Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12P-128-2015.pdf
PDF · 83.3 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/128/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľ: J. W., K.. XX.XX.XXXX, O. S., R. D. XXXX/XX O. v konaní zast. Advokátskou kanceláriou s.r.o. JUDr. Natália Borsosová, so sídlom Komár , Ul. bisk. Királya 6 proti odporkyni: U. W., K.. XX.X.XXXX, O. S., R. D. XXXX/XXB v konaní zast. JUDr. Alexandra Karlíková, so sídlom Bratislava, Blatnícka 3 o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov voči mal. deťom: W. J. K.. XX.X.XXXX U. W. B., K.. X.XX.XXXX v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Komárno, sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania H.. J. W., K.. XX.XX.XXXX U. U. W. Y.. O., K.. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX pred Q. Ú. Q. S., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 24, ročník XXXX, strana 33, por. č.157 r o z v á d z a.
Súd maloleté deti B. W. K.. X.XX.XXXX U. J. W. K.. XX.X.XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletú B. vo výške 250,- Eur mesačne a na maloletého J. vo výške 150,- Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Výživné je zročné vždy do 15 dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. detí.
Súd konanie o úprave styku otca s maloletými deťmi z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim písomne podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy práv a povinností rodičov voči mal. dieťaťu. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzatvoril z lásky. Za príčinu rozvratu manželstva považoval odlišné názory pri riešení rodinných problémov, v dôsledku čoho sa stalo spolužitie neznesiteľné. Tiež uviedol, že od roku 2013 nadviazal mimomanželskú známosť, ktorú považuje za perspektívnu a dňa 18.2.2015 sa z tohto vzťahu J. W.. Žiadal, aby súd mal. deti zveril do osobnej starostlivosti matky a on bude platiť výživné vo výške 250,-Eur a 150Eur. Svoj návrh na úpravu styku s mal deťmi v priebehu konania vzal späť, nakoľko po vzájomnej dohode funguje.
Odporkyňa s návrhom navrhovateľa súhlasila a uviedla, že taktiež manželstvo uzatvorila z lásky. Problémy v manželstve vníma 4 až 5 rokov. Za príčinu rozvratu manželstva považovala tú skutočnosť,
že manžel sa často nezdržiaval doma a nepomáhal a venoval sa svojmu podnikaniu. Žiadala mal. deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti a určiť výživné vo výške 850,- Eur s poukazom na to, že náklady na bývanie predstavujú 400,- Eur. So späťvzatím návrhu v časti styku otca s mal. deťmi súhlasila.
Kolízna opatrovníčka pre prípad rozvodu manželstva navrhla mal. deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a rozhodnutie o výživnom ponechala na rozhodnutie súdu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámením sa so sobášnym listom, rodným listom mal. detí, potvrdením trvalom bydlisku, správou zo dňa 6.8.2015 a zo dňa 16.11.2015, potvrdením o príjme navrhovateľa, potvrdením o PND za rok 2015 a 2014, potvrdením rodičovskom príspevku a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželia uzatvorili manželstvo dňa 30.10.2004 pred Q. Ú. Q. S.. Z manželstva pochádzajú dve mal. deti W. B. K.. X.XX.XXXX U. J. W. K.. XX.X.XXXX. Z mimomanželského vzťahu navrhovateľa pochádza mal. J. W. K.. XX.X.XXXX. Obaja manželia zhodne uviedli, že manželstvo uzatvorili z lásky. Za príčinu rozvratu manželstva považovali vzájomné citové odcudzenie sa a názorové nezhody na spoločný život. Ani jeden z manželov obnoviť spolužitie nechce. Sexuálne sa nestýkajú od 18.2.2015 a nehospodária od prerušenia spolužitia. Navrhovateľ má nadviazanú mimomanželskú známosť od roku 2013 a odporkyňa nemá nadviazanú mimomanželskú známosť. Navrhovateľ v súčasnej dobe žije so svojou priateľkou. Je zamestnaný v F. W. s čistým mesačným príjmom 1483,- Eur. S partnerkou hospodári spoločne . Partnerka je t.č. na materskej dovolenke. Na navrhovateľ uviedol, že od prerušenia spolužitia s odporkyňou platil výživné na mal.deti vo výške 850,- Eur, ale posledné dva až tri mesiace platí výživné vo výške 400,- Eur a 300,- na režijné náklady. Tiež uviedol , že s manželkou majú spoločný úver, ktorý spláca v mesačných splátkach vo výške 350,- eur. Jeho aktuálne režijné náklady predstavujú 220,- Eur. Odporkyňa býva v spoločnej domácnosti s mal. deťmi a je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur a prídavky na deti vo výške 47,04 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Režijné náklady predstavujú 350 - 400 Eur, v čom sú zahrnuté aj dlhy. Mal. B. navštevuje 4. ročník základnej školy, navštevuje umeleckú školu klavír, kde sa ročne platí 40,- a tanec vo výške 35,- Eur a ďalšie výdavky súvisiace s vystúpeniami a výletmi v škole. Dieťa je zdravé. S mal. J. sú výdavky bežného charakteru a je zdravý.
Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Podľa § 24 ods. 1 Zák. o rodine v rozhodnutí , ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode najmä určí , komu mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti , prispievať na jeho výživu , alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zák. o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia , ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery.
Ustanovenie § 23 Zákona o rodine upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Podľa ods. 1 môže súd manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zákon o rodine teda nevypočítava konkrétne dôvody, ale ako dôvod uvádza vážne narušenie a trvalý rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie spolužitie, jeho dĺžku a najmä u starších manželov treba tiež skúmať mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si osobnú, mravnú a materiálnu pomoc. Ďalšou podmienkou je i skutočnosť, či od manželov možno, resp. nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Príčiny rozvratu manželstva môžu spočívať v objektívnych okolnostiach, ktoré sú mimo vôle manželov ( napr. choroba, neplodnosť, atď.. ), alebo spočívajú v subjektívnom správaní sa manželov vo vedomom porušovaní manželských práv a povinností. Objektívne okolnosti, alebo subjektívne správanie manželov sú príčinami rozvratu len vtedy, keď je medzi nimi a rozvratom manželstva príčinná súvislosť.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je trvale a vážne rozvrátené a v tejto podobe neplní svoj spoločenský účel. Vážnosť rozvratu manželstva sa odráža v dĺžke oddeleného žitia ako aj intenzite rozporov vyskytujúcich sa medzi manželmi. Manželstvo v takejto podobe predstavuje len formálny zväzok, neplní svoj spoločenský účel a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Súd zároveň rozhodol o úprave práv a povinností rodičov voči maloletým deťom a to tak, že mal. deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj doposiaľ zabezpečovala osobnú starostlivosť a v jej starostlivosti žiadne nedostatky zistené neboli. Zároveň súd určil vyživovaciu povinnosť otca na mal. B. 250,- Eur a na mal. J. 150,- Eur, nakoľko uvedená suma je v súlade s potrebami mal. detí ako aj zárobkovými možnosťami rodičov. Príjem otca vo výške 1483,- Eur poskytuje otcovi mal. detí platiť súdom stanovené výživné bez ohrozenia svojej životnej úrovne . Súdom stanovená výška výživného korešponduje aj s odôvodnenými potrebami mal. detí, ktoré prakticky aktuálne pokryje. Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť , ktorá otcovi mal. detí pribudla. Súd poznamenáva, že odporkyňou požadovaná výška výživného je neprimerane vysoká vzhľadom na vek detí a ich odôvodnené potreby , pričom Zákon o rodine upravuje aj právne vzťahy medzi rozvedenými manželmi, ktoré nemožno nahradiť výživným na mal. deti.
Na základe späťvzatia návrhu podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 144 veta prvá OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko podľa §-u 27 ods. 1 Zákona o rodine.