Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-222-2015.pdf
PDF · 84.8 KB
No categories available
12P/222/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: H. U., Q.. X.X.XXXX v konaní zast kolíznym opatrovníkom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: Z. D., Q.. XX.X.XXXX, U. Z., J. XXX/XX G. N. U., Q.. X.X.XXXX, U. Q. M., U.. Q. X v konaní zast. advokátkou JUDr. Ivetou Majlingovou, so sídlom Komárno, Pohraničná 7 o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov voči maloletým dieťaťu sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e mal. H. U.Ú., Q.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj mal. dieťaťa , zastupovanie mal. dieťaťa a správa majetku mal. dieťaťa.
Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 80,- eur mesačne počnúc odo dňa vyhlásenia rozsudku .
Výživné je zročné vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.
Upravuje sa styk otca s mal. dieťaťom a to tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. dieťaťom každý týždeň v nedeľu od 9,00 hod do 18,00 hod a každý druhý párny týždeň od soboty od 9,00 hod do nedele do 18,00 hod a počas Vianočných sviatkov každý rok 25.12. od 9,00 hod do 18,00 hod .
Matka je povinná dieťa pripraviť a včas odovzdať otcovi v mieste bydliska mal. dieťaťa a otec je povinný dieťa vrátiť matke na tom istom mieste.
Súd návrh vo zvyšku zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. dieťaťa sa svojím písomne podaným návrhom domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči mal. dieťaťu. Žiadala súd, aby mal. dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť platiť výživné vo výške 100 eur odo dňa rozhodnutia súdu. Spätne určiť výživné nežiadala. Nesúhlasila s tým, aby v rámci úpravy styku vzhľadom na vek dieťaťa, dieťa u otca prespávalo. Matka uviedla, že v súčasnej dobe si dieťa na styk otec nosí od 9:00 do 19:00 hod. a mal. dieťa cez deň spáva od 12:00 do 15:00 hod. Otec s návrhom matky na zverenie dieťaťa do jej starostlivosti súhlasil a žiadal určiť výživné vo výške 50 eur. Poukázal na to, že s mal. dieťaťom má veľmi dobrý vzťah. Cíti sa u neho dieťa dobre, preto by s ním chcel tráviť viac času a to každý párny týždeň od piatku do nedele. Poukázal na to, že doteraz sa stretával s dieťaťom každý týždeň v nedeľu na celý deň ako to uviedla matka. S uspávaním dieťaťa nemal žiaden problém.
Kolízna opatrovníčka doporučila mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložiť povinnosť platiť výživné 70 eur a upraviť styk otca s mal. dieťaťom v rozsahu bežného styku od soboty do nedele.
PZ otca poukázala na súhlasí prednes účastníkov konania, čo do zverenia mal. dieťaťa . Navrhla určiť výživné vo výške 50 eur s poukazom na daňové priznanie otca a na účtovnú závierku, z ktorej vyplynulo, že mesačný brutto príjem otca predstavuje 490 eur a navrhla upraviť styk otca s mal. dieťaťom každý párny týždeň a to od piatku od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Počas vianočných sviatkov od 25.12. od 15:00 hod do 26.12. do 17:00. hod. Počas Veľkonočných sviatkov v nedele od 9:00 hod do 17:00 hod., počas letných prázdnin od 1.7. do 9.7. a od 1.8. do 9.8. Upraviť uvedený styk žiadala z toho dôvodu, že dieťa bude mať pomaly dva roky a nie je žiaden dôvod prečo by sa otec nemohol stretávať s uvedenom rozsahu. Okrem toho poukázala na tú skutočnosť, že býva v inom okrese a počas styku sa o dieťa vie plnohodnotne postarať.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkom konania, oboznámením sa s RL mal. dieťaťa, daňovým priznaním otca, účtovnou závierkou a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia mal. dieťaťa nie sú manželia. Spolužitie prerušili v júni 2015. Z ich vzťahu sa narodila mal. H.. Od prerušenia spolužitia osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka. Otec až do vyhlásenia rozsudku prispieval na výživu mal. dieťaťa sumou 70 eur. V zmysle súhlasného vyjadrenia rodičov sa otec s dieťaťom pravidelne stretáva každý týždeň v nedeľu a to tak, že dieťa je u neho celý deň. Svoj vzťah s dieťaťom považuje za dobrý. V priebehu konania matka v konečnom návrhu poukázala na to, že otec mal problémy so závislosťou na návykových látkach, otec však predložil súdu lekársku správu od psychiatra J.. W. Y. zo dňa 16.11.2015, že otec mal. dieťaťa je bez akýchkoľvek klinických a laboratórnych známok užívania akejkoľvek návykovej látky od absolvovania komplexnej protitoxikomanickej liečby v R. F. (prepustený 12.5.2014). Matka mal. dieťaťa je v súčasnej dobe na MD a spolu s prídavkami na dieťa poberá 223 eur. Žije s mal. dieťaťom v domácnosti so svojou matkou v rodinnom dome rodičov a na vedenie domácnosti prispieva sumou 100 eur. Jej matka pracuje s príjmom 400 eur. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Vedľajší príjem nemá. Z vyjadrenia matky vyplynulo, že mal. dieťa spáva cez deň od 12:00 do 15:00 hod. a zaspáva s fľaštičkou ruke prípadne jej niekedy spieva. Otec sa s dieťaťom stretáva každý týždeň nedeľu od 9:00 do 19:00 hod. Otec mal. dieťaťa je podnikateľ. Má spoločnosť N.-Y., Y..N..K.. Nemá žiadnych zamestnancov a uviedol čistý príjem 220 eur, pričom z daňového priznania a z účtovnej závierky vyplýva brutto mesačný príjem 490 eur. Obaja rodičia zhodne uviedli, že otec na výživu mal. dieťaťa doposiaľ platil 70 eur pri čom mesačne platí poistenie 57,16 eur. Prenajíma si dodávku mesačne za 350 eur, mesačne platí za naftu 350 až 400 eur a za mesačný servis a bežnú údržbu motorového vozidla 100-120 eur. Žije u svojich rodičov v 4- izbovom byte. Na domácnosť neprispieva. Jeho rodičia sú Y.. Vedľajší príjem otec nemá. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia mal. dieťaťa , ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 26 Zákona o rodine , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Jednou z podmienok na rozhodnutie súdu podľa § 36 ods. 1 je skutočnosť , že rodičia mal. detí spolu nežijú. Žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva. V predmetnom konaní mal súd za preukázané, že narušenie a rozvrat vzťahov medzi rodičmi mal. dieťaťa je tak vážny, že neexistuje perspektíva ďalšieho trvania a vytvárania životného spoločenstva rodičov mal. dieťaťa. Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti a to najmä určiť, ktorému z rodičov zverí súd mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Rozhodnutie o zverení mal. dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov , ktorému mal. deti neboli zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v súčasnosti bude v záujme mal. dieťaťa zotrvanie v osobnej starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť vykonáva od prerušenia spolužitia rodičov a taktiež aj vzhľadom na útly vek dieťaťa a primárnu väzbu dieťaťa s matkou.
Vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou oboch rodičov a trvá až do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.
Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádzal , že zárobkových pomerov rodičov a z potrieb mal. dieťaťa. V konaní bolo preukázané, že hrubý príjem otca predstavuje 490 eur mesačne. Otec vo svojej výpovedi vymenoval výdavky, ktoré však presahujú preukázaný príjem a súd s prihliadnutím na vek mal. dieťaťa na jeho potreby ako aj na skutočnosť, že otec doposiaľ bol schopný platiť výživné vo výške 70 eur, určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 80 eur. Takto určená výška výživného je primeraná veku aj potrebám mal. dieťaťa a neohrozuje životnú úroveň otca. Vzhľadom na skutočnosť, že výdavky otca presahujú jeho príjem, pričom neuviedol ani len výdavkovú zložku v časti stravy a ošatenia bol súd toho názoru, že otec je schopný platiť výživné vo výške 80 eur mesačne, teda viac ako to on sám navrhuje. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadol aj na finančné pomery matky, ktorá je t.č. na MD a o jej osobnú starostlivosť o mal. dieťa.
V záujme zabezpečenia výchovného pôsobenia zo strany otca ako aj v záujme udržiavania rodičovského vzťahu a upevňovania citových vzťahov súd rozhodol o styku otca s mal. deťmi. Pri rozhodovaní o styku prihliadol súd na vek dieťaťa, spánkový režim dieťaťa ako aj vzťah dieťaťa s otcom a doposiaľ realizovaný spôsob styku s mal. dieťaťom. Na základe takto zistených skutočností, súd dospel k záveru, že napriek nízkemu veku dieťaťa, je dieťa zvyknuté na pravidelné stretnutia s otcom v jeho domácnosti. Otec dieťa ukladá na spanie v priebehu dňa, bez väčších problémov a ani jeden z rodičov nepoukazoval na problémy počas styku otca s mal. dieťaťom, preto bol súd toho názoru, že styk otca s mal. dieťaťom každý týždeň v nedeľu od 9:00 do 18:00 hod a každý druhý párny týždeň od soboty od 9:00 do nedele do 18:00 hod. a počas vianočných sviatkov každý rok 25.12. od 9:00 do 18:00 hod. Takto upravený styk dáva priestor dieťaťu aby si zvyklo aj na nočné prespávanie u otca raz za mesiac. Tento čas vytvára priestor aj otcovi aj na jeho výchovné pôsobenie na mal. dieťa. Súd upravil styk aj počas vianočných sviatkov každý rok 25.12. od 9:00 do 18:00 hod. a vo zvyšku súd návrh zamietol a to z dôvodu, že je dôležité predovšetkým aby si dieťa zvyklo na prespávanie u otca a pravidelnosť pri styku. V súčasnej dobe sa javí úprava styku v čase letných prázdnin nadbytočná v rozsahu v akom to žiada otec. V prípade ak dôjde k zmene pomerov, môžu si rodičia kedykoľvek podať návrh na zmenu úpravy styku. Je potrebné aby zodpovední rodičia rešpektovali vek a režim mal. dieťaťa a vytvárali mu harmonické prostredie.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.