Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-237-2015.pdf
PDF · 112.09 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/237/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: UST s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 201/21, 029 01 Námestovo, IČO: 36 371 521, zastúpeného zástupcom JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému: Union poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, v konaní o zaplatenie 158,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/76/2013-128 zo dňa 30. marca 2015 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 158,08 Eur v spojení so závislým výrokom o trovách súdneho konania
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/76/2013-128 zo dňa 30. marca 2015 v napadnutom výroku I/ o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 158,08 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku III/, ktorým je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania 33 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 288,48 Eur do 15 dní po právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy tohto odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia v sume 29,99 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet zástupcu žalobcu Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I/ rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 158,08 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II/ okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol. Výrokom III/ okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania 33 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 280,48 Eur, do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobca svoju žalobu o zaplatenie 158,08 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 158,08 Eur od 24.09.2013 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania odôvodnil tým, že dňa 15.03.2013 došlo v Námestove ku škodovej udalosti, ktorú žalovaný viedol pod značkou 3650-2013. Pri tejto škodovej udalosti došlo k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle žalobcu značky Honda Civic kombi, ev. č.: NO 088 AF, a to tak, že spod kolies motorového vozidla - Škoda Fabia kombi, ev. č.: NO 549 (správne malo byť uvedené 540) AH, ktorého vlastníkom je p. D. Z. (poistená), odskočil kameň, ktorý poškodil čelné sklo. Škodovú udalosť ohlásila poistená žalovanému dňa 18.03.2013, kde uviedla, že odskočila skalka z jej vozidla do čelného skla motorového vozidla žalobcu, čím došlo k prasknutiu čelného skla. Taktiež uviedla, že ona zavinila túto škodovú udalosť. Z tejto škodovej udalosti žalobca uplatnil náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, a preto sa žalobca domáhal toho, aby bolo žalobe vyhovené. Okresný súd uviedol, že proti jeho pôvodnému rozhodnutiu bolo podané odvolanie žalobcu, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský
súd v Žiline uznesením sp. zn. 13Cob/140/2014 zo dňa 17.09.2014 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom bol vyslovený právny názoru, že vymrštenie kamienka na ceste spod kolies idúceho motorového vozidla a v tej súvislosti následne vzniknutá škoda na inom vozidle nepochybne je práve takou okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke vozidla, a preto v zmysle § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy liberácia. Ďalej krajský súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že k vymršteniu kamienka a následne k vzniku škody na inom vozidle došlo prevádzkou vozidla (vozidlo je v prevádzke, keď sa pohybuje), t.j. s činnosťou vozidla a jeho pohybom. Bez prevádzky - pohybu tohto vozidla by kamienok z cesty do čelného skla iného motorového vozidla neodskočil.
V zmysle tohto zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu okresný súd opätovne vec prejednal, vykonal dokazovanie, vypočul svedka E. Z., ktorý v rozhodnom čase viedol osobné motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda s tým, že v kontexte vykonaného dokazovania okresný súd uviedol, že posudzoval priebeh vzniku škodovej udalosti zo dňa 15.03.2013 podľa oznámenia držiteľky motorového vozidla p. Z. a doplňujúceho dotazníka zo dňa 02.04.2013 na poisťovňu Union, a.s., v ktorom bolo výslovne uvedené, že odskočila skalka z vozidla do čelného skla poškodeného a prasklo sklo. Z doplňujúceho dotazníka z 02.04.2013 vyplynulo, že vodičom v čase škodovej udalosti bol E. Z., ktorý po škodovej udalosti zastavil a videl poškodené sklo - prasknutie na vozidle, ktoré sa pohybovalo na rovnej ceste za ním. Konateľ žalobcu Anton Matejčík škodovú udalosť popísal tak, že na trase z Námestova do Brezy v úseku medzi Lokcou a Brezou počul tupý náraz na predné sklo a v krátkom časovom intervale spozoroval, že na skle sa objavila prasklina. Z tohto dôvodu blikol svetlami vodičovi auta, ktoré išlo pred ním a taktiež zatrúbil. Vodič motorového vozidla idúceho pred ním zastavil až na zastávke v Obci Breza, kde mu povedal, čo sa stalo. Dospeli k riešeniu, že obidvaja dajú hlásenie o tejto poistnej udalosti. Z údajov o oznámení poistnej udalosti ako aj z výpovede konateľa žalobcu neboli rozpory v tom, že v rozhodnom čase prechádzali motorové vozidlá žalobcu (poškodené) a poistenej (údajný pôvodca škody) úsekom cesty, kde malo dôjsť ku škodovej udalosti. Za daných okolností okresný súd nemal pochybnosti o tom, že ku škodovej udalosti dňa 15.03.2013 došlo tak, ako to popísal konateľ žalobcu, ktorý viedol poškodené motorové vozidlo žalobcu, poistená v písomne podanom oznámení poistnej udalosti a svedok Z., ktorý viedol vozidlo poistenej v čase škodovej udalosti. V danom prípade u žalovaného preto nastala povinnosť plniť z titulu poistenia škodcu majiteľa vozidla Fábia kombi, ev. č.: NO 540 AH - poistenej, ktorá mala právo, aby poisťovňa plnila za ňu poškodenému - žalobcovi. Žalobca ako poškodený mal právo žiadať náhradu škody vzniknutú poistnou udalosťou buď priamo od zodpovedného subjektu - majiteľa vozidla (§ 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorý má uzavretú poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení, od vodiča vozidla v čase nehody (§ 420 Občianskeho zákonníka). Žalobca v danom konaní volil svoj nárok na plnenie len od žalovaného podľa § 15 ods. 1 zák. č. 581/2001 Z.z., preto okresný súd žalobe v časti istiny vyhovel. Žalobca žiadal priznať žalovanú istinu 158,08 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 158,08 Eur od 24.09.2013 do zaplatenia. Okresný súd však v danom prípade prisvedčil žalovanému, ktorý uviedol, že žalobca môže uplatniť úrok z omeškania až odo dňa rozhodnutia súdu. Podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Pokiaľ žalobca žiadal priznať úrok z omeškania zo žalovanej istiny od 24.09.2013 do zaplatenia, tak okresný súd v tejto časti žalobu zamietol.
O trovách súdneho konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 33 Eur, čo predstavuje uhradenie súdneho poplatku z podanej žaloby a trovy právneho zastúpenia vo výške 280,48 Eur. Okresný súd pri rozhodovaní o trovách súdneho konania konštatoval plný úspech na strane žalobcu.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti výroku I/ o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 158,08 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v spojení so závislým výrokom III/ o trovách súdneho konania, podľa ktorého je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania 33 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 280,48 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný uviedol, že žalobca svoj nárok na náhradu škody odvodzoval od vzniku škodovej udalosti dňa 15.03.2013 v Okrese Námestovo, ku ktorej údajne malo dôjsť tak, že spod
kolies motorového vozidla značky Fabia Combi, ev. č.: NO 549 (správne malo byť uvedené 540) AH poistené u žalovaného, ktorého držiteľom je p. D. Z., (ďalej len „poistená“), odskočil kameň, ktorý mal poškodiť čelné sklo na motorovom vozidle zn. Honda Civic Combi, ev. č.: NO 088 AF, ktorého držiteľom je žalobca. Takýto priebeh škodovej udalosti poistená oznámila žalovanému na tlačive Oznámenie škodovej udalosti z povinného zmluvného poistenia (poistený zo dňa 15.03.2013). Túto škodovú udalosť žalovaný odmietol zlikvidovať s poukazom na nedostatok priamej príčinnej súvislosti medzi prevádzkou motorového vozidla poistené u žalovaného a vznikom poškodenia na motorovom vozidle žalobcu, avšak i napriek tejto námietke žalovaného sa okresný súd stotožnil so skutkovým dejom škodovej udalosti popísaným v rámci súdneho konania žalobcom a priznal tak žalobcovi právo na náhradu škody voči žalovanému. Žalovaný poukázal na ust. § 427 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva objektívna zodpovednosť, pre ktorú je nevyhnutné, aby žalobca v rámci unesenia dôkazného bremena preukázal vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou motorového vozidla škodcu (poistenej) ako príčinou a vznikom škody, teda poškodením čelného skla na motorovom vozidla žalobcu ako poškodeného. Pre samotné preukázanie skutkového stavu nestačí iba tvrdenie žalobcu ako poškodeného, resp. tvrdenie údajného škodcu (poistenej) v zmysle Oznámení o škodovej udalosti zo dňa 15.03.2013 o existencii kauzálneho nexusu. Bolo nevyhnutné skúmať, či existoval jav, ktorý bol v priamej vecnej súvislosti so vznikom následku, t.j. škody. Podľa rozhodnutia ÚS SR sp. zn. 177/08 príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktoré tvrdenie má byť preukázané, teda žalobcu ako poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.
V prípade odmrštenia kameňa spod kolies motorového vozidla údajného škodcu (poistenej) tak, ako to uviedol žalobca, si jeho vodič E. Z. vzhľadom na hmotnosť a veľkosť tohto odmršteného kameňa nemôže byť vedomý toho, že spod kolies ním riadeného motorového vozidla odletel kameň, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti a veľkosti motorového vozidla údajného škodcu (poistenej) a kameňa nemôže zaregistrovať. Je preto diskutabilné, či samotný žalobca ako poškodený, resp. vodič Ing. Anton Matejčík mohol zaregistrovať náraz kameňa do čelného skla práve od motorového vozidla údajného škodcu (poistenej). Žalovaný poukázal na výsluch konateľa žalobcu na pojednávaní dňa 05.03.2014, z ktorého vyplynulo, že sám konateľ žalobcu ako účastník škodovej udalosti potvrdil, že nezaznamenal náraz kameňa do čelného skla od motorového vozidla poistené u žalovaného vizuálnym vnemom, keďže v úseku medzi Lokcou a Brezou počul len tupý náraz na predné sklo, nevenoval tomu nejakú pozornosť, ale v krátkom časovom intervale spozoroval, že sa na skle objavila prasklina. Žalovaný poukázal na to, že túto skutočnosť mohol len predpokladať. Konateľ žalobcu v rámci svojho výsluchu pred okresným súdom na jednej strane pripustil, že sa v protismere nachádzali aj iné motorové vozidlá, no na druhej strane na otázku žalovaného o 100 % vylúčení iných motorových vozidiel v čase vzniku škodovej udalosti konateľ žalobcu uviedol „áno, v tom momente, keď som sa zľakol pri páde kameňa, boli sme v tom mieste iba my dvaja.“ Žalovaný zdôraznil, že vodič motorového vozidla poistené u žalovaného p. E. Z. objektívne nemohol a ani nezaregistroval odmrštenie kameňa do čelného skla motorového vozidla žalobcu, nebol očitým svedkom vzniku škody, a preto zjavne môže len reprodukovať žalobcom predpokladaný popis vzniku škodovej udalosti, čo nakoniec sám konateľ žalobcu pri svojom výsluchu priznal, keď uviedol, „tomuto vodičovi som povedal, čo sa mi stalo, na čo on reagoval, že sa to bežne stáva a že čo s tým... nakoniec dospeli k riešeniu, že obidvaja dáme hlásenie o tejto udalosti“. Táto skutočnosť bola potvrdená aj pri výsluchu svedka E. Z. na pojednávaní dňa 30.03.2015, ktorý uviedol, že „asi dva roky dozadu, v takom ročnom období ako je teraz, detailne to nevedel uviesť, auto žalobcu ma chcelo predbehnúť, tak som sa dával ku krajnici, avšak následne ma nepredbehlo a za zákrutou od Lokce mi vodič tohto auta začal blikať, na zastávke v obci Breza sme vystúpili, pričom tento pán mi povedal, že spod kolies môjho motorového vozidla mu odskočila skalka na jeho predné sklo, no ja som nič také nepostrehol, nevenoval som tomu pozornosť, ale keďže mám auto poistené, vymenili sme si údaje s tým, že ja mám vinu a neviem presne, ako sme sa dohodli, kto nahlási udalosť“.
Žalovaný poukázal na to, že výpoveď konateľa žalobcu, ako aj svedka E. Z. nie je presvedčivá, pretože z nej vyvstávajú pochybnosti o skutkových okolnostiach škodovej udalosti, predovšetkým o priamej vecnej a časovej príčinnej súvislosti medzi prevádzkou motorového vozidla poistené u žalovaného a vznikom poškodenia na motorovom vozidle žalobcu. Výsluchom konateľa žalobcu a svedka pána E. Z. nebol preukázaný skutkový základ nároku žalobcu na náhradu škody, následne čoho sa žalobca ocitol v dôkaznej núdzi. Podľa vykonaných dôkazov možno konštatovať stav dôkaznej núdze, pretože väčšina predložených dôkazov, predovšetkým výpoveď konateľa žalobcu a výpoveď svedka E. Z.
postráda relevantnú výpovednú hodnotu, a preto tieto výpovede nemôžu mať jednoznačnú, jasnú a nespochybniteľnú výpovednú hodnotu dôkazu, na ktorom by bolo možné založiť súdne rozhodnutie. Žalovaný má za to, že v dôsledku neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu je potrebné žalobný nárok zamietnuť ako nepreukázaný. Navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť tak, že sa žaloba zamieta a žalobca je povinný nahradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania žalovanému v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 03.06.2015. Žalobca mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil aj správne právne posúdenie veci. Žalobca nerozumel tomu, akým výkladom dospel žalovaný ku konštatovaniu, a to hlavne z toho dôvodu, že ak vyskočí spod kolies vozidla skalka, letí takou rýchlosťou, že je takmer nemožné spozorovať skalku práve v momente nárazu do čelného skla, ibaže by žalobcovi ostala zakliesnená priamo v skle. Je logické, že žalobca počul v prvom momente náraz skalky do čelného skla, pričom aj uviedol, že v tomto momente sa zľakol a následne sa na skle objavila prasklina. Aj svedok Z. uviedol, že vozidlo žalobcu ho chcelo obehnúť, ale k obehnutiu nedošlo a žalovaný videl už iba ako ho žalobca upozorňuje blikaním. Žalovaný takisto uviedol, že vodič a zároveň svedok Z. objektívne nemohol zaregistrovať odmrštenie kameňa do čelného skla a nebol očitým svedkom vzniku škody, preto zjavne môže len reprodukovať žalobcom predpokladaný popis vzniku škodovej udalosti. K tomuto žalobca uviedol, že je logické, keď motorové vozidlo poistenej išlo smerom dopredu, tak vodič nemohol na vlastné oči vidieť, ako spod jeho zadného kolesa odskakuje kameň do čelného skla motorového vozidla žalobcu, čiže smerom dozadu. Točivý moment kolies je v smere dopredu a spôsobuje, že kameň alebo iný predmet sa na tieto kolesa môže zachytiť a následne točivým momentom kolies je tento predmet vymrštený dozadu, čiže v protismere jazdy motorového vozidla. Je preto absurdné, aby žalovaný postavil obranu na tom, že poistená žalovaného, resp. vodič vozidla patriace poistenej žalovaného nevidel na vlastné oči, ako spod jeho kolies odlieta predmet, ktorý vlastne musel odlietať v protismere jeho jazdy. Takisto vzhľadom na hmotnosť a rozmery skalky si takisto vodič nemohol uvedomiť, že spod jeho kolies vozidla skalka odskakuje. Výsledky dokazovania preukázali, že ku škode došlo dňa 15.03.2012 (správne malo byť uvedené 2013), pričom svedok uviedol, že to bolo obdobie po zime, kedy na ceste skutočne boli aj skalky. Žalobca ho išiel predbehnúť, avšak k predbehnutiu nedošlo, pričom následne žalobca na neho blikal. Keďže išlo o úsek, kde sa nedá zastaviť, svedok zastavil pri zastávke v Lokci. Z výsluchov bolo preukázané, že síce ide o frekventovanú cestu, ale v čase okolo 7:00 a 14 - 15:00 hod., v čase škodovej udalosti mohlo byť 9:00 hod. Z výsluchov bolo preukázané, že v čase nárazu skalky do čelného skla, resp. blikania sa v protismere nenachádzali iné vozidlá, ktoré by mohli byť potenciálnymi škodcami. To, že v protismere nešli žiadne vozidlá, potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca sa chystal na predbiehací manéver, ku ktorému však nedošlo, pretože ho náraz skalky vystrašil a spôsobil škodu na čelnom skle, na čo začal vodiča upozorňovať. Žalobca považoval za podstatné a dôležité, že pri dokazovaní výsluchom svedkov, nielen pri písomnom oznámení škodovej udalosti, došlo k zhodným vyhláseniam zo strany žalobcu ako aj zo strany svedka - vodiča, že ku vzniku škody došlo spôsobom popísaným. Vyjadrenie žalovaného, že takéto zhodné vyhlásenie nestačí, považoval žalobca za účelové. Svedok - vodič nemal žiadne pochybnosti o tom, že by nemal byť škodcom. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdiť ako vecne správny s priznaním trov odvolacieho konania vo výške 29,99 Eur s DPH za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu vo výške 16,60 Eur, režijný paušál vo výške 8,39 Eur a DPH vo výške 5 Eur.
Zo strany krajského súdu podaním zo dňa 02.07.2015 došlo k doručeniu vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného, žalovanému na vedomie.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/237/2015-148 zo dňa 08.10.2015 a doručovanie upovedomenia o verejnom vyhlásení rozhodnutia žalobcovi prostredníctvom zástupcu, žalovanému s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v
lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 10.11.2015, a na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozhodnutia Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
Podstatou odvolania žalovaného v napadnutých výrokoch rozhodnutia okresného súdu bola námietka, že dokazovaním nebola žalobcom preukázaná priama príčinná súvislosť pri uplatnenom nároku na náhradu škody. Žalovaný poukazoval na to, že vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť bezpečne preukázaný a bezprostredný, k čomu podľa jeho názoru zo strany žalobcu v rámci dôkaznej povinnosti nedošlo.
V súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov žalovaného, ktorými bol krajský súd viazaný za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p., je potrebné poukázať na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/140/2014 zo dňa 17. septembra 2014 v tejto sporovej právnej veci. Krajský súd konštatuje, že okresný súd po zrušení a vrátení veci mu na ďalšie konanie vychádzal zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu a dôsledne rešpektoval ust. § 226 O.s.p.. Bolo zrejmé, že predmetom sporu bola uplatnená peňažná pohľadávka žalobcu na tom skutkovom a právnom tvrdení, že z titulu škodovej udalosti, ku ktorej došlo dňa 15.3.2013, je zodpovedný plniť žalovaný ako poisťovňa za škodu, ktorá bola spôsobená na motorovom vozidle žalobcu, odskočením skalky z vozidla poisteného žalovaným do čelného skla žalobcu ako poškodeného, následkom čoho nastalo prasknutie čelného skla, a tým k vzniku škody na strane žalobcu vo výške 158,08 Eur, ktorú požadoval žalobca na žalovanom spolu aj s príslušenstvom. Podľa poskytnutých skutkových tvrdení žalobcom k poškodeniu čelného skla malo dôjsť na motorovom vozidle značky Honda Civic kombi ev. č.: NO 088 AF tak, že spod kolies motorového vozidla - Škoda Fabia kombi, ev. č.: NO 549 (správne malo byť uvedené 540) AH, ktorého vlastníkom je pani D. Z. (poistená) odskočil kameň, ktorý poškodil čelné sklo motorového vozidla žalobcu.
Krajský súd v Žiline vo svojom uznesení sp. zn. 13Cob/140/2014 zo dňa 17. septembra 2014 vyslovil záväzný právny záver, ktorý bol v súlade aj s prijatým stanoviskom občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke, pričom prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies, bez ktorého pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Ďalej bolo konštatované, že prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosti medzi udalosťou a vznikom škody, tak prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný túto škodu zaňho nahradiť. Krajský súd súčasne v svojom zrušujúcom uznesení sp. zn. 13Cob/140/2014 poukázal aj na svoju rozhodovaciu činnosť vedenú v senáte 13Cob, a to konkrétne v rozhodnutí sp. zn. 13Cob 44/2013, v ktorom za použitia ust. § 428 Občianskeho zákonníka rovnako vyslovil, že vymrštenie kamienka na ceste spod kolies idúceho motorového vozidla a v tej súvislosti následne vzniknutá škoda na inom vozidle nepochybne je práve takou okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke vozidla, a preto podľa ust. § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy liberácia. Z uvedeného vysloveného právneho záveru okresný súd vychádzal a vec opätovne prejednal.
Krajský súd uvádza, že okresný súd podľa výsledkov vykonaného dokazovania prijal vecne správny skutkový záver a súčasne došlo aj k správnemu právnemu posúdeniu veci. Vo väzbe k odvolaciemu dôvodu žalovaného a vykonaného dokazovania pred okresným súdom krajský súd poukazuje na výpoveď svedka E. Z. na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 30. marca 2015, ktorý pripustil, že spod kolies jeho motorového vozidla mohla odskočiť skalka na predné sklo za ním idúceho vozidla, ktoré následne táto skalka poškodila. Svedok potvrdil, že vozidlo, ktoré viedol pán Matejčík, ho chcelo predbehnúť, avšak následne k predbehnutiu nedošlo a za prvou zákrutou od Lokce, v časti zvanej Polianka, vodič tohto auta začal blikať a z dôvodu, že v tomto mieste nebolo kde zastaviť, tak vypočutý svedok E. Z. uviedol, že zastavil na prvom vhodnom mieste, čo bola zástavka v Obci Breza, kde zastavilo aj motorové vozidlo, ktoré išlo za ním a blikaním ho upozornilo, aby zastal. Potom mu bolo oznámené, že spod kolies jeho motorového vozidla odskočila skalka na predné sklo za ním idúceho vozidla, avšak uvedené svedok E. Z. nepostrehol, pretože sa venoval jazde motorového vozidla. Svedok E. Z. však potvrdil, že sa na ceste nachádzali aj skalky, keďže to bolo po zime a čo je podstatné a rozhodné, tak pripustil, že spod kolies jeho vozidla mohla odskočiť skalka na predné sklo za ním idúceho
vozidla, ktoré následne bolo poškodené. Vypočutý konateľ žalobcu pán Anton Matejčík na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 5. marca 2014 uviedol, že v kritický deň škodovej udalosti šiel z Námestova do Brezy, pričom v úseku medzi Lokcou a Brezou počul tupý náraz na predné sklo. V krátkom časovom intervale konateľ žalobcu spozoroval, že na skle sa objavila prasklina. Z tohto dôvodu blikol svetlami vodičovi auta, ktoré išlo pred ním a zastavili až na možnom mieste zastavenia na zastávke v Obci Breza, teda vodič motorového vozidla pred ním, ako aj on a pán Anton Matejčík vodičovi oznámil, čo sa stalo, pričom dospeli k riešeniu, že on má auto poistené a obidvaja dajú hlásenie o tejto poistnej udalosti. Konateľ žalobcu Anton Matejčík uviedol, že vozidlo, ktoré išlo pred ním, bola Škoda Fabia kombi, ktorá mala tmavé sklá a vodičom tohto vozidla bol pán Z.. Uvedené údaje si pamätal z dôvodu, lebo si vzájomne vymieňali údaje. V čase, keď odskočila skalka spod kolies idúceho motorového vozidla, ktoré išlo podľa jeho názoru pomerne pomaly, tak si nevšimol, či malo toto auto zásterky, avšak sa ho chystal predbehnúť, pričom ešte pred týmto manévrom odskočila skalka. Podľa konateľa žalobcu Antona Matejčíka išlo o väčšiu skalku a poškodenie skla sa prejavilo tak, že bola bodka a od tej bodky sa šírila prasklina.
Krajský súd považoval za potrebné poukázať na výpoveď konateľa žalobcu Antona Matejčíka ako aj na výpoveď svedka E. Z., ktorými dôkazmi v spojení aj s listinnými dôkazmi oznámenia škodovej udalosti (č.l. 3 až 5 spisu), bolo nepochybne preukázané, že došlo ku škodovej udalosti, keď spod kolies motorového vozidla Škoda Fabia kombi ev. č. vozidla: NO 540 AH, ktorého vlastníkom je pani D. Z. ako poistená u žalovaného, odskočil kameň, ktorý poškodil čelné sklo auta žalobcu Honda Civic kombi ev. č.: NO 088 AF. Podľa výsledkov dokazovania tak možno spoľahlivo konštatovať, že medzi vymrštením kamienka a škodou - prasknutím predného čelného skla, existovala priama príčinná súvislosť, a to tak časová ako aj vecná. Vo vzájomnej súvislosti vykonané dôkazy preukázali skutkový stav v tom smere, že nebol len predpokladaný, ale aj dostatočným spôsobom žalobcom dokázaný, a to vzťah medzi príčinou a jej následkom. Prevádzkou motorového vozidla došlo k vymršteniu kamienka a následne k vzniku škodovej udalosti, preto bol správny záver okresného súdu, pokiaľ konštatoval, že škoda bola spôsobená okolnosťou, ktorá má svoj pôvod v prevádzke vozidla, čo bolo v súlade aj s právnym názorom vysloveným v tejto sporovej právnej veci krajským súdom v zrušujúcom uznesení sp. zn. 13Cob/140/2014 zo dňa 17. septembra 2014. Krajský súd v zhrňujúcom závere uvádza, že žalobca splnil svoju dôkaznú povinnosť a preukázal žalobou uplatnený nárok, vzhľadom ku komplexne zhodnotenému dokazovaniu, ktoré prebehlo pred okresným súdom, a preto nebolo možné sa stotožniť s odvolacou argumentáciou žalovaného, že by sa žalobca so žalobným nárokom nachádzal v situácii dôkaznej núdze. K povinnosti tvrdenia účastníka súdneho konania má priamo väzbu dôkazná povinnosť. Žalobca svoje tvrdenia o vzniku škodovej udalosti so všetkými jej právnymi predpokladmi vyžadovanými v súvislosti s uplatneným nárokom preukázal, a preto pokiaľ okresný súd žalobe žalobcu vyhovel v napadnutej výrokovej časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 158,08 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdené podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Krajský súd uvádza, že nebol relevantný ani odvolací dôvod žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré vykonal okresný súd. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z uvedených situácii v predmetnej sporovej právnej veci nenastala, preto ani v tejto časti nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného. Krajský súd zvýrazňuje, že príčinná súvislosť pri uplatnenom nároku žalobcu na škodu bola preukázaná a záver okresného súdu aj v tejto časti zákonom vyžadovaného právneho predpokladu uplatneného nároku žalobcu vychádzal z priebehu konania a stavu dokazovania a tomuto vecne správnemu záveru vyvodenému okresným súdom nechýbala ani racionálna úvaha.
Krajský súd nezistil dôvod v rámci vymedzených odvolacích námietok žalovaného na zmenu rozsudku okresného súdu, a preto došlo k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu v napadnutej výrokovej časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 158,08 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku v spojení aj so závislým výrokom o trovách súdneho konania, keďže tento výrok osobitne odvolaním žalovaného nebol napadnutý. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku pri rozhodovaní o trovách súdneho konania odkázal na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Poukaz na toto zákonné ustanovenie sa nedotkol
vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu vo výroku o trovách súdneho konania, keďže, pokiaľ aj bola žaloba žalobcu v časti požadovaného príslušenstva, a to 5,5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 158,08 Eur od 24.09.2013 do zaplatenia zamietnutá, tak vzhľadom na vymedzený predmet súdneho sporu mal žalobca neúspech len v pomerne nepatrnej časti v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., za ktorého stavu mu aj tak patrila plná náhrada uplatnených trov súdneho konania, o ktorej rozhodol okresný súd práve vo výroku III/.
O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bola priznaná náhrada uplatnených trov tohto odvolacieho konania spočívajúca v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu, 1 x 16,60 Eur + 1 x režijný paušál 8,39 Eur + 20% DPH = 5 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania zodpovedali trovám právneho zastúpenia v sume 29,99 Eur, ktoré je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet zástupcu žalobcu za aplikácie ust. § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.