Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-83-2014.pdf
PDF · 87.38 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/83/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu E., s. r. o., so sídlom O.. M. R. N. XXXX/XX, R., IČO: 46 098 101, proti žalovanej N. S., bytom S. XX, zastúpenej Mgr. Melániou Holeščákovou, advokátkou, so sídlom Komenského 1630/7, Púchov, o zaplatenie 825,74 Eur s príslušenstvom na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 39Cb/81/2012-127 zo dňa 12. decembra 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, vo výroku ktorým bola žaloba zamietnutá v časti o zaplatenie istiny 373,74 Eur p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej časti výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a v časti výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu o zaplatenie 825,74 Eur s príslušenstvom zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 100 %. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o podnájme. Vychádzal z toho, že v danom prípade predložil žalobca na preukázanie vzniku nájomného vzťahu so žalovanou, nájomnú zmluvu zo dňa 01.06.2011. Vychádzajúc z ustanovenia čl. 1 ods. 1 zmluvy, v ktorom prenajímateľ P. udelil súhlas žalobcovi na prenechanie nebytových priestorov ďalším tretím osobám, preto posúdil súd prvého stupňa túto zmluvu ako zmluvu o podnájme. Pre posúdenie nároku žalobcu vyplývajúceho mu z uvedenej zmluvy ďalej ako predbežnú otázku posúdil i platnosť zmluvy. V zmysle § 6 ods. 1 z.č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, nájomca môže prenechať nebytový priestor tretej osobe do podnájmu len na určitý čas. Po preskúmaní predloženej zmluvy, súd prvého stupňa zistil, že táto bola dojednaná na dobu neurčitú, t. j. v rozpore zo zákonným ustanovením, a preto ju považoval za absolútne neplatnú. V dôsledku neplatnosti zmluvy sú plnenia, ktoré si zmluvné strany navzájom poskytli, poskytnuté nedôvodne, a preto konštatova, že v takýchto prípadoch dochádza k bezdôvodnému obohateniu na tej ktorej strane. V danom prípade mal za to, že na strane žalovanej nedošlo k takémuto bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Zo zhodných tvrdení účastníkov mal za preukázané, že žalovaná predmetné nebytové priestory užívala, avšak ich užívanie ukončila dňa 21.11.2011, kedy tieto žalobcovi odovzdala, čo vyplynulo z tvrdenia žalovanej, ktoré žalobca nijakým spôsobom nerozporoval, ako aj z predloženého protokolu o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov zo dňa 21.11.2011. Žalovaná bola teda povinná uhradiť žalobcovi to, o čo sa na jeho úkor obohatila len do dňa 21.11.2011. Túto svoju povinnosť si splnila, keď za dobu užívania nebytových priestorov od 01.06.2011 do 21.11.2011 žalobcovi celkovo uhradila sumu 5.600 Eur, pričom
však bola povinná zaplatiť len 5.559,99 Eur (6/2011 až 10/2011 po 1.000 Eur a 11/2011 len za 21 dní vo výške 559,99 Eur). Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa uzavrel, že žaloba žalobcu, v ktorej požadoval zaplatenie nájomného i za mesiace december 2011 a január 2012, je nedôvodná. Žalobcom uvádzaný dôvod plynutia výpovednej doby je s poukazom na neplatnosť zmluvy irelevantný, a preto súd jeho žalobu v tejto časti zamietol. Žalobca si v ďalšom uplatnil nárok na zaplatenie sumy 373,74 Eur, ktorú časť nároku posúdil súd prvého stupňa v zmysle ust.§ 373 Obch. zák. ako náhradu škody spôsobenej žalovanou žalobcovi. Uvedená suma pozostávala zo sumy 330,14 Eur za maľbu kancelárskych priestorov, zo sumy 33,91 Eur opravu rampy a zo sumy 9,69 Eur za nákup R.Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že v tejto časti je žaloba žalobcu nedôvodná. Z výpovede svedka P. bolo jednoznačne preukázané, že žalovanú nevidel rampu, ktorej oprava bola fakturovaná, poškodiť, pričom žalobca svoje tvrdenia o poškodení rampy žalovanou nepodložil žiadnymi inými dôkazmi. Žalobca v konaní nepreukázal poškodenie rampy žalovanou, a preto nemá nárok na úhradu jej opravy zo strany žalovanej. Rovnako aj v prípade fakturovaného maľovania priestorov užívaných žalovanou, žalobca nepreukázal porušenie akejkoľvek povinnosti žalovanou, čo nepriamo vyplynulo i z výpovede svedka N., keď tento uviedol, že žiadne poškodenia nevidel. Čo sa týkalo zakúpenia R., súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca nepreukázal, že by toto zariadenie zakúpil pre žalovanú. Samotný doklad o kúpe zariadenia nie je dostatočným dôkazom toho, že bol zakúpený práve pre žalovanú a na základe jej požiadavky. Preto súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol. V danom prípade mal plný úspech vo veci žalovaný, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške, ktorú v zmysle § 151 ods. 7 O. s. p. vyjadril percentom, t. j. vo výške 100 %, pričom o konkrétnej výške trov súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo tento zmeniť a žalobe vyhovieť. Namietal vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ c/ d/ a f/ v spojení s § 221 O.s.p., ktoré spočívali v tvrdení, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj to že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Poukázal na skutočnosť, že zmluva bola dojednaná na dobu určitú len chybou v písaní, čo žalovaná odmietla zhojiť podpísaním dodatku. Zároveň namietal nesprávne posúdenie veci súdom prvého stupňa v časti uplatneného nároku o zaplatenie 373,74 Eur. Žalovaná neuviedla nebytové priestory do pôvodného stavu a bolo potrebné ich vymaľovať, aby boli spôsobilé na ďalšie užívanie, teda biele.
Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.
Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v časti o zaplatenie 373,74 Eur, ktorá pozostávala zo sumy 330,14 Eur za maľbu kancelárskych priestorov, zo sumy 33,91 Eur za opravu rampy a zo sumy 9,69 Eur za nákup TV K., nie je dôvodné, a že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v tejto časti potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. V časti, ktorej bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 452 Eur, a čo do uplatneného denného úroku z omeškania vo výške 0,01 % denne, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pričom v tejto časti nie sú dôvody pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania spočívajúce v tom, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Z obsahu spisu vyplýva, že v podanej žalobe sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia 825,74 Eur, spolu s príslušenstvom predstavujúcim 0,1% denný úrok z omeškania za konkrétne obdobia. Uvedená suma pozostáva zo sumy 298,50 Eur titulom neuhradeného zostatku faktúry č. 1100021 (nájomné za december 2011), zo sumy 800 Eur titulom nezaplatenej faktúry č. 1100043 (nájomné za január 2012), pričom na túto sumu započítal preplatok žalovanej na energiách vo výške 646,50 Eur a zo sumy 373,74 Eur titulom neuhradenia faktúry č. 1200211, ktorá predstavovala úhradu za opravu rampy, maľovanie prenajatých priestorov a R.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci konania dňa 01.06.2011 uzatvorili zmluvu o podnájme nebytových priestorov, v ktorej sa žalobca zaviazal prenechať určené nebytové priestory do užívania žalovanej a táto sa za poskytnuté služby zaviazala platiť nájomné vo výške 800 eur mesačne a úhradu služieb spojených s užívaním nehnuteľnosti vo výške 200 Eur mesačne. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.
Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 19.09.2011 vyplýva, že žalobca z dôvodu neuhradenia faktúry č. 1100007 žalovanou, odstúpil od zmluvy o nájme uzavretej dňa 01.06.2011.
Z protokolu o odovzdaní a prebratí nebytových priestorov zo dňa 21.11.2011, je zrejmé, že nebytové priestory, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy žalovaná odovzdala a žalobca ich prevzal bez uvedenia závad.
Faktúrou č. 1200211 zo dňa 26.07.2012, splatnou dňa 09.08.2012, vyfakturoval žalobca žalovanej maľbu kancelárskych priestorov, opravu rampy a TV Scart v celkovej výške 373,74 Eur.
V časti o zaplatenie 373,74 Eur, ktorá pozostávala zo sumy 330,14 Eur za maľbu kancelárskych priestorov, zo sumy 33,91 Eur za opravu rampy a zo sumy 9,69 Eur za nákup TV Scart žalovaný založil dôvody svojho odvolania na tom, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil ako náhradu škody v zmysle § 373 Obch. zák.
Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania a zistil, že súd prvého stupňa v rozhodovaní o tejto časti nároku, vec správne právne posúdil, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť jeho nároku v tejto časti. Tak z článku IV. bod 4, čl. V bod 3 medzi účastníkmi uzatvorenej zmluvy ako aj z ustanovenia § 13 zák. č. 116/1990 Zb. vyplýva, že žalovaná bola povinná vrátiť po skončení podnájmu nebytové priestory v stave v akom boli prevzaté, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Z vyjadrenia svedka N., maliara, ktorý uvedené nebytové priestory maľoval po ich odovzdaní žalovanou vyplýva, že išlo o bežné, vysprávky maľby. t.j. obvyklé opotrebenie. V konaní nebolo preukázané ani žalobcom tvrdené uzatvorenie ústnej dohody o započítaní sumy 373,74 Eur voči preplatku žalovanej. Čo sa týka sumy 33,91 Eur za opravu rampy a zo sumy 9,69 Eur za nákup TV Scart, žalobca nepreukázal, že by poškodenie rampy spôsobila žalovaná alebo že by nákup TV Scart bol urobený pre ňu.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal námietkami žalovaného totožnými s tými, ktoré opätovne uviedol v odvolaní a náležite svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil.
Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, o absolútnej neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania, hoci tento správne kvalifikoval medzi účastníkmi konania uzatvorenú zmluvu ako zmluvu o podnájme.
Podľa § 6 ods.1 zákona č. 116/1990 Zb. nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.
Podľa názoru odvolacieho súdu zmluva o podnájme nebytových priestorov uzavretá na dobu neurčitú nie je neplatná pre rozpor s citovaným ustanovením § 6 ods.1 zákona č. 116/1990 Zb. K tomuto záveru možno dospieť správnou interpretáciou tejto právnej normy, pri ktorej nestačí vychádzať len s jej gramatického znenia, ale je potrebné prihliadnuť aj na ostatné ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb. v ich vzájomnej súvislosti (systematický výklad), a tiež na účel sledovaný touto právnou úpravou a povahu samotného podnájomného vzťahu. Ustanovenie § 6 ods.1 zákona č. 116/1990 Zb. sa týka obsahu právneho vzťahu nájmu medzi prenajímateľom a nájomcom tým, že upravuje dispozičné oprávnenie nájomcu prenechať predmet nájmu alebo jeho časť do podnájmu. Pokiaľ toto oprávnenie limituje podmienkami (na určitý čas a len so súhlasom prenajímateľa), nedodržanie týchto podmienok je porušením právneho vzťahu nájmu zakladajúcim či už zmluvnú alebo mimozmluvnú zodpovednosť nájomcu, prejavujúcu sa napr. v možnosti prenajímateľa dať nájomcovi výpoveď z nájmu (§ 9 ods. 2 písm. g/ a § 10 zák. č. 116/1990 Zb. ), alebo vo vzniku nároku prenajímateľa na náhradu škody
voči nájomcovi. S ich nedodržaním však zákon výslovne nespája absolútnu neplatnosť podnájomného vzťahu, a teda nepriaznivé následky aj vo vzťahu k tretej osobe - podnájomcovi. V súvislosti so zmluvou o nájme nebytových priestorov zákon č. 116/1990 Zb. v § 3 ods. 3 stanovil náležitosti, ktoré táto zmluva musí obsahovať, pričom s nedostatkom týchto náležitostí výslovne spojil neplatnosť nájomnej zmluvy (§ 3 ods. 4 tohto predpisu). Pokiaľ však ide o zmluvu o podnájme, pre túto neurčil žiadne náležitosti (§ 6 ods.1 zák. č. 116/1990 Zb. ako už bolo uvedené neurčuje náležitosti zmluvy o podnájme, ale upravuje dispozičné oprávnenie nájomcu), a teda ani náležitosť, že musí byť uzavretá na dobu určitú s výslovným následkom jej neplatnosti, ak by tomu tak nebolo. Preto, rešpektujúc zmluvnú slobodu účastníkov podnájomného vzťahu, uzavretie zmluvy o podnájme nebytových priestorov na dobu neurčitú nespôsobuje jej neplatnosť pre rozpor so zákonom. Tento záver možno podoprieť aj účelom ustanovenia § 6 ods.1 zákona č. 116/1990 Zb., ktorým, pokiaľ ide o oprávnenie nájomcu prenechať predmet nájmu alebo jeho časť do podnájmu na určitý čas, je to, aby nájomca si bol vedomý, že pri využití svojho dispozičného oprávnenia je obmedzený trvaním hlavného nájomného vzťahu, teda že podnájom môže trvať maximálne po dobu trvania nájomného vzťahu. Ďalej možno uvedený záver odôvodniť aj samotnou povahou podnájmu. Podnájomný vzťah je totiž vzťahom odvodeným od nájomného vzťahu a je od tohto hlavného nájomného vzťahu závislý čo do svojho vzniku a čo do svojho trvania. Táto akcesorická povaha podnájmu sa prejavuje v tom, že ak zanikne hlavný nájomný vzťah, zaniká aj vzťah od neho odvodený, t.j. podnájomný vzťah. Tento následok platí bez ohľadu na to, či podnájom bol dohodnutý na dobu určitú alebo neurčitú. Keďže aj podnájom dohodnutý na dobu neurčitú môže trvať maximálne po dobu trvania nájmu, teda len v určitom časovom úseku vymedzenom trvaním hlavného nájmu, nejestvuje rozumný dôvod spájať s touto skutočnosťou neplatnosť podnájmu. Takáto interpretácia rešpektuje aj základné zásady súkromného práva, a to zásadu že zmluvy sa majú dodržiavať a zásadu, že úkon treba vykladať skôr tak, aby platil, ako by neplatil. ( Rozsudok NS SR 6 M Cdo 21/2011 zo dňa 30. januára 2013.
Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysporiadal so žalobcom uplatneným úrokom z omeškania uplatneným vo výške 0,1 % denne ako úrokom zmluvne dohodnutým podľa čl. VI. uzatvorenej zmluvy.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zaplatenie 452 Eur a čo do uplatneného úroku z omeškania vo výške 0,01 % denne zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p..
V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne prejedná vec, prípadne doplní dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotí a vo veci opätovne rozhodne. Vyporiada sa s rozpornými tvrdeniami účastníkov konania týkajúcich sa zániku uzatvorenej zmluvy o podnájme, teda s doručením odstúpenia od uzatvorenej zmluvy ako aj dôvodmi odstúpenia. Zároveň sa vyporiada s uplatneným 0,1% denným úrokom z omeškania.
Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p..
Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania pred súdom prvého stupňa, nakoľko tento výrok závisí od výsledku sporu a od miery úspechu účastníkov konania v sporovom konaní.
Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.