Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-31-2015.pdf
PDF · 128.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/301/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú V. F., Y.. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 Košice, na návrh matky Q.. H. F., Y.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej G. R. Y. M. Ľ. Č.. X, zastúpenej JUDr. Mariannou Lechmanovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Štúrovej č. 20 v Košiciach, za účasti otca Q.. G. A., Y.. X.X.XXXX, trvale bývajúceho G. Q. I. Z. Y. M. B. Č.. X, zastúpeného JUDr. Jánom Cáfalom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Murgašovej č. 3 v Košiciach, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. Nc 759/2000 zo dňa 20.11.2000 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca voči maloletej V. F., Y.. X.X.XXXX, od 1.11.2014 do 31.7.2015 zo sumy 33,19 € (t.j. 1.000 Sk) na sumu 85 € mesačne a od 1.8.2015 do budúcna na sumu 115 mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky.
V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.
Dlžné výživné zo strany otca voči maloletej V. za obdobie od 1.11.2014 do 30.11.2015 vo výške 793,53 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej prostredníctvom právnej zástupkyne doručila tunajšiemu súdu dňa 29.10.2014 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca zo sumy 33,19 € na sumu 150 € mesačne od 1.11.2014, dlžné výživné žiadala otca zaviazať zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žiadala zaviazať otca nahradiť jej trovy právneho zastúpenia vo výške uvedenej v písomnom vyhotovení rozsudku na účet právnej zástupkyne matky. Tento návrh odôvodňovala tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 20.11.2000 sp. zn. Nc 739/2000 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej maloletá V. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu od 8.1.2000 do budúcnosti sumou 1.000 Sk (t.j. 33,19 €); od roku 2000 náklady spojené s výchovou maloletej vzrástli, v čase pôvodnej úpravy výživného maloletá nemala ešte ani jeden rok, v čase podania návrhu navštevovala 9. ročník základnej školy, matka bola nezamestnanou, poberajúcou len podporu v nezamestnanosti a rodinné prídavky, žiaden z rodičov okrem V. ďalšie vyživovacie povinnosti nemal, v čase podávania návrhu matkin príjem bol v čistom 270 € z úradu práce a ďalej mala príjem 30 € mesačne ako domová dôverníčka, v súvislosti s bývaním v 3-izbovom byte hradila spolu 220 € mesačne, za odpad hradila 100 € ročne, nedoplatok za bývanie 100 € splácala po 25 € mesačne od septembra 2014, hradila pôžičku po 100 € mesačne, matka si na lieky vynakladala 20 € a na stravu vynakladala obom 70 €, k výdavkom maloletej ďalej uviedla poplatok za obedy v školskej jedálni 25 € mesačne,
ďalšia strava 50 € mesačne, príspevok do triedneho fondu, rodičovský príspevok a poistenie 50 € ročne, lieky pre maloletú z dôvodu gastroproblémov a alergií vyčíslila v hodnote - krém na pokožku z titulu atopického ekzému 5 € mesačne, lieky na reflux 2,40 € mesačne, lieky Biogaia 19,2 € mesačne, náklady na kozmetiku 30 €, poplatok za ZUŠ 11 € mesačne, MHD doprava 2,40 €, náklady a oblečenie obuv v priemere 50 € mesačne, tanečný kurz, venček 100 € spolu, ďalej matka poukázala na to, že na školské výlety v zahraničí ani na lyžiarsky kurz maloletá nechodí z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, dieťa nikdy nebolo pri mori, rodinu z otcovej strany v Žiline nikdy nenavštívila, otec maloletú neobdarúva k sviatkom ani Vianociam, nad rámec súdom určeného výživného na potreby maloletej ďalšími formami neprispieva. K návrhu vo fotokópii matka pripojila rozsudok o predchádzajúcej úprave výživného, potvrdenie o návšteve školy maloletou v školskom roku 2014/2015, kedy bola žiačkou 9. ročníka základnej školy, potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice o tom, že v mesiacoch marec 2014 až jún 2014 jej boli vyplatené nemocenské dávky spolu vo výške 1.603,10 €, potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo 6.10.2014 o vyplatení matke dávky v nezamestnanosti v období od 26.6. do 31.8.2014 spolu vo výške 1.168,40 €, vo fotokópiách ďalej doložila pokladničné doklady o úhradách liečiv 13.9.2014 v hodnote 2,39 €, 19.9.2014 v hodnote 2,39 €, 22.10.2014 v hodnote 2,67 €, 25.6.2014 v hodnote 6,40 €, 20.3.2014 v hodnote 6,40 €, 25.6.2014 v hodnote 12,50 €.
Z dôvodu, že tunajší súd nebol vo veci príslušným, keďže naposledy vo veci starostlivosti súdu o maloletú rozhodoval Okresný súd Košice I a jeho príslušnosť vo veci zostala zachovanou, tunajší súd dňa 12.11.2014 vo veci vyslovil nepríslušnosť a postúpil vec Okresnému súdu Košice I, ktorý následne uznesením pod sp. zn. 18P 195/2014 zo dňa 5.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.1.2015 preniesol svoju miestnu príslušnosť na tunajší súd, ktorému vec postúpil dňa 22.1.2015.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu cestou svojho právneho zástupcu dňa 17.2.2015 s návrhom matky nesúhlasil, navrhoval určiť mu výživné na maloletú v sume 60 € mesačne, čo zdôvodňoval tým, že je poberateľom starobného dôchodku vo výške 430 € mesačne, iné príjmy nemá, nevlastní žiaden majetok, býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho syna, kde býva sám, žije skromne, svoje výdavky obmedzuje a uviedol, že má mesačné výdavky - plyn 36 €, elektrina 14,71 €, strava 167 €, mobil 10 €, internet 8,99 €, drogéria 35 €, cestovné 23 € (za účelom návštev knižnice v Bratislave), verejné sprchy 5,50 €, ubytovanie v Banskej Bystrici raz do mesiaca kam cestuje na výlet 20 €, lieky cca 65 €, keďže trpí na diabetes, ročné výdavky uviedol - voda 19,81 €, komunálny odpad 36,30 €; žiadal zisťovať súdom, prečo je matka maloletej bez zamestnania, z akého dôvodu o zamestnanie prišla, keďže podľa prepočtu vychádzajúc z vyplácaných jej v roku 2014 nemocenských dávok odhadoval jej hrubý príjem v uvedenom roku vo výške 800 €; k uvedenému vyjadreniu pripojil vo fotokópií doklad SIPO na meno A. B. vo februári 2012 o úhrade platby za plyn 36 €, poštové ústrižky o úhrade B. A. dňa 22.1.2015 spoločnosti ZSE Energia a.s. Bratislava sumy 14,71 €, o úhrade B. A. Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a.s. Bratislava dňa 2.4.2014 sumy 19,81 €, o úhrade ním spoločnosti Slovak Telekom a.s. Bratislava sumy 8,99 €, avšak na uvedenom ústrižku nie je prezenčná pečiatka pošty, teda nie je zrejmé, kedy došlo k úhrade, príjmový pokladničný doklad vystavený na meno B. A. o úhrade sumy 36,30 € obci Q. I. Z. z titulu úhrady odpadu, potvrdenky zo dňa 9.2.2015 o prijatí od „A.“ sumy 40,09 € za obedy, pokladničné doklady o úhrade sumy 119 € spoločnosti Stavoprojekt a.s. Banská Bystrica 4.2.2015 a 14.1.2015.
Kolízny opatrovník vo svojej správe doručenej súdu dňa 4.3.2015 na základe vykonaných šetrení, vzhľadom na vek a odôvodnené potreby maloletej, vyjadril názor, že zvýšenie výživného nie je v rozpore so záujmami a potrebami maloletej, pričom šetrením zistil, že matka maloletej na návrhu trvala, maloletá bola žiačkou 9. ročníka základnej školy, vzrástli jej náklady na výživu, otec prispieval na výživu dcéry súdom určenou sumou nepravidelne, s dcérou sa nestretával, videl ju len 2-krát v živote, telefonicky spolu hovorili asi 10-krát, o dcéru neprejavoval záujem, nad rámec výživného prispel iba raz, približne pred 10 rokmi sumou 200 €, matka s maloletou bývali v 3-izbovom byte v osobnom vlastníctve matky, mesačná úhrada nákladov na bývanie bola 220 €, matka splácala hypotekárny úver vo výške 100 €, za obedy v školskej jedálni maloletej matka hradila 25 €, dieťa bolo sledované v gastroenterologickej a alergologickej ambulancii, trpelo na atopický ekzém, užívalo krém a lieky, taktiež probiotiká a v januári 2015 maloletej bola diagnostikovaná celiakia vyššieho stupňa, čím sa zvýšili výdavky na stravu maloletej, ktorá mimo školy navštevovala hudobnú školu ZUŠ s úhradou 11 € mesačne, tanečný kurz, venček s úhradou 100 €, ktorý poplatok uhradila matka kamarátky maloletej a ktorý poplatok jej následne matka maloletej spláca.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka a zistil tento skutkový stav:
Výživné zo strany otca voči maloletej V. bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. Nc 759/2000 zo dňa 20.11.2000, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2000, ktorým rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletej V. do osobnej starostlivosti matky, o zaviazaní otca prispievať na výživu maloletej výživným vo výške po 1.000 Sk mesačne (t.j. 33,19 €), pričom pri stanovení výšky výživného súd vychádzal zo zistení, že matka bola s maloletou na materskej dovolenke a jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok vo výške 2.740 Sk (91 €), otec maloletej bol ženatý, pracoval ako učiteľ základnej školy a dosahoval príjem 9.500 Sk (315,30 €).
Dňa 11.3.2015 matka cestou právnej zástupkyne doručila súdu vyjadrenie k vyjadreniu otca, kde tvrdila, že podľa jej vedomostí otec má vlastniť niekoľko rodinných domov, návrh na zvýšenie výživného podala po 14 rokoch len z dôvodu, že ju o to požiadala samotná dcéra s tým, že ak by mala stabilný pracovný pomer a príjem takýto návrh by nebola podala, podľa jej názoru otec mal dom v Prešove, ktorý predal a mal z tohto finančné prostriedky, zároveň mal byť v Bratislave, vyjadrila názor, že byt G. Q. I. Z. otec prepísal na syna aby sa zbavil majetku a nebol povinný platiť vyššie výživné na maloletú, tvrdila, že otec jej uviedol, že chodieva pravidelne lyžovať, s čím má zvýšené výdavky a vyjadrila názor, že otec netrpí finančnou núdzou, dopriava si výlety po Slovensku, Bratislava, Banská Bystrica, pričom dcéra takéto možností pre zlú finančnú situáciu nemá, zopakovala, že maloletá nechodieva na žiadne školské výlety pre nedostatok finančných prostriedkov, pričom celá trieda maloletej bola na výlete v Paríži, Londýne, Taliansku, Španielsku a zopakovala, že maloletá nikdy nebola ani pri mori, čo by potrebovala aj kvôli ekzému a alergii, uviedla, že ona naposledy pracovala Y. C. I. Š. G. R. ako učiteľ ekonomických a administratívnych predmetov, dostala výpoveď zo zamestnania v júni 2013 z organizačných dôvodov, z dôvodu jej zdravotných problémov bola vypísaná s chrbticou do júna 2014, následne bola evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie do 31.12.2014, v čase podávania vyjadrenia pracovala ako viazaný finančný agent pre poisťovňu M. A..C.., z ktorého zamestnania dovtedy ešte nemala žiaden príjem, čím namietala tvrdenie otca, a uviedla, že sa nevzdala dobrovoľne svojho zamestnania, poukazujúc na to, že je jedinou živiteľkou rodiny. K námietke otca z jeho vyjadrenia, že otec jej mal nájsť prácu, ktorú odmietla prijať, uviedla, že išlo nešlo o prácu na recepcii v ubytovni, ale o ponuku práce s náplňou upratovačky, s rozsahom pracovnej doby od 5.30 do 18.30 hod., za sumu nižšiu ako minimálna mzda, pracovná pozícia bola iba na dohodu a nie na pracovnú zmluvu a vzhľadom aj k jej vyššiemu veku by sa jej to ani nerátalo do dôchodku a pri maloletej dcére, ktorá trpí zdravotnými problémami a matka je jedinou, ktorá sa o ňu stará, si nemohla dovoliť takúto prácu prijať, uviedla, že neustále chodí na rôzne pohovory, výberové konania a žiadala o vytýčenie termínu pojednávania. Matka vo fotokópiách doručila lekárske správy vypracované lekárkou gastroenterologičkou o vyšetreniach maloletej V. pre tráviace ťažkosti, o podrobení sa maloletou vyšetreniam a stavenia diagnózy maloletej dňa 7.1.2015 - celiakia, deštruktívne štádium podľa Marsha 3b-c ch. gastritis, boli jej predpísané liečivá a daný pokyn začať prísnu bezlepkovú stravu, k uvedenému pripojila vo fotokópiách pokladničné doklady o úhradách bezlepkových potravín, liečiv, vitamínov a oblečenia pre maloletú.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z februára 2015 vyplýva, že v tom čase matka maloletej bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 26.6.2014, žiadne dávky z úradu práce nepoberala.
Zo správy C. I. Š. Z. vyplýva, že matka bola u tohto zamestnávateľa zamestnaná od 1.8.1995 do 30.6.2013, pracovný pomer bol s ňou ukončený podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, z dôvodu nadbytočnosti, z dôvodu čoho jej bolo zároveň vyplatené odstupné vo výške 3.348 €. U tohto zamestnávateľa matka v roku 2013 dosahovala príjem v priemere mesačne v čistom 656,46 €.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z mája 2015 vyplýva, že matka maloletej od 1.1.2013 do podania správy nebola poberateľkou dávky v nezamestnanosti, ani dávky nemocenského poistenia.
Zo správy Daňového úradu Košice z júna 2015 vyplýva, že matka daňové priznanie k uvedenému dátumu nepodala.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 1.6.2015 vyplýva, že matke je vyplácaný rodinný prídavok na maloletú V. od augusta 2008, v tom čase aktuálne vo výške po 23,52 €, od 1.1.2013 do podania správy dávky z úradu práce nepoberala, v čase podávania správy už nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, kde bola evidovaná od 26.6.2014 do 31.12.2014, vyradená bola z dôvodu prekročenia výšky príjmu z dohody o vykonaní práce uzavretej so zamestnávateľom Z. Q. C. C..B..W.. a dohody o pracovnej činnosti so zamestnávateľom E. I. N. R., C..B..W.. preukázaný príjem 215,40 €, pričom zákonom stanovený limit je 148,57 €.
Z registra Sociálnej poisťovne súd zistil, že matka mala uzavreté dohody o pracovnej činnosti s E. I. N. R., C..B..W.. od 1.3.2013 bez ukončenia, pri vykazovanom vymeriavacom základe 45 €, úhrne poistného 4,23 €, so spoločnosťou Z. Q. C. C..B..W.. B. od 1.1.2015 do 31.1.2015 s vymeriavacím základom 170,40 € a úhrnným poistným 11,92 €, so spoločnosťou Q. C. C..B..W.. E. od 7.2. do 28.2.2015 s vymeriavacím základom 33 € a úhrnom poistného 2,31 €, s E. I. N. R., C..B..W.. R. od 24.2. do 28.2.2015 s vymeriavacím základom 30,02 €, úhrnom poistného 2,10 €, s A. X. C..B..W.. E. od 9.3. do 25.5.2015 s vymeriavacím základom spolu 338,10 €, úhrnom poistného 31,74 €, s M. P. I., A..C.. E. od 23.3.2015, bez uvedenia vymeriavacieho základu, so C. I., A..C.. E. E. od 18.5.2015 do 12.6.2015, bez uvedenia vymeriavacieho základu a C. M. I. K. Š. G. R. od 17.6.2015 bez uvedenia vymeriavacieho základu.
Zo správy C. I., A..C.. E. E. súd zistil, že u tohto zamestnávateľa bola matka zamestnaná od 18.5. do 12.6.2015 a za uvedené obdobie dosiahla príjem v čistom spolu 297,74 € plus 89,80 €, čo je v priemere mesačne 193,77 €.
Zo správy M. R. z júla 2015 vyplýva, že matka bola prijatá dňa 7.6.2015 na uvoľnené pracovné miesto, na skrátený pracovný úväzok a jej príjem za mesiac jún v čistom bol 129,66 €.
Z doplňujúcej správy C. I. A..C.. z júla 2015 vyplýva, že pracovný pomer s matkou bol skončený v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa, bez uvedenia dôvodu.
Zo správy M. P. I. A..C.. E. vyplýva, že matka v mesiacoch január až jún 2015 u tohto zamestnávateľa nedosiahla žiaden príjem.
Z ďalšej doplňujúcej správy C. I. A..C.. vyplýva, že pracovný pomer s matkou bol skončený z dôvodu nespĺňania požadovaných predpokladov pre výkon funkcie administrátor - doručovateľ.
Z doplňujúcej správy M. R. z októbra 2015 vyplýva, že matka pracovala u nich od 17.6. do 14.8.2015 na skrátený pracovný úväzok 6 a pol hodiny denne a dosiahla priemernú mzdu vrátane doplatku do minimálnej mzdy za uvedené obdobie 328,83 €. Pracovný pomer s ňou bol skončený uplynutím dohodnutej doby.
Zo správy spoločnosti V. - R. C..B..W.., M. C. R., súd zistil, že matka mala v mesiacoch júl až september 2015 u tohto zamestnávateľa čistý príjem po 70 € mesačne.
Z potvrdenia Ž. C. C., A..C.. vyplýva, že matka je zamestnaná u tohto zamestnávateľa od októbra 2015, za ktorý mesiac jej bol vyplatený čistý príjem 535,83 €.
Zo správy Geodetického a kartografického ústavu Bratislava z mája 2015 súd zistil, že otec maloletej nie je vedený ako vlastník žiadnej nehnuteľností v SR.
Zo správy Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava súd zistil, že otec maloletej je poberateľom starobného dôchodku priznaného mu od 11.4.2011, ktorý dôchodok mu v mesiacoch október až december 2013 bol vyplácaný vo výške po 422,10 €, od januára do decembra 2014 v mesačnej čistej výške po 430,90 € a od 1.1.2015 doposiaľ vo výške po 436,10 €.
Na pojednávaní konanom vo veci dňa 21.8.2015 otec cestou právneho zástupcu navrhoval zvýšiť výživné na maloletú na sumu 70 € mesačne. Na uvedenom pojednávaní matka na ňou podanom návrhu trvala, poukazovala na výrazné zvýšené výdavky na maloletú v súvislosti s diagnostikovaním jej celiakie, čo zvyšuje výdavky na diétne stravovanie maloletej, keďže takéto stravovanie je finančne náročné. Pokiaľ ide o výdavky na maloletú
v čase 9. ročníka upresnila a doplnila, že v škole hradila poplatok ZRPŠ 40 € za rok, príspevok do triedneho fondu 20 € za rok, poplatok za obedy maloletej bol zvýšený z dôvodu, že škola dokázala zabezpečiť maloletej diétne stravovanie, čo si vyžiadalo úhradu poplatku 3 € za obed, keďže maloletá navštevuje jazykovú základnú školu matka jej doplácala na učebnice a pracovné zošity z anglického a francúzskeho jazyka po 50 € na polrok na každý z jazykov, mimo školy maloletá sa naďalej venovala hre na klavír, v rámci návštevy hudobného odboru ZUŠ, kde ukončila prvý cyklus štúdia, kde bol hradený polročný poplatok 74 €, ktorý poplatok bol umožnený matke splácať v splátkach, vzhľadom na finančnú situáciu v rodine, s ktorou aktivitou dieťaťa súvisel i výdavok na záverečné tablo a absolventský výlet, spolu v hodnote okolo 150 €, matka zdôraznila, že všetky ostatné záujmové aktivity maloletej musela zrušiť pre nedostatok finančných prostriedkov v rodine, maloletá mala záujem pokračovať v hre na klavíri; matka opakovane poukazovala na to, že po skončení pracovného pomeru z organizačných dôvodov sa snažila všestranne nájsť si prácu, rozposlala stovky mailov, prácu si hľadala aj v širšom okolí bydliska, po celom regióne východného Slovenska a to aj v iných profesiách než je učiteľstvo, ale vzhľadom na jej vek jej žiadostiam nebolo vyhovené a pokiaľ ide o výdavky na maloletú, poukázala i na zvýšené výdavky na ňu v súvislosti s tým, že predchádzajúci zubár, ku ktorému maloleté chodievala na ošetrenia, sa týmto ošetreniam nevenoval dostatočne, z dôvodu čoho v súčasnosti maloletá navštevuje nového zubára, ktorý dáva do poriadku tento problém maloletej a len za august 2015 v súvislosti s uvedeným jej matka uhradila poplatky u zubára 100 €; matka opakovane uviedla, že maloletej dáva na liečivá v súvislosti s atopickým ekzémom 6 € mesačne, v súvislosti s refluxom okolo 20 € mesačne a na probiotiká jej vynakladá zhruba 20 € raz za dva mesiace, upresnila, že maloletá absolvovala tanečný kurz - venček v decembri 2014. K námietke matky, že otec v čase predchádzajúcej úpravy výživného vlastnil dom v Prešove, otec vo výpovedi namietal, že vtedy rodinný dom stavali, tvrdil, že tento následne jeho manželka predala, on len „podpísal papiere“, následne bolo vedené súdne konanie po ktorom museli kúpnu cenu vrátiť, bližšie okolnosti ohľadne ním spomínaného súdneho konania uviesť nevedel. Matka k ukončeniu pracovného pomeru v spoločnosti M. uviedla, že tento bol s ňou skončený 14.8.2015 z dôvodu, že bola prijatá na upravovanie po rekonštrukčných prácach, ktoré medzičasom boli ukončené, ku skončeniu pracovného pomeru so C. I. upresnila, že predmetnú prácu fyzicky nezvládala vzhľadom na svoje problémy s chrbticou a očami. V čase predmetného pojednávania matka uviedla, že pracovala v spoločnosti G. H. pri výkone upratovacích prác od 1.7.2015 s mesačným príjmom v čistom 105 €. Otec maloletej vo svojej výpovedi poukázal na to, že mesačne má pravidelné výdavky 277 €, k čomu upresnil, že ide o platbu za plyn 36 € mesačne, za elektrinu 15 € mesačne, za telefón 9,39 € mesačne, mesačné cestovné 20 €, poplatok v Termal parku 5,5 € mesačne, k čomu upresnil, že doma sa nesprchuje a chodieva sa kúpať raz mesačne do kúpeľov, za odpad 3 € mesačne, telefón 10 € mesačne, obedy 40 € mesačne, výživné 34,70 €, v čom zahrnul aj poplatok za bankový prevod, resp. poštovné, poplatok za vodu 1,65 € mesačne, drogéria 35 € mesačne, lekáreň 65 € mesačne, keďže je chorý, je diabetikom, čo si vyžaduje aj zvýšené výdavky na stravu, na ktorú vynakladá okolo 150 - 160 € mesačne, pričom si kupuje len mäso, zeleninu a chlieb; namietal, že pokiaľ matka vlastní 3-izbový byt tento by mohla predať ak nestačí platiť úhrady naň s tým, že on neplatí na bývanie skoro nič, platí len 50 € mesačne a v zime nekúri, konštatoval, že o problémoch s návštevou zubára maloletou nemal informácie; potvrdil, že okrem súdom určeného výživného na úhradu potrieb maloletej v spornom období ďalšími formami neprispieval, pričom konkretizoval, rovnako ako matka, že v mesiacoch november a december 2014 na výživu dcéry prispel sumou po 35 € mesačne a od januára 2015 prispieva len po 33 € mesačne; uviedol, že pred sporným obdobím dcére poskytoval dary k narodeninám i iné plnenia, ako i príspevky ku začiatku a koncu školského roka; ku svojim bytovým pomerom upresnil, že v rodinnom dome svojho syna býva spolu s manželkou a k uvedenej nehnuteľností majú obaja zriadené právo doživotného bývania, pričom on na nadobudnutí tejto nehnuteľností synom sa nijako nepodieľal, doplnil, že pri stavbe tejto robil stavebný dozor, že manželka na náklady na bývanie neprispieva, ale „robí mu servis“ ako je upratovanie a podobne, je tiež starobnou dôchodkyňou a poberá starobný dôchodok vo výške asi 300 € a ďalšie osoby s nimi v spoločnej domácnosti nebývajú.
Na pojednávanie konané vo veci dňa 18.11.2015 sa otec nedostavil, jeho právny zástupca ospravedlnil jeho neúčasť na pojednávaní z dôvodu, že otec mal byť vo vlaku, ktorý mal meškanie a súhlasil s tým, aby bolo pojednávané bez prítomnosti otca, pričom právny zástupca k pokynu súdu z predchádzajúceho pojednávania, aby predložili doklady k tvrdeniam otca týkajúcich sa rodinného domu, ktorý mal v čase predchádzajúcej úpravy výživného vlastniť, resp. stavať v Prešove, uviedol, že takéto doklady otec predložiť nevie, keďže takýmito dokladmi už nedisponuje.
Matka na uvedenom pojednávaní doplnila, že od septembra 2015 sa maloletá stala študentkou 1. ročníka gymnázia, kde jej bol uhradený poplatok ZRPŠ 10 € na rok, príspevok na školou organizované aktivity 30 €, na imatrikuláciu a noc v škole jej uhradila poplatok 10 €, za zošity a ďalšie pomôcky 10 €, za školský rupsak 35 €, za veci na telocvik 30 €, prefocovanie rôznych materiálov na vyučovanie 10 €, za učebnice anglického a francúzskeho jazyka spolu 50 €, za plášť na odbornú výchovu 13,50 €, za obedy v školskej jedálni jej uhrádzala po 28,50 €, maloletá naďalej navštevovala ZUŠ, štúdium hry na klavír, kde bol hradený ročný poplatok 111 € i keď nie jednorázovo, ale po častiach, poukázala na naďalej pretrvávajúce zvýšené výdavky na zubára, ktoré vyčíslila za obdobie od marca 2015 do dňa uvedeného pojednávania na 400 €, naďalej s maloletou mala zvýšené výdavky na diétne stravovanie a liečivá, tak ako je to uvedené vyššie; k pracovnému pomeru C. Ž. C. C. A..C.. upresnila, že tento pracovný pomer s ňou je uzavretý na dobu určitú, na dobu jedného roka; právna zástupkyňa matky na pojednávaní konštatovala, že ani jej sa nepodarilo nájsť žiadne informácie ohľadne nehnuteľností otca, ktorú mal v minulosti vlastniť v Prešove. Matka ani právni zástupcovia účastníkov ďalšie dôkazy vo veci nenavrhovali vykonať.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany otca voči maloletej V. zo sumy pôvodných 1.000 Sk t.j. 33,19 € od prvého dňa od ktorého matka požadovala toto výživné zvýšiť, t.j. od 1.11.2014 do 31.7.2015 na sumu 85 € mesačne a následne od 1.8.2015 do budúcna na sumu 115 €. Pri stanovení týchto výšok výživného súd vychádzal zo zistených odôvodnených potrieb maloletej, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pričom v danom prípade súd musel zohľadniť aj výrazne zvýšené výdavky na maloletú vzhľadom na jej zdravotné problémy, pričom, ako je všeobecne známou skutočnosťou, ochorenie celiakiou si vyžaduje prísne diétne stravovanie, ktoré je finančne veľmi náročné. Pokiaľ ide o potreby maloletej súd musel jednoznačne vychádzať z toho, že odôvodnené potreby maloletej od poslednej úpravy výživného sa podstatne, opakovane a výrazne zvýšili, keďže výživné zo strany otca voči dieťaťu bolo naposledy upravované v roku 2000, odkedy uplynula doba 15 rokov, pričom podľa ustálenej súdnej praxe uplynutie samotných troch rokov je dôvodom pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, keďže v súvislosti s týmto časovým úsekom jednoznačne dochádza v súvislosti s fyzickým a psychickým vývinom dieťaťa k nárastu jeho odôvodnených potrieb a k takémuto časovému obdobiu z pohľadu posudzovania výživného u maloletej došlo od poslednej úpravy výživného 5-krát, na čo súd jednoznačne musel prihliadnuť. Zároveň súd zohľadnil i nárast životných nákladov spoločnosti a podstatnú zmenu pomerov na strane maloletej od poslednej úpravy výživného i v súvislosti s tým, že táto v čase predchádzajúcej úpravy výživného bola dieťaťom v útlom veku, nemala ani jeden rok veku, medzičasom začala navštevovať predškolské zariadenie, následne prvý stupeň základnej školy, druhý stupeň základnej školy a od septembra tohto roka strednú školu, každý takýto prechod na vyšší stupeň vzdelania je z pohľadu Zákona o rodine a podľa ustálenej súdnej praxe považovaný taktiež samostatne za podstatnú kvalifikovanú zmenu pomerov vedúcu pri rozhodovaní súdu k zvýšeniu výživného, pričom, ako je bežnou praxou súdov, prechod na vyšší stupeň školy prináša so sebou zvýšené výdavky už zhruba mesiac pred takýmto postupom v štúdiu, keďže už zhruba mesiac pred nástupom do školy sa zabezpečujú s tým súvisiace potreby maloletého dieťaťa, čo v danom prípade sa premietlo do toho, že súd výživné na maloletú v čase tohto sporného obdobia upravil od 1.8.2015 i keď na strednú školu nastúpila od 1.9.2015. Pri stanovení výšky výživného súd prihliadol i na pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky formou osobnej starostlivosti o maloletú, na rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb maloletej a ktoré sú vyplácané k rukám matky a zároveň súd vychádzal i z osobných, zárobkových a majetkových pomerov na stranách oboch rodičov, kde na strane matky zohľadnil to, že matka je vlastníčkou 3-izbového bytu, v ktorom býva spolu s maloletou, kde ďalšie osoby nebývajú a preto matka znáša všetky náklady s týmto bývaním sama, pričom vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že matkin posledný pracovný pomer bol s ňou skončený bez zavinenia matky, z organizačných dôvodov a ďalším dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že matka od skončenia tohto posledného riadneho pracovného pomeru je aktívnou v hľadaní si zamestnania, napriek tomu, že je vedenou v evidencii uchádzačov o zamestnanie, neustále na základe dohôd o vykonaní práce si zabezpečuje v rámci daných možností zdroj svojich príjmov. K uvedenému súd poznamenáva, že matka napriek problémom so zamestnaním nad rámec otcom plateného výživného doposiaľ hradila a hradí všetky odôvodnené potreby maloletej, preto súd upustil od ďalšieho vykonávania dôkazov, ako to navrhoval otec za účelom zisťovania a dokazovania spôsobov hľadania si zamestnania matkou. Na strane otca súd vychádzal zo zistení vyplývajúcich aj z jeho výpovedí, že otec žije v rodinnom dome, kde žije spolu s manželkou, ktorá je taktiež starobnou dôchodkyňou a teda otcom uvedené náklady v
súvislosti s bývaním 50 € mesačne sú povinní s manželkou znášať spoločne, čím sa tieto, i tak nízke náklady na bývanie pomerne znižujú (na rozdiel od matky maloletej, ktorá, ako už bolo konštatované, náklady v súvislosti s bývaním hradí sama). Na strane otca súd musel jednoznačne prihliadnuť k tomu, že uňho došlo za obdobie od poslednej úpravy výživného k nárastu jeho priemerného mesačného čistého príjmu v priemere o 121 €, čo je podstatný nárast príjmov, ktorý sám o sebe aj podľa ustálenej súdnej praxe je vyhodnocovaný ako dôvod pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť povinného rodiča je jeho morálnou povinnosťou a zároveň táto povinnosť rodiča vyplýva priamo zo zákona. Tak ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý rodič je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa svojich možností, schopností, podľa svojich pomerov a teda úprava výšky výživného nie je podmienená až rozhodnutím súdu o takomto zvýšení výživného, ale každý povinný rodič má na úhradu potrieb svojho maloletého dieťaťa prispievať v zmysle uvedeného primerane, preto neobstojí tvrdenie otca, že na výživu dcéry nezačal prispievať dobrovoľne vyššou sumou než bolo výživné naposledy súdom určené, ale čakal až na rozhodnutie súdu, keďže súd do týchto vzťahov vstupuje až potom, čo povinný rodič si svoju povinnosť dobrovoľne primerane neplní. U oboch rodičov súd zároveň zohľadnil skutočnosť, že ani jeden z nich nemá okrem tohto dieťaťa ďalšie vyživovacie povinnosti. Napokon súd zohľadnil i to, že otec má, ako sám udával svoje výdavky stabilizované, tieto, ako je všeobecne známou skutočnosťou, sú u dospelých však podstatne nižšie, než u dieťaťa vo veku maloletej, ktorá je v období prudkého vývoja, stále rastie a vyvíja, čo sa jednoznačne odzrkadľuje v jej výrazne vyšších odôvodnených potrebách.
Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol.
Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.11.2014 do 30.11.2015 k vzniku dlžného výživného vo výške 793,53 € (t.j. rozdiel medzi pôvodne súdom určeným výživným 33,19 € a novostanoveným výživným za obdobie od 1.11.2014 do 31.7.2015 vo výške 85 €, t.j. rozdiel 51,81 € mesačne za 9 mesiacov uvedeného obdobia, čo je spolu 466,29 € a za obdobie od 1.8.2015 do 30.11.2015 pri novostanovenom výživnom 115 € čo je mesačný rozdiel 81,81 € za 4 mesiace uvedeného obdobia, to je spolu 327,24 €), ktoré dlžné výživné zaviazal otca uhradiť k rukám matky maloletej do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z už vyššie uvedených dôvodov súd neposkytol otcovi možnosť splácania takto vzniknutého dlhu v splátkach, keďže, ako bolo konštatované, pomery maloletej sa zvyšovali dlhodobo, naposledy výživné bolo upravené pred 15 rokmi, otec si svojej vyživovacej povinnosti bol a musel byť vedomý a teda nič mu nebránilo začať prispievať aspoň čiastočne zvýšeným výživným na úhradu potrieb svojej jedinej dcéry aj skôr, preto v danom prípade súd dospel k jednoznačnému záveru, že by nebolo v záujme maloletej povolenie splácania tohto vzniknutého dlhu otcovi v splátkach.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).