Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/306/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: SATRO s.r.o., IČO: 31 335 161, so sídlom Polianky 9, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária STANO a partneri s.r.o., so sídlom Nám. 1. mája 16, Bratislava, IČO: 36 869 571, proti odporcovi: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXXX/XX/X, V. A., o zaplatenie 118,60 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 25.11.2014, č.k. -27, v časti o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov konania r u š í a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 94,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 94,60 Eur od 02.12.2013 do zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd vo zvyšku návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V napadnutej časti o náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodnutie odôvodnil poukazom na , vecne tým, že navrhovateľ vo veci úspech mal len čiastočný, preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozhodnutiu, podľa obsahu odvolania v časti náhrady trov konania, podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konania, in eventum, aby rozsudok v napadnutej časti trov konania zmenil a priznal mu náhradu trov konania za súdny poplatok 16,50 Eur a za právne zastúpenie navrhovateľa 58,58 Eur (za úkony právnej pomoci 2 x 16,60 Eur + 2x režijný paušál 2 x 7,81 Eur + 20% DPH) a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania 29,57 Eur za 1 úkon právnej pomoci. Odvolanie odôvodnil tým, že aj keď mal v predmetnom konaní úspech len čiastočný, má nárok na náhradu účelne vynaložených trov, nakoľko jeho neúspech v konaní pri porovnaní uplatnenej pohľadávky v sume 118,60 Eur a priznanej sumy 94,60 Eur bol len vo výške 20,24%, tzn. že úspešný v 3/5-inách, preto mu patria trovy primerane tomuto výsledku konania. Takýto čiastočný úspech navrhovateľa vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania. Navrhovateľ nevidí dôvod nepriznať mu náhradu trov konania, po zohľadnení pomeru úspechu vo veci.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, pričom nie sú splnené podmienky ani pre zmenu, ani pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa v odôvodnení rozsudku a v spojení s primerane i uznesenia súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného , pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavanej časti rozsudku s cit. ust. v spojení s jeho vyššie uvedeným výkladom je zrejmé, že prvostupňový súd sa ním dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, ako konkrétne prvostupňový súd aplikoval ustanovenie , odôvodnenie rozsudku je v tejto časti nejasné, nezrozumiteľné a zmätočné. V dôsledku toho je rozsudok v napadnutej časti trov konania i nepreskúmateľným. Navrhovateľ odôvodnene poukazuje na to, že v danom prípade je potrebné presne zohľadniť jeho pomer úspechu v konaní a priznať mu pomernú časť trov konania.

Keďže riadnym neodôvodnením rozhodnutia v súlade s cit. došlo k odňatiu účastníkom možnosti konať pred súdom, bolo nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania s použitím zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu bude o náhrade trov konania opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. odôvodniť, a to i s prihliadnutím na odvolacie námietky. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.