Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-289-2015.pdf
PDF · 79.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3Er/289/2015
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31690904, proti povinnému: P. P., nar. XX.XX.XXXX, Š.. U. XXXX/XX, XXX XX E., v konaní pre vymoženie sumy 51,45 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje z a n e p r í p u s t n ú.
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného sa dňa 24.03.2015 začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej rozhodcovským rozsudkom č.k. XC/XXXX/XXXX zo dňa 19.01.2012, vydaným Arbitrážnym súdom Košice.
Vykonaním vyššie uvedenej exekúcie poveril tunajší súd dňa 09.07.2015 pod číslom 5508*038240 súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie, Moyzesova 669/15, 031 01 Liptovský Mikuláš.
Podaním zo dňa 17.10.2015 podal povinný námietky proti exekúcii, návrh na odklad exekúcie v zmysle ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku a návrh na zastavenie exekúcie. Povinný v podaní uviedol, že vo svojom prípade si osobitne nevyjednal rozhodcu, pričom rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Aj miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil dodávateľ a pre neho ako spotrebiteľa je toto konanie pre jeho vzdialenosť neprijateľné a odradzujúce. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musí spotrebiteľ vo svojich dôsledkoch nezvratne podrobiť a tak riešiť svoj spor pred rozhodcom, ktorý je pre neho nepredvídateľný. Povinný má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú podľa povinného nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva a vôbec sa s nimi neoboznámil /§ 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka/. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou ako neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul povinný poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Cdo 232/2012 zo dňa 27.02.2013, č.k. 4ECdo/123/2014 zo dňa 23.07.2014, rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č.k. 6CoE 64/2010 zo dňa 31.03.2011, č.k. 20CoE/24/2011 zo dňa 31.05.2011, rozhodnutia Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 55/2011-19 zo dňa 24.02.2011, č.k. IV. ÚS 60/2011-13 zo dňa 03.03.2011, ako aj na Smernicu Rady 93/13 EHS, rozsudok Súdneho dvora (ES) C 40/08 - Asturcom.
Po preskúmaní spisového materiálu súd dospel k záveru, že v danom prípade je daný dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie.
-2-
Exekúcia je vedená na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok sp.zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa 19.01.2012, vydaný Arbitrážnym súdom Košice, ktorým bola povinnému uložená povinnosť na plnenie, t.j. povinnosť zaplatiť oprávnenému 51,45 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur, pričom poistný vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.05.2007. V zmysle XV. časti Všeobecných zmluvných poistných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.
V prebiehajúcom konaní exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie aj v dôsledku nejednotného výkladu ustanovení Exekučného poriadku vzťahujúcich sa k rozsahu preskúmavacieho oprávnenia súdu vo fáze exekučného konania pred vydaním poverenia. V dôsledku toho k preskúmaniu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu prikročil až po vydaní poverenia (resp. na základe návrhu povinného na zastavenie exekúcie), a to v zmysle § 45 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. V zmysle tohto ustanovenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Z povahy zmluvných strán (podnikateľ vs. fyzická osoba nepodnikateľ), predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy uzavretej medzi oprávneným a vpoinným je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (poistnú zmluvu) a teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie. Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane".
-3-
V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to, že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98, Zb. s. I 4941). Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C 473/00, Zb. s. I 10875)".
Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení smernica je priamo vykonateľným prameňom komunitárneho práva aj v dôsledku nedostatočnej alebo neúplnej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky. Exekučný súd je preto povinný aplikovať jej ustanovenia na prebiehajúce exekučné konanie ex offo zohľadňujúc ich prioritu pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku.
Európsky súdny dvor v rozsudku Océano Grupo Editorial (citovaný už vyššie) judikoval, že podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z písmena q) bodu 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym.
Rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve (uzavretej medzi oprávneným a povinným) vo všeobecných podmienkach, ktorá bola navyše štandardnou formulárovou zmluvou, je neprijateľnou (neplatnou) zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto doložka zakladá značnú nerovnováhu práv a povinností zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (povinného). S ohľadom na splynutie doložky s ostatnými zmluvnými podmienkami v poistnej (spotrebiteľskej) zmluve dospel súd k záveru, že doložka nebola individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal inú možnosť, len túto zmluvu formulárového typu buď ako celok akceptovať alebo odmietnuť. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného súd vidí aj v tom, že výber rozhodcov príslušných na rozhodovanie sporov medzi zmluvnými stranami je zverený výlučne poisťovni, ktorá navyše vydáva aj štatút a rokovací poriadok rozhodcovského súdu. Táto skutočnosť vzbudzuje vážne pochybnosti o objektívnosti konania pred rozhodcovským súdom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa §-u 57 ods.1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení (ďalej len "EP"), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
-4-
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že medzi oprávneným a povinným bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, obsah ktorej bol vopred pripravený, bez priestoru na možné dojednanie zmeny jej obsahu, že predmetná zmluva obsahuje tiež neprijateľnú zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Z pohľadu exekučného konania teda absentuje základný predpoklad exekúcie, a to právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, čiže sa jedná o neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe toho súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň zastavil. S poukazom ma uvedené odpadol dôvod na rozhodovanie súdu o námietkach povinného proti exekúcii a návrhu na odklad exekúcie, keďže súd exekúciu vyhlásil na neprípustnú a zároveň ju zastavil.
O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.