Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Cb-187-2015.pdf
PDF · 78.48 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/187/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v právnej veci žalobcu: STELIT s.r.o., so sídlom Hlavná 1/1795, Trenčín 911 05, IČO: 31 594 697, proti žalovanému: FURT s.r.o., so sídlom SNP 1372, Turčianske Teplice 039 01, IČO: 47 201 355, v konaní o zaplatenie sumy vo výške 395,82 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 395,82 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 58,74 Eur od 29.4.2014 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 182,30 Eur od 2.5.2014 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 154,78 Eur od 15.5.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 23,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.12.2014, sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 395,82 € s príslušenstvom. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný s ním uzavrel kúpnu zmluvu, z ktorej si nesplnil svoje povinnosti riadne a včas, a preto mu vznikol dlh vo výške žalovanej sumy. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 16.06.2015, č.k. 1Rob/596/2014-14, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Podaním, doručeným tunajšiemu dňa 13.07.2015, žalovaný proti vydanému platobnému rozkazu podal odpor. Žalovaný svoj odpor odôvodnil tým, že u žalobcu si uplatnil niekoľko reklamácií dodaného tovaru a vykonaných prác, že žalobca zadržiava pílu, ktorej je vlastníkom, a že týmto konaním žalobcu mu vznikla škoda najmenej vo výške žalovanej sumy a že pohľadávku na náhradu tejto škody započítava s pohľadávkou žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy. Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.09.2015, sa k podanému odporu žalovaného vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaný si u neho neuplatnil žiadnu reklamáciu a že k ostatným tvrdeniam žalovaného ako nezrozumiteľným sa nevie vyjadriť. Ďalej sa vyjadril tak, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. Na pojednávanie, konané dňa 14.10.2015, sa žiaden z účastníkov konania nedostavil ani nepožiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu. Svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnili. Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Podľa § 48 ods. 2 O.s.p., ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla, uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. Vzhľadom na to, že účastníci konania boli na konané pojednávanie riadne predvolaní a že sa na toto pojednávanie nedostavili ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, súd vec prejednal v ich neprítomnosti, pričom prihliadal na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. V tejto súvislosti súd dodáva, že žalovanému bolo predvolanie na nariadené pojednávanie doručené tzv. fikciou doručenia podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p., nakoľko mu nebolo možné doručiť písomnosť - predvolanie na adresu jeho sídla, uvedenú v obchodnom registri, v ktorom je zapísaný, a jeho iná adresa nie je súdu známa, a preto bola dňa 04.11.2015 vrátená súdu. Súd vykonal dokazovanie žalobou zo dňa 16.12.2014, odporom zo dňa 13.07.2015, vyjadrením k nemu zo dňa 20.08.2015, faktúrami zo dňa 14.04.2014, 17.04.2014 a 30.04.2014, dodacími listami zo dňa 09.04.2014, 16.04.2014 a 29.04.2014 a ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a vyjadreniami účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca dodal dňa 09.04.2014, 16.04.2014 a 29.04.2014 žalovanému tovar, ktorého kúpnu cenu mu vyúčtoval faktúrou č. 201400227VFA zo dňa 14.04.2014, splatnou dňa 28.04.2014 a znejúcou na sumu vo výške 67,20 €, faktúrou č. 201400244VFA zo dňa 17.04.2014, splatnou dňa 01.05.2014 a znejúcou na sumu vo výške 182,30 €, a faktúrou č. 201400274VFA zo dňa 30.04.2014, splatnou dňa 14.05.2014 a znejúcou na sumu vo výške 154,78 €, a ktorý bol v týchto faktúrach a v dodacích listoch č. 2014 30253DOL zo dňa 09.04.2014, č. 2014 30270DOL zo dňa 16.04.2014 a č. 2014 30299DOL zo dňa 29.04.2014, špecifikovaný. Žalovaný kúpnu cenu za dodaný tovar žalobcovi do dnešného dňa nezaplatil. Podľa § 409 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar), určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu, a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa § 580 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Súd teda mal preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar, špecifikovaný vo vystavených dodacích listoch, podpísaných žalovaným, a faktúrach. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za dodaný tovar riadne a včas, a preto mu voči žalobcovi vznikol dlh vo výške nezaplatenej kúpnej ceny - žalovanej sumy. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné a žalovaný ich v podanom odpore nenamietal. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobca mu spôsobil škodu najmenej vo výške žalovanej sumy, pričom sa domáhal započítania pohľadávky na jej náhradu s pohľadávkou žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy. Na preukázanie svojich tvrdení o tom, že žalobca mu spôsobil škodu však neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy a žalobca tieto tvrdenia poprel. Z hľadiska zásad dokazovania, uplatňovaných v občianskom súdnom konaní, sporové konanie, kde proti sebe stoja dve strany v postavení navrhovateľa a odporcu, je ovládané prejednacou zásadou. Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci (t.j. povinnosť tvrdenia), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností (t.j. dôkazná povinnosť) je záležitosťou účastníkov konania. Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia, vedie k uneseniu dôkazného bremena, a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena, t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka konania, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, t.j. neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom konaní má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví neúspechom v konaní. Žalovaný teda svoje tvrdenia o tom, že žalobca mu spôsobil škodu, teda ani o existencii jeho pohľadávky na jej náhradu, nepreukázal. Súd teda nemá preukázané, že sú splnené podmienky na započítanie vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného. Jednou zo základných predpokladov na započítanie vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka je totiž existencia takýchto pohľadávok. Pokiaľ teda žalovaný nepreukázal, že má voči žalobcovi pohľadávku, nemožno dôjsť k účinnému započítaniu takejto pohľadávky s pohľadávkou žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, existenciu ktorej žalobca preukázal a žalovaný nepoprel. Nárok žalobcu teda súd považoval za právne odôvodnený a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, účinného v čase vzniku omeškania žalovaného so zaplatením žalovanej sumy, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku, zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Súd v súlade s ust. § 369 ods. 1 a § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka spolu s nárokom na zaplatenie žalovanej sumy priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania z nej, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti príslušných vystavených faktúr. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vzhľadom na to, že žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania proti žalovanému. Trovy konania žalobcu predstavujú trovy za zaplatený súdny poplatok vo výške 23,50 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo). Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov).