Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/70/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Nové Zámky, dieťa rodičov: Z. J., nar. XX.XX.XXXX, R. XXXX/X, Y.-Y., zastúpená advokátskou spoločnosťou: FARDOUS PARTNERS, s.r.o., Hlavná 6, Šaľa, IČO: 472 41 543 a E. F., nar. XX.XX.XXXX, Y., X. XX, zastúpený advokátkou: JUDr. Lucia Kuzmová, Hlavné námestie 7, Nové Zámky, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. -27 zo dňa 6. augusta 2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach ponechania maloletého dočasne v starostlivosti matky a úpravy styku p o t v r d z u j e a v časti výživného m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý s účinnosťou od 19.08.2015 prispievať na výživu maloletého E. sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

odôvodnenie:

Uznesením napadnutým odvolaním prvostupňový súd ponechal maloletého dočasne v starostlivosti matky, do právoplatného skončenia konania o úpravu rodičovských práv k maloletému. Súd dočasne uložil otcovi vyživovaciu povinnosť voči maloletému vo výške 200,- eur, ktoré výživné je povinný zasielať vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky, do právoplatného skončenia konania o úpravu rodičovských práv k maloletému. Napokon súd dočasne do právoplatného skončenia konania o úpravu rodičovských práv k maloletému upravil styk otca s maloletým tak, že otec má právo sa s dieťaťom stýkať každý párny týždeň v roku od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý kalendárny týždeň v roku v utorok o 17.00 hod. a dieťa odovzdá v stredu o 7.45 hod. v škole, ktorú dieťa bude navštevovať, s tým, že matka je povinná maloletého v mieste bydliska pripraveného odovzdať otcovi a otec je povinný vrátiť dieťa v mieste bydliska matky alebo v školskom zariadení.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii a vecne tým, že na základe predloženého návrhu a listinných dôkazov založených v spise sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a mal za to, že je osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, teda úpravy povinností a práv otca k maloletému dieťaťu a zároveň si to vyžaduje záujem na výchove maloletého dieťaťa. Matka návrhom podaným dňa 16.07.2015 prostredníctvom právnej zástupkyne žiadala, aby súd upravil rodičovské práva k maloletému E., pretože s otcom dieťaťa spolu nežijú a otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dobrovoľne neplní. Žiadala teda, aby súd zveril dieťa do jej osobnej starostlivosti, určil otcovi vyživovaciu povinnosť na dieťa vo výške 250,- eur mesačne upravil styk otca s dieťaťom z toho dôvodu, že dieťa nastúpi od septembra 2015 do školy. Predbežným opatrením podaným s návrhom na konanie žiadali dočasne upraviť osobnú starostlivosť o dieťa, vyživovaciu povinnosť dočasne určiť vo výške 200,- eur a taktiež určiť styk otca s dieťaťom.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec maloletého prostredníctvom právnej zástupkyne a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a to tak, že otcovi dočasne ukladá vyživovaciu povinnosť voči maloletému vo výške 100,- eur a maloleté dieťa súd zverí do striedavej osobnej starostlivosti matky a otca tak, že maloleté dieťa bude jeden týždeň s otcom a jeden týždeň s matkou opakovane, striedavá osobná starostlivosť o maloleté dieťa sa bude konať opakovane v stanovených časových obdobiach. Odovzdávanie dieťaťa sa bude konať vždy v nedeľu na adrese trvalého bydliska toho rodiča, ktorému končí aktuálny súdom stanovený styk s dieťaťom vždy o 17.00 hod. Rodič, ktorému končí styk s dieťaťom, je povinný v mieste svojho trvalého bydliska maloleté dieťa riadne pripraviť a odovzdať ho druhému rodičovi. Vo veci práv a povinnosti rodičov súd určuje, že ten rodič, ktorý má práve stanovený styk s dieťaťom nadobúda také práva a povinnosti, ako keby mal dieťa v osobnej starostlivosti a rodič, s ktorým na základe súdneho rozhodnutia práve nemá stanovený styk s dieťaťom nadobúda také práva a povinnosti ako keby nemal dieťa v osobnej starostlivosti. Dieťa bude mať trvalé bydlisko na adrese ako matka. Otec vyjadril zásadný nesúhlas s vykreslením povahy otca ako je uvedené v návrhu matky na úpravu práv a povinností a má za to, že matka sa pokúša otca vykresliť v negatívnom svetle v snahe docieliť pre ňu čo najpriaznivejšie rozhodnutie vo veci. Po odchode otca zo spoločnej domácnosti maloletý bol v starostlivosti matky a otec si ho brával aj na víkendy a počas tohto obdobia prispieval matke na jeho výživu sumou 200,-eur mesačne. Tento model starostlivosti sa však neosvedčil, nakoľko maloletý býval často po návrate k matke veľmi smutný a po odovzdaní dieťaťa sa musel otec opakovane vrátiť, aby ho upokojil. Z tohto dôvodu v záujme maloletého sa v máji 2015 rodičia dohodli na striedavej starostlivosti a takýto model odporučil aj detský psychológ, ktorý považoval za správne, aby bolo dieťa u otca nielen cez víkendy, ale aj počas pracovného týždňa kedy má dieťa iný režim a po nástupe do školy bude mať aj povinnosti. Nie je pravdou tvrdenie matky, že sa otcovi nie vždy podarilo splniť skutočnosť, že bude stíhať vyzdvihnúť maloletého zo škôlky, táto situácia sa nikdy nestala. Približne raz mesačne sa otec zúčastňuje na pracovnej porade, o ktorej vie dopredu, ak dieťa nestihne prísť včas vyzdvihnúť, zabezpečil odvoz dieťaťa zo škôlky vopred. Táto skutočnosť však maloletého nikdy negatívne neovplyvnila, pričom ostatné dni v mesiaci dokáže otec dieťa zo škôlky bez problémov vyzdvihnúť, čo aj urobil. Tento model vyhovoval aj maloletému a vôbec nie je pravda, že maloletý počas tohto obdobia bol citovo rozladený, nevedel sa orientovať v dohodách medzi rodičmi, nevedel kam patrí. Podľa odvolateľa bol maloletý počas obdobia striedavej starostlivosti oveľa viac vyrovnaný, vedel sa lepšie zaradiť. Preto má odvolateľ za to, že práve model striedavej starostlivosti je najvhodnejší a dokáže najlepšie zabezpečiť potreby maloletého. Čo sa týka úpravy vyživovacej povinnosti, otec má snahu dieťa finančne podporovať, platí futbalové tréningy, počas obdobia striedavej starostlivosti mu platil aj škôlku, uhrádzal bežné výdavky, platil výlety, nedávno mu kúpil bicykel. Otec dlžoby na telefónnych účtoch nemá, nevýhodné poistné zmluvy neuzatváral, čo sa týka dlhov z podnikania tieto spláca, v súčasnosti má stabilné zamestnanie, avšak jeho momentálny príjem je vo výške 415,- eur mesačne, pretože otcovi boli nariadené zrážky zo mzdy. Bežné výdavky otca sú nasledovné: podnájom - 150,- eur, telefón - 30,- eur, strava - 150,- eur, nafta - 30,- eur, internet - 10,80 eur a futbalové tréningy syna - 15,- eur. Pri súčasnom príjme otca otec nevie si dovoliť platiť na maloletého výživné v sume vyššej ako 100,- eur a túto sumu je ochotný platiť aj v prípade nariadenia striedavej starostlivosti. K odvolaniu doložil potvrdenie o príjme, z ktorého vyplýva za obdobie 1/2015 až 7/2015 čistá priemerná mzda vo výške 1.020,06 eur.

K doručenému odvolaniu sa vyjadrila matka prostredníctvom právnej zástupkyne. Uviedla, že v máji 2015 otec trval na striedavej starostlivosti s tým, že na maloletého nebude vôbec prispievať, pričom matka otcovi vyhovela na skúšobné obdobie, pretože jej záležalo na tom, aby bol syn šťastný a pokojný. Počas striedavej osobnej starostlivosti otec výživné neplatil, platil maloletému futbalové tréningy. Nie je pravdou, že by počas striedavej starostlivosti uhrádzal bežné výdavky na maloletého, kúpil mu iba nejaké oblečenie, ktoré však nebolo postačujúce. Otec popri zamestnaní trénuje futbal s malými deťmi v utorok a vo štvrtok, pričom aj z tejto činnosti má ďalší príjem. Počas dvojmesačnej striedavej starostlivosti bol maloletý značne dezorientovaný, citovo rozladený, nevedel sa orientovať v dohodách. V súčasnosti sa situácia zmenila, pretože maloletý nastúpil do základnej školy, má povinnosti a preto nie je vhodné, aby sa maloletý každý týždeň sťahoval aj so školskými vecami raz k otcovi a raz k matke. Otec maloletého často mení svoje názory, sám sa vyjadril, že striedavú starostlivosť nechce, keď maloletý pôjde do školy. Maloletý potrebuje stabilné výchovné prostredie, ktoré má u matky, pretože otec je časovo zaneprázdnený. Okrem svojej práci trénuje, žije a býva u svojej matky a nemá zabezpečené vlastné bývanie, ktoré by mohlo maloletému poskytnúť plnohodnotnú starostlivosť. Otec platil výživné iba počas obdobia kedy neprebiehala striedavá starostlivosť vo výške 100,- eur a žiadnym iným spôsobom neprispieval. Otcovi bol v rámci stanoveného predbežného opatrenia ponechaný priestor a možnosť podieľať sa na výchove maloletého rovnako ako v čase nefunkčnej striedavej starostlivosti. Matka

nebráni, aby sa otec kontaktoval s maloletým aj iným spôsobom. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil z dôvodu vecnej správnosti.

Právna zástupkyňa otca doplnila odvolanie o príjem otca, pretože predchádzajúce potvrdenie nebolo úplné a na podporu svojich tvrdení uviedla, že otec po materiálnej stránke zabezpečuje maloletého, predložila niekoľko pokladničných dokladov preukazujúcich kúpu oblečenia, obuvi, darčekov, školských pomôcok, úhradu za škôlku či zubárske výkony.

Kolízny opatrovník odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.

Z potvrdenia zamestnávateľa otca R.. X. - V., a.s. vyplýva, že za obdobie od 01/2015 - 7/2015 čistá mzda otca predstavovala sumu 1.020,06 eur mesačne a v tomto období boli otcovi vykonané exekučné zrážky 3.558,40,- eur.

Právna zástupkyňa matky vo svojom vyjadrení k doplnenému odvolaniu uviedla, že maloletý v septembri 2015 nastúpil do 1. ročníka ZŠ J. P. Y. - Y., matka mu kúpila školskú tašku, pomôcky do školy, oblečenie, platí mu stravu v škole a zabezpečuje výlety. Priložila doklady, ktorými preukazuje výdavky v júni 2015 - 184,13 eur (strava 90,98 eur, ošatenie a obuv 56,88 eur, lieky 24,18 eur, drogéria 12,09 eur) v júli 2015

- 455,23 eur (strava 245,46 eur, lieky 59,62 eur, škola 103,50 eur, darčeky 36,65 eur) v auguste 2015- 662,84 eur (strava 334,62 eur, plávanie 22,55 eur, škola 45,90 eur, nákupy Ikea 124,56 eur, lieky 87,69 eur, oblečenie 47,52 eur) v septembri 2015 - 329,53 eur (strava 247,61 eur, lieky 8,45 eur, drogéria 50,45 eur, škola 5,02 eur, oblečenie 18 eur) v októbri 2015 - 279,96 eur (strava 86,31 eur, oblečenie 185,31 eur, drogéria 8,34 eur). V súvislosti s výživným poukázala na Zákona o rodine, podľa ktorého dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (. písm. a) v spojení s a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Podľa pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa , ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia až 77 sa použijú primerane.

V zmysle súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 8 tohto ustanovenia o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.

Ust. obsahuje demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení, ktoré súd môže nariadiť. Podľa písm. a), aby platil výživné v nevyhnutnej miere.

V zmysle predbežné opatrenie zanikne, ak a) sa nepodá v súdom určenej lehote návrh na začatie konania, b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci, d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Z ust. a nasl. vyplýva, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaný nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

V odvolaní otec maloletého navrhol dočasne maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

V každej veci týkajúcej sa maloletých detí dominuje záujem maloletého dieťaťa. Dosiahnutie účinnej ochrany záujmov maloletých detí je zabezpečené aj inštitútom predbežného opatrenia podľa . Jedným z nevyhnutných predpokladov, za ktorých môže súd nariadiť predbežné opatrenie, je v zmysle ust. potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa na danej dočasnej úprave pomerov. Naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov predbežným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie predbežného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby dočasnej úpravy. Uvedené akcentoval aj účinným od 1.1.2012, kde podľa Dôvodovej správy k tomuto zákonu častým dôvodom nenariadenia predbežného opatrenia v konaniach starostlivosti súdu o maloletých bola skutočnosť, že navrhovateľ nevedel odôvodniť bezprostredne hroziacu ujmu, hoci inak navrhované opatrenie bolo v záujme maloletého dieťaťa. Preto pri nariaďovaní predbežného opatrenia v týchto konaniach od 1.1.2012 nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa na dočasnej úprave pomerov. V konaniach starostlivosti súdu o maloletých by preto súd mal pristúpiť k nariadeniu predbežného opatrenia nielen v prípadoch, ak riešenie situácie neznesie odklad, ale aj v prípade, ak je úprava predbežným opatrením v záujme maloletého dieťaťa.

Zásadne pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti a to aj predbežným opatrením, čo zákonodarca umožňuje, musí súd vychádzať zo záujmu dieťaťa. To je jediné kritérium, ktoré pri rozhodovaní musí zohľadniť. Názor rodičov na tento druh osobnej starostlivosti o dieťa je právne relevantný do tej miery, že súd nemôže nariadiť a to ani dočasne striedavú starostlivosť, ak o ňu nemajú obaja záujem. Preto nesúhlas len jedného rodiča s tým, aby sa o dieťa striedavo staral aj druhý rodič, ktorý má o striedavú starostlivosť záujem, súd nemusí zohľadniť a môže striedavú starostlivosť nariadiť (aj proti vôli druhého rodiča), avšak len za predpokladu, že to bude v záujme dieťaťa. Preto súd musí zvažovať každý prípad individuálne, pretože striedavá starostlivosť nie je inštitút, ktorý by mal riešiť problém rozhádaných resp. rozvádzajúcich sa rodičov, ale je namieste iba vtedy, ak týmto spôsobom budú lepšie zabezpečené potreby maloletého dieťaťa.

Každý rodič si pri formulovaní svojich predstáv o výchovnom pôsobení na dieťa musí uvedomiť, že dieťa je plnoprávny subjekt rodinnoprávnych vzťahov, nie ich objekt, prípadne niekto, o kom „sa rozhoduje". Dieťa má v zmysle zákona o rodine aj v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa právo vyjadrovať svoj názor ku všetkým veciam, ktoré sa ho týkajú. Jeho názoru musí byť venovaná primeraná pozornosť, a to tak rodičmi, ako aj všetkými štátnymi orgánmi a inštitúciami. Preto - pokiaľ dieťa primerane svojmu veku a rozumovej vyspelosti vyjadrí názor, že si striedanie starostlivosti podľa predstáv rodičov alebo len jedného z nich praje - súd by to mal zohľadniť pri svojom rozhodovaní ( Zákona o rodine i ).

Po oboznámení sa s danom vecou odvolací súd zistil, že bolo nesporné, že minimálne od decembra 2014 rodičia maloletého spolu nežijú, pričom maloletý zostal u matky. Bolo tiež nesporné, že v konaní vo veci samej sa matka domáha, aby bolo dieťa zverené jej, otec navrhuje predbežne nariadiť striedavú osobnú starostlivosť, takže na úprave rodičovských práv sa rodičia nevedia dohodnúť, pričom tento ich rozpor si vyžaduje autoritatívne rozhodnutie súdu. Od mája 2015 sa na základe dohody rodičov realizovala na skúšobnú dobu striedavá starostlivosť a skutočnosť akým spôsobom striedavá starostlivosť vplývala na maloletého hodnotia rodičia úplne odlišne. Nakoľko v tomto štádiu konania nie sú k dispozícii výsledky dokazovania, z ktorého by mohol súd získať najobjektívnejšie poznatky, treba konštatovať, že vzťahy medzi účastníkmi sú problematické, ich podania obsahujú protichodné tvrdenia a odlišné hodnotenie situácií a dôsledné skúmanie týchto vzťahov presahuje rámec konania o nariadení predbežného opatrenia. Stanovisko maloletého či mu striedavá starostlivosť oboch rodičov vyhovuje, nie je k dispozícií. Je však nepochybne v záujme maloletého dieťaťa stabilizovať jeho výchovné prostredie do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, teda do rozhodnutia súdu v merite veci. Odvolací súd pritom považoval za potrebné právne upraviť existujúci faktický stav starostlivosti o maloleté dieťa a to predbežným opatrením, ktorým sa tento stav stabilizuje (ponechaním tejto starostlivosti o maloleté dieťa matke). Tým sa totiž podľa názoru odvolacieho súdu dosiahne právna istota medzi účastníkmi konania v otázke osoby majúcej dieťa v permanentnej starostlivosti (s výnimkou období prípadnej úpravy styku) a zároveň sa vytvorí i právny podklad pre rozhodovanie o úprave styku (nakoľko dôvod pre úpravu styku je daný vždy len u toho rodiča, ktorý dieťa nemá vo svojej permanentnej starostlivosti a ktorý tak svoj výchovný vplyv môže uplatňovať spravidla len v rámci výkonu práva styku s maloletým dieťaťom). V tomto prípade ide len o faktické opatrenie, ktoré nepredvída otázku budúcej osobnej starostlivosti.

S poukazom na vyššie uvedené argumenty, nebolo potom dôvodným, aby súd na základe odvolacieho návrhu otca predbežným opatrením nariadil striedavú starostlivosť, nakoľko neboli osvedčené skutočnosti o jej potrebe a to vzhľadom na rozdielne tvrdenia rodičov ako na maloletého vplývala striedavá starostlivosť počas skúšobného obdobia a pokiaľ otec v odvolaní tvrdil, že striedavú starostlivosť odporúčal psychológ, tak dôkaz na túto skutočnosť nepredložil.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že v danom prípade boli naplnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia na uloženie povinnosti otcovi platiť na maloletého výživné, nakoľko otec maloletého si dobrovoľne riadne neplnil vyživovaciu povinnosť k maloletému, čo otec v odvolaní nenamietal. Odvolací súd preto považoval za dôvodné, aby bol otec v zmysle cit. zaviazaný platiť výživné v nevyhnutnej miere na maloleté dieťa. V konaní dosiaľ neboli komplexne preukazované možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Odvolací súd mal k dispozícii doklady o príjmoch rodičov, z ktorých vyplýva zárobok matky 879,90,- eur a otca vo výške 1.020,06,- eur. Za tejto situácie bolo potom dôvodným za výživné v nevyhnutnej miere ( ), považovať výživné vo výške 100,- eur mesačne na maloleté dieťa. Takto

dočasne určené výživné spolu s prídavkami na dieťa a primeraným výživným zo strany matky, ktorá má pravidelný mesačný príjem, iste umožní uspokojiť všetky základné potreby maloletého. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení predbežného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej. V konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie, v rámci ktorého budú zistené osobné, majetkové, zárobkové pomery na strane rodičov maloletého dieťaťa, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti a súd bude môcť vo veci meritórne rozhodnúť, sledujúc pritom primárne záujem maloletého dieťaťa.

Keďže predbežné opatrenie sa vydáva vo forme uznesenia, ktoré je v zmysle vykonateľné v danom prípade doručením, bez ohľadu na to, že nenadobudlo právoplatnosť, účinnosť uloženia vyživovacej povinnosti bola určená odo dňa doručenia prvostupňového rozhodnutia.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle potvrdil z dôvodu vecnej správnosti v časti ponechania maloletého v starostlivosti matky a v časti úpravy styku (osobitne nenapadnutého odvolacími dôvodmi avšak išlo o závislý výrok) a s použitím zmenil v časti výživného tak, že uložil otcovi povinnosť s účinnosťou od 19.08.2015, kedy mu bolo doručené napadnuté prvostupňové uznesenie, prispievať na výživu na výživu maloletého Jakuba sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

O trovách tohto odvolacieho konania bude v zmysle v spojení s , rozhodnuté pri rozhodovaní o náhrade trov základného konania.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.