Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-233-2015.pdf
PDF · 89.62 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/233/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného I. G. Z., s.r.o., so sídlom v N., Ú. X, IČO: 35 724 803, právne zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti povinnému A. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. U. č. XXXX/X, G., o vymoženie 134,13 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9Er 65/2010-23 zo dňa 15.05.2015 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekúcie.
V odôvodnení uviedol, že na základe poverenia súdu zo dňa 13.05.2010 začal súdny exekútor voči povinnému vykonávať exekúciu. Exekučným titulom je rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. sp.zn. EP 60265/09 zo dňa 22.10.2010 s právoplatnosťou dňa 30.11.2009 a vykonateľnosťou dňa 04.12.2009. Exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. 940043 zo dňa 05.03.2004, ktorej súčasťou sú obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB a.s., ktoré v článku VIII bode 1 upravujú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky majetkové spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní nezávislým rozhodcom určeným spoločnosťou Správa kreditných kariet a.s. so sídlom v Kežmarku.
Následne súd citoval ust. § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), ust. § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní), ust. § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) a uviedol, že právny predchodca oprávneného a povinný uzavreli zmluvu o úvere č. 940043 zo dňa 08.11.2005, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úverový rámec vo výške 99,58 Eur (3 000 Sk), ktorý sa povinný zaviazal splácať mesačnými splátkami vo výške 4 % z dlžného zostatku Uvedenú zmluvu posúdil súd ako spotrebiteľskú zmluvu.
Rozhodcovská doložka, od ktorej odvodzuje rozhodcovský súd svoju právomoc je podľa názoru súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka je neplatná a preto nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor medzi stranami. Súd poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka nie je platná, pretože nemá písomnú formu. Vzhľadom na to, že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, súd exekúciu zastavil.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Bol toho názoru, že súd v prejednávacej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok, pričom zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Poukázal na nesprávny slovenský preklad rozhodnutia ASTURCOM a zdôraznil, že exekučný súd nie je v zmysle predmetného rozhodnutia vykonať cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu. Citoval ust. § 159 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ust. § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, z čoho vyplýva, že predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci. Slovenský exekučný súd by bol v zmysle rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. Podľa slovenského právneho poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Namietal, že neprijateľnosť rozhodcovskej doložky nie je možné skonštatovať ani s odvolaním sa na ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS, nakoľko jej interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu. Zdôraznil, že dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno hodnotiť ako nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného práva. Zo slovenského ani z európskeho práva nemožno za súčasného právneho stavu vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Zastával názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím mu je znemožnené efektívne uspokojiť jeho pohľadávku v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. To znamená, že v rozpore s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Rozhodujúcim bude len to, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom, len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Súčasne poukázal na ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, 3 zákona o rozhodcovskom konaní a zastával názor, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne a boli splnené všetky požadované podmienky na jej uzavretie. Z týchto dôvodov navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad
všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z nich udelenie poverenia vylučuje.
Exekučný súd je povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať v medziach a v súlade so zákonom, a preto je povinný už pri žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého sa má exekúcia vykonávať alebo sa už vykonáva, bol vydaný orgánom na to oprávneným. Ak exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý nemal legitimitu na vydanie rozhodcovského rozsudku, na základe takéhoto exekučného titulu nemožno viesť exekúciu proti povinnému, pretože exekučnému titulu chýba dôležitá vlastnosť, a to jeho materiálna vykonateľnosť.
Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.
Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.
V posudzovanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Podstatné pre posúdenie, či sa exekúcia vykonáva na základe exekučného titulu vydaného orgánom na to oprávneným je zistenie, či v zmluve, prípadne v inom dokumente si strany dohodli rozhodcovskú doložku alebo uzavreli rozhodcovskú zmluvu.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 21.01.2010 na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. sp. zn. EP 60265/09 zo dňa 22.10.2009 s právoplatnosťou dňa 30.11.2009 a vykonateľnosťou dňa 04.12.2009, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 134,13 Eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 134,13 Eur od 01.10.2009 do zaplatenia, nahradiť trovy konania vo výške 127,70 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Právny predchodca oprávneného a povinný uzavreli dňa 05.03.2004 žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty E. vydávanej v spolupráci s SKK a.s. č. 940043, na základe ktorej bol povinnému schválený úverový rámec vo výške 99,58 Eur (3 000 Sk) so schválenou štandardnou mesačnou splátkou vo výške 4 % z dlžnej sumy. Súčasťou žiadosti sú Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB a.s. vydávaných v spolupráci s SKK a.s., v ktorých článku VIII je zakotvená rozhodcovská doložka podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky majetkové spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní nezávislým rozhodcom určeným spoločnosťou Správa kreditných kariet a.s..
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným spotrebiteľskou zmluvou a vzhľadom na to, je na daný právny vzťah možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Odvolací súd zastáva rovnaký právny názor ako súd prvého stupňa, že predmetná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno považovať tú, ktorá spotrebiteľa núti, aby všetky spory
vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj v prípade, ak síce spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Obsah dohody bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.
Súd prvého stupňa správne uviedol, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc rozhodovať spory medzi účastníkmi nemožno považovať za platne uzavretú. Z citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej formy. Písomná forma rozhodcovskej doložky v článku VIII Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB a.s. vydávaných v spolupráci s SKK a.s. nie je splnená. V zmysle citovaného ust. § 4 zákona o rozhodcovskom konaní môže mať rozhodcovská zmluva buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V konaní nebola zo strany účastníkov doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma.
Odvolací súd zastáva názor, že úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v ust. § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu, pričom formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore založil svoju právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku VIII Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB a.s. vydávaných v spolupráci s SKK. Uvedené všeobecné obchodné podmienky však nespĺňajú náležitosti vyžadované zákonom, pretože nie sú podpísané obidvoma zmluvnými stranami, čím nie je založená platná rozhodcovská doložka, a tým právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spory medzi stranami. Ani zo samotného technického spojenia
zmluvy a obchodných podmienok nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy, že sú s ňou oboznámení a súhlasia s obchodnými podmienkami.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011, kde Najvyšší súd konštatoval, že „nie je obvyklé prílohou k hlavnej zmluve uzatvárať rozhodcovskú doložku, obsah ktorej je obsiahnutý len v prílohe vo všeobecných obchodných podmienkach, bez jednoznačnej zmienky v hlavnej zmluve. Charakter iných všeobecných obchodných podmienok je záväzný za určitých striktných podmienok. Podmienky ich záväznosti sú prísnejšie stanovené, ako pri VOP. Zmluvné strany musia s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy.“
Dôvodom na zastavenie exekúcie súdom prvého stupňa bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie a oprávňuje exekučný súd exekúciu zastaviť v ktoromkoľvek jej štádiu. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd nerozhodoval, pretože návrh na ich priznanie predložený nebol (ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie