Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8To-22-2014.pdf
PDF · 80.65 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/22/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom 18. novembra 2015 v Prešove takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. poriadku na podklade odvolania obž. U.. A. D. zrušuje rozsudok Okresného súdu Humenné z 10. februára XXXX, sp. zn. 2T/38/2011, v celom rozsahu.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku v spojení s § 285 písm. b) Tr. poriadku
obž. U.. A. D., nar. XX. mája XXXX v B. nad T., bytom S., ul. 1. mája XXXX/X,
oslobodzuje
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné z 25. februára 2011, sp. zn. 2Pv 410/10, ktorá bola na neho podaná 18. marca 2011 pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že 19. júla 2010 asi o 03:00 hod. ako člen Poľovníckeho združenia „P.“ B. nad T. bez zapísania do knihy návštev vošiel do poľovného revíru zv. B. v katastri obce B. nad T. na svojom osobnom motorovom vozidle zn. Lada E., ev. č. S., kde asi o 04:50 hod. legálne držanou dlhou guľovou zbraňou zn. Remington 222 ulovil srnca I. vekovej triedy v hodnote 116 eur, pričom povolenku mal vydanú na srnca III. vekovej triedy, ktorého srnca na mieste neoznačil pridelenou značkou, ulovenie srnca neoznámil hospodárovi, prípadne inému poverenému členovi PZ, aby bola vykonaná vizuálna ohliadka, srnca vyvrhol a mäso uložil do igelitového vreca a následne do motorovej časti svojho vozidla Lada Niva a z revíru odišiel, mäso odovzdal hospodárovi až asi o 14:00 hod., keď sa predtým od hliadky PZ, ktorou bolo jeho vozidlo kontrolované, dozvedel, že hľadajú divinu na základe telefonického oznámenia, pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Okresný súd G. rozsudkom z 10. februára 2014, sp. zn. 2T/38/2011, uznal obž. U.. A. D. vinným z prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že 19. júla 2010 asi o 03:00 hod. ako člen Poľovníckeho združenia „P.“ B. nad T. bez zapísania sa do knihy návštev vošiel do poľovného revíru zv. B. v katastri obce B. nad T. na svojom osobnom motorovom vozidle zn. Lada Niva, ev. č. S., kde okolo 04:50 hod. legálne držanou dlhou guľovou zbraňou zn. Remington 222, s povolenkou na lov srnca III. vekovej triedy ulovil výradového srnca I. vekovej triedy v hodnote 116 eur, ktorého srnca v súlade s § 64 ods. 2, 4, 9 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene niektorých zákonov na mieste neoznačil pridelenou značkou, ale uskutočnil rozrábku srnca, pričom oddelenú časť svaloviny vrátane hlavy srnca uložil do igelitového vreca vo svojom motorovom vozidle Lada Niva a chrbát, krk, vykostené nohy, črevá, rebrá a chrbticu spolu s kožou tohto uloveného srnca zanechal v lieskovej húštine v rokline, čím
znemožnil vizuálnu obhliadku uloveného srnca poľovnému hospodárovi alebo poľovným hospodárom poverenej osobe a z revíru s úlovkom, a to s hlavou a svalovinou srnca odišiel, pričom ulovenie srnca a svalovinu s na ňou položenou použitou značkou na označenie ulovenej zvery spolu s hlavou srnca odovzdal poľovnému hospodárovi až okolo 14:00 hod. uvedeného dňa, keď sa predtým od policajnej hliadky, ktorou bolo jeho vozidlo skontrolované, dozvedel, že hľadajú divinu na základe telefonického oznámenia, no ani tomuto poľovnému hospodárovi, ani inému členovi Poľovníckeho združenia „P.“ B. nad T., ani policajnej kontrole, ani nikomu neoznámil miesto ukrytia predmetného srnca.
Za to mu okresný súd uložil podľa § 310 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona prihliadnuc na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Tr. zákona a neprítomnosť priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Tr. zákona s použitím § 56 ods. 1 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 500,- eur. Zároveň mu podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona určil pre prípad, žeby výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na šesť mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona mu tiež uložil trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu práva poľovníctva na jeden rok.
Ihneď po vyhlásení tohto rozsudku podal proti nemu obž. U.. A. D. ústne do zápisnice odvolanie, rozsah ktorého vymedzil tak, že toto smeruje proti výrokom o vine a treste. V dodatočne predložených dôvodoch obžalovaný prostredníctvom obhajcu namieta, že okresný súd sa zákonným spôsobom nevysporiadal s dôkazmi, ktorými preukazoval svoju nevinu a obsah skutku obžaloby rozšíril o konanie, ktoré nebolo predmetom trestného stíhania. Tvrdí, že jeho úmysel bez povolenia loviť zver nemá oporu ani v jednom z vykonaných dôkazov, do výkonu práva poľovníctva nezasiahol, keďže do poľovného revíru vstúpil s platnou povolenkou na lov. Mal pritom právo uloviť trofejovo kvalitného jedinca, ktoré mu bolo priznané užívateľom poľovného revíru. Pokiaľ doznal, že do poľovného revíru v kritickom čase vstúpil so zbraňou určenou na poľovné účely bez toho, aby bol zapísaný v knihe návštev, má za to, že ide o priestupok. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a za splnenia zákonných podmienok vo veci spravodlivo rozhodol v zmysle základných zásad trestného konania.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal na podklade uvedeného odvolania, ktoré bolo podané oprávnenou osobou včas, v súlade s § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Po takto vykonanom prieskume a po doplnení konania dôkazmi nevyhnutnými na to, aby mohol o podanom odvolaní rozhodnúť, dospel krajský súd k záveru, že odvolanie obž. U.. A. D. je dôvodné, pretože okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku čoho bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.
Úvodom treba k veci uviesť, že pre naplnenie objektívnej stránky základnej skutkovej podstaty prečinu pytliactva nepostačuje akýkoľvek neoprávnený zásah do výkonu práva poľovníctva, ale tento musí spočívať v tom, že páchateľ a) bez povolenia loví zver, b) loví zver v čase jej ochrany alebo zakázaným spôsobom alebo c) neoprávnene ulovenú alebo nájdenú zver ukryje, prechováva alebo na seba alebo iného prevedie.
Vo všeobecnosti preto platí, že ak poľovník, t. j. držiteľ poľovného lístka, loví zver na základe riadne vydaného povolenia na lov zveri, v čase lovu a dovoleným spôsobom, prípadné porušenie ďalších povinností plynúcich zo zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) automaticky nenapĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu pytliactva podľa § 310 Tr. poriadku. V takýchto prípadoch pôjde spravidla o disciplinárne previnenie podľa § 77 zákona o poľovníctve, prípadne o priestupok na úseku poľovníctva podľa § 76 ods. 1 písm. i) tohto zákona (ak páchateľ vykonával lov zveri bez vyžadovaných dokladov), pokiaľ nie je spoľahlivo preukázané, že poľovník porušil tieto povinnosti preto, aby zatajil ulovenie zveri, na ktorú mu bolo vydané povolenie, a to v úmysle neoprávnene ho použiť na ďalší lov toho istého druhu zveri.
Vychádzajúc z uvedeného poukazuje krajský súd na to, že odvolateľ bol v čase skutku držiteľom poľovného lístka a bolo mu vydané povolenie na lov srnca III. vekovej triedy. V tomto povolení je zároveň zaznamenané ulovenie srnca s uvedením dátumu lovu 19. júla 2010 a čísla značky, ktorú použil na označenie ulovenej zveri.
Na tomto mieste pritom treba uviesť, že odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k záveru, že obhajoba odvolateľa spočívajúca v tvrdení, že po ulovení srnca vyznačil na značke dátum lovu a túto osadil na jeho zadnú ľavú nohu a až následne, potom, čo sa naň začali zbiehať muchy, tohto rozobral a vtedy rozrezal šľachu na nohe, aby uvoľnil založenú značku, ktorú priložil k mäsu, ktoré spolu s hlavou uložil u poľovného hospodára, nebola spoľahlivo vyvrátená.
Jediným dôkazom proti obžalovanému je v tomto smere výpoveď svedka Z. D., podľa ktorého na žiadnej z nôh zvieraťa nájdených pri obhliadke miesta činu nebola stopa po označení zveri plombou. Pri hodnotení výpovede tohto svedka ale nemožno prehliadnuť jeho zjavne negatívny (priam až nepriateľský) postoj k obžalovanému plynúci z toho, že odvolateľ sa v minulosti podieľal na jeho vylúčení z poľovníckeho združenia. Túto časť výpovede svedka pritom nepotvrdzuje ani obhliadka miesta činu, zápisnicu o ktorej spolu s fotodokumentáciou odvolací súd na verejnom zasadnutí prečítal, resp. oboznámil, a ani ďalšie osoby prítomné na tomto úkone, ktoré sa nevedeli vyjadriť, či vôbec a s akým výsledkom boli nájdené končatiny ulovenej zveri prehliadnuté.
Za takéhoto stavu veci nemá skutkový záver obžaloby, ktorý si osvojil aj okresný súd a ktorý je v posudzovanej veci pre vyvodenie trestnej zodpovednosti kľúčový, konkrétne, že obžalovaný ulovenú zver na mieste neoznačil pridelenou značkou, oporu vo vykonanom dokazovaní.
Okrem toho je nutné poukázať na to, že obžalovaný ako člen výboru Poľovníckeho združenia P. B. nad T. bol podľa uznesenia tohto výboru zo 6. apríla 2010 poverený kontrolou (správne obhliadkou) ulovenej zveri v zmysle zákona o poľovníctve. Pritom podľa praxe tohto poľovníckeho združenia obhliadku ulovenej srnčej zveri mohol priamo na mieste vykonať každý člen výboru a to aj v prípade, ak ju sám ulovil. Akokoľvek sa môže takáto prax, ktorú potvrdil predseda poľovníckeho združenia svedok O. I., javiť spornou, so zreteľom na ňu nemožno len na základe toho, že obžalovaný sa po obhliadnutí ulovenej zveri rozhodol vykonať na mieste jej rozrábku (pričom značka sa ponecháva na zveri iba do jej rozrábky), dospieť k presvedčivému záveru, že lovil zver bez povolenia alebo že neoprávnene ulovenú zver ukryl, prechovával alebo na seba alebo iného previedol. Osobitne ak divinu z ulovenej zveri spolu so znehodnotenou značkou a trofejou do 24 hodín uložil u poľovného hospodára, konkrétne v jeho voľne prístupnej garáži. Zreteľa hodným je v tejto súvislosti i to, že svedok O. I. - predseda poľovníckeho združenia potvrdil, že obžalovaný mu oznámil, že strelil srnca I. vekovej triedy výrad a že mäso je uložené u poľovného hospodára. Preto aj keď následné správanie sa obžalovaného, ktorý pri kontrole políciou, vediac, že táto preveruje podozrenie z pytliactva, tejto neoznámil, že ulovil srnca, divina z ktorého a trofej sú u poľovného hospodára, vyvoláva určité podozrenie, len na jeho základe nemožno voči nemu vyvodiť trestnú zodpovednosť za prečin pytliactva.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd uzatvára, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané iba to, že obžalovaný sa pred vstupom do poľovného revíru so zbraňou určenou na poľovné účely nezapísal do knihy návštev poľovného revíru. Pri absencii ďalších dôkazov preukazujúcich, že obžalovaný porušil túto povinnosť preto, aby zatajil ulovenie srnca a to s cieľom ďalej loviť na vydané povolenie a to až do skončenia doby jeho platnosti, zistené porušenie povinností poľovníka nevykazuje znaky trestného činu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zákona, ale toto by mohlo byť posúdené iba ako disciplinárne previnenie. Keďže vzhľadom na uplynulý čas už neprichádzalo do úvahy postúpenie veci, krajský súd na podklade odvolania obžalovaného zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám rozhodol tak, že odvolateľa oslobodil spod obžaloby, pretože skutok, ktorý je predmetom konania, nie je trestným činom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.