Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21S-93-2015.pdf
PDF · 115.04 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/93/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Dolný Kubín, Radlinského 1713/36, 026 26 Dolný Kubín, proti žalovanému: Mesto Dolný Kubín, Hviezdoslavovo námestie č. 1651/2, 026 01 Dolný Kubín, za účasti účastníka konania: Ing. H. U., F. XXXX/X, XXXXX D. X., v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 34180/7978/2014 zo dňa 18.12.2014, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. 34180/7978/2014 zo dňa 18.12.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou s poukazom na § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p., v spojení s § 250b ods. 5 O.s.p. domáha zrušenia rozhodnutia Mesta Dolný Kubín č. 34180/7978/2014 zo dňa 18.12.2014, právoplatným dňa 07.01.2015, ktorým Mesto Dolný Kubín podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov za použitia § 89a ods. 9 zákona č. 372/1990 Zb., odmietol poskytnúť informácie žiadané Ing. H. U., bytom D. X., F. XXXX/X. Mesto Dolný Kubín ako povinný subjekt v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. predmetným rozhodnutím odmietol poskytnúť informácie žiadané Ing. H. U. a to konkrétne: 2/ O akú právnu normu sa mestská polícia opiera pri posudzovaní rušenia nočného kľudu a podľa čoho je toto zistenie zmerané a vyhodnotené? 3/ Kto bol označený ako páchateľ priestupku a na základe čoho? 4/ Ako prebehlo objasňovanie a čo bolo predmetom objasňovania? Okresná prokuratúra Dolný Kubín na základe podnetu účastníka konania 02.03.2015 pod sp. zn. Pd 3/15/5503 proti rozhodnutiu Mesta Dolný Kubín č. 34180/7978/2014 zo dňa 18.12.2014, právoplatný dňa 07.012015, podala protest prokurátora. Mesto Dolný Kubín nevyhovelo protestu a listom č. 14401/4994/2015-K.M. zo dňa 01.04.2015 predložilo protest prokurátora na rozhodnutie primátorovi Mesta Dolný Kubín. Primátor Mesta Dolný Kubín podanému protestu prokurátora rozhodnutím č. 20816/5957/2015 zo dňa 29.04.2015 nevyhovel. Svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate len tým, že nesúhlasí s názorom okresnej prokuratúry, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a okrem uvedenia čl. 26 ods. 4 Ústavy SR opätovne odkázal na ust. § 89a zákona o priestupkoch. Žalobca poukazuje na ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.z. a to § 2 ods. 1, § 8 ods. 1, § 9 ods. 2, § 12 ods. 1 a § 16 ods. 9, § 18 ods. 1, § 22 ods. 1. Ďalej tiež na ustanovenia § 3 ods. 1 Správneho poriadku, § 46, § 47 Správneho poriadku a tiež na ust. § 89a ods. 3, 9 a 10 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Mesto Dolný Kubín sa pri rozhodovaní o žiadosti o sprístupnenie informácií Ing. H. U. vyššie uvedenými ustanoveniami zákona dôsledne neriadilo a predmetným rozhodnutím bol porušený
zákon a to konkrétne ust. § 2 ods. 1 veta prvá, § 8 ods. 1, § 9 ods. 2, § 12 ods. 1, § 16 ods. 9, § 18 ods. 1 prvá veta, § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. a § 3 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní. Každé rozhodnutie o nesprístupnení informácií musí obsahovať základné náležitosti rozhodnutia ustanovené v § 47 zákona o správnom konaní. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia nemôže obsahovať len konštatovanie, že informácie sú chránené podľa určitého zákonného ustanovenia, ale povinná osoba musí v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysvetliť, prečo pod príslušné zákonné ustanovenia podradila požadovanú informáciu, akými úvahami sa pri tom riadila. Pri informáciách, kde musí byť pre ich nesprístupnenie splnených viacero podmienok, musí povinná osoba uviesť, prečo považuje za splnené všetky tieto podmienky. Povinná osoba musí takto zdôvodniť nesprístupnenie každej konkrétnej požadovanej informácie, resp. každého konkrétneho druhu z požadovaných informácií. Rozhodnutie Mesta Dolný Kubín zo dňa 18.12.2014, ktorým čiastočne odmietol sprístupnenie informácií pod bodom 2 až 4 žiadosti, však vyššie uvedené zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa. Možno konštatovať, že odôvodnenie označeného rozhodnutia je nedostatočné a nevysvetľuje právne úvahy a postupnosť krokov, ktoré správne orgány viedli k vydaniu rozhodnutia. Povinný orgán sa obmedzí len na krátky súhrn žiadaných informácií, priebeh celého konania, vrátane podania protestu prokurátora a opätovnú citáciu ustanovenia osobitného predpisu - § 89a ods. 9 zákona o priestupkoch. Žalovaný však bližšie nevysvetlil, z akého dôvodu na vec aplikoval citované ustanovenie zákona o priestupkoch a na základe akých skutočností dospel k záveru, že údaje pod bodom 2 až 4 žiadosti o akú právnu normu sa mestská polícia opiera pri posudzovaní rušenia nočného kľudu a podľa čoho je toto zistenie zmerané a vyhodnotené, ako prebieha objasňovanie a čo je predmetom objasňovania sú údajne z evidencie priestupkov. Zákon o priestupkoch v § 89 ods. 3 upravuje, ktoré údaje obsahuje evidencia priestupkov. Z odôvodnenia rozhodnutia však žiadnym spôsobom nie je zrejmé, pod ktoré údaje z evidencie priestupkov by informácie žiadané pod bodom 2 až 4 žiadosti mali patriť. Všeobecný odkaz na ustanovenie osobitného právneho predpisu bez bližšieho ozrejmenia, jeho aplikácie a uvedenia úvah, ktorými sa povinná osoba riadila, keď požadované informácie podradila pod údaje z evidencie priestupkov pre riadne odôvodnenie rozhodnutia rozhodne nepostačuje. Pokiaľ ide o časť žiadosti o poskytnutie informácie o tom, kto bol označený ako páchateľ priestupku - bod 3 žiadosti, v tomto smere je postup správneho orgánu hodnotený ako správny a zákonný. Ak by malo byť súčasťou takej informácie uvedenie konkrétneho mena páchateľa. Čo sa týka ďalších bodov žiadosti žiadateľa 2 až 4, keďže správny orgán sa nevysporiadal s dôvodmi, pre ktoré by mu nevyhovel, nie je možné postup Mesta Dolného Kubína posúdiť ako zákonný. Treba však podotknúť, že informácia, na základe akých právnych noriem mestská polícia posudzuje prípady rušenia nočného kľudu, aké dôkazy za účelom objasnenia týchto skutkov vykonáva, nevykazuje také okolnosti, ktoré by bolo možné podradiť pod ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.z. ako informácie, ktoré nemožno poskytnúť. Rovnako takéto informácie nie sú údajmi z evidencie priestupkov podľa § 89a ods. 3 zákona o priestupkoch, preto nebolo namieste aplikovať ust. § 89 ods. 9 zákona o priestupkoch, podľa ktorého na poskytovanie údajov z evidencie priestupkov sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o sprístupňovaní informácií. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie, ktoré súdu bolo doručené dňa 10.07.2015. Žalovaný uviedol, že obmedzenie prístupu k informáciám je možné len na základe zákona, pričom týmto zákonom môže byť nielen zákon o slobode informácií, ale aj iný zákon. V zmysle podanej žiadosti zo dňa 30.06.2014 je týmto osobitným predpisom zákon o priestupkoch, ktorý poskytuje ochranu informáciám vo veciach priestupkového konania. Ide o informácie, ktoré sa môžu poskytnúť iba presne zákonom vymedzeným osobám. Pri poskytovaní informácií z priestupkového konania, ktoré je konaním trestného charakteru sa okrem obmedzenia obsiahnutého v § 89a ods. 9 zákona o priestupkoch uplatňuje obmedzenie prístupu k informáciám zakotvené v ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií. Takéto obmedzenie prístupu k informáciám je v súlade s čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. Žiadateľ vo svojej žiadosti požadoval poskytnutie informácií týkajúcich sa priestupkového konania vo veci priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch - rušenie nočného kľudu. Tieto informácie tvoria v zmysle § 89a ods. 3 písm. h) spôsob vybavovania veci a teda poskytnutie týchto údajov by bolo v rozpore s ust. § 89a ods. 9 zákona o priestupkoch. V súlade s citovanou a súvisiacou právnou úpravou, povinná osoba vydala dňa 18.12.2014 rozhodnutie, ktorým požadované informácie žiadateľovi odmietla poskytnúť. Žalovaný navrhol, aby žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.
Účastník konania k žalobe uviedol, že predmetom jeho žiadosti neboli osobné informácie, ale kto bol označený ako páchateľ priestupku v súvislosti k veci, čiže či sa jednalo o majiteľa, náhodnú obsluhu a iné.
Krajský súd v Žiline v predmetnej veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania pri aplikácii § 250f ods. 1 a 2 O.s.p.. Žalobca, žalovaný a účastník konania vyslovili súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
Krajský súd v Žiline rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 18.11.2015 za splnenia podmienok § 250f ods. 1, 2 O.s.p. s použitím § 156 ods. 3 O.s.p..
Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vrátane postupu správneho orgánu mal za to, že rozhodnutie je potrebné zrušiť pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) a d) O.s.p. a to pre nesprávne právne posúdenie veci a nedostatok dôvodov a to z nasledovných dôvodov:
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy, pričom je pre nich rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Úlohou správneho súdu nie je namiesto správneho orgánu vykonávať dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, ani meniť, či dopĺňať odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu. Správnemu súdu zásadne patrí kasačná súdna kontrola, t.j. preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal. Súd môže vykonať dokazovanie, pri ktorom verifikuje a dopĺňa dôkazy, ktoré boli vykonané v správnom konaní. To však neznamená, že by mal nahrádzať činnosť správnych orgánov a namiesto správneho orgánu vykonávať dokazovanie v zásadnom smere. Iný postup zo strany správneho súdu by znamenal narušenie zásady deľby moci na výkonnú a súdnu.
Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Podľa čl. 26 ods. 2 vety prvej Ústavy SR každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.
Podľa § 26 ods. 4 Ústavy SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
Podľa § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p., prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone.
Podľa § 249 ods. 3 O.s.p., prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.
Podľa § 250b ods. 5 O.s.p., prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.
Podľa § 250 ods. 6 O.s.p., účastníkom konania o žalobe prokurátora je prokurátor, účastníci správneho konania a správny orgán podľa odseku 4.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z., prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa
bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z., ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a) nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon.
Žaloba prokurátora predstavuje osobitný prostriedok preskúmavania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov z hľadiská toho, že sám účastník sa necíti ukrátený na svojich právach a preto takúto žalobu nepodal. Samotná žaloba prokurátora slúži k plneniu úloh prokuratúry v zmysle ustanovení zákona č. 153/2001 Z.z., chráni objektívne právo, pričom prokurátor postupujúc v zmysle ust. § 249 ods. 3 O.s.p. pri jej podaní dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/440/2009 je potrebné, aby prokurátor posudzoval každý prípad so zreteľom na všetky okolnosti prípadu v zmysle proporcionality výsledku zamýšľaného žalobou a práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere - § 249 ods. 3 O.s.p..
Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.
Podľa § 2 ods. 1 zákona, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
Podľa § 3 ods. 1 zákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícií.
Podľa § 8 ods. 1 zákona, ak požadovaná informácia tvorí utajovaná skutočnosť podľa osobitného zákona (napr. zákon č. 100/1996 Z.z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovanej ochrane informácií, § 38 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách, § 122 Trestného zákona, § 23 zákona č. 511/1992 o správe daní a poplatkov), alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis.
Podľa § 16 ods. 9 zákona, povinná osoba umožní každému bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu nahliadnuť, robiť si výpisy alebo odpisy alebo kópie zo spisov a z dokumentácie.
Podľa § 16 ods. 10 zákona, povinná osoba pritom urobí opatrenia, aby nazretím do dokumentácie neboli porušené povinnosti podľa § 8 až 12.
Podľa § 18 ods. 1 veta prvá zákona, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise.
Podľa § 22 ods. 1 zákona, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zák. č. 71/1967 Zb.).
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 89a ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, evidencia priestupkov obsahuje tieto údaje o priestupku a jeho páchateľovi: a) titul, meno a priezvisko, b) rodné číslo alebo dátum narodenia, ak páchateľ nemá rodné číslo, c) adresu pobytu, d) štátnu príslušnosť, e) údaj o doklade totožnosti, f) miesto, dátum a čas spáchania priestupku, g) označenie priestupku vrátane príslušného ustanovenia zákona, stručný popis skutku a následok jeho spáchania, h) spôsob vybavenia veci, i) uloženú sankciu a ochranné opatrenie, j) označenie a sídlo správneho orgánu, ktorý priestupok prejednal, k) dátum prejednania priestupku v blokovom konaní alebo dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, l) evidenčné číslo pokutového bloku alebo bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, alebo registratúrnu značku právoplatného rozhodnutia.
Podľa § 89a ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb., údaje z evidencie priestupkov sa poskytujú a) osobe uvedenej v evidencii, b) súdom, c) orgánom činným v trestnom konaní, d) orgánom oprávneným objasňovať priestupky a správnym orgánom oprávneným prejednávať priestupky aj podľa osobitného zákona, e) iným orgánom, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon, f) súdom, justičným a správnym orgánom iných štátov.
Podľa § 89a ods. 5 zákona č. 372/1990 Zb., údaje z evidencie priestupkov poskytuje na základe písomnej žiadosti správny orgán príslušný na prejednanie priestupku, v ktorého územnom obvode má žiadajúci trvalý pobyt alebo sídlo.
Podľa § 89a ods. 6 zákona č. 372/1990 Zb., osobe podľa odseku 4 písm. a) sa na základe písomnej žiadosti poskytujú z evidencie priestupkov všetky údaje o nej a o jej priestupku; orgánom podľa odseku 4 písm. b) až f) sa údaje poskytujú v rozsahu spôsobom a v lehotách ustanovených v osobitnom zákone alebo v medzinárodnej zmluve.
Podľa § 89a ods. 9 zákona č. 372/1990 Zb., na poskytovanie údajov z evidencie priestupkov sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o sprístupňovaní informácií (zákon č. 211/2000 Z.z.)..
Podľa § 89a ods. 10 zákona o priestupkoch, evidencia priestupkov je neverejná.
Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že účastník konania žiadosťou zo dňa 30.06.2014, doručenou na Mestský úrad v Dolnom Kubíne dňa 30.06.2014, sa domáhal poskytnutia informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, pričom uviedol, že na stránke Mesta Dolný Kubín za obdobie od 01.05.2014 do 31.05.2014 v odseku uvádzate dňa 12.05.2014 v čase 22:19 hod. bol na MsP Dolný Kubín prijatý telefonický záznam o porušovaní nočného kľudu v bloku 2973 na ulici M. Hattalu. Vyslaná hliadka na mieste zistila, že oznam je opodstatnený, nakoľko v jednom z bytov bola pustená hlasitá reprodukovaná hudba. Po objasnení bola vec vybavená sankciou vo forme uloženia blokovej pokuty. Účastník konania žiadal o sprístupnenie informácií: 1. Podľa čoho a ako hliadka zistila a posúdila, že sa jedná o porušenie nočného kľudu ? 2. O akú právnu normu sa MsP opiera, pri posudzovaní rušenia nočného kľudu a podľa čoho je toto zistenie zmerané a vyhodnotené ? 3. Kto bol označený ako páchateľ priestupku a na základe čoho ? 4. Ako prebehlo objasňovanie a čo bolo predmetom objasňovania ?
Žalovaný podaním zo dňa 07.07.2014 vo vzťahu k žalobcovi uviedol nasledovné:
K bodu 1:
Na základe opakovaného telefonického oznamu obyvateľov bytovky a osobnej prítomnosti vyslanej hliadky na mieste. K bodu 2: Priestupky proti verejnému poriadku v zmysle 47 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch. K bodu 2, 3, 4: Je vydané rozhodnutie. Podanie je datované zo dňa 07.07.2014.
Mesto Dolný Kubín rozhodnutím zo dňa 07.07.2014 podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. s použitím § 89a ods. 9 zákona o priestupkoch rozhodol tak, že požadované informácie vo vzťahu k účastníkovi konania odmietlo poskytnúť.
Proti tomuto rozhodnutiu bolo zo strany účastníka konania podané odvolanie, o ktorom rozhodol primátor žalovaného dňa 27.8.2014 pod č. 27327/7233/2014 tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. Odvolací orgán konštatoval, že pri poskytovaní informácií z priestupkového konania, ktoré je konaním trestného charakteru sa uplatňuje obmedzený prístup k informáciám zakotvený v ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám a v § 89a ods. 9 zákona o priestupkoch. Obmedzenie sa týka všetkých údajov vedených v evidencii priestupkov. Takéto obmedzenie prístupu k informáciám je v súlade s čl. 26 ods. 4 Ústavy SR.
Ďalej bolo z administratívneho spisu zistené, že proti predmetnému rozhodnutiu bol podaný protest a to Okresnou prokuratúrou Dolný Kubín pod č. Pd 74/14/5503-5 zo dňa 21.10.2014, doručené na Mestský úrad dňa 23.10.2014. Okresná prokuratúra považovala rozhodnutie za nezákonné. Rozhodnutím pod č. 32434/7978/2014 zo dňa 19.11.2014 Mesto Dolný Kubín vyhovelo protestu prokurátora a zrušilo rozhodnutie Mesta Dolný Kubín zo dňa 07.07.2014 v spojení s rozhodnutím primátora Mesta Dolný Kubín zo dňa 27.08.2014 pod č. 27327/7233/2014.
Žalovaný rozhodnutím pod č. 34180/7978/5/2014 V.A. zo dňa 18.12.2014 rozhodol tak, že informácie požadované v bodoch 2 až 4 žiadosti podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií s použitím § 89a ods. 9 zákona o priestupkoch a to: 2/ O akú právnu normu sa mestská polícia opiera pri posudzovaní rušenia nočného kľudu a podľa čoho je toto zistenie zmerané a vyhodnotené ? 3/ Kto bol označený ako páchateľ priestupku a na základe čoho ? 4/ Ako prebehlo objasňovanie a čo bolo predmetom objasňovania ? odmietlo poskytnúť. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na ustanovenia § 8 až § 13 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pričom žiadosť sa vzťahuje na informácie z priestupkového konania, žiadateľ nebol účastníkom tohto priestupkového konania. Priestupkové konanie je považované za konanie trestného charakteru a zákon o priestupkoch, ktorý v § 89a ods. 9 zakotvuje osobitné zákonné obmedzenie prístupu k informáciám.
Krajský súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo 15/2011, 6Sžp 22/2013, podľa ktorej predmetom prokurátorskej žaloby môžu byť aj právoplatné rozhodnutia správnych orgánov prvého stupňa, proti ktorým sú prípustné opravné prostriedky, pokiaľ účastník správneho konania nevyužil možnosť podať opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, a takéto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Bolo preukázané, že prokurátor podal žalobu v zmysle zákonného ustanovenia § 250b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku.
Predmetom posúdenia podľa podanej žaloby v predmetnej veci je otázka zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 34180/7978/5/2014 V.A. zo dňa 18.12.2014, ktorým nesprístupnil požadované informácie vo vzťahu k účastníkovi konania Ing. H. U., ktoré žiadal v žiadosti zo dňa 30.06.2014 pod bodmi 2 a 4. Žalobca namieta, že vo vzťahu k odmietnutiu sprístupnenia informácii, vo vzťahu k bodom 2 a 4 žiadosti, postup žalovaného nebol správny, nakoľko sa nevysporiadal s dôvodmi, pre ktoré účastníkovi konania nevyhovel. Žalobca považoval za správny postup žalovaného pokiaľ nevyhovel žiadosti účastníka konania v bode 3 žiadosti (kto bol označený ako páchateľ priestupku). Žalobca namieta, že informácia, na základe akých právnych noriem mestská polícia posudzuje prípady rušenia nočného kľudu, či aké dôkazy za účelom objasnenia týchto skutkov vykonáva nevykazujú také okolnosti, ktoré by bolo možné
podriadiť pod ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.z.. Predmetom posúdenia tak zostali otázky pod bodmi 2 a 4 žiadosti účastníka konania.
Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám upravuje postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám a taktiež zakotvuje prípadné obmedzenia prístupu k informáciám v ustanoveniach §§ 8 až 13. Žalovaný odmietol sprístupniť informácie pod bodmi 2 a 4 s odkazom na ust. § 89a ods. 9 zákona o priestupkoch, ktorý zakotvil osobitné zákonné obmedzenie prístupu k informáciám.
Súd dal za pravdu žalobcovi, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nie je zdôvodnené s poukazom na § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý je potrebné aplikovať s poukazom na ust. § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. aj na konanie v prípade žiadosti o poskytnutie informácii podľa tohto zákona. Z rozhodnutia žalovaného je len zrejmé, že žalovaný odmietol poskytnúť požadované informácie vo vzťahu k žiadosti účastníka konania a to : o akú právnu normu sa mestská polícia opiera pri posudzovaní rušenia nočného kľudu a podľa čoho je toto zistenie zmerané a vyhodnotené a ako prebehlo objasňovanie a čo bolo predmetom objasňovania. Správny orgán len konštatoval, resp. citoval ust. § 89a ods. 4 a ods. 9 zákona o priestupkoch tak, že bolo potrebné vydať rozhodnutie o odmietnutí poskytnúť informácie požadované v bodoch 2 až 4 žiadosti. Z rozhodnutia nie je zrejmé, z akých konkrétnych dôvodov bolo rozhodnuté o odmietnutí poskytnúť požadované informácie v bodoch 2 a 4 žiadosti. Žalovaný sa nevysporiadal s dôvodmi, pre ktoré žiadosti nevyhovel. S poukazom na ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadrením k podkladom rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov, správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností - § 3 ods. 4. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov. Správny poriadok demonštratívnym spôsobom uvádza okolnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí reagovať na dva okruhy problémov: a to na skutkové okolnosti a na právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a napokon ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať skutkové zistenia, ktoré sa buď vôbec nevykonali, alebo sa o nich správny orgán dozvedel až po vyhlásení rozhodnutia. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci. Aj podľa názoru súdu pri informáciách, kde musí byť pre ich nesprístupnenie splnených viacero podmienok, musí povinná osoba uviesť, prečo považuje za splnené všetky tieto podmienky. Povinná osoba musí zdôvodniť nesprístupnenie každej konkrétnej požadovanej informácie, resp. každého konkrétneho druhu požadovaných informácií. Rozhodnutie žalovaného tieto zákonné požiadavky na riadne zdôvodnenie rozhodnutia nespĺňa. Žalovaný bližšie nevysvetlil, z akého dôvodu na vec aplikoval citované ustanovenie § 89a ods. 9 zákona o priestupkoch a na základe akých skutočností dospel žalovaný k záveru, že údaje pod bodom 2 a 4 žiadosti sú údajmi z evidencie priestupkov.
Podľa názoru súdu však žalovaný vo vzťahu k žiadosti o poskytnutie informácie pod bodom 2, keď túto odmietol poskytnúť (o akú právnu normu sa mestská polícia opiera pri posudzovaní rušenia nočného kľudu a podľa čoho je toto zistenie zmerané a vyhodnotené) nepostupoval podľa názoru súdu správne (dôvod zrušenia podľa § 250j ods. 2 pís. a) O.s.p. - nesprávne právne posúdenie). Podľa názoru súdu nejde v uvedenej žiadosti, resp. v poskytnutí informácií vo vzťahu k tejto žiadosti, podľa ktorej by bolo konštatované, na základe akých právnych noriem mestská polícia posudzuje prípady rušenia nočného kľudu, či aké dôkazy za účelom objasnenia týchto skutkov vykonáva o také okolnosti, ktoré by bolo možné podradiť pod ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.z. ako informácie, ktoré nemožno poskytnúť.
Nejde v danom prípade podľa názoru súdu v poskytnutí takýchto informácii v zmysle § 89a ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch o evidenciu priestupkov, nakoľko ust. § 89a ods. 3 zákona o priestupkoch definuje, čo je evidencia priestupkov, ak osobitný zákon neustanovuje inak, a to pod pís. a) až l) a preto podľa názoru súdu nič nebránilo žalovanému vo vzťahu k tejto žiadosti (bod 2) účastníkovi konania poskytnúť mu takúto informáciu. Podľa názoru súdu v danom prípade nebolo namieste aplikovať ust. § 89a ods. 9 zákona o priestupkoch.
Vo vzťahu k žiadosti o poskytnutie informácie - bod 4 žiadosti, ako prebehlo objasňovanie a čo bolo predmetom objasňovania, bude potrebné objasniť resp. skonkretizovať vo vzťahu k požadovaným informáciám, v prípade zamietnutia poskytnúť takúto informáciu o aký údaj z evidencie priestupkov vo vzťahu k údaju o priestupku a jeho páchateľovi s poukazom na ust. § 89a ods. 3 pís. a) až l) zákona o priestupkoch by malo ísť (v uvedenom spočíva nedostatok dôvodov rozhodnutia s poukazom na § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.). Až na základe takéhoto zistenia, že ide o údaj z evidencie priestupkov podľa § 89a ods. 3 pís. a) až l) zákona o priestupkoch, alebo osobitného zákona, by mohlo dôjsť k odmietnutiu poskytnúť požadovanú informáciu postupom podľa zákona č. 211/2000 Z.z. resp. podľa §§ 89a ods. 9 zákona v spojení s § 89a ods. 4 zákona o priestupkoch, ktorý vymedzuje vo vzťahu ku konkrétnym subjektom je možné poskytnúť údaje z evidencie priestupkov Uvedené skutočnosti však v odôvodnení rozhodnutia žalovaného chýbajú.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu postupom podľa § 250j ods. 2 pís. a) a d) O.s.p.. Žalovaný v ďalšom konaní vo vzťahu k žiadosti pod bodom 2 - o akú právnu normu sa mestská polícia opiera pri posudzovaní rušenia nočného kľudu a podľa čoho je toto zistenie zmerané a vyhodnotené, nakoľko nebo namieste aplikovať ust. § 89a ods. 3, resp. 4 zákona o priestupkoch, túto informáciu vo vzťahu k účastníkovi konania sprístupní. Vo vzťahu k žiadosti pod bodom 4 - ako prebehlo objasňovanie a čo bolo predmetom objasňovania, nie je zrejmé, o aký konkrétny údaj podľa § 89 a ods. 3 pís. a) - l) zákona č. 372/1990 Zb. by malo ísť, toto bude potrebné skonkretizovať s odkazom práve na citované ust. § 89a ods. 3 zákona o priestupkoch s poukazom na nedostatok dôvodov pre zamietavé rozhodnutie vo vzťahu k tejto podanej žiadosti o informáciu.
O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobca síce bol úspešným účastníkom konania, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, resp. žalobcovi žiadne trovy z obsahu spisu ani nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.