Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10To/10/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.11.2015, v trestnej veci proti obžalovanému G. Y. pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. zo dňa 10.09.2014 takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

I./ obžalovaného G. Y., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom Z. - L., J. XXXX/X,

u z n á v a v i n n ý m , ž e

ako štatutárny zástupca spoločnosti D&P SK, s.r.o., Jalová 26, okres Snina, nevyplatil svojim zamestnancom

- Ing. W. M. mzdu za mesiac júl 2011 vo výške 600,- eur, za mesiac august 2011 vo výške 600,- eur a za mesiac september 2011 vo výške 15,29 eur, ako aj odmenu za práce vykonané podľa dohody o vykonaní práce za mesiac júl 2011 vo výške 425,25 eur a za mesiac august 2011 vo výške 281,88 eur, čím jej spôsobil škodu v celkovej výške 1.922,42 eur,

- V. B. mzdu za mesiac júl 2011 vo výške 470,84 eur a za mesiac august vo výške 391,85 eur, ako aj náhradu mzdy v sume 1.066,66 eur, čím mu spôsobil škodu v celkovej výške 1.929,35 eur,

v deň splatnosti, ktorým u Ing. W. M. bol 28. - 29. deň nasledujúceho mesiaca a u V. B. 28. deň nasledujúceho mesiaca, hoci v tento deň spoločnosť mala na výplatu dostatok peňažných prostriedkov, ktoré nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie svojej činnosti,

t e d a

ako štatutárny orgán právnickej osoby, ktorá je zamestnávateľom, nevyplatil svojmu zamestnancovi mzdu, inú odmenu za prácu a náhradu mzdy, na ktorých vyplatenie mal zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby, a týmto činom spôsobil väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á

Podľa § 214 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodených Ing. W. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M., X. W. XXXX/ X a V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, M., s ich nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

II./ Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku obžalovaného G. Y., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom Z. - L., J. XXXX/X, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom pre skutok kvalifikovaný ako prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

ako štatutárny zástupca spoločnosti D&P SK, s.r.o., Jalová 26, okres Snina, nevyplatil mzdu zamestnancovi V. B. za mesiac máj 2011 vo výške 280,11 eur, splatnú 28. dňa nasledujúceho mesiaca, na ktorú mal nárok podľa pracovnej zmluvy zo dňa 21.5.2010, hoci v termíne splatnosti spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov,

o s l o b o d z u j e, lebo skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obž. G. Y. uznaný za vinného z prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- ako štatutárny zástupca spoločnosti D&P SK, s.r.o., Jalová 26, okres Snina, nevyplatil mzdu zamestnankyni Ing. W. M. za mesiace júl 2011 vo výške 568,95 eur, z ktorej vykonal zrážku za príspevok zamestnanca na stravné lístky vo výške 31,05 eur a následne neposkytol tejto zamestnankyni stravné lístky za odpracovaných 20 dní v mesiaci júl, na úhradu, ktorých mal zamestnávateľ prispieť minimálne sumou 2,09 eur za každý odpracovaný deň, nevyplatil jej mzdu za mesiac august 2011 vo výške 568,60 eur, z ktorej vykonal zrážku za príspevok zamestnanca na stravné lístky vo výške 31,40 eur a následne neposkytol tejto zamestnankyni stravné lístky za odpracovaných 18 dní v mesiaci august, na úhradu, ktorých mal zamestnávateľ prispieť minimálne sumou 2,09 eur za každý odpracovaný deň, nevyplatil jej mzdu za mesiac september 2011 vo výške 15,29 eur, na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.10.2011 a následne na základe dodatku č. 1 k tejto pracovnej zmluve zo dňa 25.2.2011 a dodatku č. 2 zo dňa 1.6.2011, na ktorú mala nárok 28-29. dňa nasledujúceho mesiaca, hoci v termíne splatnosti spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov, a tiež podľa dohody o vykonaní práce zo dňa 22.6.2011 jej nevyplatil odmenu za vykonanú prácu za mesiace júl 2011 vo výške 425,25 eur a august 2011 vo výške 281,88 eur, čím svojím konaním spôsobil Ing. W. M. škodu celkom vo výške 1.986,55 eur,

- ako štatutárny zástupca spoločností D&P SK, s.r.o., Jalová 26, okres Snina, nevyplatil mzdu zamestnancovi V. B. za mesiace máj 2011 vo výške 280,11 eur, za júl 2011 vo výške 451,94 eur, z ktorej vykonal zrážku za príspevok zamestnanca na stravné lístky vo výške 18,90 eur a následne neposkytol zamestnancovi stravné lístky za odpracovaných 14 dní v mesiaci júl, na úhradu ktorých mal zamestnávateľ prispieť minimálne sumou 2,09 eur za každý odpracovaný deň, nevyplatil mu mzdu za

mesiac august 2011 vo výške 360,45 eur, z ktorej vykonal zrážku za príspevok zamestnanca na stravné lístky vo výške 31,40 eur a následne neposkytol zamestnancovi stravné lístky za odpracovaných 17 dní v mesiaci august, na úhradu ktorých mal zamestnávateľ prispieť minimálne sumou 2,09 eur za každý odpracovaný deň, nezaplatil mu odstupné vo výške 1.066,66 eur, na ktoré mal nárok podľa pracovnej zmluvy zo dňa 21.5.2010, a boli splatné vždy 28. dňa nasledujúceho mesiaca, hoci v termíne splatnosti spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov, čím svojím konaním spôsobil V. B. škodu celkom vo výške 2.274,25 eur.

Za to mu podľa § 214 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zákona a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona bol uložený peňažný trest vo výške 300,- (tristo) eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona mu pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Súčasne podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodených Ing. W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., X. W. XXXX/X a V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, M., s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podali obžalovaný a prokurátor, v zákonom stanovenej lehote, odvolanie. Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor upresnil, že ich odvolanie smeruje len proti výroku o treste.

Obžalovaný v písomnom odvolaní uviedol, že je nevinný.

Prokurátor odvolanie písomne doplnil o dôvody odvolania, kde uviedol, že okresný súd sa riadil ustanoveniami a a v rámci konania zabezpečil dôkazy pre náležité objasnenie prípadu. Preto rozsudok podľa neho vychádza z náležite zisteného skutkového stavu a žiadny z vykonaných dôkazov nemožno namietať či opakovať. Domnieva sa však, že prvostupňový súd pochybil čo do výroku o treste, keď trest uložený obž. Y. je v nepomere vzhľadom na okruh a obsah náplne obžalovaného v rámci vymedzenia práv a povinností s Ing. Q., ktorému súd uložil rovnaký trest, pretože „celú zodpovednosť" za chod spoločnosti v rámci dohôd spoločníkov a konateľa spoločnosti mal obž. G. Y.. Poukazuje aj na fakt, že na rozdiel od Ing. Q. bol obžalovaný už odsúdený v minulosti a teda uloženie identických trestov nie je na mieste. Vzhľadom na tieto skutočnosti na verejnom zasadnutí navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výroku o treste zrušil a sám obžalovanému uložil prísnejší peňažný trest.

Na podklade podaných odvolaní krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania sú sčasti dôvodné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že aj keď za účelom rozhodnutia vo veci samej prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom dôkazy boli vykonané spôsobom ustanoveným v Tr. poriadku, tak napriek tomu nevykonal všetky dôkazy potrebné pre spravodlivé rozhodnutie veci. Vytknúť je potrebné nevykonanie listinných dôkazov, najmä dodatkov k pracovnej zmluve, na ktoré prvostupňový súd výslovne poukazuje v skutkovej vete napadnutého rozsudku, ale aj zápisnice z valného zhromaždenia, o ktorú obžalovaný opiera svoju obranu, že bol na valnom zhromaždení zaviazaný nekonať za spoločnosť.

V súvislosti s tým je potrebné pripomenúť, že v zmysle ust. § 278 ods. 2 Tr. poriadku (všeobecne aj § 2 ods. 19 Tr. poriadku) ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5, môže súd pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Aplikujúc uvedené ustanovenie, zakotvujúce zásadu bezprostrednosti v súdnom konaní, okresný súd nemohol na nevykonané listinné dôkazy prihliadať.

Preto odvolací súd na verejnom zasadnutí dokazovanie doplnil a zistil, že skutkový stav, ako bol ustálený v napadnutom rozsudku, nie celkom zodpovedá vykonaným dôkazom a že nie všetky čiastkové útoky žalovaného prečinu sú trestným činom.

Trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného sa podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona dopustí ten trestne zodpovedný páchateľ, ktorý svojim úmyselným konaním ako štatutárny orgán právnickej osoby

alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov.

Z právnej vety výroku o vine je zrejmé, že prvostupňový súd považoval znaky uvedeného prečinu za naplnené vo variante, podľa ktorej obžalovaný ako štatutárny orgán právnickej osoby nevyplatil svojim zamestnancom mzdu, odmenu a odstupné, na ktorých vyplatenie mali nárok v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby a spôsobil činom väčšiu škodu.

V prvom rade z citovaného ust. § 214 ods. 1 Tr. zákona vyplýva, že toto ustanovenie neposkytuje ochranu každému finančnému nároku zamestnanca voči zamestnávateľovi, ale pre naplnenie objektívnej stránky predmetného trestného činu je nevyhnutné, aby išlo o nevyplatenie mzdy, platu alebo inej odmeny za prácu, náhrady mzdy alebo odstupného, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok.

Podľa (v stave účinnom do 31.08.2011) mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

Podľa zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

V zmysle za prácu vykonanú na základe dohody o vykonaní práce má zamestnanec nárok na odmenu.

Z ust. vyplýva, že zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancom v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

V zmysle uvedených ustanovení bolo potrebné posúdiť aj neuspokojené pracovnoprávne nároky zamestnancov V. B. a Ing. W. M., ktoré sú predmetom tohto konania. Nie všetky pracovnoprávne nároky uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku totiž možno podradiť pod niektorý z pracovnoprávnych nárokov vymenovaných v ust. § 214 ods. 1 Tr. zákona.

Z vykonaného dokazovania, najmä zo svedeckých výpovedí V. B. a Ing. W. M., z výplatných lístkov a zo znaleckého posudku z odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo, ale aj z výpovede obžalovaného vyplýva, že z pracovnoprávnych nárokov zamestnancov voči zamestnávateľovi spoločnosti D&P SK, s. r. o., ktoré sú v zmysle § 214 ods. 1 Tr. zákona mzdou, inou odmenou za prácu alebo náhradou mzdy, neboli vyplatené

- Ing. W. M. čistá mzda za mesiac júl 2011 vo výške 600,- eur (teda 568,95 eur a suma 31,05 eur zrazená na stravné lístky, ktoré ale zamestnankyni odovzdané neboli), za mesiac august 2011 vo výške 600,- eur (568,60 eur a suma 31,40 eur zrazená za stravné lístky neodovzdané zamestnankyni) a za mesiac september 2011 vo výške 15,29 eur, ako aj odmena za práce vykonané podľa dohody o vykonaní práce za mesiac júl 2011 vo výške 425,25 eur a za mesiac august 2011 vo výške 281,88 eur,

- V. B. čistá mzda za mesiac máj 2011 vo výške 280,11 eur, za mesiac júl 2011 vo výške 470,84 eur (451,94 eur a suma 18,90 eur zrazená na stravné lístky, ktoré ale zamestnancovi odovzdané neboli) a za

mesiac august vo výške 391,85 eur (360,45 eur a suma 31,40 eur zrazená za stravné lístky neodovzdané zamestnancovi), ako aj náhrada mzdy v sume 1.066,66 eur.

Zamestnávateľ uvedeným zamestnancom neposkytol ani príspevok na stravovanie, na ktorého poskytnutie bol povinný podľa . Tento príspevok však nie je mzdou, platom, inou odmenou za prácu, náhradou mzdy alebo odstupným a preto ich nevyplatenie nie je trestným podľa Tr. zákona. Z tohto dôvodu mal okresný súd nevyplatenie príspevku na stravovanie zo skutkovej vety vypustiť.

V tejto súvislosti nie je možné súhlasiť s tým záverom prvostupňového súdu, že z dôvodu uvedeného v Tr. poriadku nemohol do skutku zahrnúť aj nevyplatenie odstupného Ing. W. M. (teda správne náhrady mzdy podľa ).

Ustanovenie § 278 ods. 1 Tr. poriadku, v zmysle ktorého súd môže rozhodovať len o skutku uvedenom v obžalobnom návrhu, zakotvuje obžalovaciu zásadu v trestnom konaní a zároveň formuluje požiadavku zachovať totožnosť skutku, v tom zmysle, že o inom, než skutku uvedenom v obžalobe súd rozhodovať nemôže. Neznamená to však, že medzi skutkom uvedeným v obžalobe a skutkom uvedeným v rozsudku musí byť úplná zhoda. Totožnosť skutku je totiž podľa už dlhodobej súdnej praxe zachovaná vždy, keď je zachovaná podstata skutku. Táto je zachovaná alternatívne buď konaním páchateľa, alebo v spôsobenom následku, ktorý je významný z hľadiska trestného práva. Súd totiž musí prihliadať na tie zmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci dokazovania. Súdna prax teda pripúšťa odchýlky od skutkového stavu uvedeného v obžalobe či už tak, že sa k nemu pripoja nové skutočnosti v obžalobe neuvedené, alebo sa vynechajú niektoré skutočnosti v obžalobe uvedené, ak sa ukázali nesprávnymi, alebo že sa skutočnosti určitým spôsobom len modifikujú, pokiaľ sa tým nemení priamo podstata skutku.

Totožnosť skutku bude teda zachovaná aj pri zmenách v rozsahu následku. V predmetnej veci to znamená, že totožnosť skutku by bola zachovaná aj vtedy, ak by súd zistil, že páchateľ v deň splatnosti, uvedený v obžalobe, svojim zamestnancom, okrem mzdy, nevyplatil aj iné pracovnoprávne nároky uvedené v § 214 ods. 1 Tr. zákona. Vzhľadom na to, že prokurátor odvolanie čo do viny v neprospech obžalovaného nepodal, túto chybu už nie je možné napraviť, pretože by to bolo v neprospech obžalovaného (§ 322 ods. 3 Tr. poriadku).

Pre naplnenie skutkovej podstaty prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného sa ďalej vyžaduje, aby zamestnávateľ mal v deň splatnosti na výplatu vyššie uvedených nárokov finančné prostriedky, ktoré nevyhnutne nepotrebuje na zabezpečenie svojej činnosti. Zamestnávateľ pritom bude nevyhnutne potrebovať peňažné prostriedky na zabezpečenie svojej činnosti vtedy, ak bez ich okamžitého vynaloženia by mohlo dôjsť k bezprostrednému ohrozeniu činnosti zamestnávateľa.

Pracovnou zmluvou uzavretou medzi spoločnosťou D&P SK, s.r.o. a V. B. bol určený deň splatnosti mzdy na 28. deň nasledujúceho mesiaca. Jeho pracovný pomer skončil dňa 26.8.2011 (ako potvrdil aj obžalovaný v liste z 26.08.2011 adresovanom zamestnancovi). Preto náhrada mzdy patriaca V. B. podľa bola v zmysle v spojení s splatná dňa 28.09.2011.

Z pracovnej zmluvy uzavretej dňa 11.10.2010 medzi spoločnosťou D&P SK, s. r. o., a Ing. W. M. a z dodatkov č. 1 a 2 k nej z 25.02.2011 a z 01.06.2011 je zrejmé, že deň splatnosti bol pre predmetné obdobie dohodnutý na 28. - 29. deň v nasledujúcom mesiaci. Zo skutočnosti, že spolu sa tejto zamestnankyni vyúčtovala a vyplácala aj odmena za prácu vykonanú na základe dohody vyplýva, že pre vyplatenie odmeny bol dohodnutý rovnaký deň, ako pre výplatu mzdy.

Znaleckým dokazovaním z odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo bolo zistené, že v deň splatnosti mzdy, inej odmeny za prácu a náhrady mzdy v mesiacoch júl, august a september 2011 spoločnosť D&P SK, s. r. o., mala na ich výplatu dostatok peňažných prostriedkov, ktoré nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie svojej činnosti. Neplatí to však pre deň splatnosti mzdy za mesiac máj 2011, keď spoločnosť D&P SK, s. r. o., dňa 28.06.2011 žiadne finančné prostriedky nemala. Nemohla tak svojmu zamestnancovi V. B. vyplatiť mzdu za mesiac máj 2011. Keďže toto konanie obžalovaného, ktoré je potrebné posúdiť ako čiastkový útok pokračovacieho prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného, nenapĺňa všetky znaky tohto trestného činu, prvostupňový súd mal správne (vzhľadom na ponímanie

čiastkového útoku ako skutku - § 10 ods. 16 Tr. poriadku) v tejto časti obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku spod obžaloby oslobodiť.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, že on za nevyplatenie mzdy nemôže, lebo nedisponoval finančnými prostriedkami spoločnosti D&P SK, s. r. o., a že táto spoločnosť nemala financie, tak túto prvostupňový súd správne vyhodnotil ako účelovú.

Vychádzajúc z ust. a a o účtovníctve konateľ ako štatutárny orgán spoločnosti nesie zodpovednosť za riadne vedenie účtovníctva spoločnosti. Účtovníctvo spoločnosti D&P SK, s. r. o., bolo vedené na základe dokladov predkladaných obžalovaným a z nich je zrejmé, že spoločnosť ako zamestnávateľ mala v deň splatnosti dostatok finančných prostriedkov na výplatu mzdy, inej odmeny za prácu a náhrady mzdy svojim zamestnancom (s výnimkou vyššie uvedenou). Preto tvrdenia obžalovaného o nedostatku finančných prostriedkov nemožno vyhodnotiť inak ako nedôvodné.

Rovnako nedôvodné je aj tvrdenie obžalovaného, že on za neuspokojenie mzdových nárokov zamestnancov nezodpovedá, lebo rozhodnutím valného zhromaždenia bol zaviazaný nekonať za spoločnosť.

Z vykonaných dôkazov v prvom rade vyplýva, že žiadne takéto rozhodnutie valným zhromaždením spoločnosti D&P SK, s. r. o., prijaté nebolo. Naviac, ani takéto rozhodnutie valného zhromaždenia by obžalovaného nemohlo zbaviť zákonom stanovenej povinnosti vyplatiť zamestnancom spoločnosti mzdu, náhradu mzdy, či odmenu za prácu (§ 47 ods. 1 písm. a), § 69 ods. 4, § 118 ods. 1, či § 224 ods. 2 písm. c) Zák. práce), bolo by totiž v rozpore so zákonom. Zodpovednosti obžalovaného ako konateľa spoločnosti za riadne a včasné uspokojenie pracovnoprávnych nárokov zamestnancov spoločnosti vôbec nemohlo zbaviť jeho čestné prehlásenie z 03.08.2011, že nebude nijako konať za spoločnosť v mesiaci august 2011.

Vzhľadom na uvedené obžalovaný po objektívnej i subjektívnej stránke naplnil všetky pojmové znaky prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, pretože ako štatutárny orgán právnickej osoby, ktorá je zamestnávateľom, nevyplatil svojmu zamestnancovi mzdu, inú odmenu za prácu a náhradu mzdy, na ktorých vyplatenie mal zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby, a týmto činom spôsobil väčšiu škodu. Konal tak vo forme priameho úmyslu (§ 15 písm. a) Tr. zákona).

Odvolaciemu súdu, z dôvodu potreby odstrániť vyššie uvedené chyby, tak neostávalo nič iné, len napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a sám vo veci rozhodnúť.

Pokiaľ ide o výrok o vine, tak v bode I./ tohto rozsudku odvolací súd po úprave skutku (vypustením nevyplatenia príspevku zamestnávateľa na stravovanie) uznal obžalovaného za vinného z prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona. V bode II./ obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil, pretože skutok, spočívajúci v nevyplatení mzdy V. B. za mesiac máj 2011, nie je trestným činom.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu odvolací súd, vychádzajúc zo zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zákona, prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Čo sa týka spôsobu spáchania činu a jeho následok, je potrebné zdôrazniť, že trestný čin spáchal viacerými čiastkovými útokmi a následok spôsobil dvom zamestnancom.

Z poľahčujúcich okolností zistil okolnosť uvedenú v ust. § 36 písm. j) Tr. zákona, teda že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Priťažujúcu okolnosť (§ 37 Tr. zákona) nezistil žiadnu.

Z hľadiska hodnotenia osoby páchateľa a možnosti jeho nápravy nemožno prehliadnuť skutočnosť, že v prípade obžalovaného nešlo o prvé jeho protiprávne konanie, lebo už v minulosti sa trestnej činnosti

dopustil. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že aj keď sa na neho hľadí, ako by nebol odsúdený, rozhodnutím Okresného súdu Humenné bol uznaný vinným pre trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa Tr. zákona č. 140/161 Zb. a pre trestný čin podvodu podľa , za čo mu bol uložený peňažný trest vo výmere 30.000,- Sk.

Rovnako negatívne je potrebné hodnotiť aj postoj obžalovaného k plneniu svojich povinností konateľa spoločnosti a k následkom svojej trestnej činnosti, keď po spáchaní žalovaného trestného činu neprejavil ani najmenšiu snahu o uspokojenie pracovnoprávnych nárokov zamestnancov, ale vykonával len úkony smerujúce k uspokojeniu vlastných majetkových záujmov a uspokojoval svoje záväzky z majetku spoločnosti.

Po zhodnotení všetkých uvedených skutočností a keďže už v minulosti uložený peňažný trest k náprave obžalovaného neviedol, možno účel trestu dosiahnuť len trestom odňatia slobody, pričom za primeraný je potrebné považovať trest na spodnej hranici trestnej sadzby upravenej v súlade s § 38 ods. 3 Tr. zákona (1 rok až 44 mesiacov) vo výmere 1 roka, ktorého výkon vzhľadom na osobu obžalovaného a na okolnosti prípadu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 2 roky.

Keďže napadnutým rozsudkom boli s nárokom na náhradu škody poškodení odkázaní na občianske súdne konanie a výrok o vine, v ktorom mal výrok o náhrade škody svoj podklad, odvolaním napadol len obžalovaný, tak v zmysle § 322 ods. 3 Tr. poriadku odvolací nemohol zmeniť tento výrok v neprospech obžalovaného. Preto aj odvolací súd poškodených so svojim nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.