Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/207/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom Panenská 7, Bratislava, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanému: T. Č., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom F. XXX/X, Košice, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Irenou Hičákovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice I v konaní o zaplatenie 227,28 € s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 85,68 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania od 16.9.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.7.2014 domáhal aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 227,28 € spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 39 % ročne zo sumy 217,69 € od 16.9.2013 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 227,28 € od 16.9.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil žalobca tým, že dňa 20.6.2012 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere na čiastku 368,55 € na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve. Žalovaný sa zaviazal celkovú čiastku vo výške 471,45 € uhradiť v 15 mesačných splátkach vo výške 31,43 € so splatnosťou prvej splátky 15.7.2012. Žalovaný uhradil do podania žaloby celkom 282,87 €. Dňa 15.9.2013 nastala zročnosť poslednej splátky, čím sa stal celý dlh splatný, keďže ostatné splátky boli zročné skôr. Žalobca si v žalobe uplatnil sumu 217,69 € z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny spolu s úrokmi 39 % ročne od 16.9.2013 do zaplatenia, sumu 9,59 € z titulu dlžných úrokov z úveru a úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 227,28 € od 16.9.2013 do zaplatenia.

Pobyt žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť šetrením cez Register obyvateľov Slovenskej republiky, Ústrednú evidenciu väzňov ZVJS SR, Policajný zbor SR, evidenciu obyvateľov mesta Košice, preto mu v súlade s ust. ustanovil na zastupovanie v konaní opatrovníčku, ktorá sa k návrhu nevyjadrila.

Podľa ust. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa ust. , ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, keďže podľa ust. ide o drobný spor.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX, Predžalobnou upomienkou, doručenkou, Výpisom z úverového účtu a zistil nasledujúci skutkový stav:

Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX súd zistil, že účastníci dňa 20.6.2012 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 368,55 € na kúpu tovaru: Whirlpool WBC37152A++X. Žalovaný sa zaviazal uhradiť celkovú sumu 471,45 € v 15 splátkach po 31,43 €. Výška úrokovej sadzby bola stanovená na 39 %. Priemerná RPMN bola ku dňu podpisu zmluvy 46,52 %, RPMN vo výške 46,76 %.

Z Predžalobnej upomienky zo dňa 10.10.2013 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, ktorá ku dňu vyhotovenia upomienky pozostávala z istiny 217,69 € a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 9,59 € a to najneskôr do 14 dní od doručenia upomienky.

Z doručenky súd zistil, že Predžalobná upomienka bola dňa 15.10.2013 vrátená žalobcovi ako nedoručená zásielka z dôvodu neznámeho adresáta.

Podľa ust. touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

Podľa ust. § 273 ods. 1 a 2 cit. zákona, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1.

Podľa ust. § 497 cit. zákona, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 503 ods. 1, 2 cit. zákona, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa ust. § 504 cit. zákona, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. § 1 ods. 2 cit. zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust. , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ust. , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ust. , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ust. , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia nariadenia vlády SR č. , ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere medzi účastníkmi.

Z charakteru zmluvy ako aj jej účastníkov je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Bola uzatvorená v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 20.6.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 368,55 €. Žalovaný sa zaviazal celkovú čiastku vo výške 471,45 € uhradiť v 15 mesačných splátkach vo výške 31,43 € so splatnosťou prvej splátky 15.7.2012 a každej ďalšej v 15. deň v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá k 15.9.2013. Výška úrokovej sadzby bola fixná - 39 %. Predžalobnou upomienkou zo dňa 10.10.2013 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, ktorá ku dňu vyhotovenia upomienky bola v časti istiny vo výške 217,69 € a v časti dlžných úrokov vo výške

9,59 € a to najneskôr do 14 dní od doručenia upomienky. Žalovaný uhradil do podania žaloby celkom 282,87 €. Žalobca si v konaní uplatnil sumu v celkovej výške 227,28 € spolu s úrokmi z dlžnej istiny 217,69 € vo výške 39 % ročne a vyčíslený úrok z omeškania vo výške 9,59 €.

Súd posúdil zistený skutkový stav podľa cit. zák. ust. a dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný.

Nakoľko súčasťou dohodnutých splátok úveru mal byť aj úrok - podľa zmluvy vo výške 39 % ročne, na úhradu ktorého žalobca započítal časť žalovaným uhradených splátok, súd sa pri svojom rozhodovaní zaoberal aj výškou takto dohodnutého úroku z úveru. Z internetovej stránky NBS http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/priemerne- urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v období uzavretia zmluvy v júni roku 2012 činil úrok maximálne 12,93 % p.a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade bol niekoľkonásobne (trojnásobne) vyšší ako úrok poskytovaný bankami. I keď súd nepopiera a rešpektuje skutočnosť, že výška úrokov u nebankových subjektov, akým je aj žalobca je logicky vyššia ako obvyklé bankové úroky vzhľadom na ich vyššie podnikateľské riziko, to neznamená, že výška úrokov môže byť u nebankového subjektu neobmedzená, bezbrehá, nemajúca žiadne limity, niekoľkonásobne presahujúca tieto bankové úroky, ako je tomu v prípade predmetnej úverovej zmluvy. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Súd poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.7.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úroku z úveru 39 % ročne za absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom. Preto nemožno považovať za dôvodný ani postup žalobcu, ktorý časť uhradených splátok žalovaného započítaval na úrok, na ktorý mu nárok nevznikol. Súd preto návrh v časti, v ktorej žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie úroku zamietol a pri vyčíslení dlžnej úverovej istiny súd vychádzal z toho, že uhradené splátky žalovaného mali byť celé započítané na úverovú istinu bez úroku.

Keďže žalovaný uhradil z poskytnutého úveru vo výške 368,55 € sumu 282,87 €, rozdiel predstavuje sumu 85,68 €, preto súd žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel.

Pri rozhodovaní o príslušenstve pohľadávky žalobcu súd vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca má v zmysle ako veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Pre určenie počiatku omeškania je rozhodujúca splatnosť dlhu. Táto je stanovená dňom 15.9.2013. Z uvedeného dôvodu má žalobca nárok na úroky z omeškania od dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu, t.j. od 16.9.2013.

Základná úroková sadzba stanovenej ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu bola 0,5 %, výška úrokov z omeškania je teda v zmysle ust. nariadenia vlády SR č. o osem percentuálnych bodov vyššia než úroková sadzba, t.j. 8,5 % ročne.

Súd tak vyhovel návrhu v časti požadovaného úroku z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 85,68 € od 16.9.2013 do zaplatenia. Keďže v prevyšujúcej časti požadovanej istiny a vyčísleného dlžného úroku z úveru nad 85,68 € bol návrh zamietnutý, zamietnutý bol aj nárok na úrok z omeškania zo sumy prevyšujúcej priznanú istinu, nakoľko do omeškania s plnením neexistujúcich záväzkov sa odporca dostať nemohol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Keďže žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne, súd mu nepriznal náhradu trov konania a žalovanému trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( )