Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-69-2015.pdf
PDF · 93.4 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/69/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu B.. H. G., štátneho občana E., bytom U., L. 2, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Opetom, advokátom so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Československej armády 80/18 proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVODPC/ SOC/2015/1091 zo dňa 27. januára 2015, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného UPS/US1/SSVODPC/ SOC/2015/1091 zo dňa 27. januára 2015 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250 j ods. 2 písm. d) O.s.p..
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 648,81 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám jeho advokáta.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č TN1/OPPKPČ/SOC/2014/48313-0003 zo dňa 16.10.2014, ktorým bol žalobcovi odňatý parkovací preukaz. Podkladom pre rozhodovanie správnych orgánov bol lekársky posudok vypracovaný posudkovým lekárom pobočky dňa 8.10.2014, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy u žalobcu 50 % podľa prílohy 3 časť XIIIa 7b k zákonu 447/2008 Z.z., žalobca je mobilný, bez chorobnosti. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca bol prvýkrát posudzovaný vo februári 2013 pre chronickú chorobu obličiek, ktorá viedla k nutnosti dialyzačnej liečby, pričom v tomto čase bola stanovená miera funkčnej poruchy 70 %. Po transplantácii obličky bol dňa 23.9.2013 vypracovaný nový lekársky posudok a miera funkčnej poruchy bola určená na 80 %. V čase jedného roka, tak ako je zvykom a povinnosťou posudkového lekára v prípade chorôb s predpokladom pozitívneho vývoja liečenej choroby, bolo realizované kontrolné posúdenie funkčného stavu žalobcu. Vzhľadom k jeho dobrému stavu bola prehodnotená miera funkčnej poruchy na 50 %. Žalovaný vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že k odňatiu parkovacieho preukazu nedošlo z titulu zníženia miery funkčnej poruchy, ale vzhľadom na skutočnosť, že u žalobcu nie je dokumentovaná porucha mobility a orientácie do takej miery, aby nebol žalobca schopný prepravovať sa v prostriedkoch hromadnej dopravy a zvládať situácie v týchto prostriedkoch.
Vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou žalobou, v ktorej uviedol, že pokiaľ ide otázku jeho odkázanosti na individuálnu prepravu, so závermi žalovaného nesúhlasí. Poukázal na to, že prvotne mu bol priznaný nárok na parkovací preukaz vzhľadom na skutočnosť, že po vykonanej transplantácii je jeho imunitný systém oslabený a teda je nutná
prevencia infekčných ochorení s vylúčením pobytu vo verejných priestoroch a verejnej doprave. Tento stav trvá doteraz nakoľko užíva imunosupresívnu liečbu. Uviedol, že ani v minulosti nemal a teraz taktiež nemá žiadne zásadné pohybové problémy a obmedzenia, takže aj v minulosti bol schopný premiestniť sa k prostriedku hromadnej dopravy a nastúpiť do neho. Zastal názor, že v jeho prípade vydanie a držba parkovacieho preukazu majú najmä preventívny charakter, a to predchádzanie riziku ochorení. Jeho situácia mala byť podľa jeho názoru posúdená podľa § 14 ods. 6 písm. c) a nie a ) a b) ako to učinili správne orgány, ktoré o veci rozhodovali. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 1 písm. a), b), c), d), e) O.s.p..
Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril, pričom ju žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Zopakoval, že hlavným dôvodom pre odňatie parkovacieho preukazu nebolo zníženie miery funkčnej poruchy z 80 % na 50 %, ale fakt, že v zdravotnej dokumentácii žalobcu nie je dokumentovaná porucha mobility a orientácie v takej miere, že by žalobca nebol schopný premiestniť sa k prostriedku verejnej hromadnej dopravy a zvládať situácie v ňom. Liečba imunosupresívami, kortikosteroidy užívané žalobcom nespôsobujú poruchy imunity v miere, ktorá by vyžadovala závažné obmedzenia v interakcii s okolitým prostredím a ktorá by žalobcu vylúčila z využívania prostriedkov hromadnej prepravy osôb. Užívanie kortikosteroidov a podľa aktuálneho stavu tzv. imunosupresívnych liečiv patrí od bežného medicinského inštrumentária pri bežnej dlhodobej liečbe širokého spektra ochorení. Takáto liečba limituje pacientov v ojedinelých a hraničných, epidemologicky závažných situáciách. Tieto však u žalobcu nenastali.
Žalovaný ďalej konštatoval, že v dostupnej dokumentácii žalobcu nie je zachytený plauzibilný nález a z tohto dôvodu nie je pre žalobcu potrebný a ani doporučený sprievodca. V prvom lekárskom posudku, ktorý vypracovala G.. Q. bol nadhodnotený akútny stav žalobcu, pri posúdení odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom spolu so sprievodcom. Opakovane poukázal na to, že pri prvotnom posúdení G.. Q. išlo o nadštandardný postup, nakoľko v akútnom pooperačnom období ťažkej choroby má byť pacient, ak to stav vyžaduje, prevážaný sanitnými vozidlami, následne po stabilizácii stavu (obvykle po roku) pokračuje posúdenie miery funkčnej poruchy a vyjadrenie k sociálnym kompenzáciám. Toto bolo aj dôvod, prečo bola kontrola u žalobcu stanovená po roku. Žalovaný poukázal na to, že podľa predloženej zdravotnej dokumentácie bolo zistené, že žalobca má kreatinín v norme, je bez chorobnosti, bez edémov dolných končatín, mobilný, stále v liečbe, sledovaný. Vzhľadom na zlepšenie zdravotného stavu nie je odkázaný na individuálnu prepravu.
Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že žaloba bola podaná dôvodne.
Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. januára 2015 č. UPS/US1/ SSVODPC/ SOC/2015/1091 ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 16. októbra 2014, č. TN1/ OPPKPČ/SOC/2014/48313-0003, ktorým bol žalobcovi odňatý parkovací preukaz pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vydaný na základe právoplatného rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, č. TN1/ OPPKPČ/SOC/2013/47555-0003 zo dňa 7. októbra 2013. Dôvodom odňatia bola skutočnosť, že podľa lekárskeho posudku č. 2014/48313-02 zo dňa 8. októbra 2014, žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods.6 zákona č. 446/2008 Z.z. a nemá praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí.
Oba správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo záverov vyššie uvedeného lekárskeho posudku zo dňa 8. októbra 2014, z ktorého vyplynulo, že žalobca viac nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca bol prvýkrát posúdený vo februári 2013 pre chronickú chorobu obličiek, ktorá viedla k nutnosti dialyzačnej liečby. Dňa 18.2.2013 bol vypracovaný posudok, v ktorom bola určená miera funkčnej poruchy žalobu 70 % a bolo doporučené sprevádzanie druhou osobou. U žalobcu bola vykonaná z dôvodu vyššie uvedeného ochorenia v júni 2013 transplantácia obličky, po ktorej bol jeho zdravotný stav posudzovaný opätovne. Dňa 23.9.2013 bol vypracovaný v poradí ďalší lekársky posudok, v ktorom bol žalobca posúdený podľa prílohy 3 časť XIII A7a) teda ako stav po transplantácii obličky do dvoch rokov s prevenciou antibiotickej liečby a miera funkčnej poruchy bola stanovená na 80 %. V tomto čase bola konštatovaná odkázanosť žalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, a to vzhľadom na skutočnosť, že u žalobcu išlo o stav po transplantácii obličky s následnou imunosupresívnou liečbou. Vzhľadom na krátky čas po transplantácii a oslabenú imunitu imunosupresívnou liečbou bola konštatovaná nutnosť prevencie infekčných ochorení s vylúčením pobytu vo verejných priestoroch a hromadnej doprave.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa dalo predpokladať zlepšenie žalobcovho zdravotného stavu, bol určený termín lekárskej kontroly o 1 rok. V tomto termíne skutočne došlo k ďalšiemu posúdeniu žalobcovho zdravotného stavu, pričom podľa lekárskeho posudku zo dňa 8. 10.2014, žalobca viac nie je odkázaný na individuálnu prepravu, a to vzhľadom na zlepšenie jeho zdravotného stavu po vykonanej transplantácii. Podľa doloženej zdravotnej dokumentácie a nefrologických kontrol má žalobca kreatinín v norme, je bez chorobnosti, bez edemov dolných končatín a mobilný. Na základe uvedených záverov, prvostupňový správny organ rozhodnutím č. TN1/OPPKPČ/SOC/2014/48313-0003 zo dňa 16.10.2014 rozhodol o odňatí parkovacieho preukazu. Na odvolanie žalobcu žalovaný uvedené rozhodnutie potvrdil ako vecne správne, keď v odvolacom konaní došlo k ďalšiemu posúdeniu zdravotného stavu lekárom žalovaného. V tomto lekárskom posudku bolo konštatované, že u žalobcu je miera funkčnej poruchy 50 %, ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na sprievodcu. Posudkový lekár žalovaného konštatoval, že k zníženiu miery funkčnej disability u žalobcu došlo vzhľadom k jeho veľmi dobrému zdravotnému stavu. Nikde v zdravotnej dokumentácii nie je dokumentovaná porucha mobility a orientácie v priestore v tej miere, ktorá by znemožňovala žalobcovi dosiahnutie vozidla verejnej hromadnej prepravy, nastúpiť a vystúpiť z tohto vozidla a zvládnuť iné situácie v tomto vozidle. Žalobca taktiež netrpí praktickou a ani úplnou slepotou.
Žalovaný potom vo svojom rozhodnutí výslovne odôvodnil odňatie parkovacieho preukazu skutočnosťou, že v dokumentácii žalobcu nie je dokumentovaná porucha mobility a orientácie, ktorá by žalobcovi znemožňovala premiestniť sa k prostriedku hromadnej prepravy, nastúpiť a vystúpiť z neho a zvládnuť aj inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej prepravy osôb a v prostriedku železničnej prepravy. Z tohto dôvodu nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Podľa § 14 ods.6 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti
a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,
b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo
c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Súd poukazuje na to, že základným cieľom konania o kompenzácii, vrátane konania o parkovacom preukaze je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb tejto osoby, za jej aktívnej účasti, pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti a minimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami.
V danom prípade nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Sporným zostalo, či je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že rozhodnutie o nevyhovení žiadosti o pridelenie parkovacieho preukazu zasahuje do sociálnych práv žalobcu. Takéto rozhodnutie musí byť založené na takých podkladoch, ktoré sú postačujúce pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Zdravotný stav oprávnenej osoby musí byť preto preverený a posúdený tak, aby bez pochybností umožňoval vysloviť záver, že sú alebo nie sú splnené podmienky pre vydanie parkovacieho preukazu. Žalovaný, ktorý vo veci rozhoduje, je povinný vykonať dokazovanie potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, tak, aby na základe takto spoľahlivo zisteného skutkového stavu mohol správny orgán o veci rozhodnúť.
Súčasne súd poukazuje na to, že odôvodnenie takéhoto rozhodnutia musí jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť na základe akých skutkových zistení, z akých dôvodov a na akom právnom základe správny orgán rozhodol. Z odôvodnenia rozhodnutia musí bez pochybností vyplynúť, aké dôkazy boli vykonané, akými úvahami sa správny orgán pri posudzovaní riadil.
Komplexný posudok, napriek svojej významnosti, nepredstavuje jediný podklad rozhodnutia v konaní podľa zák. č. 447/2008 Z.z.. Vzhľadom na uvedené je legitímne očakávanie žalobcu, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného o nevyhovení jeho žiadosti o udelenie parkovacieho preukazu sa v zmysle zákonného príkazu na presvedčivé odôvodnenie (§ 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku) dozvie jasné argumenty, ako sa správny orgán vysporiadal s jeho odvolacími námietkami, ktoré smerovali k správnosti záverov obsiahnutých v tomto posudku. V danom prípade má súd za to, že nie je zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu ohľadne toho, v čom konkrétne sa jeho zdravotný stav zlepšil, keď zo strany správnych orgánov došlo po roku od posledného posúdenia k zmene záveru ohľadne jeho odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Uviesť tieto skutočnosti, je pritom potrebné aj s ohľadom na skutočnosť, že aj v čase priznania nároku na parkovací preukaz bol žalobca mobilný a orientovaný a z tohto pohľadu sa dokázal premiestniť k vozidlu hromadnej dopravy a cestovať ním. V tomto ohľade teda nedošlo v jeho zdravotnom stave k žiadnej zmene, a teda nemožno v tomto zmysle hovoriť o zlepšení jeho zdravotného stavu.
Súd ďalej konštatuje, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí riadne nevysporiadal so skutočnosťou, že dôvodom priznania nároku na parkovací preukaz bola skutočnosť, že zdravotný stav žalobcu si vyžadoval prevenciu pred infekčnými ochoreniami, s vylúčením pobytu vo verejných priestranstvách a hromadnej doprave. Preto súd považuje za potrebné, (keďže dôvodom odňatia bolo zlepšenie zdravotného stavu žalobcu), uviesť či takáto nutnosť prevencie infekčných ochorení stále trvá, resp. žalovaný je povinný zhodnotiť mieru jej intenzity oproti stavu žalobcu krátko po vykonanej transplantácii.
Ako už bolo uvedené vyššie napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňa zákonom stanovené požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia, a preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa §250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného o veci rozhodnúť pri zohľadnení aktuálneho zdravotného stavu žalobcu tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo zákonným požiadavkám, ktoré na neho kladie ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.
Vzhľadom na úspech žalobcu v konaní, mu súd priznal právo na náhradu trov konania v sume 648,81 €, ktorá predstavuje trovy právneho zastúpenia.
Základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je v zmysle ust. § 11 ods. 4 veta prvá vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. jedna šestina výpočtového základu, čo predstavuje v roku 2015 suma 139,83 eur. Žalobcovi takto patrí náhrada trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby po 139,83 eur - prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, podanie správnej žaloby, vyjadrenie zo dňa 16.11.2015 a účasť na pojednávaní konanom dňa 18.11.2015, 4 x 8,39 eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca žalobcu sa počas konania stal platcom DPH, patrí za úkony vykonané po 1.11.2015 aj 20 % DPH v celkovej sume 55,93 eur (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Úhrnom tak súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 648,81 eur, ktoré v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť k rukám advokáta žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.