Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5Er-513-2009.pdf
PDF · 74.15 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/513/2009
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: VLADARA s.r.o., so sídlom Pribylina 259, IČO: 36 399 086, pre vymoženie pohľadávky 2 200,38 eura, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, so sídlom Exekútorského úradu v Liptovskom Mikuláši, Moyzesova 669/15, pod sp. zn. EX 1697/2009, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e. Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie trovy exekúcie vo výške 52,25 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie sa dňa 10.07.2009 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 1697/2009 pre vymoženie pohľadávky vo výške 2 200,38 eura. Pohľadávka bola priznaná vykonateľným platobným výmerom číslo konania PV 501/05734/2008 zo dňa 03.02.2009, vydaným Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočkou Martin. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 018776* zo dňa 04.08.2009, ktoré tunajší súd v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 2 200,38 eura a trovy exekúcie. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 5Er/513/2009-13 zo dňa 11.06.2014, právoplatným dňa 17.07.2014, pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný oprávnený (Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.) a na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005.
Písomným podaním, doručeným dňa 17.08.2015, predložil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný od roku 2010 nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, nemá zamestnancov a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe oznámenia o stave konania s uvedeným súhlasí aj oprávnený. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 71,51 eura, predložil ich špecifikáciu a exekútorský spis.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Majetkové pomery povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora, ktorý je v priebehu exekúcie povinný zákonom stanoveným spôsobom zisťovať všetky možnosti uspokojenia pohľadávky
oprávneného. Ak exekútor na podklade vykonaných lustrácií dospeje k záveru o nemajetnosti povinného, t. j. k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, má možnosť podať podnet na zastavenie exekúcie. Z predloženého exekútorského spisu mal súd za preukázané, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného dostatočným spôsobom. Vykonanými šetreniami bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku evidovaného v katastri nehnuteľností. Od roku 2010 povinná spoločnosť nevykonáva odvody za žiadnych zamestnancov a nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť. V období rokov 2009 až 2013 boli vydané príkazy na začatie exekúcie a následne aj exekučné príkazy adresované štyrom peňažným ústavom, avšak bez kladného výsledku, prešetrením v roku 2015 neboli zistené žiadne registrované účty povinného v bankách. Súdny exekútor ďalej zistil, že povinný je vlastníkom a držiteľom viacerých motorových vozidiel. Všetky vozidlá sú však zaťažené exekútorskými a daňovými blokáciami, pričom exekútorské blokácie JUDr. Petra Matejovie sa nachádzajú od 6. až po 19. miesto v poradí. Nebol zistený žiadny ďalší majetok podliehajúci exekúcii. S poukazom na uvedené tak nemožno vykonať exekúciu žiadnym zo zákonných spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Súd sa preto stotožnil s názorom súdneho exekútora o potrebe zastavenia exekúcie, nakoľko jej ďalším vykonávaním by pre nemajetnosť povinného vznikali ďalšie neúčelné trovy, ktoré by v konečnom dôsledku znášal oprávnený.
Na základe vyššie uvedeného súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku predmetnú exekúciu zastavil, pričom súčasne rozhodol aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie súdneho exekútora.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie priznané trovy exekúcie do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 eura, ktorú si uplatnil za výkon exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky.
V súlade s § 22 ods. 1 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada hotových výdavkov, pozostávajúca z poštovného v sume 10,35 eura. Z obsahu súdneho a exekútorského spisu bolo náležite preukázané doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému - 1,30 eura (doporučená zásielka s doručenkou do vlastných rúk), doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti Daňovému úradu Liptovský Mikuláš a Okresnému dopravnému inšpektorátu Liptovský Mikuláš - 0,80 eura (dve obyčajné listové zásielky; jedna po 0,40 eura), doručenie príkazu na začatie exekúcie N. C., B..K..; M. C. K., B..K..; N. K., a.s. - 3,90 eura (tri doporučené zásielky s doručenkami do vlastných rúk; jedna po 1,30 eura),
exekučného príkazu N. C., B..K..; M. C. K., B..K..; N. K., a.s. - 3,90 eura (tri doporučené zásielky s doručenkami do vlastných rúk; jedna po 1,30 eura) a doručenie oznámenia o stave exekučného konania oprávnenému - 0,45 eura (obyčajná listová zásielka). Pri priznávaní náhrady poštovného vychádzal súd z predloženého vyúčtovania, z doručeniek a listín založených v exekútorskom a súdnom spise a tiež z cien listových zásielok platných v čase doručovania jednotlivých písomností, zverejnených Slovenskou poštou. Pokiaľ bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada poštovného ako pri doručovaní obyčajnej listovej zásielky, bolo to z dôvodu, že k uvedenej listine nebola pripojená doručenka, súd však mal doručenie listiny preukázané odpoveďou dožiadaného subjektu.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 druhej vety Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 43,54 eura o 20 % DPH, t. j. o 8,71 eura. Exekútorovi priznané trovy exekúcie potom predstavujú 52,25 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.