Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-43-2021.pdf
PDF · 118.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6P/43/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa matky: O.. O.. F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X. XXX/XX, S., právne zastúpená: RS legal s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom M. Waltariho 7, Piešťany a otca: V. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ú.-P. XXXX/XX, A., právne zastúpený: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka, so sídlom Nám.sv. Egídia 95, Poprad, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu o úprave výkonu ich práv a povinností k maloletému V. O., nar. XX.XX.XXXX nasledovne:
Maloletý V. O., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je oprávnený sa s maloletým V. stretávať každý nepárny mesiac posledný piatok v tomto mesiaci v čase od 15,00 hod. do 16,00 hod., v sobotu od 10,00 hod. do 11,00 hod. a v nedeľu od 10,00 hod. do 11,30 hod. v prítomnosti matky.
II. Otec je p o v i n n ý platiť výživné pre maloletého V. v sume 750 CHF mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 20.05.2021.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 20.05.2021 do 30.09.2022 v sume 4.529,21 CHF súd otcovi p o v o ľ u j e zaplatiť v splátkach po 250 CHF mesačne splatných spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia nedoplatku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého V. sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.05.2021 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú maloletého V. zastupovať a spravovať jeho majetok, styk otca s V. nežiadala upraviť a žiadala, aby bol otec zaviazaný výživným pre maloletého V. sumou 1000 CHF mesačne vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca k jej rukám počnúc odo dňa podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že spoločnú domácnosť s otcom dieťaťa viedli od marca 2017 do decembra 2020, kedy sa otec dieťaťa odsťahoval a odmietol sa podieľať na spoločnej výchove syna. Spoločne žili a pracovali vo Švajčiarsku, kde sa V.
narodil. V súčasnosti žije aj so synom na Slovensku od januára 2021. Nepracuje, osobne sa stará o maloletého V.. Do 07.12.2020 bola na materskej dovolenke a poberala od Švajčiarskej konfederácie materský príspevok vo výške 237 CHF na deň. Od rozchodu s otcom dieťaťa, jej otec na dieťa neposkytuje žiadne finančné prostriedky, nekomunikujú spolu, otec o dieťa nejaví záujem, pričom k jeho súčasným zárobkovým a majetkovým pomerom sa presne vyjadriť nevie, avšak podľa jej vedomostí otec pracuje vo Švajčiarsku ako čašník s príjmom cca 5 000 CHF.
2. Otec v písomnom vyjadrení k návrhu matky uviedol, že s návrhom na zverenie maloletého V. do osobnej starostlivosti matky súhlasí a k tvrdeniam matky ohľadom neposkytovania finančných prostriedkov na výživu maloletého uviedol, že sú nepravdivé, pretože pravidelne mesačne preposiela prídavky na dieťa a posiela aj maloletému výživné na bankový účet matky. Pokiaľ ide o majetkové pomery, žije a pracuje vo Švajčiarsku a jeho priemerný mesačný príjem predstavuje sumu 3.300 eur, avšak má náklady pozostávajúce z nájomného za nájom bytu, uhrádza prenájom garáže, odvody na zdravotné poistenie, platby za mobilný paušál, poistenie osobného automobilu, úhrada cestnej dane, poplatok za komunálny odpad, náklady súvisiace s prevádzkou osobného motorového vozidla, náklady na stravovanie, náklady na hygienické potreby, čo všetko predstavuje čiastku spolu vo výške 3.110,40 CHF (2.856,72 eur). Navrhol výšku výživného na maloletého V. 300 eur mesačne s odôvodnením, že táto čiastka dostatočne pokryje odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré malo toho času jeden rok, pričom navrhovanú výšku výživného 1.000 CHF zo strany matky považuje za neprimeranú na pomery na Slovensku, nakoľko pri jej priznaní by matka nemala žiadnu motiváciu sa zamestnať a na jej živobytie by jej postačovalo len výživné. Otec sa nebránil tvorbe úspor, ktoré by boli použité pre budúce potreby dieťaťa. Ohľadom styku s maloletým uviedol, že syna nevidel takmer päť mesiacov, pretože mu to matka neumožnila. Napriek tomu, že žije a pracuje v zahraničí má záujem o prehĺbenie vzťahu k svojmu synovi a chce sa podieľať na jeho výchove, byť súčasťou jeho života a úpravu styku považuje za kľúčovú.
3. Matka v replike poprela pravidelné prispievanie otca na výživu mal. V. tvrdiac, že otec preposiela len rodinné prídavky na dieťa, ktoré však nie sú plnením jeho vyživovacej povinnosti. Jeho tvrdenie o priemernom príjme vo Švajčiarsku je nepravdivé, pretože jeho príjem sa pohybuje vo výške 4.500 až 5.000 CHF, okrem toho dostáva tzn. sprepitné, ktoré výrazným spôsobom zvyšuje jeho priemerný mesačný príjem. Rozporovala mesačné výdavky otca, ktoré nezodpovedajú skutočnému stavu, v súvislosti s nájomným uviedla, že otec dieťaťa má prenajatý byt s ďalšou osobou. Prenájom garáže a platbu za prenájom nepreukázal, poistenie motorového vozidla nie je mesačný výdavok, náklady súvisiace s prevádzkou vozidla sú neprimerane vysoké, pričom otec pracuje v reštaurácie nachádzajúcej sa v dome v ktorom býva, rovnako aj náklady na stravu a hygienu sú neprimerane vysoké, okrem toho otec maloletého je vlastníkom bytu v Poprade. Jeho neštandardný spôsob života vzbudzuje v nej dôvodné pochybnosti o jeho spôsobilosti riadne sa postarať o ich spoločné dieťa a mať na jeho výchovu kladný vplyv.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu návrhu matky, písomných vyjadrení účastníkov konania, listinných dôkazov predložených účastníkmi, výsluchom matky, otca, správou opatrovníka z prešetrených pomerov, ako aj ďalším obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
5. Z rodného listu bolo zistené, že dňa XX.XX.XXXX sa narodil maloletý V., jeho rodičmi sú F. O. a V. G..
6. Matka spolu s maloletým V. býva v 3-izbovom byte jej rodičov, kde má k dispozícii jednu izbu. Maloletý V. je zdravý. Ona nemá žiaden príjem, nevlastní žiaden majetok, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec na maloletého platí výživné sporadicky, s dieťaťom sa nestretáva. Jej výdavky spolu s výdavkami na syna predstavujú výšku 400 eur, mesačne prispieva na bývanie rodičom 200 eur, žije zo svojho sporiaceho účtu. Podľa jej názoru požadovaná výška výživného zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca, ktorého príjem predstavuje čiastku 5.000 CHF, ona v súčasnosti žije len zo svojich úspor, pričom plánuje návrat do Švajčiarska a pokiaľ bude dieťa umiestnené v predškolskom zariadení vo Švajčiarsku náklady na jeho potreby neúmerne vzrastú.
7. Otec maloletého dlhodobo žije a pracuje vo Švajčiarsku. Vo svojej výpovedi uviedol, že by sa chcel so svojim synom stretávať, rád by s ním komunikoval, avšak matka dieťaťa mu vtom bráni. Každý mesiac posiela na účet výživné na maloletého v čiastke 500 CHF čo je podľa neho čiastka zodpovedajúca potrebám dieťaťa a okrem toho posiela matke aj prídavky na dieťa v sume 230 CHF. Pracuje ako čašník, jeho hrubý mesačný plat predstavuje sumu 4.400 CHF plus 13. plat, čo je v hrubom cca 4.700 CHF
a s prídavkami na maloletého je jeho mesačný príjem v čistom 4.000 CHF, pričom iný príjem nemám. Aktuálne už nemá výdavok v súvislosti s nájomným, nakoľko má spolubývajúcu a nájomné platí vo výške 720 CHF, pričom má aj ďalšie výdavky ako uviedol písomne. Vlastní 3-izbový byt v A. vo výlučnom vlastníctve, ktorý je zaťažený hypotékou, mesačné splátky hypotéky predstavujú čiastku 291,80 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Uviedol, že ako čašník má aj sprepitné, čo je mesačne suma 1.000 CHF. Aktuálne jeho príjem predstavuje sumu 5.000 CHF a výdavky predstavujú sumu 2.500 CHF. Uviedol, že má príjem z prenájmu bytu v A. 430 eur mesačne, avšak náklady v súvislosti s bytom sú cca vo výške 200 eur.
8. Opatrovník maloletého prešetril pomery na adrese matky a zo správy zo dňa 22.10.2021 vyplýva, že matka spolu s dieťaťom žije v 3-izbovom byte patriacom do osobného vlastníctva starým rodičom maloletého. Matka uviedla, že náklady spojené s užívaním bytu uhrádzajú starí rodičia vo celkovej sume 210 eur mesačne a ona prispieva na nákup potravín a chod domácnosti sumou 200 eur mesačne. Maloletý V. má k dispozícii spoločnú kompletne zariadenú izbu s matkou, v ktorej sa nachádza manželská posteľ, skrine, detská postieľka, jedno samostatné lôžko na ktorom sporadicky prespáva stará matka a hračky primerané veku maloletého. V. má v domácnosti matky dostatok priestoru na trávenie voľného času a má vytvorené vhodné podmienky. Matka zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletého, je bez akéhokoľvek mesačného príjmu, žije s úspor. Maloletý V. je zdravý, nemá zvýšené výdavky na výživu.
9. Z výpisov z účtu, ktoré v priebehu konania predložil otec maloletého súd zistil nasledovné platby výživného na účet matky maloletého: 30.04.2021 - 800 CHF, 29.07.2021 - 500 CHF, 31.08.2021 - 500 CHF, 01.10.2021 - 500 CHF, 29.10.2021 - 500 CHF, 31.11.2021 - 500 CHF, 31.12.2021 - 500 CHF, 31.01.2022 - 369,54 CHF, 01.03.2022 - 366,40 CHF, 31.03.2022 - 367,36 CHF, 29.04.2022 - 363,41 CHF, 31.05.2022 - 500 CHF, 04.07.2022 - 500 CHF, 02.08.2022 - 500 CHF, 31.08.2022 - 500 CHF, 30.09.2022 - 500 CHF. Dňa 20.12.2021 otec poukázal na účet matky mal. sumu 200 CHF s poznámkou „V. S.“ a 31.08.2022 200 CHF s poznámkou V. D. D..
10. Z výpisu z LV č. XXXX bolo zistené, že otec maloletého je vlastníkom bytu č. XX na X. poschodí vo vchode XX, na ulici R. XX S. A.. V časti „C“ - Ťarchy: je zaevidovaná Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s.. Podľa Zmluvy o financovaní bývania č. XXX/ XXXXXX/XX - XXX/XXX R. XX.XX.XXXX otec maloletého uzatvoril so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. túto zmluvu za účelom financovania úveru do plnej výšky investičného zámeru dlžníka kombináciou spoločného poskytnutia hypotekárneho úveru a účelového spotrebného úveru v celkovej čiastke 56.000 eur. Úver sa poskytol na účel nadobudnutia nehnuteľnosti konkrétne bytu č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXXX zapísanom na LV č. XXXX v kat. úz. A. na parc. č. XXXX/XXX. Súčasne je tento byt predmetom zabezpečenia. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril otec maloletého so Slovenskou sporiteľnou a.s. Zmluvu o splátkovou úvere (Úver na bývanie), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 80.000 eur za účelom vyplatenia existujúceho úveru úverom vo výške 49.699 eur a na iný účel v súvislosti s nehnuteľnosťou 30.301 eur. Výška mesačnej splátky úveru predstavuje sumu 291,80 eur s tým, že splatnosť prvej splátky je 15.03.2021 a konečná splatnosť úveru 15.02.2051.
11. Podľa Čl.4 Základných princípov Civilného mimosporového poriadku, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.
12. Podľa Čl.5 Základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťa d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
14. Podľa § 31 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
15. Podľa § 32 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.
16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
17. Podľa § 24 ods. 1, 3 a 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (1). Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná (3). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (4).
18. Na pojednávaní dňa 04.10.2022 rodičia zhodne navrhli súdu, aby schválil ich dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému V. tak, že maloletý sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk otca s maloletým V. navrhli upraviť tak, že otec je oprávnený sa s maloletým V. stretávať každý nepárny mesiac posledný piatok v tomto mesiaci v čase od 15,00 hod. do 16,00 hod., v sobotu od 10,00 hod. do 11,00 hod. a v nedeľu od 10,00 hod. do 11,30 hod. v prítomnosti matky.
19. Súd preskúmal prednesenú rodičovskú dohodu a dospel k záveru, že táto je v najlepšom záujme maloletého V., preto ju schválil, čo vyplýva z výroku I. tohto rozsudku.
20. Predmetom konania tak zostalo rozhodovanie o výške výživného otca pre maloletého V.. Matka sa domáhala určenia výživného v cudzej mene, čo umožňuje § 218 ods. 2 CSP, podľa ktorého výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej mene.
21. Podľa § 62 ods. 1 Zákon o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
28. Hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti a možnosti povinného. Je potrebné zdôrazniť, že výživné má zabezpečiť približne také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Primeraná hranica výživného je daná pritom samou spotrebnou povahou výživného, v ktorej je potrebné uspokojovať aj rozumné ďalšie potreby dieťaťa nad hranicu základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti a schopnosti povinného rodiča. Pri ustálení výšky výživného je nutné vziať do úvahy aj priamu starostlivosť o dieťa, ktorá sa jeho vekom mení.
29. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a pod. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.
30. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú, ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku je nutné uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby sa na jednotlivé mesiace rozpočítavajú tak, že celková úhrada každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny zabezpečenie bývania sa do nákladov dieťaťa započítavajú vo výške pripadajúcej na jedného člena rodiny.
31. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20-30% jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu.
32. V prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ide o zákonnú povinnosť, ktorá zaťažuje oboch rodičov bez ohľadu na to, či sú rodičia manželia alebo nie, či žijú v spoločnej domácnosti alebo nie. Rozsah, v akom sú rodičia povinní poskytovať dieťaťu vyživovaciu povinnosť býva spravidla odlišný, keďže rodičia neposkytujú dieťaťu starostlivosť solidárne. Podstatné sú kritériá rozhodujúce pre určeniu rozsahu vyživovacej povinnosti, ako osobná starostlivosť o dieťa, starostlivosť o domácnosť, či rodičia spolu žijú, potreby maloletého dieťaťa, vlastné schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, teda životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov musí byť rovnaká. Ak má rodič, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti vyššiu životnú úroveň, táto skutočnosť sa odrazí na rozsahu jeho vyživovacej povinnosti. V prejednávanom prípade mal súd nesporne preukázané, že rodičia maloletého V. nežijú v spoločnej domácnosti, matka výlučne sama zabezpečuje dieťaťu starostlivosť, preto je na mieste upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému. V rámci rozhodovania o výživnom pre maloletého V. bolo potrebné prihliadnuť tak na jeho základné potreby nevyhnutné pre jeho riadny rozvoj a vývin (strava, ošatenie, bývanie, zdravotná starostlivosť), ale aj na potreby rozvíjajúce jeho duševnú stránku, vzdelávacie, športové aktivity a pod. Matka vyčíslila náklady na odôvodnené potreby maloletého vo výške 400 eur, čo otec nespochybnil. Maloletý V. má 2 roky, nemá zvýšené nároky na výživu, je zdravý, predškolské zariadenie nenavštevuje, nemá žiadne aktivity, s ktorými by bola spojená nákladovosť, rovnako tak nie je spojená nákladovosť ani v súvislosti s jeho kultúrnymi, rekreačnými či športovými potrebami. Avšak s ohľadom na postupne vzrastajúci vek dieťaťa a k tomu úmerne narastajúce potreby je dôvodné predpokladať nárast finančnej náročnosti jeho potrieb a záujmov aj s ohľadom na vyslovený názor matky v súvislosti s plánovaným presťahovaním do Švajčiarska. Zohľadniac uvedené skutočnosti, berúc do úvahy zásadu rovnosti životnej úrovne dieťaťa so životnou úrovňou rodiča, ktorá predchádza hľadisku odôvodnených potrieb dieťaťa, odvolávajúc sa zároveň na súdnu prax a judikatúru, v zmysle ktorej i odôvodnené potreby dieťaťa by mali mať istú hranicu, súd dospel k záveru, že výška výživného 750 CHF zodpovedá všetkým vyššie uvedeným kritériám.
33. Súd okrem skúmania odôvodnených potrieb maloletého V., nemohol opomenúť ani pomery na strane rodičov dieťaťa, ktoré preskúmal a zistil, že matka aktuálne podľa jej vyjadrenia nedosahuje žiaden príjem, keďže zabezpečuje V. celodennú starostlivosť. Žije z úspor. Býva so synom v byte svojich rodičov, kde sa podieľa na nákladoch spojených s domácnosťou v sume 200 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec maloletého je zamestnaný ako čašník, pracuje a žije vo Švajčiarsku. Jeho mesačný príjem predstavuje čiastku 5.000 CHF (mzda+sprepitné). Okrem toho má príjem z nájmu bytu vo výške 430 eur mesačne. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu vyčíslil výšku svojich mesačných výdavkov od 01.09.2021 v sume 3.110,40 CHF (2856,72 eur), na pojednávaní dňa 30.11.2021 uviedol, že jeho výdavok v súvislosti s nájomným sa znížil z 1.440 CHF na 720 CHF, nakoľko má spolubývajúcu. Na pojednávaní dňa 04.10.2022 uviedol výšku svojich mesačných výdavkov 2.500 CHF. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal súd z mesačného príjmu otca zo závislej činnosti 5.000 CHF a z príjmu z nájmu bytu 430 eur mesačne, zohľadnil jeho mesačné výdavky v súvislosti s platením nájomného 720 CHF, úverových splátok 291,80 eur, náklady spojené so stravovaním, hygienickými potrebami, platením paušálu za telefón, avšak ďalšie výdavky boli zohľadnené iba čiastočne, keďže niektoré neboli preukázané (nájomné za garáž, poistenie auta, cestná daň, náklady na auto), pričom výšku niektorých výdavkov matka namietala, k čomu sa otec nevyjadril. V zásade však platí, že výdavky sa členia na výdavky na zabezpečenie základných a nevyhnutných bežných potrieb a výdavky, ktoré vzhľadom na svoj účel nebolo nutné vynaložiť. Vo vzťahu k výdavkom otca súd uvádza, že v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, má plnenie vyživovacej povinnosti prednosť pred uspokojením jeho vlastných potrieb, čo znamená, že až potom, ako zabezpečí výživu svojho syna, má právo využiť svoje zostatkové finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb. Primárne súd skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča.
34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, v súlade so zaužívanou súdnou praxou, súd určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému V. na sumu 750 CH mesačne. Takto určené výživné súd považuje za primerané majetkovým pomerom, zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, ako aj nákladom na maloletého. Tu súd poukazuje na životnú úroveň otca maloletého, ktorá dovoľuje dieťaťu poskytnúť väčší
komfort, preto pri určení výšky výživného bolo na túto skutočnosť prihliadnuté. V opačnom prípade by išlo o disproporcionalitu, teda o zjavný nepomer v miere životnej úrovne dieťaťa a otca, čím by došlo k porušeniu článku 27 Dohovoru o právach dieťaťa.
35. Podľa § 232 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
36. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
37. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
38. Matka sa domáhala určenia výživného spätne odo dňa podania návrhu na súd, teda od 20.05.2021. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému V. počnúc dňom 20.05.2021 so splatnosťou vždy k 15. dňu v mesiaci. Ku dňu vydania rozhodnutia 13.10.2022 vznikol otcovi na zročnom výživnom dlh za 16 mesiacov (jún 2021 - september 2022) a 12 dní v mesiaci máj 2021 v celkovej výške 12.295,92 CHF. Za 12 dní v mesiaci máj 2021 295,92 CHF (12 x á 24,66 CHF/deň), za 16 mesiacov 12.000 CHF (16 x 750 CHF). Otec preukázateľne zaplatil v rozhodnom období výživné v celkovej výške 7.766,71 CHF. V tejto súvislosti súd uvádza, že do platby výživného za máj 2021 bola zahrnutá čiastka 800 CHF zo dňa 30.04.2021, keďže je výživné zročné vždy na mesiac dopredu (§76 ods.1 ZR), avšak do výživného neboli započítané úhrady otca pre maloletého V.a na Vianoce a k narodeninám v celkovej výške 400 CHF, pretože tieto súd posúdil ako príležitostné platby k sviatkom, nesmerujúce k uspokojovaniu odôvodnených potrieb maloletého. Rozdiel medzi vzniknutým dlhom na zročnom výživnom a platbami otca tak predstavuje čiastku 4.529,21 CHF, ktorú je otec povinný maloletému uhradiť. Tento nedoplatok súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 250 CHF spolu s bežným výživným teda celkom vo výške 1.000 CHF, pričom tieto splátky bude otec maloletému uhrádzať k rukám matky až do úplného zaplatenia zročného výživného s tým, že pokiaľ neuhradí čo i len jednu splátku, stane sa zročným celé dlžné plnenie.
39. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko tento zákon neustanovoval inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.