Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-90-2015.pdf
PDF · 65.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-9C/90/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Helenou Dudzíkovou, v právnej veci navrhovateľa C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., G. T. XXXX, proti odporcovi v 1/rade C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. L. V. XXX/XX a odporkyni v 2/rade K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., X. o zrušenie výživného , takto
rozhodol:
Súd z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 7P/71/2009 zo dňa 29.10.2009 tak, že z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi v 1/rade vo výške 27,13 eur , s účinnosťou od 04.09.2015.
Súd konanie voči odporkyni v 2/rade z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, nakoľko je nezamestnaný a žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť na plnoleté deti.
Odporca v 1/rade uviedol, že s návrhom súhlasí, nakoľko je v súčasnej dobe zamestnaný.
Odporkyňa v 2/rade uviedla, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko naďalej študuje a je umiestnená v DD X..
Navrhovateľ vzhľadom na túto skutočnosť, návrh voči odporkyni v 2/rade vzal späť a žiadal konanie zastaviť.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 odsek 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť , predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu: rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania , ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd vzhľadom na prevedené dokazovanie, najmä tú skutočnosť, že odporca v 1/rade je samostatne zárobkovo činný, teda nie je odkázaný výživou na navrhovateľa, zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi v 1/rade a keďže navrhovateľ vzal návrh späť voči odporkyni v 2/rade konanie zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, v zmysle § 207 odsek 1 O.s.p. nakoľko účastníci sa odvolania výslovne vzdali, čo potvrdili svojimi podpismi do zápisnice.