Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-34-2010.pdf
PDF · 120.15 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/34/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci navrhovateľa: N. A., R.. XX.XX.XXXX, Š. V. I., D. J.R. XXXX/X, Ž., zastúpený advokátkou Mgr. Dankou Varhaníkovou, so sídlom Súľov 47 proti odporkyni: I. W., R.. XX.X.XXXX, Š. V. I., D. Š. XXX/XX, I., zastúpená advokátkou JUDr. Agatou Džačovskou, so sídlom advokátskej kancelárie Hviezdoslavova 315, Senica, za účasti Slovenskej kancelárie poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenej zo zákona Allianz - Slovenskou poisťovňou, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne o náhradu škody v sume 4.665,00 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Súd rozhodne o trovách konania účastníkov a o trovách štátu až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 18.3.2010, ktorý doplnil podaním zo dňa 9.1.2012 doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.1.2012 a na pojednávaní v predmetnej veci dňa 3.12.2012, domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi ušlý zisk v sume 4.665,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 18.3.2010 do vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci a náhradu trov konania, a to náhradu trov právneho zastúpenia a iné trovy konania. V odôvodnení návrhu uviedol, že dňa XX.X.XXXX utrpel škodu, lebo odporkyňa zavinila nehodu, keď pri riadení motorového vozidla spôsobila z nedbanlivosti navrhovateľovi ťažkú ujmu na zdraví tým, že porušila povinnosť uloženú jej podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného Zákona. Odporkyňa spôsobila navrhovateľovi škodu jednak na zdraví, pretože navrhovateľ utrpel pri nehode zlomeninu jabĺčka pravého kolena s dobou práceneschopnosti od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX a s dobou liečenia do XX.X.XXXX a jednak na zárobku. Navrhovateľ nebol uznaný vinným ani čiastočne. Navrhovateľ je držiteľom živnostenského oprávnenia, na základe ktorého poskytuje svoje opravárenské služby rôznym firmám a jeho práca je jediným zdrojom jeho príjmu. I v deň keď došlo k nehode cestoval ku klientovi, ktorý ho požiadal o vykonanie opravy. Vyčíslenie celej škody - ušlého zisku počas liečenia predložil navrhovateľ do spisu už v trestnom konaní.
Odporkyňa s návrhom navrhovateľa nesúhlasila z toho dôvodu, že vyčíslenie finančnej straty na zárobku považuje za nesprávne, nakoľko do počtu 44 dní, počas ktorých bol navrhovateľ práceneschopný, sú zrejme zarátané i štátne sviatky a soboty a nedele, a čo sa týka výpočtu, v žiadnom prípade nie je možné vyčísliť túto stratu na zárobku len bežným prepočtom a v žiadnom prípade nie podľa Zákonníka práce, pretože navrhovateľ nie je zamestnancom. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ vo svojom návrhu vôbec neuviedol, či mu boli vyplatené nemocenské dávky, a ak áno za aké obdobie a v akej
výške, pretože i túto skutočnosť je potrebné pri rozhodovaní zohľadniť a neuviedol ani, či už mu niečo z uplatneného nároku náhodou nevyplatila poisťovňa vzhľadom k tomu, že odporkyňa je poistená v Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s., číslo poistnej zmluvy XXXXXXXX zo dňa 27.4.1998. S poukazom na poistenie odporkyne v Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s. odporkyňa požiadala súd, aby pripustil vstup Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s. do konania.
Okresný súd Senica uznesením č.k. 5C/34/2010-90 zo dňa 20.2.2014 v spojitosti s opravným uznesením č.k. 5C/34/2010-103 zo dňa 20.8.2014 pripustil vstup Slovenskej kancelárie poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenej zo zákona Allianz - Slovenskou poisťovňou, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne.
Vedľajší účastník konania na strane odporkyne s návrhom navrhovateľa nesúhlasil.
Právna zástupkyňa odporkyne vzniesla v danej veci námietku premlčania nároku navrhovateľa uplatneného v tomto konaní z toho dôvodu, že podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku je poškodený povinný uplatniť si náhradu škody najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, pričom musí uviesť z akých dôvodov a v akej výške si náhradu škody uplatňuje. V danom prípade sa vyšetrovanie konalo ešte v roku 2000 a navrhovateľ si náhradu škody uplatnil dňa 13.11.2000 v čase vyšetrovacieho konania na Okresnom úrade vyšetrovania Policajného zboru Ž., čo je uvedené v zápisnici č. Č.: V.-XXX/Nm-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na strane X. Navrhovateľ si však uplatnil len bolestné a prípadne i sťaženie spoločenského uplatnenia s tým, že čo sa týka škody vzniknutej na vozidle tú mu v plnej miere uhradila Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. a žiadnu inú škodu si neuplatnil. Ďalej si navrhovateľ náhradu škody uplatnil až v roku 2006 v rámci trestného konania vedeného na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom, v ktorom bol vypočutý ako poškodený. Navrhovateľ si náhradu škody uplatnil neskoro, pretože náhradu škody si mal uplatniť najneskôr počas vyšetrovania, ktoré bolo vedené ešte v roku 2000. Čo sa týka úrokov z omeškania uplatnených navrhovateľom v danej veci, tieto si navrhovateľ počas vyšetrovania a ani počas samotného súdneho konania v trestnej veci vôbec neuplatnil, urobil tak až návrhom v danej veci v roku 2010. Navrhovateľ podal návrh na náhradu škody v danej veci až dňa 18.3.2010, tzn. že jeho nárok je premlčaný, pretože v občianskom konaní si mohol nárok na náhradu škody v danom prípade ušlého zisku uplatniť najneskôr v dvojročnej premlčacej dobe odo dňa, kedy škodu utrpel, tzn. v čase od 22.3.2000 do 22.3.2002, bez ohľadu na trestné konanie. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ si nárok na náhradu škody neuplatnil včas ani v trestnom konaní a ani v konaní občianskoprávnom.
Vedľajší účastník konania na strane odporkyne taktiež vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa uplatneného v tomto konaní, a to z dôvodov uvedených právnou zástupkyňou odporkyne, s ktorými sa stotožnil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporkyne, rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. R.-XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa 26.8.2009, rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. XXTo/XXX/ XXXX-XXX zo dňa 1.12.2009, ktoré sú súčasťou trestného spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. R.-XT/ XXX/XXXX ako aj ostatným obsahom tohto trestného spisu, potvrdením o podaní daňového priznania navrhovateľa za rok 2000, vyčíslením bolestného, finančnej straty a škody, ktorá vznikla navrhovateľovi autonehodou zo dňa XX.X.XXXX, evidenciou pohľadávok navrhovateľa za obdobie od 1.1.2000 do 31.12.2000, fotokópiou lekárskych záznamov K.. I. J. z úrazovej príjmovej ambulancie, objednávkou R. V. Ú. C. D. zo dňa 1.1.2000, objednávkou A. D. zo dňa 27.6.2000, Servisnou zmluvou zo dňa 2.2.2000, Servisnou zmluvou zo dňa 18.12.1997, Servisnou zmluvou navrhovateľa so I. T., O..I.. D., Servisnými zmluvami navrhovateľa s Q. N. R., O..I.., F. K., F. C. P., F. S., F. N. H. I. Q., F. N.É. H. R. Q., F. S. A., F. C. U. spolu s výpisom jednotlivých pracovných úkonov, Servisnou zmluvou navrhovateľa s R. T. spolu s prílohou servisnej zmluvy a výpisom jednotlivých pracovných úkonov, oznámením Sociálnej poisťovne, pobočka Ž. zo dňa 28.8.2014, Znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 15.6.2015 vypracovaným znaleckou organizáciou Appraisal services s.r.o., so sídlom Jozefská 17, Bratislava, IČO: 36 858 072, výsluchom konateľa znaleckej organizácie Appraisal Services s.r.o. X.. S. Q., ako aj ostatným obsahom tohto spisu a zistil tento stav veci:
Súd mal preukázané z rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. R.-XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa 26.8.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.2009 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.
XXTo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 1.12.2009, že odporkyňa I. W. bola uznaná vinnou z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania trestného činu, pretože dňa XX.X.XXXX asi o 7.45 hodine pri riadení osobného motorového vozidla Š. F. EČV: I. XXX O. na ceste II. triedy číslo XXX, v km XX.XXX, na K. Č. T. Q. v ľavotočivej zákrute v smere od I. do K., porušila ustanovenie § 7 ods. 1 Zákona č. 315/96 Zb. o premávke na pozemných komunikáciách tým, že so svojim vozidlom zasahovala do protismerného jazdného pruhu, aj napriek tomu, že jej v jazde pri pravom okraji vozovky nebránili žiadne osobitné okolnosti, čoho následkom bolo, že vodič jazdiaci v protismere neprimeranou rýchlosťou, vzhľadom na poveternostné podmienky a stav a povrch vozovky
- poškodený N. A., v tom čase jazdiaci v smere od K. do I. osobným motorovým vozidlom F. P., X,X X. EČV: U.-XX-XX, reagoval v snahe zabrániť dopravnej nehode prudkým brzdením, pričom došlo k zmene smerovej stability jeho vozidla a k zrážke oboch vozidiel, pričom poškodený N. A. utrpel zlomeninu jabĺčka pravého kolena s dobou PN od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, s dobou liečenia do XX.X.XXXX, čím odporkyňa inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví tým, že porušila povinnosť uloženú jej podľa zákona a spáchala tým trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania trestného činu. Odporkyňa bola za to odsúdená podľa § 224 ods. 2 Trestného zákona k peňažnému trestu vo výške 5.000,00 Sk (165,97 €) a podľa § 54 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovil pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a odporkyňa sa podľa § 259 ods. 3 Trestného poriadku zaviazala podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku nahradiť poškodenému N. A. škodu vo výške 358,50 € (10.800,00 Sk). Podľa § 229 ods. 2 Trestného poriadku bol poškodený N. A. odkázaný so zvyškom nároku na náhradu škody na občianskoprávne konanie.
Súd mal preukázané zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Ž. zo dňa 28.8.2014, že navrhovateľovi bol nárok na nemocenské dávky pri dočasnej pracovnej neschopnosti za obdobie od 22.3.2000 do 24.5.2000 zamietnutý.
Navrhovateľ uviedol, že návrhom uplatnený ušlý zisk vyrátal za použitia daňového priznania za obdobie roku 2000 tak, že základ dane vydelil počtom pracovných dní v roku, čo vynásobil počtom dní svojej práceneschopnosti. Podniká v oblasti servisu a opravy náhradných zdrojov elektrickej energie. V deň dopravnej nehody, teda dňa XX.X.XXXX, išiel vykonávať opravu do I., obchodný závod H. a ďalej mal v období XX.X.XXXX do XX.X.XXXX objednávky od A. F. R. C. D., A. R. C. D., R. V. Ú. C. D., ako i od ďalších subjektov. Tieto objednávky boli vykonané len telefonicky. Za obdobie jeho práceneschopnosti od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX mu neboli vyplatené žiadne nemocenské dávky, pretože v tom čase nemal zaplatené nemocenské poistenie. Uviedol, že o tom, kto mu škodu spôsobil sa dozvedel hneď ako sa dopravná nehoda stala. Vtedy prišiel na miesto činu vyšetrovateľ a pýtal sa ho, či si uplatňuje náhradu škody, povedal, že žiadnu náhradu škody si neuplatňuje a nech bude odporkyňa odsúdená tak ako jej patrí. V trestnom konaní bol samosudcom vynesený rozsudok, voči ktorému sa odporkyňa odvolala, a vtedy si navrhovateľ povedal, že keď odporkyňa špekuluje, tak si uplatní všetky nároky na náhradu škody, ktoré mu vznikli.
Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že žalobu o náhradu škody nemohli podať pred skončením trestného stíhania odporkyne. Navrhovateľ sa dozvedel o tom kto mu škodu spôsobil, teda že to bola odporkyňa, až po skončení trestného konania. V rámci trestného konania odporkyňa nebola spokojná so znaleckými posudkami, ktoré boli v trestnej veci vyhotovené, pričom kto škodu zavinil skúmali až 4 znalci. Hneď ako bolo trestné konanie skončené, čo bolo až v roku 2010, podali predmetnú žalobu. Žalobu nemohla podať skôr, pretože právnou zástupkyňou navrhovateľa sa stala až v roku 2005, kedy jej bolo povedané, že náhrada škody je už uplatnená v rámci trestného konania. Skutočnosť, že trestné konanie trvalo tak dlho, bolo úmyselné, aby sa navrhovateľ nemohol k náhrade škody dostať.
Poverená zástupkyňa vedľajšieho účastníka konania na strane odporkyne uviedla, že nárok navrhovateľa považuje za nedôvodný, pretože doteraz v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal reálny ušlý zisk, pretože nie je možné priznať mu náhradu škody na ušlom zisku len na základe hypotetického vyčíslenia. Poukázala i na skutočnosť, že v rámci trestného konania bola u navrhovateľa zistená neprimeraná rýchlosť, a preto nie je zrejmé, či ku škode neprišlo sčasti i zavinením navrhovateľa.
Právna zástupkyňa odporkyne počas konania opakovane žiadala, aby navrhovateľ uplatnený ušlý zisk jednoznačne definoval čo do dôvodov aj výšky, aby konkrétne uviedol o aké zákazky išlo, na základe ktorej zmluvy, v ktorý konkrétny deň a v akej výške a v ktorých konkrétnych zákazkach prišiel o zisk,
pretože takéto vyčíslenie nepredložil v trestnom konaní a ani v konaní v danej veci. Poukázala na písomné vyjadrenie navrhovateľa doručené tunajšiemu súdu dňa 11.9.2014 (č.l. 109 tohto spisu), a to najmä na jeho prílohy, z ktorých je zrejmé, že navrhovateľ servisnú činnosť nakoniec vykonal a zrejme nebolo rozhodujúce v akom čase. V tomto vyjadrení navrhovateľ uviedol, že podľa servisnej zmluvy mal servis vykonávať nielen počas pracovných dní, ale aj počas sobôt, nedelí a sviatkov. Nie je však možné, aby navrhovateľ vykonával servis na 59. miestach a ďalších náhodných miestach, tak ako to vyplýva z príloh hore uvedeného vyjadrenia, a to nepretržite počas celého roka 24 hodín denne, pretože to jednoducho nie je v ľudských silách. V servisnej zmluve, ktorú navrhovateľ doložil, je uvedené, že na odstránenie závady nastúpi do 24 hodín od jej nahlásenia, avšak sám uvádzal, že servis trvá niekedy i tri dni, takže z tohto znova vyplýva, že pri takom množstve prevádzok, pre ktoré navrhovateľ servis zabezpečoval, nebol tohto schopný sám a jednoducho musel mať na výkon týchto prác zabezpečené ďalšie osoby.
Navrhovateľ počas celého konania v danej veci nebol schopný na opakované výzvy súdu jednoznačne špecifikovať dôvody ako i výpočet uplatneného ušlého zisku a svoje tvrdenia aj preukázať predložením listinných dôkazov, aby súd mohol dôvody a výšku uplatneného ušlého zisku zodpovedne posúdiť, a aby sa i odporkyňa mohla vyjadriť ku konkrétnym tvrdeniam navrhovateľa, pretože navrhovateľ ako i jeho právna zástupkyňa počas konania opakovane uvádzali, že súdu musí byť jasné, že navrhovateľovi ušiel zisk, keďže bol v dôsledku dopravnej nehody dočasne pracovne neschopný. Navrhovateľ nevedel odpovedať na otázku súdu, ktoré konkrétne práce, pre ktorého zmluvného partnera, v ktorý konkrétny deň a v akom rozsahu mal vykonať počas svojej dočasnej pracovnej neschopnosti. Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že je presvedčená, že navrhovateľ nemusí preukázať uplatnenú náhradu škody na ušlom zisku tým spôsobom, že uvedie konkrétne, na základe ktorej zmluvy bola objednaná zákazka, kedy bola vykonaná, v ktorý deň, čo malo byť konkrétne vykonané a o aký zisk z danej konkrétnej zákazky navrhovateľ prišiel. Uviedla, že v súčasnej dobe už súdy o náhrade škody na ušlom zisku nerozhodujú na základe vlastných výpočtov, ale túto otázku zadávajú na zodpovedanie súdnym znalcom, a preto žiadala, aby súd doplnil dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru pracovných a mzdových predpisov za účelom výpočtu výšky ušlého zisku navrhovateľa.
Súd mal preukázané zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 15.6.2015 vypracovaného znaleckou organizáciou Appraisal services, s.r.o., Bratislava, že predmetom posúdenia znaleckého posudku bola výška ušlého zisku navrhovateľa vo forme vzniknutej ekonomickej ujmy. Pod ekonomickou ujmou sa rozumie nerealizované jednorazové príjmy z podnikania znížené o nevynaložené náklady, ktoré by bolo možné realizovať, či vynaložiť, ak by nenastala príčina ujmy, skutočné náklady, ktoré vznikli v priamej súvislosti s príčinou ujmy, fixné náklady, ktoré je nutné uhrádzať bez ohľadu na skutočný stav podnikania a trvalé zníženie hodnoty majetku, ktoré nastalo v priamej súvislosti s príčinou ujmy. Z hľadiska ekonomickej podstaty je potrebné „ušlý zisk“ stotožniť s „ušlými čistými peňažnými príjmami“ (t.j. rozdielom medzi príjmami a výdavkami), teda s majetkom, ktorý mohol vlastník reálne zo svojho podnikania odčerpať bez ohrozenia ďalšej prevádzkovej existencie podniku. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu, alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Znalec sa snažil v dostupných podkladoch identifikovať skutočnosti, v ktorých by bolo možné badať vznik ušlého zisku. Znalec nevedel identifikovať v čom mal ušlý zisk spočívať, a preto požiadal navrhovateľa o poskytnutie informácie, v akých skutočnostiach on sám vidí vznik ušlého zisku, aby identifikoval príčiny, pre ktoré nedošlo počas jeho práceneschopnosti k rozmnoženiu jeho majetkových hodnôt, a ďalej či boli vypovedané konkrétne zmluvy zo strany odberateľov, prípadne či došlo k odstúpeniu od uzavretej zmluvy. Navrhovateľ v odpovedi neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by sa dalo vyvodiť, že k vzniku ušlého zisku skutočne došlo. Skôr naopak, navrhovateľ v odpovedi uviedol: „V tej dobe som mal vykrytý každý jeden deň a zákazníci radšej počkali, než aby menili dodávateľa.“ Z uvedeného je zrejmé, že aj napriek práceneschopnosti navrhovateľa nedošlo k žiadnej ekonomickej ujme, nanajvýš došlo k prerušeniu finančných tokov v čase trvania práceneschopnosti, ktoré však pokračovali po skončení práceneschopnosti, keďže ako sám navrhovateľ uviedol, zákazníci na vykonanie prác z jeho strany počkali. Došlo teda len k časovému posunu vykonania prác a fakturácie v čase (o obdobie trvania práceneschopnosti), samotná práceneschopnosť
však nemala vplyv na objem vykonaných prác, a teda ani na konečnú fakturáciu. S poukazom na vyššie uvedené východiská je nepochybné, že ušlý zisk je stratou očakávaného prínosu (výnosu) a prejavuje sa ako nerozmnoženie majetku. Vznik ušlého zisku je podmienený najmä tým, že nestačí iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Z dostupných dokladov ani vyjadrení navrhovateľa nevyplynuli žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že z dôvodu jeho práceneschopnosti nedošlo k takému rozmnoženiu jeho majetku, ktoré bolo možné naisto predpokladať. Došlo len k posunutiu vykonania prác a fakturácie v čase, a to po čas trvania práceneschopnosti. S poukazom na hore uvedené skutočnosti znalec uzavrel, že v danom prípade navrhovateľovi nevznikla žiadna strata prínosov, spočívajúca v nerozmnožení majetku, nakoľko tieto prínosy (výnosy) navrhovateľ v konečnom dôsledku získal po skončení práceneschopnosti, avšak s istým časovým oneskorením zapríčineným práve vznikom práceneschopnosti. Ujma v podobe ušlého zisku nebola v danom prípade znaleckou organizáciou identifikovaná, a preto výšku ušlého zisku znalecká organizácia určila v sume 0 €.
Súd mal preukázané výsluchom konateľa znaleckej organizácie Appraisal Services s.r.o. X.. S. Q., že úlohou znaleckej organizácie bolo určiť výšku ušlého zisku navrhovateľa za súdom vymedzené obdobie. Znalecká organizácia sa na strane 5 a 6 znaleckého posudku podrobne zaoberala charakteristikou ušlého zisku, teda skutočnosťou, kedy v podstate k ušlému zisku príde. O ušlý zisk ide vtedy, keď príde k nerozmnoženiu majetku, ktorý sa dal reálne očakávať na základe očakávaného behu vecí. V posudzovanom období u navrhovateľa k žiadnym nevykonaným zákazkám neprišlo, nakoľko sám navrhovateľ sa v písomnej odpovedi na otázky znaleckej organizácie, ktoré sú súčasťou prílohy č. 3 znaleckého posudku, vyjadril, že príjem, ktorý očakával v dobe svojej dočasnej pracovnej neschopnosti dosiahol práve po jej skončení, pretože všetci jeho odberatelia so zákazkami počkali na neho a tým pádom sa majetok navrhovateľa očakávaným spôsobom rozmnožil po ukončení jeho dočasnej pracovnej neschopnosti.
Právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala doplniť dokazovanie v predmetnej veci nariadením vypracovania kontrolného znaleckého posudku č. XX/XXXX, pretože znalecký posudok č. XX/XXXX nič nevyriešil.
Súd návrh právnej zástupkyne navrhovateľa na doplnenie dokazovania nariadením vypracovania kontrolného znaleckého posudku k posudku č. XX/XXXX vypracovaného v danej veci Znaleckou organizáciou Appraisal Services, s.r.o. zamietol z toho dôvodu, že právna zástupkyňa navrhovateľa a ani navrhovateľ tento znalecký posudok č. XX/XXXX žiadnym odborným spôsobom nespochybnili a len skutočnosť, že nie sú so závermi tohto znaleckého posudku spokojní, pretože nesplnil ich očakávania, nie je dôvodom na nariadenie vypracovania kontrolného znaleckého posudku.
Podľa § 420 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním; ako i týkajúcu sa jeho vedomosti
o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Za škodu bude obvykle zodpovedať priamo škodca, ktorý ju spôsobil. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nich) a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba. Ak uplatneniu nároku na náhradu škody v občianskom súdnom konaní predchádzalo jeho uplatnenie v trestnom konaní, treba pri vznesenej námietke premlčania vychádzať zo zistenia, či nárok na náhradu škody v trestnom konaní bol uplatnený riadne, či poškodený v tomto konaní riadne pokračoval, či mu bola prisúdená celá náhrada škody alebo bol so svojimi nárokmi odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych, a či v občianskom súdnom konaní uplatnil svoj nárok ešte včas v rámci plynutia premlčacej doby, resp. bezprostredne po skončení trestného konania. Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, plynutie premlčacej doby pokračuje.
Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že v danom prípade právo navrhovateľa na náhradu škody, a to ušlého zisku nie je premlčané. Navrhovateľ sa dozvedel, že škodu mu spôsobila odporkyňa v deň dopravnej nehody, teda dňa XX.X.XXXX. Trestné stíhanie odporkyne začalo uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru R. K. R. C. č. Č.T.: V.-XX/DI-XXXX D. zo dňa XX.X.XXXX. Navrhovateľ si náhradu škody uplatnil v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. R.-XT/XXX/XXXX, a to na hlavnom pojednávaní dňa 28.3.2006 (viď Zápisnicu o hlavnom pojednávaní zo dňa 28.3.2006 na č.l. 136 trestného spisu). Trestné konanie bolo právoplatne skončené dňa 1.12.2009, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. R.-XT/XXX/XXXX- XXX zo dňa 26.8.2009 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. XXTo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 1.12.2009, ktorým bola odporkyňa uznaná vinnou z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania trestného činu. Pri práve na náhradu škody sa uplatní len subjektívna dvojročná premlčacia doba. Navrhovateľ sa dozvedel, že škodu mu spôsobila odporkyňa dňa XX.X.XXXX. Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody v trestnom konaní, preto sa plynutie premlčacej lehoty zastavilo dňa 15.6.2000 začatím trestného stíhania odporkyne a skončilo dňa 1.12.2009, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. R.-XT/XXX/XXXX- XXX zo dňa 26.8.2009 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. XXTo/XXX/XXXX- XXX zo dňa 1.12.2009, ktorým bola odporkyňa uznaná vinnou z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania trestného činu. Týmto rozsudkom bol navrhovateľ podľa § 229 ods. 2 Trestného poriadku odkázaný so zvyškom nároku na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Z uvedeného teda vyplýva, že premlčacia lehota začala plynúť odo dňa 22.3.2000, jej plynutie sa dňom 15.6.2000, kedy začalo trestné stínanie odporkyne, zastavilo a pokračovalo od 1.12.2009, kedy bolo právoplatne skončené trestné konanie. Navrhovateľ podal svoj návrh v predmetnej veci na tunajšom súde dňa 18.3.2010 v dvojročnej premlčacej dobe, teda včas.
Podľa ustanovenia § 442 ods. 1Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Aj skutočná škoda aj ušlý zisk je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú niekto iný spôsobil poškodenému. Následky tejto majetkovej ujmy možno spravidla odstrániť peňažným plnením. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením. Naturálna reštitúcia tu neprichádza do úvahy.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii úkonu, ktorý je v rozpore s hmotným právom. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym konaním a škodou musí byť súvislosť a vzťah príčiny a následku. Zavinenie, ako posledný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné, forma zavinenia nie je pre splnenie podmienok vzniku zodpovednosti za škodu rozhodujúca. Toto rozlíšenie je dôležité z hľadiska rozsahu náhrady škody.
Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľa nebol podaný dôvodne. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že síce existuje príčinná súvislosť medzi konaním odporkyne
a domnelou škodou, ktorá mala navrhovateľovi v dôsledku konania odporkyne vzniknúť, nakoľko odporkyňa spôsobila dopravnú nehodu v dôsledku, ktorej navrhovateľ utrpel zranenia, z ktorých sa liečil počas svojej dočasnej pracovnej neschopnosti od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX a ďalej do XX.X.XXXX, pričom v tomto čase ako živnostník nemohol vykonávať svoju pracovnú činnosť. Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa mu svojim konaním spôsobila škodu na ušlom zisku vo výške 4.665,00 €, avšak išlo len o tvrdenie odporcu, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázal, a teda neuniesol dôkazné bremeno. Oproti tvrdeniu navrhovateľa mal súd znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným znaleckou organizáciou Appraisal services, s.r.o., Bratislava ako i výsluchom konateľa znaleckej organizácie X.. S. Q. preukázané, že z dostupných dokladov ani vyjadrení navrhovateľa nevyplynuli žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľa, v dôsledku liečenia zranení z dopravnej nehody spôsobenej odporkyňou, nedošlo k takému rozmnoženiu majetku navrhovateľa, ktoré bolo možné naisto predpokladať. Došlo len k posunutiu vykonania prác a fakturácie v čase, a to počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľa. Znalec uzavrel, že v danom prípade navrhovateľovi nevznikla žiadna strata prínosov, spočívajúca v nerozmnožení majetku, nakoľko tieto prínosy (výnosy) navrhovateľ v konečnom dôsledku získal po skončení svojej dočasnej pracovnej neschopnosti, avšak len s istým časovým oneskorením, ujma v podobe ušlého zisku nebola v danom prípade identifikovaná, a preto výšku ušlého zisku znalecká organizácia určila v sume 0 €. Súd prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou účastníkov tvrdiť určité právne skutočnosti a tieto v konaní aj preukázať, nemal žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie odporcu, že odporkyňa mu spôsobila škodu na ušlom zisku v sume 4.665,00 €, práve naopak mal preukázané, že k žiadnemu ušlému zisku navrhovateľa zavinením odporkyne neprišlo, a preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 151 ods. 3 Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd rozhodne o trovách konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou Okresného súdu Senica, Námestie oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).