Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/439/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Dušana Čima a sudkýň JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Kataríny Slováčekovej v právnej veci žalobcu: M. S., nar. XX. O. XXXX, bytom R. XXX, zast. splnomocnenkyňou: RS legal s. r. o., Piešťany, M. Waltariho 7, proti žalovanej: Obec Trebatice, Trebatice, Hlavná 247/107, zast. advokátkou: JUDr. Katarína Galová, Piešťany, E. Belluša 10, o 8.298,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 19. augusta 2014 č. k. - 297 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 294,46 eur a to splnomocnenkyni žalobkyne do 3 dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi I. sumu 8.298,48 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 7. novembra 2007 do zaplatenia a II. náhradu trov právneho zastúpenia v sume 3.603,08 eur a náhradu iných trov konania v sume 995,41 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Toto svoje v poradní už druhé rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ust. , , ety prvej a O. z. ( v znení neskorších zmien a doplnení) a nariadenia vlády č. ; vecne potom záverom o bezdôvodnom obohatení žalovanej, ktorá bez právneho dôvodu prijala od žalobcu sumu 8.298,48 eur (pôvodne 250.000 Sk). Súd prvého stupňa uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalovaná na základe schválenia predaja nehnuteľnosti obecným zastupiteľstvom predala kúpnou zmluvou z 30. júna 2006 predmetnú nehnuteľnosť spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. za kúpnu cenu 3.418.240 Sk, ktorá bola uhradená v desiatich splátkach v období od 7. augusta 2006 do 31. októbra 2006, pričom druhá splátka v poradí bola uhradená 9. augusta 2006 v sume 250.000 Sk, ktorú platbu si žalovaná započítala na kúpnu cenu predmetnej nehnuteľnosti. Nebolo tiež sporné, že medzi žalobcom a žalovanou neexistoval žiadny právny vzťah, na základe ktorého by bol žalobca povinný platiť sumu 250.000 Sk žalovanej. Sporné medzi účastníkmi bolo, či predmetná platba bola vykonaná z prostriedkov patriacich žalobcovi alebo z prostriedkov spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. a či žalobca plnil za spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. alebo za seba. Žalobca v konaní preukázal, že predmetnú platbu vykonal osobne 9. augusta 2006 na účet žalovanej a platbu identifikoval ako zálohu na kúpu nehnuteľnosti, čo vyplýva aj z potvrdenky pokladničnej operácie. Žalobca uviedol, že predmetnú platbu nevykonal za spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o., ale za seba, nakoľko mal záujem o kúpu nehnuteľnosti v obci Trebatice, pri kúpe ktorej mu prisľúbil pomoc konateľ spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. - pán O., s ktorým však nemal uzavretú žiadnu písomnú zmluvu. Peniaze na uhradenie predmetnej platby si žalobca požičal, čo bolo preukázané aj výpoveďou svedka M. F., ktorý potvrdil, že sumu 250.000 Sk žalobcovi požičal na kúpu pozemku. Všetky platby kúpnej ceny s výnimkou platby z 9. augusta 2006 boli

vykonané osobne konateľom spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o., čo vyplýva z jednotlivých potvrdeniek pokladničnej operácie, pričom tieto platby sú identifikované uvedením označenia spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. ako i tým, že ide o zálohu, resp. zálohu za pozemok. Jedine platba vykonaná žalobcom 9. augusta 2006 v prospech účtu žalovanej je označená len ako záloha za kúpu nehnuteľnosti, bez označenia spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. Žalobca disponuje originálom dokladu o predmetnej platbe, ktorý sa v účtovníctve spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. nachádza len vo fotokópii. Naproti tomu v spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. sa ani po vykonaní miestneho daňového šetrenia nenachádza žiadny doklad o poverení žalobcu vykonaním predmetnej platby, ani o vydaní tejto sumy spoločnosťou WinHaus Trade, s.r.o. a jej prevzatí žalobcom. Žalobca v danom čase pôsobil pre spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. ako živnostník, nebol jej zamestnancom a nebol oprávnený za spoločnosť vykonávať žiadne platby, pričom prevzatie predmetnej sumy 250.000 Sk tvrdí len konateľ spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o., ktorý túto skutočnosť iným spôsobom nepreukázal, keďže ani svedok pán M. si na takúto situáciu nepamätá. Zverenie hotovosti 250.000 Sk bez akéhokoľvek potvrdenia či poverenia a následné nežiadanie si originálu dokladu o vklade tejto sumy na účet žalovanej nie je nijako logicky zdôvodniteľné. Výpoveďou svedkyne pani B., účtovníčky spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o., sa preukázalo nepravdivé tvrdenie konateľa spoločnosti, že kópiu potvrdenky pokladničnej operácie z 9. augusta 2006, odovzdával účtovníčke žalobca, nakoľko svedkyňa uviedla, že túto kópiu jej odovzdal za účelom zaúčtovania sumy na kúpnu cenu za predmetnú nehnuteľnosť sám konateľ spoločnosti, od ktorého si aj žiadala originál tohto dokladu, ktorý jej prisľúbil dodať, čo však neurobil. Pani B. vo výpovedi potvrdila, že žalobca jej uviedol, že suma 250.000 Sk boli jeho vlastné peniaze a nie peniaze spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. Bolo preukázané, že predmetná platba bola vykonaná z prostriedkov patriacich žalobcovi a nie z prostriedkov patriacich spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. K otázke, či žalobca plnil za seba alebo za spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. z vykonaného dokazovania vyplynulo, že úmyslom žalobcu nebolo plniť za spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. jej záväzok z kúpnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť. Okresný súd mal za to, že pre rozhodnutie v danej právnej veci nebol rozhodujúci konkrétny obsah právneho vzťahu medzi žalobcom a konateľom spoločnosti, i s ohľadom na okolnosť, že konateľ spoločnosti akýkoľvek zmluvný vzťah (o kúpe nehnuteľnosti) medzi nimi popiera. Z vyjadrení žalobcu však jednoznačne vyplýva, že on osobne mal záujem o kúpu časti predmetnej nehnuteľnosti, k čomu mu mal dopomôcť konateľ spoločnosti. Žalobca mal osobne záujem o kúpu časti predmetnej nehnuteľnosti, preto na pokyn konateľa spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. poukázal sumu 250.000 Sk na účet žalovanej. Žalovaná v konaní nepreukázala, že úmyslom žalobcu bolo plniť za spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. časť jej záväzku. Argument žalovanej, že táto prijala plnenie sumy 250.000 Sk poukázanej na jej účet v zmysle ako plnenie záväzku dlžníka, teda spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o., ponúknuté treťou osobou, teda žalobcom, ak s tým dlžník súhlasí, neobstojí. V prvom rade žalovaná v čase prijatia plnenia nemala vedomosť, že ide o plnenie ponúknuté treťou osobou, čo preukazuje nie len vyjadrenie žalovanej, ale aj výpisy z príjmového účtu žalovanej, okrem toho v danom čase žalovaná nepredávala inú nehnuteľnosť, preto všetky platby identifikované ako záloha za pozemok zúčtovala na kúpnu cenu za predmetnú nehnuteľnosť. Žalovaná sa až listom žalobcu z 30. októbra 2007, ktorým požiadal o vrátenie sumy 250.000 Sk, dozvedela, že túto časť kúpnej ceny neuhradila spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o., resp. sa táto skutočnosť pre žalovanú stala pochybná. Žalovaná písomne vyzvala spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. o doloženie dokladov, prečo potvrdenie o pokladničnej operácii realizované žalobcom spoločnosť zaradila ako jej platbu do svojej účtovnej evidencie, na čo jej spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. oznámila, že žalobca bol konateľom spoločnosti poverený a splnomocnený platbu vykonať z finančných prostriedkov spoločnosti, avšak žiadne doklady o plnomocenstve, či poverení nedoložila. Spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. nielenže nevyjadrila súhlas s plnením jej záväzku tretou osobou, ale dokonca vyvrátila skutočnosť, že išlo o plnenie ponúknuté treťou osobou, nakoľko tvrdila, že išlo priamo o plnenie dlžníka prostredníctvom splnomocnenca. V danom prípade taktiež nebolo preukázané, že žalobca plnil za dlžníka, teda spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o., čím by v zmysle O. z. vznikol žalobcovi nárok domáhať sa bezdôvodného obohatenia voči spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o., no nebolo preukázané ani to, že žalobca konal za spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o, čo okresný súd odôvodnil o. i. aj tým, že ak sú pochybnosti o tom, či niekto konal ako zástupca, platí nevyvrátiteľná domnienka, že konal vo vlastnom mene. Aktívne legitimovaným na uplatnenie práva z bezdôvodného obohatenia tak bol žalobca (nakoľko v jeho majetkovej sfére došlo k strate finančnej hotovosti 250.000 Sk) a pasívne legitimovanou žalovaná (keďže prijala od žalobcu plnenie bez právneho dôvodu).

Rozhodnutie o trovách konania bolo potom odôvodnené právne ( č. v znení neskorších zmien a doplnení) a , ,

, a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (tzv. advokátskej tarify) a vecne priznaním v konaní úspešnému žalobcovi náhrady iných trov konania za ním zaplatené súdne poplatky vo výške 995,41 eur (za žalobu 497,91 eur, a za odvolanie 497,50 eur) a trov právneho zastúpenia vo výške 3.603,08 eur (namiesto žalobcom požadovaných 3.899,67 eur). Súd prvého stupňa, tak žalobcovi priznal odmenu vo výške 2.848,08 eur za 12 úkonov právnej služby (12 x 237,34 eur), a to konkrétne za 1/ prevzatie a prípravu zastúpenia - 19. novembra 2007, 2/ podanie žaloby - 13. februára 2008, 3/ účasť na pojednávaní - 8. októbra 2009, 4/ účasť na pojednávaní - 24. novembra 2009, 5/ písomné poddanie na súd - 3. februára 2010, 6/ účasť na pojednávaní - 16. marca 2010, 7/ odvolania voči rozsudku - 17. mája 2010 podanie, 8/ účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom - 20. septembra 2011, 9/ účasť na pojednávaní - 18. februára 2014, 10/ účasť na pojednávaní

- 6. mája 2014, 11/ účasť na pojednávaní - 22. júla 2014 a 12/ účasť na pojednávaní - 29. júla 2014; režijný paušál v sume 87,32 eur (1 úkon v roku 2007 á 5,91 eur, 1 úkon v roku 2008 á 6,31 eur, 2 úkony v roku 2009 á 6,95 eur, 3 úkony v roku 2010 á 7,21 eur, 1 úkon v roku 2011 á 7,41 eur a 4 úkony v roku 2014 á 8,04 eur); v súvislosti s cestou na pojednávanie pred odvolacím súdom na trase Piešťany - Trnava a späť náhradu za stratu času v sume 48,08 eur (4 polhodiny x uplatnených 12,02 eur) a cestovné v sume 19,09 eur za spotrebované pohonné hmoty v sume 6,28 eur (spotreba 6,7l/100 km x cena PHM 1,339 eur x vzdialenosť 70 km) a amortizáciu v sume 12,81 eur (0,183 eur x 70 km) a DPH v sume 600,51 eur (20% DPH zo sumy 3.002,57 eur, teda odmeny a náhrad). Okresný súd z vyčíslených trov právneho zastúpenia žalobcovi nepriznal náhradu trov v sume 67,38 eur (odmena 59,34 eur + režijný paušál 8,04 eur) za účasť na pojednávaní konanom 14. marca 2014, ktoré bolo odročené bez pojednávania, nakoľko v zmysle má žalobca nárok na náhradu trov za toto pojednávanie voči svedkovi N. O., ktorý tieto trovy zavinil a o čom bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.

Proti tomuto rozsudku podala v celom rozsahu včas odvolanie len žalovaná a navrhol ho zmeniť zamietnutím žaloby (ako aj priznaním náhrady trov konania jej). Dôvodila predovšetkým tým, že súd prvého stupňa nesprávne dokazovanie zameral na otázku, či bolo žalobcovi spoločnosťou WinHaus Trade, s.r.o. udelené splnomocnenie na zaplatenie sumy (vtedajších) 250.000 Sk, odkazujúc pritom na odôvodnenie zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktoré však podľa odvolateľky usmerňovalo na zistenie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa toho, či žalobca plnil za spoločnosť alebo nie. Mala za to, že žalobca ani nemusel plniť v mene spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. ale mohol plniť sám za seba ale s prejavom vôle plniť dlh spoločnosti (čo treba rozlišovať od konania v mene spoločnosti). Domnienku, resp. omyl žalobcu, že žalovanej plnil svoj vlastný dlh, bol povinný preukázať žalobca a okresný súd mal svoje dokazovanie zamerať na to, či bolo úmyslom žalobcu plniť za seba a či pri vkladaní peňazí na účet žalovanej konal v omyle, že plní svoj vlastný dlh. Zdôraznila tiež, že v konaní nebolo potvrdené tvrdenie žalobcu o jeho záujme kúpiť nehnuteľnosť od žalovanej a v prospech takéhoto tvrdenia sa vyslovil len svedok p. F., ktorý ale je (resp. bol) v kamarátskom vzťahu k žalobcovi. V prípade tohto svedka ide navyše o bezdomovca, ktorý mal ušetrených 250.000 Sk. Odvolateľa v tejto súvislosti uviedla, že nikdy nebola v rokovaní so žalobcom, keď navyše prevod obecného majetku podlieha prísnemu schvaľovaciemu procesu. Žalobca sa až po 14 mesiacoch od vloženia sumy na účet žalovanej domáhal vrátenia peňazí, sám si vo svojich výpovediach odporuje, pričom je to práve on, kto mal preukázať tvrdenie, že konal v omyle, resp. že sa domnieval, že plní svoj vlastný dlh a nie dlh spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o.

Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť pri praktickom stotožnení sa s argumentáciou použitou súdom prvého stupňa v odôvodnení jeho už v poradí druhého rozsudku, ktorý vychádzal z už skôr vysloveného názoru odvolacieho súdu, ktorým bol viazaný a ktorého správnosť potvrdilo aj doplnené dokazovanie. Odvolacie námietky žalovanej označil za zavádzajúce a v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalobca si zároveň uplatnil trovy konania, ktoré vo vyjadrení aj vyčíslil.

Odvolací súd prejednal podľa v medziach odvolania celú vec (pretože okrem napadnutia rozsudku ako celku tu rozhodnutie o trovách konania malo povahu rozhodnutia závislého na rozhodnutí vo veci samej) a to podľa a contrario bez pojednávania (pretože tu nešlo o žiaden zo zákonom ustanovených prípadov potreby prejednávania tejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu, nakoľko tu nebola potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania, súd prvého stupňa prejednal vec na pojednávaní, nešlo tu o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a pojednávanie odvolacieho súdu si nevynucoval ani žiaden dôležitý verejný záujem), keď dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa treba považovať za

správny, ak súd prvého stupňa zistil skutkový stav v miere dostatočnej pre jeho rozhodnutie, vec správne posúdil i po právnej stránke a ani žiadna z odvolaním uplatnených námietok na takomto nazeraní na vec nebola spôsobilá nič zmeniť.

Predovšetkým sa totiž žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa okresného súdu treba žalobe vyhovieť). Odôvodnenie napadnutého rozsudku totiž nevykazovalo žiadne logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa (prvá časť ust. ), pre nutnosť vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu doplniť ( in fine) nasledovné :

Podľa § 451 ods. 1 O. z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 O. z. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 O. z. bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 455 ods. 1 O. z. za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

Podľa § 455 ods. 2 O. z. takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.

Podľa § 456 O. z. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 vety prvej O. z. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Z prvého zo zhora citovaných ustanovení (§ 451 ods. 1 O. z.) vyplýva všeobecná povinnosť z bezdôvodného obohatenia, teda povinnosť každého predmet bezdôvodného obohatenia vydať. Slovným spojením „kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí“ je zároveň určená aj pasívna legitimácia tej-ktorej osoby a to tak, že povinnosť tu stíha toho, kto plnenie prijal a nie je dôvod, aby si ho ponechal. Na druhej strane oprávnenie konkrétnej osoby predmet bezdôvodného obohatenia žiadať (aktívnu legitimáciu) treba vyvodiť z § 456 O. z., keď touto „oprávnenou“ osobou je buď „ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal“ alebo v prípade nemožnosti zistenia takejto osoby „štát“. Zákonodarca pritom bezdôvodné obohatenie definoval jednak v § 455 ods. 1 a 2 O. z. negatívne, čiže vymedzením skutkových podstát, ktoré bezdôvodným obohatením nie sú (kam patria všetky tzv. naturálne obligácie); no najmä v § 451 ods. 2 a § 454 O. z. pozitívne, v tomto prípade teda vymedzením jednotlivých (osobitných) skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, medzi ktoré patrí majetkový prospech 1/ získaný plnením bez právneho dôvodu, 2/ získaný plnením z neplatného právneho úkonu, 3/ získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, 4/ získaný z nepoctivých zdrojov alebo 5/ získaný tým, za koho sa plnilo to, čo podľa práva mal plniť sám.

Napriek tomu, že žalobca v konaní tvrdil, že tu právny dôvod plnenia bol (keď peniaze mal poskytnúť v domnienke uzavretia zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti medzi ním a tu dotknutou obcou), jeho existenciu sa mu v konaní preukázať nepodarilo. To však vylúčilo len skutkovú podstatu označenú vyššie poradovým číslom 3/ (majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol), keďže pri nepreukázaní právneho dôvodu plnenia (ktorý odpadol) sa dôkazné bremeno v takom prípade presúva na žalovanú, ktorá tak musí preukázať existenciu inej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou žalovanej, podľa ktorej to bol práve žalobca, kto ma preukázať, že plnil vlastný dlh. Jeho nepreukázanie žalobcom totiž

spôsobovalo len to, že tu bolo plnenie majúce znaky plnenia bez právneho dôvodu (zabezpečujúceho taktiež úspech požiadavky žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia), ktorý záver tak prináležalo spochybniť strane sporu tvrdiacej opak (teda, že ani o túto skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia ísť nemohlo). Z pohľadu opodstatnenosti žaloby predmetom sporu v prejednávanej veci (i v tomto odvolacom konaní) tak zostalo, či zo strany žalobcu šlo o plnenie bez právneho dôvodu alebo či šlo o plnenie za iného (za koho sa plnilo to, čo podľa práva mal plniť sám).

V zmysle ustanovenia § 454 O. z. ten, kto splnil záväzok za iného, má právo požadovať bezdôvodné obohatenie iba od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu plnil, ak sám túto povinnosť voči nemu nemal. Ide o prípady, v ktorých existuje právna povinnosť na konkrétne plnenie u toho, za ktorého bolo plnené (u spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. to preukázané bolo), a naopak, neexistuje taká povinnosť na strane toho, kto za neho jeho povinnosť splnil (keď aj u žalobcu takáto povinnosť naopak preukázaná nebola). Právna povinnosť na plnenie môže vyplývať zo zákona alebo zo zmluvného záväzku, pričom v prejednávanej veci nebolo sporu o záväzkoprávnom vzťahu medzi žalovanou a spoločnosťou WinHaus Trade, s.r.o. Predpokladom zodpovednosti za získaný majetkový prospech, ktorý sa musí vydať, je pritom objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Z uvedeného vyplýva, že ku vzniku osobitného záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa na strane obohateného nevyžaduje ani existencia zavinenia (či vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti), ani existencia protiprávneho úkonu, ale ani to, či sám o získaní bezdôvodného obohatenia vedel či nevedel. Stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu. Pokiaľ ten, kto plnil, tak urobil nie za iného (za osobu povinnú plniť) ale v omyle, že plní veriteľovi svoj vlastný dlh, nejde o plnenie za iného v zmysle § 454 o. z., ale o plnenie bez právneho dôvodu (§ 451 O. z.). Plnením, ktoré bolo poskytnuté omylom, totiž dlh nezaniká a ten, kto plnil, má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia proti tomu, kto toto plnenie prijal, zatiaľ čo podľa § 454 O. z. je povinný vydať bezdôvodné obohatenie ten, za ktorého bolo plnené. K obohateniu tak môže dôjsť aj v dôsledku konania v omyle, kedy nastane na strane obohateného stav, ktorý obohatený subjekt sám nevyvolal. Bezdôvodným obohatením vzniká sekundárna (zodpovednostná) povinnosť, predvídaná sankčnou zložkou právnej normy, vydať alebo aspoň v peniazoch nahradiť bezdôvodne získaný majetkový prospech tomu, na úkor koho bol získaný, a naproti tomu postihnutému vzniká právo na vydanie takto získaného bezdôvodného obohatenia (viď rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 1. novembra 2002 a sp. zn. z 29. januára 2013 - druhý z nich citovaný už súdom prvého stupňa).

Na to, aby sme mohli skonštatovať existenciu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 454 O. z. v práve posudzovanej veci bolo ale potrebné preukázať, či sa naozaj plnilo v prospech iného - tu spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. Ak v konaní nebolo preukázané, že žalobca konal v mene spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. (takéto tvrdenie konateľa spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. dokazovanie nepotvrdilo), správne sa okresný súd zaoberal otázkou pôvodu peňazí (či šlo o peniaze žalobcu alebo o peniaze spoločnosti) ako i otázkou v prospech koho mal žalobca úmysel plniť (či vo svoj alebo v prospech spoločnosti).

Pôvod peňazí bolo obtiažne zo strany žalovanej preukázať, keďže v tejto súvislosti šlo o spor žalobcu a konateľa spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. Odhliadnuc od toho, že konateľ spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. v konaní trval na tom, že žalobca plnil žalovanej v jeho mene a nie len v jeho prospech (ktorá skutočnosť sa, ako je uvedené už vyššie, nepotvrdila), tvrdil tiež, že žalobca plnil žalovanej z prostriedkov spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. Takýto postoj konateľa spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. bolo možné očakávať, keďže pri preukázaní konania žalobcu v mene spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. a disponovania ním prostriedkami tejto spoločnosti by aj prípadný neúspech žalobcu v tomto konaní (proti žalovanej) nemohol viesť k úspechu požiadavky žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia smerovanej voči spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. (nakoľko by sa konalo v jej mene a s jej finančnými prostriedkami). Tvrdenie konateľa spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o., že sporná suma bola žalobcovi poskytnutá spoločnosťou WinHaus Trade, s.r.o. sa však tiež preukázať nepodarilo, keďže ani osoby majúce prehľad o činnosti spoločnosti (iné ako konateľ a žalobca, ktorý v nej pôsobil len určitý čas) toto nepotvrdili a konateľ spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. nedoložil žiadny relevantný doklad, ktorý by odovzdanie peňazí žalobcovi preukázal.

Druhou otázkou potom zostalo to, či žalobca (zo svojho) plnil v úmysle plniť za seba alebo za spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. Konateľ spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. z pochopiteľných dôvodov (aj pri

nepreukázaní konania žalobcu v mene spoločnosti ako ani disponovania ním prostriedkami spoločnosti) trval na tom, že v každom prípade malo ísť o plnenie v prospech spoločnosti. Z prostredia spoločnosti túto skutočnosť ale nik nepotvrdil (keď sporná suma ako časť kúpnej sumy v účtovníctve síce evidovaná bola, no evidencia v žiadnom prípade nepreukazovala úmysel žalobcu plniť v mene spoločnosti, keďže pri vedení účtovníctva vo vzťahu ku kúpe nehnuteľností od obce sa vychádzalo len z tvrdení konateľa spoločnosti a dokladov ním predložených na účel evidencie). Hoci je zrejmé, že uvedenú sumu za časť kúpnej ceny považovala okrem konateľa spoločnosti aj žalovaná, tá sa pri započítaní časti kúpnej ceny spoliehala len na tvrdenie konateľa spoločnosti. Ak tu bol potom rozpor v tvrdeniach žalobcu a konateľa spoločnosti (na ktorého strane stála žalovaná), ktorý bol len v rovine tvrdenia proti tvrdeniu (ani žalobca ani konateľ spoločnosti a taktiež žalovaná nepredložili žiaden listinný dôkaz, ktorý by slúžil na podporu ich argumentácie - keďže svedecké výpovede im k tomu neposlúžili), jediným prostriedkom spôsobilým vyriešiť tento „spor“ zostalo len potvrdenie o vklade peňažných prostriedkov na účet žalovanej. Práve v tomto potvrdení ale nemožno nájsť žiadnu súvislosť so záväzkoprávnym vzťahom medzi žalovanou a spoločnosťou WinHaus Trade, s.r.o., keďže obsahuje len údaje o vloženej hotovostnej sume (250.000 Sk) a jej vkladateľovi (žalobcovi), čím sa aj odlišuje od ostatných vkladov spoločnosti obsahujúcich jej označenie. Zo sporu tvrdení žalobcu a konateľa spoločnosti sa tak dôkazné bremeno presunulo na žalovanú, ktorá pre úspech jej obrany v spore medzi ňou a žalobcom takto musela sama predniesť dôkazy preukazujúce dôvod započítania sumy 250.000 Sk v prospech spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. Ak tak ale neučinila a bez ďalšieho sa uspokojila len s dodatočným odobrením konateľa spoločnosti (že šlo o časť kúpnej ceny), nemôže jej nedôslednosť v evidencii finančných transakcií negatívne zasahovať do postavenia osoby tým dotknutej (žalobcu). Žalovaná sa tak zjavne bez vlastného zavinenia (ktoré pri objektívnej zodpovednosti ale potrebné nie je) dostala do situácie, v ktorej existenciu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 454 O. z. nepreukázala.

Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (viď poznámku k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 1. júla 2008). Všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, musí sa vydať. Pre túto povinnosť je irelevantné (bez právneho významu), či ten, kto bezdôvodné obohatenie získal, bol v dobrej viere alebo nie (viď poznámku k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 1. marca 2007).

Vychádzajúc z práve odcitovaných ustanovení námietka nedostatkom tzv. pasívnej legitimácie žalovanej nebola dôvodnou a odvolanie žalovanej tak za opísaného stavu vecí bolo bez najmenšej nádeje na úspech. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil (vrátane rovnako správneho rozhodnutia o trovách konania, ktoré inak odvolaním ani spochybnené nebolo a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti).

Výsledkom odvolacieho konania tu bol plný úspech žalobcu a naopak plný neúspech odvolávajúcej sa žalovanej. Bol to tak žalobca, ktorému patrila i náhrada trov odvolacieho konania (podľa a ) a ak tomuto účastníkovi v takomto štádiu konania vznikli trovy len na právnej službe za 1 úkon (vyjadrenie k odvolaniu) s prislúchajúcimi náhradami v sumách 284,81 eur (na odmene vrátane DPH) a 9,65 eur (na paušálnej náhrade taktiež vrátane DPH) podľa , /, a tzv. advokátskej tarify, bol tu na jednej strane dôvod uložiť neúspešnej žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj ďalšiu sumu 294,46 eur (284,81 + 9,65) a to aj v tomto prípade splnomocnenkyni žalobcu ( ) v zákonnej lehote 3 dní ( a nezistenie dôvodu pre výnimku z pravidla), na druhej strane potom v tomto prípade neuplatniť mechanizmus delenia trov majúcich sa „nahradiť“ spôsobom predpokladaným v ust. (ktorý je namieste len vtedy, ak vzniknú obe skupiny tam uvádzaných trov a o ten prípad v odvolacom konaní - na rozdiel od konania prvostupňového - nešlo).

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Ak povinnosti uložené rozsudkom súdu prvého stupňa v spojení s týmto rozsudkom nebudú splnené dobrovoľne v určenej lehote, možno sa ich splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.