Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Cob-168-2015.pdf
PDF · 106.95 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/168/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Player, s. r. o., so sídlom Kamenné pole 4556/10, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 810 797, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jiřím Martausom, advokátom, so sídlom Ul. 1. mája 113/19, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Sanmari s.r.o., so sídlom Belopotockého 3301/13, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 744 841, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 862 304, v konaní o zaplatenie 9.054,22 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/172/2012-302 zo dňa 29.12.2014, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/172/2012-302 zo dňa 29.12.2014 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Samostatným výrokom vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal toho, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 9.054,22 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 20.7.2012 do zaplatenia na tom základe, že dňa 1.10.2008 bola medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom uzavretá Zmluva o nájme nebytových priestorov v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 1.10.2008, ktorej predmetom bol odplatný nájom nebytových priestorov, nachádzajúci sa na prvom až treťom nadzemnom podlaží v polyfunkčnom objekte centrum, súpisné číslo XXXX, na pozemku parcely registra C-KN, evidované na katastrálnej mape č. 464/1, Okres Liptovský Mikuláš, Mesto Liptovský Mikuláš, katastrálne územie X. S., zapísaná na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Liptovský Mikuláš. Nájom bol dojednaný na dobu 10 rokov. Nájomný vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy, ukončil žalovaný výpoveďou zo dňa 18.2.2011. Výpovedná doba uplynula 31.5.2011. Nebytové priestory boli žalovanému ako prenajímateľovi odovzdané dňa 14.3.2012. Keďže nájomný vzťah sa skončil, žalobca opakovane vyzýval žalovaného na uzavretie novej dohody o užívaní nebytových priestorov a dohody o zabezpečení revízií a výkonu správy nebytových priestorov, avšak napriek opakovaným výzvam žalobcu so žalovaným nebola uzavretá žiadna dohoda o užívaní nebytových priestorov a ani dohoda o zabezpečení revízií a výkonu správy. Žalobca poukázal na to, že od 1.3.2011 do skutočného odovzdania nebytových priestorov, t.j. do 14.3.2012, všetky náklady na revízie a výkon správy nebytových priestorov, ako aj všetky platby za spotrebu energií a ostatné súvisiace spoločné náklady spojené s prevádzkovaním nebytových priestorov uhrádzal výlučne žalobca, napriek tomu, že táto povinnosť mu nevyplývala zo žiadneho zmluvného vzťahu. Táto povinnosť mu nebola uložená zákonom a ani súdnym rozhodnutím. Povinnosť uhrádzať tieto platby mal výlučne žalovaný, ktorý si ju bezdôvodne neplnil. Žalobca ďalej poukázal v žalobe a v svojich tvrdeniach na to, že užíval len časť nebytových priestorov, ale uhrádzal všetky platby za spotrebu energií, ako aj ostatné náklady priamo súvisiace s prevádzkovaním nebytových priestorov: revízie, výkon správy a ostatné spoločné náklady. Žalobca uviedol, že vystavil žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia faktúru č. 120175 zo dňa 12.7.2012 na sumu 9.054,22 Eur s DPH, o ktorú sa žalovaný
bezdôvodne obohatil. Suma 9.054,22 Eur s DPH pozostáva z alikvotnej časti nákladov na revíziu a výkon správy za obdobie od 1.3.2011 do 31.5.2011: štvrťročná kontrola EPS/69,65 Eur bez DPH, mesačná kontrola EPS/60 Eur bez DPH, štvrťročná revízia výťahu - administratíva/155/85 Eur bez DPH, výkon správy/375 Eur bez DPH. Za obdobie od 1.6.2011 do 31.3.2012: štvrťročná kontrola EPS/86,43 Eur bez DPH, mesačná kontrola EPS/480 Eur bez DPH, štvrťročná revízia výťahu - administratíva/1.039 Eur bez DPH, štvrťročná revízia výťahu predajňa/989,20 Eur bez DPH, ročná revízia kotolne/205,83 Eur bez DPH, výkon správy/2.500 Eur bez DPH. Z alikvotnej časti nákladov za spotrebu energií, za obdobie od 1.3.2011 do 14.3.2012: spotreba plynu/1.168,87 Eur bez DPH, vodné a stočné/430,35 Eur bez DPH. Alikvótna časť ostatných spoločných nákladov za obdobie od 1.3.2011 do 14.3.2012 vo výške 360 Eur bez DPH, a to z nákladov na spotrebu elektrickej energie na prevádzku výťahu (administratíva), na osvetlenie spoločných nebytových priestorov (schodište, garáž, serverovňa, kotolňa), poplatky za odvoz komunálneho odpadu a náklady na odvoz komunálneho odpadu. Žalobca uviedol, že žalovaný neoprávnene získal majetkový prospech na úkor žalobcu, čím mu spôsobil ujmu na majetku a žalovaný je povinný uhradiť to, čo bolo za neho zaplatené. Okrem povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie v sume 9.054,22 Eur, ktorá má charakter peňažného dlhu, žalobca uplatnil aj úrok z omeškania 8,75% ročne zo sumy 9.054,22 Eur od 20.7.2012 až do zaplatenia.
Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, § 676, § 451, § 454, § 456, § 458 Občianskeho zákonníka, v spojení s ust. § 261, § 1 Obchodného zákonníka skonštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 1.10.2008 uzavreli Zmluvu o nájme nebytových priestorov a súčasne Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov. Predmetom nájmu boli nebytové priestory v budove (stavbe) polyfunkčného objektu Centrum Liptovský Mikuláš, v Liptovskom Mikuláši, na ulici Hollého na prvom, druhom a treťom podlaží, špecifikované v článku II bod 2.3. a v prílohách č. 1 až 3 - pôdorysoch. Účel nájmu bol dohodnutý v článku III zmluvy a dodatku k zmluve. Výška a splatnosť nájomného bola dojednaná v článku V zmluvy a dodatku k zmluve. Čas, na ktorý bol nájom uzavretý, bol dojednaný v článku IV zmluvy na dobu určitú v trvaní 10 rokov od podpisu zmluvy obidvoma zmluvnými stranami, t.j. od 1.10.2008. Zmluva bola uzavretá v písomnej forme. Medzi účastníkmi ďalej nebolo sporné, že písomnou výpoveďou zo dňa 18.2.2011 vypovedal prenajímateľ (žalovaný) nájomnú zmluvu. Výpovedná doba uplynula 31.5.2011 a nebytové priestory boli odovzdané žalovanému 14.3.2012. Medzi účastníkmi konania ďalej nebolo sporné, že žalobca ako nájomca užíval predmet nájmu aj po uplynutí výpovednej doby, t.j. od 1.6.2011 do 14.3.2012. Žalovaný ako prenajímateľ po skončení nájmu nepodal na súde návrh na vypratanie nehnuteľnosti, a tým došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Pretože nájom bol dojednaný na dobu dlhšiu ako rok, obnovil sa o rok (t.j. od 1.6.2011 na dobu jedného roka). Okresný súd poukázal na to, že ust. § 9 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. je v pomere špeciality k prvému odseku ust. § 676 Občianskeho zákonníka, a keďže zákon č. 116/1990 Zb. nemá obdobné ustanovenie ako § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vzťahuje sa táto právna úprava v Občianskom zákonníku aj na nájom nebytových priestorov. Zmluva o výkone správy sa nevzťahuje na nebytové priestory podľa § 1 zákona č. 116/1990 Zb., ale vzťahuje sa na byty a nebytové priestory v bytových domoch podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V článku VII bod 7.4. zmluvy v znení dodatku sa zmluvné strany dohodli, že nájomca na vlastné náklady zabezpečí prevádzku predmetu nájmu. Za týmto účelom sa prihlási ako platca odberu energií a vody u všetkých dodávateľov. Nájomca taktiež mal zabezpečiť na vlastné náklady a zodpovednosť revízne kontroly výťahu, kúrenia, vzduchotechniky, protipožiarneho zabezpečenia a protipožiarneho vybavenia predmetu nájmu a mal znášať všetky náklady spojené s užívaním polyfunkčného domu. V článku VII bod 7.5. sa zmluvné strany dohodli, že nájomca sám znáša náklady na prevádzku súvisiacu s prípadným napojením predmetu nájmu na pult centrálnej ochrany alebo iné obdobné zariadenie. V článku VII bod 7.6. zmluvy v znení dodatku zmluvné strany dohodli, že nájomca sám znáša náklady na miestne poplatky za odvoz komunálneho odpadu a drobných stavebných odpadov. Ďalej v bode 7.14. zmluvné strany dohodli, že nájomca je povinný na vlastné náklady, bez zbytočného odkladu, odstrániť nedostatky zistené pracovníkmi kontrolných orgánov hygieny, požiarnej ochrany, bezpečnosti a ochrany zdravia a ďalších orgánov verejnej správy. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej poukázal na bod 7.16., bod 7.17., bod 7.19., bod 7.20. zmluvy, v spojení s bodom 7.21., 7.22. a uviedol, že predmet konania bol skutkovo vymedzený a právne kvalifikovaný žalobcom ako vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 9.054,22 Eur s DPH, vyúčtované faktúrou č. 120175 zo dňa 12.7.2012, ktoré pozostáva z alikvotnej časti nákladov za revízie a výkon správy za obdobie od 1.3.2011 do 31.5.2011: štvrťročná kontrola požiarnej signalizácie EPS 69,65 Eur bez DPH, mesačná kontrola EPS 60 Eur bez DPH, štvrťročná revízia výťahu - administratíva 155,85 Eur bez
DPH, výkon správy 375 Eur bez DPH. Za obdobie od 1.6.2011 do 31.3.2012: štvrťročná kontrola EPS 86,43 Eur bez DPH, mesačná kontrola EPS 480 Eur bez DPH, štvrťročná revízia výťahu - administratíva 1.039 Eur bez DPH, štvrťročná revízia výťahu - predajňa 989,20 Eur bez DPH, ročná revízia kotolne 205,83 Eur bez DPH, výkon správy 2.500 Eur bez DPH. Alikvotná časť nákladov za spotrebu energií za obdobie od 1.3.2011 do 14.3.2012: plynu 1.168,87 Eur bez DPH, vodného a stočného 430,35 Eur bez DPH. Za obdobie od 1.3.2011 do 14.3.2012: z alikvotnej časti ostatných spoločných nákladov vo výške 360 Eur bez DPH: náklady za spotrebu elektrickej energie na prevádzku výťahu (administratíva), osvetlenie spoločných nebytových priestorov (schodište, garáž, serverovňa, kotolňa), poplatky za odvoz komunálneho odpadu. Žalobca predmet nájmu užíval ako nájomca po celú dobu nájmu v období od 1.3.2011 do 31.5.2011 titulom zmluvy o nájme nebytových priestorov, uzavretej na dobu určitú a od 1.6.2011 do 14.3.2012 titulom obnovenej zmluvy o nájme nebytových priestorov o jeden rok. Všetky činnosti, ktorých zaplatenia sa domáha, tak vykonával na základe ustanovení zmluvy o nájme nebytových priestorov v znení jej dodatku, a to podľa článku VI a VII zmluvy a dodatku. Žalobca netvrdil, že by robil čokoľvek, čo nerobil pred skončením zmluvy o nájme nebytových priestorov výpoveďou (do 31.5.2011), za dobu obnovenia zmluvy o nájme nebytových priestorov až do ich vypratania (od 1.6.2011 do 14.3.2012). Bolo v záujme žalobcu, aby nebytové priestory boli užívania schopné pre účel jeho podnikania, keď ich užíval aj po uplynutí výpovednej doby, ktorú zmluvu o nájme vypovedal prenajímateľ (žalovaný). Boli to účastníci konania, ktorí si v zmluve dojednali svoje práva a povinnosti, teda všetky činnosti žalobcu boli zohľadnené pri dohodnutej výške nájomného. Nebol tu právny dôvod, aby žalovaný plnil žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia, keď žalobca vykonával činnosti, na ktoré sa v zmluve zaviazal a vykonával ich počas celej doby trvania nájmu. Z týchto záverov okresný súd preto žalobu zamietol. Pokiaľ vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku, tak v tejto časti aplikoval ust. § 151 ods. 3 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedol, že záver okresného súdu vychádzal z toho, že nájom žalobcu k polyfunkčnému objektu Centrum neskončil na základe výpovede prenajímateľa (žalovaného) uplynutím výpovednej doby dňom 31.5.2011, tak ako to tvrdil žalobca, ale s poukazom na ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka až dňom 1.6.2012, pričom všetky platby, z ktorých sa žalobca domáhal zaplatenia alikvotnej čiastky, platil žalobca na základe dohody účastníkov konania v zmluve o nájme nebytových priestorov. Žalobca poukázal na to, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4Cb/25/2011 sa domáhal proti žalovanému určenia neplatnosti výpovede žalovaného zo dňa 18.2.2011 Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.10.2008 a o určenie, že nájomný vzťah trvá. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/25/2011-159 zo dňa 13.4.2011 v spojení s uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/25/2011-187 zo dňa 26.7.2011 a v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/189/2011 bola uvedená žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá. Okresný súd preto už právoplatne rozhodol, že nájomný vzťah účastníkov zanikol uplynutím výpovednej doby, t.j. dňom 31.5.2011. Aj bez ohľadu na vyššie uvedené právoplatné súdne rozhodnutie sa však žalobca nestotožnil s názorom okresného súdu, že na daný prípad by bolo potrebné akceptovať ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie o predĺžení doby nájmu zo zákona v prípade nepodania návrhu na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde je totiž systematicky zaradené v § 676 Občianskeho zákonníka, ktorý rieši a upravuje skončenie nájmu uplynutím dohodnutej doby. Iné formy skončenia nájmu sú upravené v iných ustanoveniach Občianskeho zákonníka, skončenie nájmu výpoveďou v § 677 a § 678 Občianskeho zákonníka, skončenie nájmu odstúpením od zmluvy v § 679 a skončenie nájmu zničením prenajatej veci alebo pri zmene jej vlastníctva v § 680 Občianskeho zákonníka. Účelom ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka je odstrániť stav právnej neistoty ohľadne skutočnej vôle prenajímateľa a nájomcu, ktorý môže vzniknúť v prípade, ak títo po skončení dohodnutej doby nájmu zostanú nečinní a aj po skončení dohodnutej doby nájmu naďalej pretrváva faktický stav, ktorý tu bol pred dohodnutou dobou skončenia nájmu. V prípade výpovede z nájmu je však vôľa účastníka právneho vzťahu, ktorý dal výpoveď, jasná a v predmetnom prípade potvrdená aj jeho postojom v súdnom konaní, v ktorom bola riešená otázka ďalšieho trvania nájmu. Žalobca bol preto názoru, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, že žalobca bol nájomcom aj po uplynutí výpovednej doby, t.j. po 31. máji 2011, na základe čoho následne nesprávne konštatoval, že aj po 31.5.2011 až do 1.6.2012 boli účinné ustanovenia zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi účastníkmi konania, a teda pokiaľ sa žalobca od žalovaného domáha finančného plnenia, tak ide o plnenie, ktoré poskytol na základe platných a účinných ustanovení zmluvy o nájme. Žalobca zdôraznil, že od žalovaného sa domáha aj zaplatenia alikvotnej časti nákladov, ktoré uhrádzal a ktoré vznikli v súvislosti s užívaním nebytových priestorov na IV. podlaží polyfunkčného
objektu Centrum v Liptovskom Mikuláši, ktorých nájomcom žalobca nikdy nebol a ktoré mali prenajaté iné subjekty, ktoré žalobcovi na nich pripadajúcu pomernú časť nákladov žalovanému uhrádzali. Konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 21.10.2013 uviedol, že žalobca ním platenú cenu energií nájomcom IV. podlažia rozúčtovával, ale len do 28.2.2011, kedy pôvodný nájomcovia ukončili nájomný vzťah a následne, keď boli priestory prenajaté ďalším subjektom, tak žalobca už znášal všetky náklady za všetky nebytové priestory, teda aj za priestory nachádzajúce sa na IV. podlaží, i keď vždy bol nájomcom len prvých troch podlaží a hoci žalovanému pomernú časť nákladov platili aj ďalší nájomcovia priestorov na IV. podlaží. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a rozhodnúť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.054,22 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 20.7.2012 do zaplatenia.
K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné a neopodstatnené. Ak žalobca uplatnil svoj nárok proti žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia, tak ak by sa niekto v danej veci obohatil, tak potom to mohli byť len reálne príjemcovia týchto plnení, ktorým žalovaný nebol. Žalobca bol nájomcom nebytových priestorov tvoriacich súčasť stavby patriacej žalovanému, čo však nevylučuje výkon správy, pričom reálny výkon správy budovy ani zo strany žalobcu nebol vykonávaný a ani preukázaný. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ust. § 853 Občianskeho zákonníka. Keďže zmluva o výkone správy nie je zmluvným typom upraveným Občianskym zákonníkom, najbližšie je takýto vzťah upravený v zákone č. 182/2003 Z.z.. Žalobca nepreukázal, že by žalovanému predložil správu o činnosti ani ročný plán opráv, preto by mu podľa práva, ani v prípade uzavretia zmluvy o výkone správy nevznikol nárok na odmenu za správu. Pokiaľ ide o predchádzajúci spor medzi účastníkmi, jeho predmetom bolo určenie neplatnosti výpovede z nájmu, avšak neskúmala sa otázka obnovenia nájmu po jeho vypovedaní, pretože žiadna právna otázka nebola v skoršom konaní meritórne rozhodnutá a v danej veci neexistuje prekážka res iudicata. Žalovaný považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne, preto žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť s priznaním trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v celkovej výške 314,80 Eur.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Podľa ust. § 212 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu posudzovaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomnom podaní zo dňa 19.1.2015, vo väzbe k žalobou vymedzenému nároku žalobcom, ktorý sa odvíjal od tvrdení žalobcu, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 9.054,22 Eur, ktoré požadoval vrátiť spolu aj s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania. Dôvody odvolania boli vymedzené do dvoch podstatných okruhov zo strany žalobcu, a to námietky nesprávneho právneho záveru okresným súdom, pokiaľ tento skonštatoval, že nájomný vzťah uzavretý medzi účastníkmi konania sa obnovil po uplynutí výpovednej lehoty, t.j. od 01.06.2011 do 01.06.2012, z ktorého titulu obnovenia nájmu podľa názoru okresného súdu plnenie žalobcu bolo podľa nájomnej zmluvy, a to za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, čím nie je priestor pre existenciu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Ďalšou námietkou žalobcu bolo, že predmetom žalovanej sumy sú aj náklady, ktoré uhrádzal žalobca, ktoré vznikli v súvislosti s užívaním nebytových priestorov na IV. podlaží polyfunkčného objektu Centrum v Liptovskom Mikuláši, ktorých nájomcom žalobca nikdy nebol a ktoré mali prenajaté iné subjekty. Na základe takto vymedzených dvoch podstatných okruhov odvolacích dôvodov potom krajský súd vyhodnocoval skutkové a právne závery okresného súdu, obsiahnuté v napadnutom rozsudku.
Krajský súd sa oboznámil so Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 1. októbra 2008, uzavretou medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom (ďalej len „zmluva o nájme“), dodatkom č. 1 k predmetnej zmluve o nájme, predmetom ktorej boli nebytové priestory vo vlastníctve žalovaného ako prenajímateľa, vymedzené v čl. II bodu 2.3. zmluvy o nájme. Predmet nájmu vyplýval z objektu - stavby - Polyfunkčný objekt Centrum Liptovský Mikuláš, a to I., II. a III. nadzemné podlažia. V čl. VIII bodu 8.1. zmluvy o nájme bolo vyjadrené, že ...„nájomný vzťah založený touto zmluvou sa skončí uplynutím dohodnutej doby nájmu podľa článku IV tejto časti zmluvy, pokiaľ nájomca nevyužije svoje právo predĺžiť trvanie nájomného vzťahu podľa článku IV tejto zmluvy“. V
predmetnom čl. VIII zmluvy o nájme bol dohodnutý spôsob skončenia nájomného vzťahu aj výpoveďou. Z právoplatného rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/25/2011-159 zo dňa 13.4.2011 mal krajský súd preukázané, že žaloba žalobcu proti žalovanému o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov bola zamietnutá. Išlo o výpoveď zo dňa 18.02.2011, ktorá bola daná žalobcovi žalovaným, pričom okresný súd uviedol, že výpoveď zmluvy o nájme listom zo dňa 18.02.2011 je platným právnym úkonom, z čoho vyplynulo, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným skončil uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty, t.j. k 31.05.2011. Krajský súd uvádza, že pokiaľ je právoplatné rozhodnutie okresného súdu č.k. 4Cb/25/2011-159 zo dňa 13.4.2011, ktorým bola žaloba žalobcu o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov zamietnutá, tak bolo potrebné z tohto právoplatného rozhodnutia vychádzať, t.j. vychádzať z toho, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa skončil výpoveďou danou žalovaným žalobcovi a uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty k 31.05.2011. Vzhľadom k uvedenému spôsobu skončenia nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, čo v podstate skonštatoval ako nespornú skutočnosť aj okresný súd v napadnutom rozsudku, tak nemohlo dôjsť k obnoveniu nájomného vzťahu v zmysle ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako to uzavrel okresný súd. Krajský súd sa v právnom zhodnotení stotožňuje s argumentáciou žalobcu v odvolaní, že možnosť obnovenia nájmu prichádza do úvahy len v prípade skončenia nájmu uplynutím doby, na ktorú bol nájom dohodnutý, pretože ustanovenie o obnovení nájmu podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka má väzbu na odsek 1 ust. § 676 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje skončenie nájmu uplynutím dohodnutej doby. V danej sporovej veci však nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným neskončil uplynutím dohodnutej doby, ale výpoveďou z nájmu, o ktorej už právoplatným súdnym rozhodnutím bolo vyjadrené, že výpoveď žalovaného zo dňa 18.02.2011, ako platný jednostranný právny úkon, spôsobil ukončenie nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným uplynutím výpovednej lehoty k 31.05.2011.
Krajský súd je názoru, že ak výpoveď zo zmluvy o nájme zo dňa 18.02.2011 nebola určená za neplatnú, tak zmluva o nájme zanikla a za tohto stavu, pokiaľ žalobca ďalej užíval nebytové priestory, došlo k tomu bez zmluvy o nájme, a preto nárok žalobcu uplatnený v danom sporovom konaní nemá tento zmluvný základ. Pokiaľ právoplatným súdnym rozhodnutím okresného súdu č.k. 4Cb/25/2011-159 zo dňa 13.4.2011 nebolo rozhodnuté o tom, že výpoveď zo zmluvy o nájme, ktorá výpoveď je datovaná dňom 18.02.2011, je neplatná, tak platí, že výpoveď, ktorou sa ukončil zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, je platná, účinky výpovede nastali, a preto prolongácia (predĺženie) nájmu nemohla nastúpiť. V prípade prijatia iného právneho názoru by potom boli popreté účinky a dôsledky výpovede zo zmluvy o nájme, ako spôsobu ukončenia nájomného vzťahu. Ak je tu právoplatné rozhodnutie súdu, na ktoré poukázal krajský súd vyššie, ktorým bola žaloba o určenie neplatnosti výpovede zamietnutá, so záverom okresného súdu, že nájom skončil výpoveďou - uplynutím výpovednej doby, tak takémuto spôsobu zániku nájmu je potom potrebné priznať právne účinky. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k obnoveniu nájmu medzi žalobcom a žalovaným, v zmysle ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré podľa názoru krajského súdu má väzbu k odseku 1 ust. § 676 Občianskeho zákonníka pri skončení nájmu uplynutím dohodnutej doby. Žalovaný ako prenajímateľ jednostranným právnym úkonom, a to výpoveďou zo dňa 18.02.2011, naviac, vo vzťahu ku ktorej nebolo určené, že ide o neplatný právny úkon (právoplatné konanie vedené pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš sp. zn. 4Cb/25/2011), prejavil vôľu ukončiť zmluvný vzťah so žalobcom a k tomuto ukončeniu aj došlo k 31. máju 2011. K úplnosti krajský súd poukazuje na ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré v sebe obsahuje úpravu obnovenia nájomného vzťahu na základe dvoch spôsobov správania sa prenajímateľa a nájomcu, a to, ak nájomca užíva vec aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomuto správaniu a konaniu nájomcu, ktorý pokračuje v užívaní veci, nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľností na súde do 30- tich dní. V podstate pri obnovení nájmu v zmysle ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje tzv. nečinnosť prenajímateľa, ktorý proti ďalšiemu užívaniu veci nájomcom nepodá návrh na jej vydanie alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30-tich dní, pričom pri podaní výpovede, ako to bolo v danej veci žalovaným - prenajímateľom ide o aktívne sa správanie prenajímateľa, ktorý jednostranným právnym úkonom - podaním výpovede prejaví vôľu nájomcovi, a to žalobcovi ukončiť ich nájomný vzťah. Pri obnovení nájmu v zmysle ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide o nečinnosť prenajímateľa, ktorá podmienka nečinnosti prenajímateľa, vyplývajúca z ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka tu nebola splnená, pretože prenajímateľ výpoveďou prejavil vôľu ukončiť nájomný vzťah so žalobcom ako nájomcom, a tým nemohlo dôjsť po spôsobe ukončenia nájmu výpoveďou k predĺženiu nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V prípade prijatia iného právneho názoru, ktorý vyjadril okresný súd v napadnutom rozsudku, a to názor obnovenia skončeného nájmu, by došlo k zásahu do dispozičného oprávnenia žalovaného ako prenajímateľa v
rovine disponovania s jeho nehnuteľnosťou a súčasne by boli aj popreté účinky výpovede ako prejavenej vôle žalovaným týmto spôsobom ukončiť nájomný vzťah so žalobcom ako nájomcom.
Vzhľadom k tomuto právnemu záveru krajským súdom bolo potom konštatované, že odvolacia námietka žalobcu, vyjadrená v prvom okruhu argumentácie, bola uznaná ako opodstatnená. V zhrňujúcom závere krajský súd pri zaujatí odlišného právneho názoru konštatuje, že ak nedošlo k obnoveniu nájmu medzi žalobcom a žalovaným, tak od 01.06.2011 nie je medzi žalobcom a žalovaným zmluvný vzťah, ktoré konštatovanie krajským súdom má väzbu aj k uplatnenému žalobcovmu nároku, vyjadrenému ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 9.054,22 Eur spolu s príslušenstvom. V konečnom dôsledku je v rámci doplnenia potrebné poukázať aj na to, že v zmluve o nájme si žalobca a žalovaný v čl. IV bodu 4.2. v spojení s dodatkom č. 1 k tejto zmluve dohodli podmienky možného obnovenia nájmu, avšak týmto spôsobom nebolo postupované.
Okresný súd v rámci nového konania bude vychádzať z vyššie vysloveného záveru krajským súdom, z ktorého vyplýva, že ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka o obnovení nájmu sa uplatní iba pri skončení nájmu uplynutím dohodnutej doby nájmu. Pokiaľ však zmluva o nájme bola ukončená v danom prípade iným spôsobom, a to podanou výpoveďou žalovaným, datovanou dňa 18.02.2011, tak nedošlo k obnoveniu nájmu, hoci žalobca ako nájomca naďalej užíval nebytové priestory po uplynutí výpovednej lehoty a žalovaný ako prenajímateľ nepodal na súd žalobu o vypratanie nehnuteľnosti.
Vo vzťahu k druhému okruhu odvolacej argumentácie žalobcu v uplatnenom bezdôvodnom obohatení založenom na tvrdení, že žalobca uhrádzal náklady spojené s užívaním nebytových priestorov aj na IV. podlaží polyfunkčného objektu Centrum v Liptovskom Mikuláši, ktoré neboli predmetom zmluvy o nájme, krajský súd poukazuje na to, že k uvedenému sa nevyjadril okresný súd v napadnutom rozsudku. Z uzavretej zmluvy o nájme a dodatku č. 1 k nej vyplynul z čl. II predmet nájmu vyjadrený ako nebytové priestory objektu - Polyfunkčný objekt Centrum Liptovský Mikuláš I., II. a III. nadzemné podlažie. Z dôvodu, že vo vzťahu k vymedzenému žalobnému nároku v súvislosti so IV. nadzemným podlažím sa okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia nevyjadril, potom vo vyvolanom odvolacom konaní krajský súd nemal daný základ, ktorý by mohol posudzovať a vyhodnocovať vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalobcu v tejto časti. Okresný súd preto v novom konaní pri vymedzenom nároku žalobcom sa bude zaoberať aj touto argumentáciou vo väzbe k vyjadrenému predmetu nájmu podľa uzavretej zmluvy o nájme.
Okresný súd za akceptovania vysloveného právneho názoru krajským súdom, za stavu, pokiaľ v novom konaní nedôjde ku kvalitatívnej zmene skutkových a právnych okolností v takej intenzite, že by nebolo možné vychádzať z uvedeného právneho záveru krajského súdu, posúdi žalobcov nárok vzhľadom k jeho časovému vymedzeniu a skutočnosti zániku nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným k 31.05.2011, keď časť žalobcovho nároku podľa ním podaného vymedzenia spadá aj do dátumu existencie zmluvného vzťahu a aj do časového rozpätia zániku zmluvy o nájme.
Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.