.r.o.
Prepravca B. X., C. - Q. mal podľa predložených CMR k faktúre č. 79408 vykonať prepravu repky s miestom nakládky tovaru Mikuláš a miestom vykládky tovaru Budapešť. Podľa predložených CMR k faktúre č. 79308 v štyroch prípadoch mal vykonať prepravu tovaru - repka s miestom nakládky Mikuláš a vykládka tovaru Budapešť.
Podľa predložených CMR k faktúre č. 79208 mal v štyroch prípadoch vykonať prepravu repky s miestom nakládky tovaru Mikuláš a miestom vykladania tovaru Budapešť a podľa predložených CMR k faktúre č. 79008 v piatich prípadoch mal vykonať prepravu tovaru - repka s dátumom nakladania tovaru Dvory nad Žitavou a miesto vykladania tovaru Budapešť. Správca dane požiadal o vykonanie miestneho zisťovania u označeného prepravu ako daňového subjektu miestne príslušného správcu dane Daňový úrad BA IIII, ktorý na žiadosť odpovedal dňa 23. 11. 2011 s označeným daňovým subjektom spísal zápisnicu 25. 11. 2011, ktorý uviedol, že prepravu repky z Dvora nad Žitavou do Budapešti vykonal dňa 08. 09. 2008, ale objednávateľom prepravy bola spoločnosť Veľká Ryba spol. s.r.o. Levice, ktorému službu fakturoval. Tento tovar bol podľa predloženého medzinárodného nákladného listu prevzatý spoločnosťou Mahart Kft Maďarsko a bolo to iba v jednom prípade, ostatné predložené CMR nevystavil, prepravu podľa nich nevykonal a takéto CMR ani nevlastní.
Vyjadrenie ďalšieho dopravcu BLOM 1. LV spol. s r.o. k faktúre č. 79208 sa nepodarilo získať z dôvodu nemožnosti vypočutia jeho štatutárneho zástupcu, ktorý nebol predvedený na výsluch ani na základe požiadavky správcu dane, pričom v spoločnosti došlo k predaju obchodných podielov, k zrušeniu bez likvidácie zlúčením s inou obchodnou spoločnosťou (opakovane), k zmene sídla a k zmene štatutárneho zástupcu (odpoveď dožiadaného správcu dane zo dňa 02. 12. 2011, 15. 05. 2012 ).
Prepravca R. Q., C. mal podľa dvoch predložených CMR k faktúre č. 79408 vykonať prepravu tovaru repky s miestom nakládky tovaru Mikuláš a miestom vykladania tovaru Budapešť. Podľa dvoch CMR k faktúre č. 79308 mal vykonať prepravu v dvoch prípadoch s miestom nakládky tovaru Mikuláš a miestom vykládky Budapešť, obdobne i podľa vystavenej faktúry č. 79208 malo ísť v dvoch prípadoch o takú istú medzinárodnú prepravu tovaru podľa predložených CMR s miestom nakládky tovaru Mikuláš a miestom vykladania tovaru Budapešť. Obdobne k faktúre č. 79108 boli pripojené dve CMR, podľa ktorých mal tento prepravca vykonať prepravu tovaru - repky s miestom nakladania tovaru Dvory nad Žitavou s miestom vykladania tovaru Budapešť alebo miestom nakladania tovaru Mikuláš a miesto vykladania tovaru Uherské Hradište, CZ. Aj v tomto prípade správca dane požiadal o miestne zisťovanie príslušný daňový úrad označeného prepravcu, a to Daňový úrad Trnava, z odpovedi ktorého súd zistil, že požadované skutočnosti preveril a miestne zisťovanie vykonal 29. 11. 2011, o čom spísal i zápisnicu, v ktorej prepravca prehlásil, že vykonal len jednu prepravu, a to na území Slovenska dňa 04. 09. 2008
s miestom nakládky tovaru Dvory nad Žitavou a miestom vykladania tovaru Svinná, avšak nie podľa predloženej CMR s miestom vykládky Uherské Hradište. Ostatné prepravy tovaru poprel.
Zo spisu tiež vyplýva a bolo nesporné, že označený prepravca X. L., R. mal vykonať prepravu tovaru podľa CMR s miestom nakladania tovaru Mikuláš a miesto vykladania tovaru Budapešť a tovar bol vyfakturovaný faktúrou č. 79408. Podľa vyfakturovaného tovaru faktúrou č. 79308 a pripojenej CMR mala byť vykonaná preprava obdobne ako i v prípade faktúry č. 79008, kedy mal tento prepravca vykonať prepravu tovaru s miestom nakládky tovaru Dvory nad Žitavou a miestom vykládky tovaru Budapešť. Tento prepravca mal vykonať podľa CMR pripojenej k faktúre č. 79208 prepravu tovaru s miestom nakládky tovaru Mikuláš a miestom vykladania tovaru Budapešť. Správca dane aj v tomto prípade požiadal o príslušný daňový úrad označeného prepravcu o miestne zisťovanie, o čom bola spísaná zápisnica 18. 11. 2011 a tento uviedol, že preprava tovaru do Budapešti sa uskutočnila, tovar priviezol do prístavu, kde ho čakal zamestnanec českej firmy PT - Group Trading s.r.o., jeho meno nevedel uviesť, nevedel predložiť žiadny doklad, ani dôkaz o odovzdaní tovaru konkrétnemu odberateľovi.
Správca dane dňa 01. 03. 2012 vypočul zástupkyňu žalobcu T. K., ktorej boli opätovne poskytnuté všetky dokumenty, ktoré má správca dane k dispozícií k nahliadnutiu, o čom bol spísaný záznam a z ústneho pojednávania zápisnica. Žalobca ako dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia priložil fotokópie tých istých dokladov, ktoré boli správcovi dane predloženého pri vykonávanej daňovej kontrole a pri vykonanom miestnom zisťovaní a to kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalobcom ako predávajúcim a odberateľom PT
- Group Trading s.r.o. ako kupujúcim, osvedčenie o registrácii platiteľa dane z pridanej hodnoty vydané pre odberateľa, výpis z účtu preukazujúci úhradu fakturovaných súm, súhrnný výkaz, fotokópie faktúr vyhotovených pre odberateľa a fotokópie výdajok, účet XXXXXX.
Správca dane po ukončení daňovej kontroly vo vyrubovacom konaní vydal rozhodnutie dňa 25. 04. 2014 č. 9412401/5/1616917/2014, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 v sume 112.671,84 (3.394.352,- Sk). S rozhodnutím nebol spokojný žalobca a v lehote stanovenej zákonom podal odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný finančný orgán, ktorý žalobou napadnutým rozhodnutím odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane.
Úlohou súdu potom bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri tovare, u ktorého dostatočne nepreukázal jeho dodanie odberateľovi do iného členského štátu.
V konaniach o žalobách podľa § 247 a nasl. OSP súd v intenciách žaloby (§ 249 OSP) predovšetkým skúma jej dôvodnosť a v procese preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá OSP) a dokazovanie na súde sa zásadne nevykonáva. Úlohou súdu v správnom súdnictva nie je nahradzovať činnosť správneho (daňového) orgánu pri zisťovaní skutkového stavu , ale len preskúmať „zákonnosť“ vydaného rozhodnutia, teda, či správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Správny súd teda nie je súdom skutkovým (okrem prípadov podľa § 250i ods. 2 OSP), ale súd posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia daňového orgánu.
Medzi účastníkmi nebol sporný skutkový stav, ako to namieta žalobca, čo správca dane, resp. žalovaný nevykonal, pretože žalobca nepoprel predaj tovaru - repka českému odberateľovi a zistený skutkový stav nenamietal v daňovom konaní. Rozdielny bol ich výklad § 43 zák. č. 222/2004 Z. z. platného v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach na danú vec (daňové transakcie žalobcu podľa daňových dokladov), či žalobca splnil podmienky nároku oslobodenia od platenia dane z pridanej hodnoty uplatnené pri tovare (repka olejná), ktorý mal podľa jeho tvrdenia a predkladaných dokladov (kúpna zmluva zo dňa 03. 09. 2008, faktúry, príjemka-výdajka-prevodka-dodací list, medzinárodné nákladné listy - CMR) dodať daňovému subjektu v Českej republike v septembri 2008 a či tieto predložené doklady právne relevantným spôsobom preukazujú dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že žalobca dodanie tovaru vyššie uvedenému odberateľovi v Českej republike preukazoval výlučne predložením listín označených ako
„príjemka-výdajka-prevodka-dodací list“, medzinárodných nákladných listov, ako i kúpnou zmluvou zo dňa 03. 09. 2008. Listiny označené ako „príjemka-výdajka-prevodka-dodací list“ sú v kolónke „prijal“ opatrené pečiatkou spoločnosti PT - Group Trading, s.r.o., Sokolovská 428/130, Praha 8 - Karlín ako deklarovaným odberateľom tovaru a nečitateľným podpisom. Takto (pečiatkou a podpisom) sú opatrené i medzinárodné nákladné listy v kolónke „tovar prevzal“, v ktorých je však uvedené ako miesto vykladania tovaru Uherské Hradište - Kunovice, resp. Brodské, Uherské Hradište. Pochybnosti o dovoze tohto tovaru do Českej republiky deklarovanému odberateľovi vznikli už na strane českej daňovej správy, ktorá v odpovedi na dožiadanie doručenom správcovi dane príslušnému pre žalobcu (v tom čase Daňový úrad Nové Zámky) uviedla, že nadobudnutie priznané zdaniteľnou osobou v Českej republike sa nezhoduje s údajmi zo systému VIES a existuje podozrenie, že tovar nebol dovezený do Českej republiky. Pri preverovaní tohto obchodu zástupca žalobcu dňa 26. 10. 2011 uviedol, že prepravu tovaru zabezpečoval odberateľ, ktorý sa zaviazal, že tovar opustí územie Slovenska a žalobcovi teda nie je známe miesto vykládky tovaru. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia medzi žalobcom a deklarovaným odberateľom, t. j. spoločnosťou PT
- Group Trading, s.r.o., nakoľko žalobca nevedel preukázať reálne dodanie tovaru tomuto odberateľovi. Pochybnosti vzbudzujú i doklady predložené žalobcom, ktoré mali preukázať vykonanie prepravy tovaru do Českej republiky, nakoľko dopravcovia, ktorí podľa predložených medzinárodných nákladných listov mali prepravu vykonať, vykonanie prepravy popreli, resp. jej vykonanie nepotvrdili a na tomto závere nič nemení ani výpoveď R. Q. a X. L., ktorí pri opakovanom výsluchu vykonanie prepravy do Českej republiky potvrdili, ale táto ich výpoveď je v rozpore s dokladmi, ktoré sami predložili (záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy) a taktiež je v rozpore i s výpoveďou B. X., ktorý uviedol, že títo dopravcovia pre neho vykonali vnútroštátnu prepravu, čo zodpovedá i záznamom o prevádzke vozidla nákladnej dopravy.
V predmetnej veci je potrebné vychádzať z jazykového výkladu ust. § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je platiteľ dane povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry (čo žalobca splnil) a kumulatívne i ďalšími dokladmi v závislosti od toho, či prepravu tovaru zabezpečil alebo vykonal odberateľ, resp. dodávateľ. Žalobca tvrdil, že prepravu zabezpečil alebo vykonal odberateľ. Je teda potrebné rozlišovať medzi tým, či odberateľ prepravu zabezpečí inou osobu a v takom prípade je žalobca ako platiteľ dane povinný predložiť prepravný doklad alebo iný doklad o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia (ust. § 43 ods. 5, písm. a/ vyššie citovaného zákona) a tým, či odberateľ prepravu tovaru vykoná sám a v takom prípade je žalobca povinný predložiť okrem iného i písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, (ust. § 43 ods. 5, písm. c/ vyššie citovaného zákona). Žalobca predložil medzinárodné nákladné listy opatrené pečiatkou deklarovaného dopravcu a nečitateľným podpisom, ale vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tieto listinné doklady nezodpovedajú skutočnosti a preprava v nich deklarovaná, nebola v skutočnosti vykonaná do Českej republiky, resp. ju nevykonali tam uvedení dopravcovia. Dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi v Českej republike teda nebolo potvrdené a preukázané, čo znamená, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu, ktoré je v štáte odoslania oslobodené od dane z pridanej hodnoty a daňová povinnosť prechádza na odberateľa tovaru. Dodanie tovaru do Českej republiky nepotvrdzuje ani kúpna zmluva zo dňa 03. 09. 2008 uzavretá medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou PT
- Group Trading, s.r.o. ako kupujúcim, predmetom ktorej mala byť repka olejná z úrady roku 2008 v množstve 1500 ton s termínom dodania od 03. 09. 2008 do 10. 09. 2008, v ktorej kupujúci prehlásil, že tovar, ktorý je predmetom zmluvy, bude prepravený na územie iného členského štátu. Zástupca odberateľa S. D., vo výpovedi ako svedok slovne potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov, avšak svoje tvrdenia nijako nepreukázal listinnými dôkazmi. Podľa názoru súdu takéto čestné vyhlásenia z hľadiska obsahového je možné považovať iba za právne nezáväzné tvrdenie S. D. ako splnomocneného zástupcu odberateľa žalobcu a pravdivosť takéhoto tvrdenia by mala byť vždy podložená takými dôkazmi o dodaní intrakomunitárneho tovaru, na základe ktorých je materiálne nepochybné, že tovar bol dodaný do iného členského štátu. Takýto dôkaz však predložený z jeho strany nebol. Z formulácie zmluvy nemožno zistiť, do ktorého členského štátu bude tovar prepravený, či tovar prepraví do iného členského štátu sám kupujúci, alebo či zabezpečí jeho prepravu. Ustanovenie § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov rozlišuje medzi zabezpečením prepravy inou osobou (ako dodávateľom alebo odberateľom) a jej vykonaním odberateľom alebo dodávateľom. Žalobca v predmetnej veci uviedol, že prepravu tovaru zabezpečoval odberateľ na vlastné náklady, a preto mu nie je známe ani miesto vykládky.
Z uvedených dôvodov potom žalobcovi nevzniklo právo na ním uplatnené oslobodenie do dane z pridanej hodnoty. Takýto názor súdu je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadrenom v rozsudku zo dňa 09. 12. 2010 v konaní pod sp. zn. 8Sžf/5/2010, v ktorom bola riešená identická právna problematika podľa Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. 05. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty. Túto Smernicu s účinnosťou od 01. 01. 2007 nahradila Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá v zásade na rovnakých princípoch upravuje zdaniteľné transakcie vrátane dodania tovaru a jeho nadobudnutia v rámci Spoločenstva.
Z článku 138 tejto smernice vyplýva, že „členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie lebo preprava tovaru začala“. Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 (v zmysle ktorej daňové orgány v predmetnej veci i postupovali a jej aplikácie sa domáhal i žalobca v podanej žalobe) teda kladie dôraz na dodanie tovaru a na jeho nadobudnutie zdaniteľným subjektom v inom členskom štáte, ku ktorému dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet a že v dôsledku tohto vývozu alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu odoslania. Uvedené znamená, že žalobca ako daňový subjekt, ktorý si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach repky olejnej, bol povinný preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný ním deklarovanému nadobúdateľovi, teda spoločnosti PT - Group Trading, s.r.o., na ktorú prešlo právo nakladať s tovarom ako jeho vlastník. Žalobcom predložené doklady (medzinárodné nákladné listy) odporujú výpovediam deklarovaných dopravcov, ktorí vykonanie prepravy do Českej republiky na základe žalobcom predložených medzinárodných nákladných listov nepotvrdili. Vykonanie prepravy do Českej republiky nemožno vyvodiť ani z opakovanej výpovede dopravcov R. Q. a X. L., nakoľko tieto výpovede sú v rozpore s ich predchádzajúcou výpoveďou, so záznamami o prevádzke vozidla nákladnej dopravy (ktoré sami predložili), ako i s výpoveďou B. X., ktorý uviedol, že u týchto dopravcov si objednal vnútroštátnu prepravu, ktorá bola i vykonaná. Zo žalobcom predložených listinných dokladov s poukazom na vykonané dokazovanie potom nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vývoze a dodaní tovaru do iného členského štátu. Medzinárodné nákladné listy sú predovšetkým dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy a v prípade, ak sa nepreukáže opak i o prevzatí zásielky dopravcom, čo vyplýva z čl. 9 vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Samotná existencia dokladov bez preukázania skutočnej fyzickej existencie dodania tovaru nie je relevantným dôkazom preukazujúcim uskutočnenie obchodu. Naviac z čl. 138 Smernice Rady č. 2006/112/ES jednoznačne vyplýva, že od dane je oslobodené len dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo územia štátu odoslania, ale v rámci Spoločenstva, a to predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet. Súd nemal pochybnosti o tom, že tovar z územia Slovenskej republiky do Českej republiky neprepravil žalobca ako deklarovaný dodávateľ, ani spoločnosť PT - Group Trading, s.r.o. ako deklarovaný odberateľ a nebolo preukázané ani to, že by táto spoločnosť mala prepravu do Českej republiky zabezpečiť, nakoľko to jednoznačne popreli vypočutí dopravcovia (resp. ich zástupcovia).
Dôraz na preukázanie skutočnej existencie dodávky tovaru (materiálne plnenie) deklarovanému odberateľovi pri uplatňovaní oslobodenia od dane z pridanej hodnoty vyplýva i z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-146/05 „Albert Collé“, ako i z rozsudku vo veci C-409/04 vo veci „Teleos plc.“, v abstrakte ktorého je výslovne uvedené, že k uplatneniu oslobodenia dodávky od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. V tejto súvislosti možno poukázať i na novšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 03. 2015 v konaní pod sp. zn. 8 Sžf 6-7/2014.
K námietke žalobcu v podanej žalobe, že nemôže niesť zodpovednosť za iný daňový subjekt, s ktorým riadne obchoduje a že daňové orgány sa nezaoberali otázkou daňového podvodu na strane odberateľa, t. j. spoločnosti PT - Group Trading, s.r.o., je potrebné uviesť, že pri nadobudnutí tovaru v rámci Európskej únie, teda pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru, nie je pohyb tovaru cez hranice jednotlivých štátov
monitorovaný, a preto nie je možné vylúčiť riziko vzniku daňových únikov. Súd je toho názoru, že žalobca v predmetnej veci takéto opatrenia smerujúce k zabráneniu vzniku daňového úniku, resp. podvodu v potrebnej miere neprijal, keď sa uistil len o tom, či odberateľ reálne existuje a či je platiteľom dane z pridanej hodnoty (ako sám uvádza v podanej žalobe), čo by mohlo postačovať pri vnútroštátnom obchode, ale nie v intrakomunitárnom obchode s následným uplatnením oslobodenia od dane z pridanej hodnoty. Nedôvodne sa uspokojil len s prehlásením odberateľa v kúpnej zmluve zo dňa 03. 09. 2008, že tovar bude prepravený na územie iného členského štátu (pričom ani nie je zrejmé do ktorého) a dostatočne si nepreveril okolnosti týkajúce sa jeho odberateľa, napr. pokiaľ ide vykonanie prepravy tovaru (či ju vykoná sám odberateľ, alebo ju zabezpečí inými dopravcami, kde bude tovar vyložený, kto ho preberie a pod.). Treba pripomenúť i tú skutočnosť, že deklarovaný odberateľ žalobcu nekonal prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu, ale na základe splnomocnenia zo dňa 01. 07. 2008 za neho konal S. D.. Žalobca si pri uzatváraní predmetného nepreveril ani to, či menovaný je skutočne oprávnený konať za odberateľa (napr. kontaktovaním štatutárneho zástupcu). Z vyššie uvedeného potom možno vyvodiť záver, že žalobca nekonal so starostlivosťou riadneho obchodníka a na jeho „intrakomunitárny obchod“ s deklarovaným odberateľom nemožno aplikovať rozsudok Súdneho dvora (štvrtej komory) vo veci C-271/06, Netto Supermarkt & Co. OHG proti Finanzamat Malchin (pričom jeho aplikácie sa žalobca domáhal), v zmysle ktorého oslobodenie od dane z pridanej hodnoty možno priznať, i keď podmienky na oslobodenie nie sú splnené, ale zdaniteľná osoba nemohla tento nedostatok zistiť ani so starostlivosťou riadneho obchodníka z dôvodu sfalšovania vývozného dokladu, ktorý predložil kupujúci.
Rozhodnutia daňových orgánov v predmetnej veci vychádzajú zo zistenia, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom (zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 11. 2008, teda v čase, kedy sa malo plnenie uskutočniť) stanovených podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri deklarovanom (ale nepreukázanom) vývoze tovaru do Českej republiky. Ustanovene § 43 vyššie citovaného zákona v znení do 30. 11. 2008 (ani v inom znení) podľa názoru súdu nikdy nevychádzalo z dobrej viery platiteľa dane (ako to tvrdí žalobca v podanej žalobe), ale vždy z objektívneho preukázania dodania tovaru do iného členského štátu. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 11. 2008 stanovoval striktné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Podmienkou bolo, aby uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré je deklarované účtovným dokladom, faktúrou so všetkými zákonnými náležitosťami, bolo zároveň reálne materiálne preukázané. Navyše, v prejednávanom prípade, keďže žalobca si nadmerný odpočet dane uplatňoval v súvislosti s oslobodením od platenia dane podľa ust. § 43 vyššie citovaného zákona, bolo predpokladom takéhoto postupu aj preukázanie, že nadobudnutý tovar bol v Českej republike i zdanený, čo sa však nepreukázalo (medzi inými rozsudok SD EÚ C-409/04 vo veci Teleos, na ktorý v podanej žalobe poukazoval i žalobca). K splneniu zákonných podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty bol preto žalobca povinný preukázať reálne dodanie tovaru spoločnosti v Českej republike. Žalobca si však uplatnil právo na odpočítanie dane na základe predložených faktúr z obchodu, existenciu ktorého nevedel reálne preukázať.
Žalobca v podanej žalobe poukazoval taktiež i na povinnosť súdnych a správnych orgánov v celom rozsahu uplatňovať výklad relevantných ustanovení práva Únie, ktoré podal Súdny dvor Európskej únie a v tejto súvislosti poukazoval i na staršiu judikatúru Súdneho dvora. Tu je potrebné uviesť, že v súlade s povinnosťou zabezpečiť úplnú účinnosť práva Únie je vnútroštátny súd, správny orgán alebo aj iný orgán, ktorý aplikuje vnútroštátne právo, povinný vykladať ho čo najviac v zmysle znenia a cieľov smernice, aby sa dosiahol smernicou sledovaný výsledok (okrem iných i Centrosteel, C-456/98. 13.7.2000. Zb. s. I-6007, bod 16, na ktorý poukazoval i žalobca) a túto povinnosť si správca dane, ako i žalovaný podľa názoru súdu splnili, keď okrem vnútroštátnej právnej úpravy aplikovali i výklad príslušných ustanovení Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Taktiež sa žalobca odvolával na niektoré rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, bolo však jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z ním uvádzaných rozsudkov a nielen poukazovať na niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. V prejednávanej právnej veci nebolo preukázané, že by sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí žalobca, ktorý nevedel preukázať (bola to jeho dôkazná povinnosť), že tovar vôbec opustil územie Slovenskej republiky a už vôbec nepreukázal, že sa tento dostal do dispozície ním označeného odberateľa. Zároveň v predmetnej právnej veci nebolo preukázané splnenie vecných a formálnych podmienok vzniku práva na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty upravené v Smernici 2006/112/ ES (čl. 138 ods. 1), v zmysle ktorého členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného
alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala.
Pokiaľ ide o žalobcu ako platcu DPH v nadväznosti na možnosť uplatnenia si nároku na oslobodenie dane je potrebné uviesť, že v záujme predchádzania právnej neistote, že malo byť v jeho záujme uzatvárať jasné obchodné transakcie tak, aby sa pri ich uzatváraní odstránilo všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov, overiť si informácie a skutočnosti o tvrdeniach svojich obchodných partnerov z krajín EU z hľadiska zákona o DPH, lebo inak následky nejasných a nekorektných záväzkovo právnych vzťahov pri vstupe do právnych vzťahov s iným právnymi subjektmi sa potom prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré zahŕňa aj následky vyplývajúce z daňových konaní, vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej ktorej zmluvnej strany. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR č. IV.ÚS 104/2012 (napr. i rozsudky NS SR č. 5Sžf/25/2011, č. 4Sžf/25/2011). Zákon ponecháva na zvážení každého daňového subjektu, akým spôsobom si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov. Súd je toho názoru, že neznalosť zákona neospravedlňuje („ignorantia iuris non excusat“). Daňový subjekt, ktorý podniká, má sa riadiť Ústavou SR a je povinný dodržiavať zákony, teda riadiť sa zákonom o DPH ako podnikateľ, ktorý má nielen práva voči štátu, ale aj povinnosti. Je povinnosťou žalobcu ako podnikateľa, pokiaľ je platcom DPH, aby si tieto povinnosti osvojil, tieto dodržiaval a riadil sa uloženými povinnosťami podľa zákona. Toto jednoznačne vyplýva i z § 2 zák. č. 1 o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ako to uvádza žalovaný, že o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka.
Krajský súd po vyhodnotení závažnosti dôvodov uvedených v žalobe vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného a vo vzťahu k obsahu pripojeného administratívneho spisu je možné konštatovať, že súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie záveru žalovaného správneho orgánu (v spojení s rozhodnutím správcu dane). Predovšetkým podľa názoru súdu možno prisvedčiť postupu daňového úradu, ktorý v pozícii prvostupňového správneho orgánu vydal po vykonanej daňovej kontrole, podľa rozhodnutie podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku, nakoľko v prejednávanej právnej veci však nebolo preukázané, žeby sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo, nakoľko žalobca nevedel preukázať, že tovar vôbec opustil územie Slovenskej republiky a už vôbec nepreukázal, že sa tento dostal do dispozície ním označeného odberateľa v Česku (napr. prejudiciálna otázka vo veci Mahagében) a zároveň v prejednávanej veci nebolo preukázané splnenie vecných a formálnych podmienok vzniku práva na oslobodenie dane upravené v smernici ES č. 2006/112/ES a § 43 ods. 1, 5, 8 zákona o DPH preto platiteľovi (žalobca) vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. pri predaji tovaru (repka).
V danom prípade žalobca nepochybne podľa predložených faktúr, kúpnej zmluvy, CMR a pod. deklaroval intrakomunitárne obchody s tovarom, avšak podľa výsledku daňovej kontroly (rozsiahle dokazovanie, výsledky MVI v Česku a Maďarsku, daňových orgánov) súd mal preukázané a považuje za potrebné uviesť, že intrakomunitárne obchody v rámci EU sú založené na tom, že tovarový obchod medzi osobami identifikovanými pre DPH v rôznych členských štátoch EÚ prebieha tak, že na strane dodávateľa dochádza k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru (miesto dodania tovaru je v členskom štáte dodávateľa), ktoré je oslobodené od dane a na strane odberateľa dochádza k intrakomunitárnemu nadobudnutiu tovaru (miesto nadobudnutia je v členskom štáte odberateľa), ktoré je zdaňované. V systéme uplatňovania dane v členských štátoch EÚ platí základný princíp výberu dane z pridanej hodnoty členským štátom určenia, pričom tento princíp zdaňovania tovaru v štáte určenia sa uplatňuje pri splnení určitých podmienok a znamená zdanenie tovaru v tom členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.
Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd námietky žalobcu v podanej žalobe týkajúcich sa nedostatočného zistenia skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie a pod. považoval za nedôvodné, lebo súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne
vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Členské štáty Spoločenstva sú povinné overovať daňové priznania zdaniteľných osôb, ich účtovné závierky a ostatné relevantné dokumenty, na čo poukazujú aj rozsudky Súdneho dvora EÚ, napr. č. C-132/06 vo veci Komisia vs. Taliansko zo 17. 07. 2008, č. C-188/09 z 29. 07. 2010, Profaktor Kulesza, lebo každá zdaniteľná osoba je povinná viesť dostatočne podrobné účtovníctvo s cieľom umožniť uplatnenie dane z pridanej hodnoty a jej kontrolu daňovým orgánom. Obdobne s prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (napr. uznesenie Ústavného súdu SR IV.ÚS 63/2014, II.ÚS 218/02, III.ÚS 198/07).
Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že daňové orgány posudzovali predmetnú vec podľa vyššie citovaného zákona v znení účinnom od 01. 10. 2012, takáto námietka sa ukázala ako nedôvodná. Daňové orgány v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vychádzali zo znenia vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase, kedy malo dôjsť k zdaniteľnému plneniu, teda do 30. 11. 2008 a ktorý taktiež vyžadoval preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu, pričom táto povinnosť zaťažuje daňový subjekt (v predmetnej veci žalobcu), ktorý si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty a žalobca túto dôkaznú povinnosť jednoznačne neuniesol.
S poukazom na vyššie uvedený záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami, § 43 ods. 1, 5, 8, a preto pri dodaní tohto tovaru mu vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH platného v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietnuť. Žalovaný správny orgán sa vecne správne vyporiadal s námietkami žalobcu a súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP musel prihliadnuť. Žalobca nemohol byť vyššie uvedenými rozhodnutiami daňových orgánov ukrátený na svojich právach, nakoľko sa dôsledne neriadil vyššie citovaným zákonom.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).