Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1P/22/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľky: X. J. U., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, V., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpená JUDr. Jarmila Zahradníková, advokátka so sídlom Pluhová 78, Bratislava proti odporcovi: N.. S. U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.. T. X. 2, X., štátny občan Slovenskej republiky, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom S. U. J. U., nar. XX.XX.XXXX a B. J. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov X. J. U., rod. I., nar. XX.XX.XXXX a N.. S. U. J. U., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom mestskej časti X. - U. mesto, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XXX r o z v á dz a.

Maloleté deti S. U. J. U., nar. XX.XX.XXXX a B. J. U., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len "maloleté deti") sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Zastupovať a spravovať majetok maloletých detí je oprávnená navrhovateľka.

Styk odporcu s maloletými deťmi sa neupravuje.

Odporca je povinný platiť výživné na maloletého S. U. vo výške 550,- Eur mesačne a maloletého B. vo výške 450,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.02.2014 domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom S. U. a B. na čas po rozvode. Navrhovateľka uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvorila dňa XX.XX.XXXX pred matričným úradom X. - U. T.. Pred uzavretím manželstva sa zo vzťahu účastníkov narodil dňa XX.XX.XXXX syn U. L., ktorý je dnes už plnoletý a po uzavretí manželstva sa narodili synovia S. U., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX. Podľa tvrdení navrhovateľky uvádzaných v návrhu sa s odporcom zoznámila počas štúdia na vysokej škole. Brali sa z lásky a ich manželstvo bolo počas prvých desať rokov harmonické. Ich vzťah sa rozpadol potom ako sa navrhovateľka dozvedela, že jej manžel jej bol počas manželstva

neverný a má ďalšie dieťa, syna s inou ženou. Tento nemanželský syn odporcu sa narodil v decembri 2005, v čase kedy bola navrhovateľka tehotná s ich najmladším synom B.. O nemanželskom synovi sa dozvedela náhodou v roku 2010. Nevera manžela ju hlboko zasiahla a šokovala, nakoľko nemala pocit, že by v ich manželstve bolo niečo v neporiadku. Manžel jej nenaznačil, že by v manželstve nebol šťastný. Spočiatku sa manželské spolužitie snažili obnoviť, avšak navrhovateľka už nedokázala manželovi viac dôverovať a ich vzťah sa rozpadol, krátko na čo sa odporca zo spoločnej domácnosti odsťahoval a vrátil sa domov do H.. Uviedla, že v súčasnosti už štyri roky spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť ani spoločne nehospodária. Komunikujú spolu len ohľadom výchovy ich spoločných detí. Navrhovateľka uviedla, že odporcu rešpektuje ako otca svojich detí, nevidí však už v ňom svojho životného partnera, ich vzťah je tak hlboko rozvrátený, že obnova manželstva v súčasnosti už nie je možná, preto odporca s rozvodom súhlasí.

Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým synom S. a B. navrhovateľka navrhla na čas po rozvode manželstva zveriť obe maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky, čo odôvodnila tým, že odporca sa na území Slovenskej republiky dlhodobo nezdržuje a o deti sa stará výhradne navrhovateľka. Starší syn S. U. má diagnostikovaný autizmus a vyžaduje si osobitný prístup. Obaja synovia sú slovenskí štátni občania a celý svoj doterajší život prežili na Slovensku, kde sú doma, majú tu rodinu, priateľov a svoje záujmy. Na Slovensku si plnia aj povinnú školskú dochádzku. S. navštevuje špeciálnu školu, ktorá vyhovuje jeho potrebám. Styk otca s maloletými deťmi navrhla navrhovateľka ponechať na dohodu rodičov. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok navrhla zveriť navrhovateľke. Navrhovateľka ohľadom zabezpečovania potrieb detí a ich výživy uviedla, že je to ona ktorá zabezpečuje každodenný chod domácnosti. Po finančnej stránke zabezpečil rodinu odporca ešte pred tým, ako opustil Slovensko a to tak, že kúpil niekoľko nehnuteľností, ktoré sú v spoločnom vlastníctve manželov a ktoré navrhovateľka prenajíma podľa vlastného uváženia. Príjem z nájmu jej postačuje na krytie potrieb maloletých detí a zabezpečenie chodu ich domácnosti. Vďaka tomu, že na základe dohody s manželom môže s príjmom voľne disponovať, nemá problém finančne zabezpečovať potreby detí, preto navrhla určiť odporcovi výživné v sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na každé z maloletých detí. Pričom uviedla, že v prípade, ak by odporca od tejto dohody odstúpil, resp. by od nej požadoval polovicu príjmov z nájmu, finančná situácia jej a detí by sa podstatne zmenila a príjem z nájmu by už na krytie potrieb detí nepostačoval.

V priebehu konania navrhovateľka zmenila svoj postoj a písomným podaním doručeným súdu dňa 26.08.2015 žiadala, aby súd pokiaľ ide o úpravu pomerov maloletých detí na čas po rozvode manželstva určil odporcovi povinnosť platiť výživné vo výške 550,- Eur na každé z maloletých detí, čo odôvodnila tým, že od času podania návrhu sa podstatne zmenili okolnosti týkajúce sa výživy maloletých detí a jej zabezpečenia. Uviedla, že odporca sa v marci 2015 vrátil na Slovensko, následne na čo bol zadržaný a vzatý do väzby z dôvodu vedeného trestného konania pre zanedbanie povinnej výživy oči maloletému synovi, ktorého má odporca s inou ženou, v súvislosti s čím odporca navrhovateľku opakovane kontaktoval a žiadal ju o uhradenie dlhu na výživnom vo výške 9 879,- Eur, ktoré výživné navrhovateľka za odporcu aj uhradila, čo preukázala výpisom zo svojho bankového účtu. Po prepustení z väzby sa podľa jej udaní odporcovo správanie voči nej ako aj voči ich synom výrazne zhoršilo. Odporca trval na tom, aby navrhovateľka okamžite zrušila všetky nájomné zmluvy, tvoriace podstatnú časť príjmov rodiny, hoci si musel byť vedomý skutočnosti, že sa tým rodina ocitne v zložitej finančnej situácii a to aj v kontexte s tým, že navrhovateľka väčšinu úspor minula na úhradu dlhu odporcu na výživnom. Potom čo navrhovateľka uvedené odmietla začal sa odporca správať neprijateľne voči nájomníkom, čím sa skomplikovali dovtedy bezproblémové nájomné vzťahy, následkom čoho jeden z nájomníkov požadoval od navrhovateľky vrátenie kaucie vo výške 3 600,- Eur. Situácia sa vyhrotila až do tej miery, že jeden z nájomcov podal voči odporcovi dňa 22.05.2015 trestné oznámenie vo veci rušenia pokojného užívania bytu odporcom. Dňa 02.06.2015 vydal Okresný súd Bratislava I na návrh navrhovateľky uznesenie č.k. -82, ktorým nariadil predbežné opatrenia ukladajúce odporcovi povinnosť zdržať sa konania, ktoré by rušilo nájomníkov v pokojnom užívaní prenajatých nehnuteľností a konania, ktoré by viedlo k ukončeniu ďalších nájomných zmlúv. Odporca tak svojim konaním porušil dohodu s navrhovateľkou a de facto prestal prispievať na finančné zabezpečenie chodu domácnosti a podieľať sa tak akýmkoľvek spôsobom na zabezpečovaní výživy maloletých synov účastníkov konania. Navrhovateľka tiež u správcu nehnuteľnosti zistila, že odporca už niekoľko mesiacov neuhrádza preddavky za služby súvisiace s užívaním bytu. Navrhovateľka ohľadom príjmov odporcu rozhodujúcich pre určenie výživného uviedla, že hoci ich celkovú výšku nepozná, vie že príjem odporcu iba z aktivít na Slovensku mimo možného príjmu z nájmov je minimálne 1 000,- Eur mesačne, väčšina príjmu

odporcu však pochádza z H., preto navrhla súdu uložiť odporcovi povinnosť preukázať výšku skutočného mesačného príjmu, resp. postupovať podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Vzhľadom na uvedené mala navrhovateľka za to, že v záujme riadneho zabezpečenia výživy maloletých detí je nevyhnutné určiť odporcovi výživné v navrhnutej výške, nakoľko sa viac nemožno spoliehať na dohodu s odporcom, z ktorej vychádzala v čase podania návrhu. Mesačné výdavky maloletých detí vyčíslila v sume 846,50,- Eura na S. a 864,- Eura na B.. Navrhovateľka uviedla, že okrem výživy maloletých synom prispieva aj na výživu najstaršieho syna účastníkov konania, plnoletého U., ktorý je študentom denného štúdia vysokej školy a nie je preto schopný živiť sa sám. Odporca má okrem vyživovacej povinnosti k maloletých deťom pochádzajúcim s manželstva s navrhovateľkou tiež vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi narodenému mimo manželstva v roku 2005, čo navrhovateľka preukázala rodným listom určenú súdnym rozhodnutím podľa informácii navrhovateľky vo výške 400,- Eur mesačne.

Odporca sa k návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 21.11.2014, v ktorom uviedol, že s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva síce súhlasí, ale chce, aby sa rozvod uskutočnil na princípe slušnosti. Uviedol, že o rodinu riadne zabezpečil, vybudoval na Slovensku majetok, z ktorého prenájmu rodina žila, založil firmu na predaj českého krištáľu postavil obrovský a luxusný rodinný dom a to aj napriek tomu, že obchody išli pre svetovú finančnú krízu ťažko. Uviedol, že v H. trpí, nakoľko v čase podania vyjadrenia nebol zamestnaný a čakal na vymenovanie vládou. Pokiaľ ide o starostlivosť o maloleté deti uviedol, že sa vždy staral, aby im nič nechýbalo, pokiaľ ide o úpravu ich pomerov na čas po rozvode manželstva, k tejto sa nevyjadril.

Súd vyzval odporcu, aby oznámil súdu úradný jazyk, ktorý slovom a písmom ovláda, za účelom zabezpečenia jeho práva na vedenie súdneho konania v tomto jazyku, odporca vo svojom písomnom podaní doručenom súdu elektronicky dňa 23.01.2015 súhlasil s tým, aby úradným jazykom v konaní bol slovenský jazyk, ktorý slovom aj písmom ovláda, čo potvrdzuje skutočnosť, že všetky podania adresoval súdu v slovenskom jazyku, aj na základe čoho súd usúdil, že v danom prípade nie je potrebné do konania ustanoviť tlmočníka, nakoľko odporca dostatočne ovláda slovenský jazyk.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 18.11.2015 s poukazom na ust. v neprítomnosti odporcu, ktorý predvolanie na pojednávanie osobne prevzal dňa 12.10.2015 (č.l. 192) a svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. V tejto súvislosti súd uvádza, že odporca sa na pojednávanie bez vážneho dôvodu nedostavil opakovane, keďže súd neuznal jeho ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 02.10.2015 doručenú súdu dňa 01.10.2015, kedy žiadal odporca pojednávanie odročiť z dôvodu náhleho zhoršenia zdravotného stavu, údajnej črevnej chrípky, pričom tento dôvod ani dodatočne riadne nepreukázal lekárskym potvrdením so stanovením diagnózy a náležitosťami podľa .

Súd vykonal dokazovanie sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom maloletých S. U. a B., výsluchom navrhovateľky, prihliadol na stanovisko kolízneho opatrovníka maloletých detí, listinnými dôkazmi preukazujúcimi mesačné výdavky maloletých detí a majetkové a zárobkové pomery ich rodičov, výpisom z LV č. XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, daňovým priznaním navrhovateľky za rok 2014, daňovým priznaním odporcu za rok 2014, zmluvami o nájme bytov a nebytových priestorov uzavretých účastníkmi konania s nájomcami platnými v čase konania, ako aj celým obsahom spisu, pričom prihliadol na všetko čo v konaní vyšlo najavo, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 13.11.199, pričom u oboch išlo o manželstvo prvé. Obaja účastníci konania sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, čo mal súd v zmysle za preukázané verejnou listinou, rodným listom maloletého B.. Odporca je súčasne občanom H. republiky. Z manželstva pochádzajú dve deti, maloletí S. U., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX.

Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na ulici B.. T. X. X v X., kde v čase podania návrhu stále bývala, čím je podľa daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod manželstva.

Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že príčinou rozvratu manželstva bola nevera odporcu, ktorému sa z nemanželského vzťahu narodilo v roku 2005 aj nemanželské dieťa U. P. J. U..

Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k maloletým deťom argumentovala navrhovateľka tým, že uvedená úprava pomerov za stavu, kedy od rozpadu manželstva a odsťahovania odporcu zo spoločnej domácnosti pred viac ako štyrmi rokmi zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti výlučne navrhovateľka je v záujme maloletých detí, nakoľko ňou bude zaručená ich riadna výchova a stabilita výchovného prostredia.

Kolízny opatrovník maloletých detí, ako ich zástupca v konaní, prítomný na pojednávaní navrhol v prípade, že súd manželstvo rozvedie vyhovieť návrhu navrhovateľky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva. Uviedol, že s návrhom navrhovateľky súhlasia aj v časti určenia výživného, nakoľko na základe vykonaného dokazovania má kolízny opatrovník za preukázané možnosti otca platiť výživné v požadovanej výške a to aj napriek tomu, že odporca sa k tejto otázke nevyjadril, hoci možnosti na to mal.

Súd ďalej zistil, že navrhovateľka v čase rozhodovania súdu žila spolu s maloletými deťmi v rodinnom dome v V., v rodinnom dome patriacom manželom. Navrhovateľka je bezpodielovou spoluvlastníčkou viacerých nehnuteľností nachádzajúcich sa v X., ktorých prenájmom zabezpečuje svoj príjem. Ako vyplynulo z daňového priznania navrhovateľky za rok 2014 príjem navrhovateľky dosiahnutý z prenájmu a prevádzkovania nehnuteľností dosiahol v roku 2014 sumu 14 510,50-, Eura, výdavky boli vyčíslené v sume 8 128,48,- Eura. Príjmy navrhovateľky z inej zárobkovej činnosti preukázané v konaní neboli. Navrhovateľka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi U., ktorý je študentom vysokej školy.

Odporca, ako vyplynulo z jeho písomného vyjadrenia a listinných dôkazov predložených navrhovateľkou sa od marca 2015 opäť nachádza na území Slovenskej republiky, kam sa vrátil z H. republiky, ktorej je tiež občanom. Súd na základe jeho písomných vyjadrení, ako aj fotokópii cestovných dokladov a menovacích dekrétov predložených navrhovateľkou, mal za preukázané, že odporca v minulosti a pravdepodobne aj v súčasnosti pôsobí ako člen diplomatickej misie H.skej republiky v Slovenskej republike. Tak ako navrhovateľka aj odporca je bezpodielovým spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností nachádzajúcich sa v X., ktorých prenájmom zabezpečuje časť svojho príjmu. Ako vyplynulo z daňového priznania odporcu za rok 2014 príjem odporcu dosiahnutý z prenájmu a prevádzkovania nehnuteľností dosiahol v roku 2014 sumu 14 510,50,- Eura, výdavky boli vyčíslené v sume 8 128,48,- Eura. Odporca má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi U., ktorý je študentom vysokej školy a k synovi U., nar. dňa XX.XX.XXXX mimo manželstva s navrhovateľkou. K uvedenému je potrebné uviesť, že odporca napriek výzve súdu svoje majetkové a zárobkové pomery riadne nepreukázal a to najmä vo vzťahu k príjmom z H. republiky. Príjmy z nájmu nehnuteľnosti boli súdom zistené na základe súčinnosti navrhovateľky, ktorá súdu predložila nájomné zmluvy, ako aj daňové priznanie odporcu.

Maloleté deti S. U. a B. mali v čase rozhodnutia súdu XX a X rokov. Od času rozpadu manželstva ich rodičov, od roku 2011, kedy sa odporca odsťahoval zo spoločnej domácnosti zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti matka. Ako vyplynulo zo správy o zdravotnom stave detí, maloletému S. U. bola stanovená diagnóza vysoko funkčný autizmus, s čím je spojená náročnejšia starostlivosť o maloletého, ako aj výdavky spojené so zabezpečením lekárskej starostlivosti. Bolo preukázané, že maloletému boli predpísané dioptrické okuliare a je v starostlivosti stomatológa ortodenta. Maloletý S. navštevuje špeciálnu základnú školu na V. ulici v X.. B. je žiakom 4. ročníka Základnej školy. Výdavky na maloleté deti vyčíslila matka v sume 846,50,- Eura na S. a 864,- Eur na B., pričom u S. boli zistené zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť zvýšené výdavky na lekársku starostlivosť S. súvisiace s jeho diagnózou, (dioptrie, časté stomatologické ošetrenia). Odporca výdavky na maloleté deti v konaní nespochybňoval, pričom všetky podania navrhovateľky mu boli súdom doručené.

Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené, pričom ide o dlhodobý rozvrat a nie je reálny predpoklad, že by manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. Účastníci nežijú spolu ako manželia viac ako 4 roky, čo v konaní sporné nebolo, dlhodobo sa intímne nestýkajú, spoločne nehospodária, preto súd uzavrel, že za tohto stavu je manželstvo účastníkov len formálnym zväzkom. Od podania návrhu na rozvod manželstva účastníci manželské spolužitie neobnovili a naďalej nežijú v spoločnej domácnosti. Pokiaľ ide o príčinu rozvratu manželstva, súd na základe vykonaného dokazovania prisvedčil tvrdeniu navrhovateľky za rozpadom manželstva stojí v prvom rade nevera odporcu, ktorá vyústila do straty dôvery navrhovateľky v odporcu, nakoľko v konaní bolo preukázané, že dňa XX.XX.XXXX sa odporcovi narodilo z mimomanželského vzťahu dieťa, syn U..

Z nesporných skutkových zistení týkajúcich sa plnenia funkcii manželstva, tak ako ich má na zreteli zákon o rodine preto súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je dlhodobo nefunkčné, nakoľko manželia už dlhší čas nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne, intímne sa nestýkajú, netrávia spolu voľný čas a spoločne nevychovávajú ani svoje maloleté deti. Niet preto pochýb, že návrh navrhovateľky je dôvodný, preto súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozviedol.

Nakoľko z manželstva účastníkov konania pochádzajú maloleté deti, súd v priebehu konania zisťoval aj skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci úpravy práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, v tejto súvislosti zisťoval podmienky a predpoklady pre zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti na čas po rozvode manželstva, zisťoval aktuálne potreby maloletých detí a výdavky spojené s ich výživou a výchovou. Za týmto účelom vypočul navrhovateľku, keďže odporca sa bez náležitého dôvodu pojednávania nezúčastnil, vykonal dokazovanie príjmom rodičov preukázaným listinnými dôkazmi, a to v rozsahu nevyhnutnom pre posúdenie základnej otázky, či úprava práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva zodpovedá záujmom maloletých detí.

Podľa ust. , zákona o rodine (ďalej len ""), v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa ust. , ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

V otázke zverenia maloletých detí S. U. a B. na čas po rozvode manželstva jeho rodičov vychádzal súd okrem iného zo skutočnosti, že osobnú starostlivosť o maloleté deti vykonáva od času odsťahovania odporcu zo spoločnej domácnosti navrhovateľka, pričom k jej výkon tejto osobnej starostlivosti nebol preukázateľným spôsobom spochybnený zo strany odporcu a výhrady s starostlivosti nevzniesol ani kolízny opatrovník. Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj osobitné potreby maloletého S., vyplývajúce z jeho diagnózy a dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný žiaden dôvod pre zmenu faktického stavu výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti, z dôvodu ktorého na čas po rozvode manželstva zveril obe maloleté deti navrhovateľke. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že odporca o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti v konaní nežiadal.

Súd ohľadom tejto otázky prihliadol na stanovisko kolízneho opatrovníka prednesené na pojednávaní, v zmysle ktorého navrhol súdu zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok zveril súd na čas po rozvode navrhovateľke, keďže z dôvodu postoja odporcu ku konaniu súd nemal za preukázané, že zverenie tohto práva obom rodičom je v najlepšom záujme maloletých detí.

Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi rozhodol súd tak, že styk otca s maloletými deťmi neupravil, nakoľko v intenciách vykonaného dokazovania mal za zistené, že odporca, otec maloletých detí sa zdržiava v prevažnej miere mimo územia Slovenskej republiky, jeho styk s maloletými deťmi ako vyplynulo z výsluchu navrhovateľky prebieha nepravidelne a odporca v tomto smere žiaden návrh na uplatnenie svojho zákonného práva nepodal. Z vyjadrení odporkyne tiež vyplynulo, že ako matka maloletých detí odporcovi v styku s maloletými deťmi nebráni, z obsahu spisu vyplynulo, že počas letných prázdnin maloleté deti absolvovali pobyt u otca v H., súd mal preto súd za preukázané, že účastníci konania sa ako rodičia vedia dohodnúť na styku otca s deťmi, preto súd styk odporcu s maloletými neupravil a ponechal ho na dohodu rodičov, nakoľko na základe zistených okolností dospel k záveru, že takáto úprava styku najlepšie zodpovedá záujmom maloletých detí.

Podľa ust. , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. , rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa ust. , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. , výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

V rámci rozhodovania o výške výživného na maloleté deti, súd vychádzal jednak z preukázaných výdavkov na maloleté deti, ich odôvodnených potrieb, veku, zárobkových a majetkových pomerov rodičov, pričom v danom prípade prihliadol v zmysle ust. aj na skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje výlučne matka, ktorá hradí všetky pravidelné, ako aj mimoriadne výdavky s tým spojené.

Odporca v konaní, napriek súdom uloženej povinnosti svoje príjmy riadne nepreukázal. Z daňového priznania odporcu za rok 2014 súd ustálil, že príjem odporcu z prenájmu a prevádzkovania nehnuteľností dosiahol v roku 2014 sumu 14 510,50,- Eura, výdavky boli vyčíslené v sume 8 128,48, Eura. Z výpisu účtu odporcu za mesiac október 2015 (č.l. 287) súd zistil, že v len v priebehu mesiaca október 2015 odporca vložil na účet sumu 3 820,- Eur. Súd vzhľadom na všetky zistené okolnosti týkajúce sa schopností a možností odporcu platiť výživné na maloleté deti usúdil, že výška výživného určená v sume 550,- Eur mesačne na S. a 450,- Eur na B. zodpovedá možnostiach a schopnostiam odporcu, jeho zárobkovým a majetkovým pomerov, odôvodneným výdavkom maloletých detí, ako aj ich životnej úrovni, ktorú je v ich záujme potrebné zachovať aj na čas po rozvode manželstva ich rodičov. V konaní bolo spoľahlivo preukázané, že odporca je rovnako ako navrhovateľka vlastníkov viacerých nehnuteľností nachádzajúcich sa v lukratívnych častiach X., čo pri efektívnom a zodpovednom nakladaní s nimi predpokladá možnosť zabezpečenia stabilného príjmu, na základe čoho súd vyvodil záver, že odporca je schopný podieľať sa na výžive maloletých detí rovnakým dielom ako navrhovateľka, zohľadniac pritom tú skutočnosť, že navrhovateľka sa o maloleté deti osobne stará, pričom pokiaľ ide o starostlivosť o maloletého S. je táto o to náročnejšia, že maloletý má vzhľadom na svoju diagnózu špecifické potreby vyžadujúce si zo strany rodiča osobitný prístup a starostlivosť.

Úvaha súdu, ktorou sa pri určovaní výšky výživného riadil zodpovedá zákonnej požiadavke určovania výživného spočívajúcej okrem iného tiež v hodnotení schopností a možností rodičov platiť výživné, v rámci ktorej sa zisťuje nielen ich skutočný príjem, ale aj podklady odôvodňujúce záver, že tento príjem zodpovedá telesným a duševným možnostiam rodiča, ich skúsenostiam, plneniu pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam uplatnenia. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného súd dospel k záveru, že výživné určené súdom je primerané, ako odôvodneným potrebám maloletých detí ako aj zárobkových a majetkovým pomerom ich rodičov.

Navrhovateľka v konaní žiadala určiť výživné na maloletého B. vo výške 550,- Eur, preto súd vo zvyšku zamietol jej návrh, nakoľko na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že výživné vo výške na maloletého B. určené súdom vo výške 450,- Eur je primerané jeho veku, potrebám a preukázaným výdavkom a to aj so zreteľom na skutočnosť, že pri rozhodovaní zohľadnil jeho vek a zdravotný stav, na základe čoho usúdil, že odôvodnené výdavky na maloletého S., ktorý je starší a má zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným stavom prevyšujú odôvodnené výdavky potrebné na zabezpečenie riadnej výživy a výchovy maloletého B..

Vzhľadom na uvedené závery súd manželstvo účastníkov rozviedol a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom S. U. a B. na čas po rozvode manželstva rozhodol tak, že maloleté deti zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať

a spravovať ich majetok, styk odporcu s maloletými deťmi neupravil a odporcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého S. U. vo výške 550,- Eur mesačne a maloletého B.a vo výške 450,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska ( ).