Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_34C-45-2014.pdf
PDF · 95.76 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/45/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľa C. M., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom P., E. XXXX/XX, proti odporcovi K. M., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom P., C. J. XXXX/X, zastúpeného v konaní splnomocneným zástupcom I. T., bytom P. - T., G. G. 37X/XX, o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu takto
rozhodol:
Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi určená naposledy rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.08.2013, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX, s a z r u š u j e s účinnosťou od 31.07.2014.
Vzájomný návrh odporcu, aby súd uložil C. M. zákaz spočívajúci v správaní sa, ktoré by bránilo K. M. študovať a vzdelávať sa na dennom štúdiu, s a v y l u č u j e na samostatné konanie.
Navrhovateľovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal zrušenia jeho vyživovacej povinnosti k odporcovi, ktorý je jeho plnoletým synom. Jeho vyživovaciu povinnosť k odporcovi navrhol zrušiť s účinnosťou od 31.7.2014. Uviedol, že jeho vyživovacia povinnosť k odporcovi bola naposledy stanovená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.8.2013 č.k.30P/229/2012-28, ktorým rozsudkom bol zaviazaný platiť výživné odporcovi vo výške 150,-Eur mesačne. Uviedol, že odporca v júni 2011 záverečnými skúškami ukončil trojročné štúdium na Odbornom učilišti Ladce a získal výučný list v obore Poľnohospodárka výroba - záhradníctvo, v júni 2014 záverečnými skúškami ukončil trojročné štúdium na Odbornom učilišti Ladce a získal výučný list v obore Obchodná prevádzka - príprava jedál. Je toho názoru, že odporca je schopný sám sa živiť a jeho vyživovacia povinnosť k nemu zanikla. Navrhovateľ uviedol, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti podával v čase keď odporca mal ukončené štúdium už na druhom odbore danej školy a má vedomosť, že v súčasnosti sa odporca učí na treťom odbore na tej istej škole, odbor služby a domáce práce, čo v sebe zahŕňa už ním vyučené záhradníctvo a varenie a teraz by získal výučný list len na upratovanie, pričom uvedená škola mu už nič nedá a považuje za zbytočné pokračovanie odporcu v učení na danej škole. Navrhovateľ uviedol, že je pravdou, že odporca má znížený intelekt, ale v minulosti navštevoval bežnú základnú školu, nie špeciálnu, teda jeho stav nie je taký zlý a až po ukončení ZŠ mu bolo odporučené uvedené Odborné učilište v Ladcoch. Domnieva sa, že odporca stále chodí do školy na základe požiadavky jeho matky a to z dôvodu, aby on platil na neho výživné. Myslí si, že odporca by mohol pracovať napríklad ako pomocník v kuchyni, pretože v lete takto brigádoval. Poukázal na to, že odporca už má dva výučné listy, a preto by bol schopný sám sa živiť a pokračovanie v jeho učení na učilišti považuje len za účelové. Zdôraznil, že aj s poukazom na danosti odporcu by bolo v jeho záujme, aby sa čím skôr integroval a zaradil do pracovného procesu. Navrhovateľ spochybnil tvrdenie odporcu o jeho neschopnosti samostatne sa živiť kvôli jeho mentálnym schopnostiam, pričom poukázal na to, že odporca bol dokonca aj v USA bez doprovodu matky, alebo
išiel sám na futbalový zápas do Talianska a pod., teda hoci má nižší intelekt, má aj nejaké mentálne schopnosti a bol by schopný vykonávať napr. nejaké pomocné práce v kuchyni a pod. Navrhovateľ poukázal na to, že nezamestnanosť matky odporcu a jej neplatné výpovede z pracovného pomeru nesúvisia s týmto konaním, že v domácnosti odporcu bývajú traja dospelí ľudia, ktorí môžu pracovať a nevie, prečo by platenie úveru matky odporcu mal znášať on prostredníctvom platenia výživného odporcovi. Odporca nesúhlasil s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti a žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Uviedol, že je pravdou, že už má dva výučné listy z Odborného učilišťa v Ladcoch v odboroch záhradník a kuchár, ale v školskom roku 2014/2015 bol opäť prijatý na štúdium na uvedenej škole a aktuálne je žiakom 2. ročníka Odborného učilišťa v Ladcoch, odbor Služby a domáce práce. Zdôraznil, že sa nejedná o príbuzné odbory štúdia a toto ďalšie štúdium na tej istej škole považuje za primerané vzhľadom na jeho zdravotný stav a mentálnu úroveň. Poukázal na to, že sa jedná o štúdium na škole pre deti so zníženým intelektom a on nie je schopný sa samostatne živiť, čo môže preukázať lekárskymi správami. Poukázal na Ústavou SR zaručené právo na vzdelanie, a že žiaden zákon nezakazuje študovať na tej istej škole iný odbor. Súčasne sa domáhal, aby navrhovateľovi bolo zakázané správanie, ktoré by bránilo odporcovi študovať a vzdelávať sa na dennom štúdiu, a že by sa navrhovateľovi mali odňať rodičovské práva a povinnosti. K vyjadreniu navrhovateľa uviedol, že je pravdou, že v lete krátko brigádoval v kuchyni, ktorú brigádu mu našla jeho matka, ale chceli od neho nejaké veci, ktoré sa v škole neučili a po 3 hodinách ho poslali domov. Uviedol, že on sám si nikdy nehľadal žiadnu brigádu a na otázku súdu či sa plánuje niekedy v budúcnosti zamestnať, uviedol, že zatiaľ chodí do školy, tak zatiaľ nie, nevie čo by chcel robiť. Odporca uviedol, že je pravdou, že bol v tom Taliansku na futbale, ale bol to organizovaný zájazd a išiel tam aj s ostatnými fanúšikmi AC Milána a tiež bol v USA ako futbalista, pričom sa jednalo o špeciálnu olympiádu pre osoby s mentálnym postihnutím a bol tam s nimi tréner, vedúci a lekár. Odporca a aj jeho matka ako jeho predchádzajúca splnomocnená zástupkyňa súdu najprv tvrdili, že odporca nemá žiaden príjem, že nepoberá invalidný dôchodok, a že oň ani nepožiadal. Po oboznámení sa so správou Sociálnej poisťovne o priznanom invalidnom dôchodku, toto nepoprel a priznal poberanie invalidného dôchodku. Odporca poukázal na to, že na tunajšom súde on podal proti navrhovateľovi návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti, ktoré konanie je vedené pod sp.zn. 18C/235/2014, v ktorom sa domáha zvýšenia výživného na 360,-Eur mesačne, avšak s poukazom na uvedený invalidný dôchodok a záujem o zmierne riešenie veci bol ochotný sa dohodnúť na zvýšení výživného len o sumu 50,-Eur mesačne viac, teda výživné spolu s jeho dôchodkom by spolu predstavovali tých požadovaných 360,-Eur mesačne a takto by akosi tú ich domácnosť utiahli. Odporca uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s matkou a plnoletým bratom. Poukázal na to, že jeho matka je už dva roky nezamestnaná, v súdnom spore so zamestnávateľom, súdi sa o náhradu mzdy a v súčasnosti nemá žiaden príjem. Byt, v ktorom žijú, je zaťažený hypotekárnym úverom a vzhľadom na neexistentný príjem matky on zo svojho invalidného dôchodku platí 100,-Eur mesačne na splácanie tohto úveru, aby neskončili na ulici. Odporca poukázal na to, že tento úver vznikol z dôvodu, že navrhovateľ bol po rozvode rodičov odporcu vyplatený matkou odporcu sumou 1.000.000,-Sk z titulu vyporiadania ich BSM a za tým účelom zobrali ten úver a nepovažoval za správne, aby on ako ich dieťa znášal následky a toto akoby splácal. Tiež zdôraznil, že v zmysle Zákona o rodine má dieťa právo na rovnakú životnú úroveň akú majú jeho rodičia. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, doplnenie z čl. 4, vyjadrenie odporcu z čl. 8, potvrdenie o návšteve školy, rozhodnutie o prijatí na štúdium z čl. 10, potvrdenie o ID, potvrdenie o návšteve školy, zápisnica z čl. 19, odborný posudok SP o invalidite, lekársky posudok, lekárska psychologická správa, zmluva o poskytnutí úveru, vysvedčenia o záverečnej skúške, obsah pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 30P/229/2012 a 18C/235/2014 a zistil nasledovný skutkový stav : Odporca je plnoletým synom navrhovateľa, pochádza z rozvedeného manželstva svojej matky a navrhovateľa. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.8.2013, č. k. XXP/XXX/XXXX-XX, bola zvýšená vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi zo sumy 116,-Eur mesačne na sumu 150,-Eur mesačne. Navrhovateľ vtedy súhlasil s uvedeným výživným 150,-Eur mesačne. V tom čase mal odporca 20 rokov a bol žiakom 3. ročníka Odborného učilišťa v Ladcoch a od septembra 2013 mal nastúpiť do školy. V súčasnosti má odporca už 22,5 rokov a stále je žiakom Odborného učilišťa v Ladcoch. Podľa udania odporcu je to škola pre osoby s nižším intelektom. Odporca na uvedenej škole už ukončil dva 3-ročné učebné odbory a už má 2 výučné listy. Dňa 21.6.2011 už vykonal záverečnú skúšku v učebnom odbore Poľnohospodárska výroba, zameranie Záhradníctvo : kvetinár, zeleninár, sadovník a dňa 20.6.2014 vykonal záverečnú skúšku v učebnom odbore Obchodná prevádzka, príprava jedál. Od
septembra 2014 sa na uvedenej škole učí v odbore Služby a domáce práce, aktuálne je žiakom 2. ročníka uvedeného odboru, jedná sa o denné štúdium a podľa udania splnomocneného zástupcu odporcu sa jedná o odlišný odbor od tých už vyučených, zahŕňa aj vyšívanie, upratovanie a iné podobné zručnosti. Odporca poukazoval na to, že on má znížený intelekt a nie je schopný samostatne sa živiť. Z vyjadrenia matky odporcu ako jeho predchádzajúcej splnomocnenej zástupkyne vyplynulo, že odporca v minulosti brigádoval asi 10 dní, keď zastupoval pomocnú kuchárku počas jej dovolenky, ktorú brigádu mu vybavila ona. Minulý rok v lete bol na brigáde len 3 hodiny, kde od neho chceli náročnejšie práce. Z výpovede odporcu vyplynulo, že on sám si nikdy žiadnu brigádu nehľadal a na otázku, či sa plánuje niekedy v budúcnosti zamestnať uviedol, že zatiaľ chodí do školy, tak zatiaľ ešte nie, nevie čo by chcel robiť. Odporca býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou a plnoletým bratom C. v byte v P.. Odporca i jeho matka ako jeho vtedajšia splnomocnená zástupkyňa na pojednávaní dňa 9.10.2015 najprv tvrdili, že odporca nemá žiaden príjem, že ani nepožiadal o priznanie invalidného dôchodku a tvrdili, že jediným príjmom do ich rodiny je mzda plnoletého brata odporcu, ktorý hráva futbal a výživné odporcu od navrhovateľa, nakoľko matka odporcu je už dva roky nezamestnaná a bez príjmu, v súdnom spore s jej bývalým zamestnávateľom, s ktorým sa súdi o náhradu mzdy. Zo správy Sociálnej poisťovne (č.l.16) však vyplynulo, že odporca je už od 28.10.2011 poberateľom invalidného dôchodku, aktuálne vo výške 161,80 Eur mesačne, ktorú skutočnosť po oboznámení sa s uvedeným listinným dôkazom nerozporovali. Odporca uviedol, že byt, v ktorom rodina žije, je zaťažený hypotekárnym úverom a on odporca zo svojho invalidného dôchodku platí 100,-Eur mesačne na splácanie tohto úveru, pričom sa jedná o úver, ktorý si v minulosti zobrala matka odporcu vo výške 1.000.000,-Sk na vyplatenie navrhovateľa z titulu vyporiadania ich BSM a má za to, že nie je správne, aby on odporca ako ich dieťa znášal tieto finančné následky a uvedené akoby on splácal. Z predloženej Zmluvy o poskytnutí úveru (fotokópie nepodpísanej bankou) vyplynulo, že v roku 2008 mala uzavrieť ČSOB a.s. ako banka s matkou odporcu ako dlžníkom úverovú zmluvu, na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť matke odporcu úver vo výške 1.000.000,-Sk na účel vysporiadania majetkových pomerov, objektom úveru je byt č.X na X.p. E. X A.. C. J. v P. a matka odporcu ako dlžníčka sa zaviazala splácať úver v sume po 6.929,80 Sk mesačne a splatiť úver do 20 rokov od jeho dočerpania. Z predloženého lekárskeho posudku ÚPSVaR Trenčín zo dňa 20.10.2015, vyplynulo, že odporca má diagnózu mentálna retardácia ľahkého stupňa - IQ 52. Je mobilný, samostatne, nie je pri používaní HDP odkázaný na doprovod. Z odborného posudku Sociálnej poisťovne o invalidite zo dňa 10.11.2014 vyplynulo, že miera poklesu schopnosti odporcu vykonávať zárobkovú činnosť je 50 %. Navrhovateľ je otcom odporcu, podľa vlastného udania zarába cca 1.000,-Eur mesačne netto. Je podielovým spoluvlastníkom v 1 bytu, v ktorom býva a vlastní 17-ročné auto, iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX vyplynulo, že odporca sa svojim návrhom domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa k nemu na sumu 360,-Eur mesačne. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, mal súd za preukázané, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti bol podaný dôvodne, preto mu súd vyhovel. V zmysle Zákona o rodine trvanie vyživovacej povinnosti rodičov k ich dieťaťu je viazané na jeho schopnosť samo sa živiť. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že štúdium aj už plnoletého dieťaťa na dennom odbore štúdia je dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, pretože sa jedná o prípravu dieťaťa na budúce povolanie, ale má sa na mysli štúdium a zvyšovanie kvalifikácie dieťaťa ako jeho príprava na budúce povolanie a nie rôzne opakované štúdia bez zvyšovania kvalifikácie a s dosahovaním rovnakého stupňa vzdelania. Vyživovacia povinnosť z uhľa pohľadu prípravy na povolanie končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania dieťaťa v bežnom vzdelávacom procese. Rozhodnutie dieťaťa po ukončení štúdia na jednej škole znova začať štúdium na škole s dosiahnutím rovnakého stupňa vzdelania, už nezakladá povinnosť ďalšieho vyživovania, pretože dieťa už v rámci svojich možností dosiahlo svoj najvyšší možný stupeň vzdelania, a je teda pripravené živiť sa ďalej samé. Rodič sa môže dobrovoľne zaviazať prispievať na jeho výživu aj v tomto prípade, avšak nejde
o zákonný nárok vyplývajúci z rodinnoprávnych vzťahov, a preto sa ho nemožno s úspechom domáhať na súde žalobou o určenie vyživovacej povinnosti. Nakoľko odporca je už vyučený a má dokonca dva výučné listy, súd má za to, že je preto schopný sám sa živiť a to aj s prihliadnutím na jeho znížený intelekt, na ktorý sa odporca odvolával. Je pravdou, že pracovné schopnosti odporcu sú čiastočne znížené, nakoľko ten bol odborným posudkom Sociálnej poisťovne uznaný za čiastočne invalidného s mierou poklesu jeho pracovnej schopnosti 50 %, ale práve preto mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok, ktorý aktuálne poberá vo výške 161,80 Eur mesačne a táto dôchodková dávka kompenzuje jeho čiastočný pokles pracovnej schopnosti. S poukazom na tento invalidný dôchodok a dva výučné listy odporcu má súd za to, že odporca je objektívne schopný sám sa živiť. Okolnosť, že odporca si ale prácu vôbec nehľadá, ale naďalej sa učí už v treťom odbore odborného učilišťa, pričom si tým vôbec nezvyšuje svoju kvalifikáciu, nie je podľa názoru súd dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi. Okrem toho súd poukazuje na to, že odporca paradoxne tvrdí, že je neschopný sám sa živiť, a preto je výživou odkázaný na navrhovateľa, hoci na druhej strane on finančne podporuje svoju matku, nakoľko zo svojho invalidného dôchodku platí dlh jeho matky voči banke. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ak by dieťa nebolo schopné samo sa živiť, boli by povinní prispievať na jeho výživu obaja jeho rodičia. Preto ak odporca tvrdí, že je neschopný samostatne sa živiť, mala by na jeho výživu prispievať aj jeho matka; preto potom paradoxne vyznieva uvedená skutočnosť, že odporca, svojou výživou odkázaný na svojich rodičov, finančne prispieva zo svojho invalidného dôchodku alebo zo svojho výživného od navrhovateľa svojej matke, za ktorú spláca jej úver. Je pravdou, že nie je správne, že odporca zo svojho invalidného dôchodku spláca úver jeho matky, ktorý si ona zobrala za účelom vyporiadania jej BSM, ale toto by si mala uvedomiť predovšetkým matka odporcu, pretože jej dlh je splácaný z dôchodku odporcu. Z uvedeného potom súd vyvodil záver, že keďže je odporca dokonca schopný zo svojho príjmu finančne prispievať aj svojej matke na úhradu jej dlhu, potom by mal byť schopný finančne uspokojovať svoje potreby. Na základe uvedeného súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi zrušil v zmysle návrhu s účinnosťou od 31.7.2014, kedy už mal odporca absolvovanú záverečnú skúšku a výučný list z už jeho druhého učebného odboru a kedy už bol poberateľom invalidného dôchodku. Nad rámec uvedeného súd ešte poznamenáva, že pokiaľ odporca poukázal na ním podaný návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti a dal súdu do pozornosti možnosť spojenia vecí alebo odročenia resp. prerušenia tohto konania, súd taký postup nezvolil, nakoľko ho nepovažoval za dôvodný. Podľa § 112 ods.2 O.s.p. ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie. Keďže odporca na pojednávaní vzniesol vzájomný návrh a trval na svojom vzájomnom návrhu, ktorým žiadal, aby súd uložil navrhovateľovi zákaz spočívajúci v správaní sa, ktoré by bránilo K. M. študovať a vzdelávať sa na dennom štúdiu, súd uvedený návrh vylúčil na samostatné konanie na ďalší procesný postup. Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods.1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods.1 O.s.p. Navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech súd náhradu trov konania nepriznal, pretože ich náhradu nežiadal a v podstate mu ani žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne /trojmo/. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods.1, § 221 ods. 1 O. s. p.).