Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5T-41-2015.pdf
PDF · 80.52 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/41/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I, samosudca JUDr. Ľuboš Vereš, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. novembra 2015 v Košiciach takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Tr. por. súd obžalovaného
N. F., nar. X. K. XXXX v J., trvale bytom J., W. č. 6
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I pre skutok, ktorý mal spáchať tak, ž e
- v Košiciach v presne nezistenej dobe, nezisteným spôsobom a na nezistenom mieste si zaobstaral platobnú kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXX vydanej Sberbank, a.s. na meno X.. N. T. k osobnému účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorú sa pokúsil použiť dňa 6.12.2014 okolo 04,00 h v predajni Milk Agro na Dominikánskom námestí č. 8 na bezkontaktnú platbu vo výške 17,50 eur a dňa 8.12.2014 o 05.00 h sa pokúsil o výber hotovosti vo výške 150,- eur z bankomatu Sberbank, a.s. na Mlynskej ulici č. 29, ale platba a výber sa mu nepodarili,
v ktorom prokurátor vidí prečin neoprávneného vyrobenia a použitia platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona v celom rozsahu
o s l o b o d z u j e,
pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, prečítaním listinnými dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Prehľad vykonaných dôkazov:
Obžalovaný N. F. poprel spáchanie trestného činu. Uviedol, že sa pokúsil o výber finančnej hotovosti z bankomatu Sberbank a.s. na Mlynskej ulici číslo 29, ale za takých okolností, že predmetnú platobnú kartu mu tesne predtým dala neznáma osoba, ktorej on predtým požičal v herni 120,- eur, pričom sa dohodli, že táto osoba mu vráti 150,- eur a to práve takouto formou. Po tom, čo sa neúspešne pokúsil vybrať peniaze z bankomatu, neznáma osoba utiekla.
Svedok poškodený X.. N. T. vo svojej výpovedi uviedol, že predmetnú platobnú kartu mu odcudzil neznámy páchateľ dňa 5. decembra 2014 v discoklube Ibiza, kde si nechal bundu s peňaženkou a všetkými dokladmi, vrátane platobnej karty, v šatni.
Svedok X.. I. I. vo svojej výpovedi uviedol, že na základe fotografie a žiadosti vyšetrovateľa v elektronickej pošte, stotožnil obžalovaného ako osobu na priloženej fotografii.
Z úradného záznamu na čl. 30 je zrejmé, že obžalovaný bol stotožnený ako osoba na fotografii z kamerového záznamu pri bankomate Sberbank a.s. na Mlynskej ulici číslo 29.
K oslobodzujúcemu výroku:
Zo základných zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny upravenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva inter alia, že obvinenému musí byť vina preukázaná; obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech; teda ak obvinený niektorú okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti; rovnako ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé; odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený oslobodený spod obžaloby podľa § 285. V kontradiktórnom a spravodlivom súdnom procese pritom takéto dôkazné bremeno nepochybne spočíva na prokurátorovi. Aplikujúc uvedené súd dospel k záveru, že orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili dostatok relevantných usvedčujúcich dôkazov proti obžalovanému.
Podľa názoru súdu v celom trestnom konaní bolo bez akýchkoľvek pochybností zistené len to, že poškodenému bola odcudzená platobná karta dňa 5. decembra 2014 a obžalovaný sa dňa 8. decembra 2014 o 05.00 hod. pokúsil o výber hotovosti vo výške 150,- eur z účtu na tejto karte v bankomate Sberbank a.s. na ulici Mlynskej číslo 29 v Košiciach. Iné skutočnosti, tvrdené v obžalobe a to, že si obžalovaný mal zaobstarať platobnú kartu poškodeného a že sa mal pokúsiť vykonať aj bezkontaktnú platbu dňa 8. decembra 2014 v predaji Agro Milk na Dominikánskom námestí číslo 8 vo výške 17,50 eur, však zistené bez pochybností neboli. Rovnako nebolo zistené ani to, aby obžalovaný mal vedomosť o tom, že predmetná platobná karta patrí poškodenému a že sa dostala do jeho moci bez privolenia poškodeného.
Súd mal za jednoznačne preukázané a to výpoveďou obžalovaného, že tento sa pokúsil vykonať výber predmetnou platobnou kartou z účtu poškodeného v bankomate Sberbank na ulici Mlynskej číslo 29 vo výške 150,- eur dňa 8. decembra 2014 o 05.00 hod. K takto zistenému priebehu skutkového deja však obžalovaný uviedol, že nemal vedomosť o tom, aby predmetná platobná karta patrila poškodenému, resp., že mu bola odcudzená, pretože uvedenú platobnú kartu mu dala neznáma osoba, ktorej predtým v herni zapožičal sumu 120,- eur a to za tým účelom, aby si ako kompenzáciu dlhu vybral sám z tejto karty sumu 150,- eur. Zároveň mu poskytla aj nejaký číselný kód, ktorý mal predstavovať PIN kód k použitiu uvedenej karty. Uvedená osoba však počas neúspešného pokusu o vybratie finančnej hotovosti obžalovaným utiekla. Súd teda vykonaným dokazovaním nepovažoval za sporné preukázanie toho, že obžalovaný aspoň časťou konania (pokus o výber hotovosti z bankomatu Sberbank) sa dopustil skutku uvedeného v obžalobe. Po stránke objektívnej mal teda súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil čiastočne konania uvedeného v obžalobe. Pokiaľ ide o ďalšie dôkazy predložené k tejto časti priebehu skutkového deja obžalobou - fotodokumentácia k obrazovému záznamu na čl. 31, tak pri hodnotení tohto dôkazu súd dospel k záveru, že tento dôkaz je nepoužiteľný, nakoľko bol získaný nezákonným spôsobom. Z ustanovenia § 15 ods. 7 Zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov totiž jednoznačne vyplýva, že priestor prístupný verejnosti možno monitorovať len vtedy, ak je takýto priestor zreteľne označený ako monitorovaný priestor a každý prevádzkovateľ je takýto priestor označiť povinný. Keďže v spisovom materiáli sa nenachádza zápisnica o obhliadke miesta činu, vzhľadom k čomu súd dospel k záveru, že takýto úkon ani vykonaný nebol, nebolo možné v konaní pred súdom posúdiť, či prevádzkovateľ kamerového záznamu si vyššie uvedenú zákonnú povinnosť splnil. Na základe zásad logického a správneho myslenia (argumentum e contrario) súd potom dospel k záveru, že priestor snímaný bezpečnostnou kamerou nebol označený v zmysle vyššie uvedeného zákona. Na tomto závere súdu by nič nezmenilo ani prípadné dodatočné vykonanie obhliadky miesta činu a jej zadokumentovanie, pretože obhliadka miesta činu je úkon, vzhľadom na povahu tohto absentujúceho dôkazu, neodkladným úkonom a teda dôležitý je aktuálny stav k momentu spáchania trestného činu.
Podľa názoru súdu však v danom prípade jednoznačne nebola naplnená subjektívna stránka predmetného trestného činu, kde pre trestnú zodpovednosť sa vyžaduje v zmysle § 17 Tr. zákona úmyselné zavinenie. Obžalovaný na svoju obranu uviedol svoju verziu, teda, že kartu mu dala nejaká neznáma osoba, aby si z nej vybral peniaze, ktoré mu táto osoba dlhovala, pričom táto verzia, resp. obrana obžalovaného nebola nijakým spôsobom vyvrátená. Súd v tejto súvislosti opakovane pripomína, že v zmysle zásady prezumpcie neviny (§ 2 ods. 4 Tr. por.) musí byť vina obžalovanému preukázaná, resp. modifikujúc na dôkaznú situáciu prejednávanej veci obrana obžalovaného musí byť vyvrátená. Súd v tomto kontexte konštatuje, že obranu obžalovaného sa nepodarilo vyvrátiť žiadnym z dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní a takýto dôkaz nie je známy ani súdu, hoci takáto povinnosť, vyvrátiť obranu obžalovaného, súdu neprináleží. Obrana obžalovaného, tak ako ním bola prezentovaná na hlavnom pojednávaní, keďže v prípravnom konaní nevypovedal, podľa názoru súdu celkom jednoznačne, z hľadiska subjektívnej stránky, napĺňa zavinenie formou nevedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. b) Tr. zákona, pretože obžalovaný nevedel o tom, že predmetná platobná karta patrí poškodenému, ktorému bola predtým odcudzená a v dobrej viere, že patrí neznámej osobe , ktorá mu túto kartu dala, aby si z nej vybral peniaze obžalovaný ako kompenzáciu za dlh, sa o výber obžalovaný pokúsil, avšak vzhľadom na všetky okolnosti prípadu na svoje osobné pomery mal takýto postup u obžalovaného vzbudiť aspoň podozrenie, či nedôveru a nemal sám sa pokúšať vyberať z cudzej bankomatovej karty peniaze a mal tak nechať konať osobu, ktorá predstierala, že jej táto karta patrí.
Pokiaľ ide o oslobodzujúci dôvod použitý súdom podľa § 285 písm. b) Tr. por., tak súd toto ustanovenie použil z toho dôvodu, že dospel k jednoznačnému záveru, že skutok, tak ako je uvedený v obžalobe, pri použití zásady zachovania totožnosti skutku, sa stal, avšak tento skutok nie je trestným činom z dôvodu nepreukázania subjektívnej stránky obžalovanému vo forme úmyslu. Pokiaľ ide o zásadu zachovania totožnosti skutku, tak súd sa dôsledne riadil ustanovením § 278 ods. 1 Tr. por. , ktorý inter alia rieši aj otázku totožnosti skutku tak, že táto je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní páchateľa a následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Z hľadiska tohto ustanovenia, podstata skutku teda spočíva v účasti obžalovaného na určitej udalosti vo vonkajšom svete, ktorá je uvedená v obžalobnom návrhu a z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Pritom však ani účasť (aktivita) obžalovaného a ani následok, ktorý tým bol spôsobený, nemusia byť úplne zhodné, stačí, ak sú aspoň sčasti zachované v rozhodnutí súdu v porovnaní s obžalobou. Z uvedeného je zrejmé, že súd túto zásadu aplikoval tak, že v konaní pred súdom bola zachovaná totožnosť skutku tým, že bola zachovaná aspoň časť konania obžalovaného popísaná v obžalobe a to, že sa pokúsil o výber z bankomatu na ulici Mlynskej číslo 29.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru o dôkaznej núdzi a rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I, pretože tento skutok vo vzťahu ku konaniu obžalovaného nie je trestným činom.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.