Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-22-2015.pdf
PDF · 86.49 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/22/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa C. Q., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov : matky Y. F., štátnej občianky L. republiky, t. č. v D. na výkon trestu odňatia slobody W. - Z. a otca R. Q., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom H. nad U., t. č. bytom H. nad U., I. XXX/X, za účasti starej matky X. Y., štátnej občianky L. republiky, trvale bytom H. nad U., T. hájom XXX/XX, o návrhu otca na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Z r u š u j e s a náhradná osobná starostlivosť X. Y. o maloletého C. Q., nar. XX.XX.XXXX, nariadená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.03.2010, č. k. 30P/276/2009-50.
Maloletý C. Q., nar. XX.XX.XXXX, s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.
Právo zastupovať maloletého C. a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.
Y. j e p o v i n n á od právoplatnosti rozsudku prispievať na výživu maloletého C. mesačne sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, ktoré j e matka p o v i n n á poukazovať k rukám otca, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania sa otec dieťaťa domáhal zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom a navrhol, aby bol maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti a matka dieťaťa bola zaviazaná povinnosťou prispievať na jeho výživu v minimálnom zákonnom rozsahu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. V návrhu uviedol, že maloletý bol rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 04.03.2010, č. k. 30P/276/2009-50, zverený do náhradnej osobnej starostlivosti jeho starej matke X. Y.. Uviedol, že jeho dňa 25.07.2013 prepustili z výkonu trestu, pričom sa hneď začal so synom stretávať. Ich vzťahy sú dobré a syn ho rešpektuje. Ďalej uviedol, že býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou a v súčasnosti už maloletý býva s ním, on sa o syna stará, zabezpečuje mu starostlivosť, a preto už nie je dôvod, aby bol naďalej zverený do náhradnej osobnej starostlivosti jeho starej matke. Uviedol, že bývajú v jednoizbovom byte, pričom so svojou matkou hospodária spoločne. Poukázal na to, že on sa zaujíma o synov prospech a správanie. Poukázal na to, že aj stará matka dieťaťa, ktorej bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, vyjadrila súhlas s tým, aby maloletý bol zverený do jeho osobnej starostlivosti otca.
Matka dieťaťa bola vypočutá pred dožiadaným súdom. Vyjadrila súhlas s návrhom otca na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, súhlasila so zverením maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti a s určením vyživovacej povinnosti z jej strany v minimálnom zákonnom rozsahu. Uviedla, že s maloletým je v telefonickom kontakte, naposledy ho videla pred rokom. Súhlasila s tým, aby tunajší súd rozhodol v jej neprítomnosti.
Stará matka, ktorej bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, v plnom rozsahu súhlasila s podaným návrhom. Poukázala na to, že maloletý už v súčasnosti býva v domácnosti s otcom a v domácnosti otca je maloletý spokojný.
Kolízny opatrovník odporučil návrhu otca vyhovieť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil lustráciu v ZVJS, potvrdenie o pracovnej odmene matky, potvrdenie o príjme otca, správu kolízneho opatrovníka z čl. 26, posudok školy, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevkoch vyplácaných na maloletého C., obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn.30P/276/2009, záznam kolízneho opatrovníka zo šetrenia v domácnosti oca a zistil nasledovný skutkový stav :
Maloletý C. pochádza z mimomanželského vzťahu jeho rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.03.2010, č. k. 30P/279/2009-50, bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky X. Y., starej matky dieťaťa z matkinej strany. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že matka dieťaťa sa v tom čase nachádzala vo výkone trestu odňatia slobody a otec dieťaťa sa nachádzal vo väzbe.
Otec dieťaťa bol dňa 25.7.2013 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a začal sa s maloletým stretávať, majú medzi sebou dobré vzťahy. V súčasnosti už maloletý aj býva v domácnosti svojho otca, ktorý sa o neho osobne stará. Maloletý je u otca spokojný a prejavil svoje želanie zostať u neho. Y. C. má v súčasnosti XX rokov, je žiakom 2. ročníka L. odbornej školy obchodu a služieb v M., odbor čašník. Venuje sa karate a navštevuje posilňovňu za poplatok asi 10,- Eur mesačne. V súvislosti so zdravotným stavom má bežné výdavky, chodí na zubné ošetrenia. Otec s výchovou syna nemá žiadne problémy.
Otec dieťaťa spolu so synom bývajú u otcovej matky v prenajatom jednoizbovom byte, kde náklady bývania predstavujú cca 250,- Eur mesačne plus elektrika. Otcova matka je poberateľkou dôchodku. Otec je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 248,10 Eur mesačne, z dôchodku sú mu vykonávané zrážky 16,67 Eur mesačne. Otec nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Okrem maloletého C. nemá otec iné vyživovacie povinnosti.
Matka dieťaťa je zatiaľ stále vo výkone trestu odňatia slobody. Vo výkone trestu je pracovne zaradená s minimálnymi zárobkovými pomermi. Jej priemerná čistá mesačná mzda podľa potvrdenia D. zisťovaná z obdobia od 03/2014 do 05/2015 predstavuje 87,15 Eur, z ktorej mzdy sú jej vykonávané zrážky na náklady výkonu trestu a pod. Pred nástupom do výkonu trestu bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a poberala dávky v hmotnej núdzi. Má dlhy rôzneho druhu v celkovej výške podľa jej udania cca 50.000,- Eur, ktoré spláca formou zrážok z pracovnej odmeny. Okrem maloletého C. nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Na výživu maloletého C. doposiaľ neprispievala, pretože jej matka, ktorej bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, to od nej nežiadala.
Stará matka dieťaťa, ktorej bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, uviedla, že po návrate otca dieťaťa z výkonu trestu odňatia slobody sa maloletý s ním stretával, dobre si rozumeli a časom sa k nemu presťahoval. Má vedomosť o tom, že maloletý je u otca spokojný, ten sa o neho vzorne stará. Voči jeho starostlivosti o maloletého nemala žiadne výhrady. S maloletým nie sú žiadne problémy a preto súhlasila so zrušením náhradnej osobnej starostlivosti.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov vyplynulo, že možno zhodnotiť, že domácnosť otca je skromne však účelne zariadená. Prostredie v domácnosti je vhodné na zabezpečenie starostlivosti o maloletého a zároveň priaznivé pre jeho zdravý vývoj a vývin. Na základe skutočností uvedených v správe kolízny opatrovník odporučil návrhu otca v celom rozsahu vyhovieť.
Podľa § 44 ods.1 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z. náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Podľa § 47 ods. 1 písm. e) Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. v platnom znení, náhradná osobná starostlivosť zaniká právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo 186/2013 Z. z. je výška životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa 90,42 Eur (30 % zo sumy 90,42 Eur = 27,13 Eur) s účinnosťou od 01.07.2013.
Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh otca na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a následnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností je dôvodný. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že pominuli dôvody pre ďalšie trvanie náhradnej osobnej
starostlivosti o maloleté dieťa, pretože v súčasnosti už starostlivosť o maloletého zabezpečuje otec, ktorý sa vrátil z výkonu trestu odňatia slobody. Voči jeho starostlivosti neboli zistené žiadne výhrady. Aj maloletý C. sa pred kolíznym opatrovník vyjadril, že s otcom si dobre rozumie. Z uvedených dôvodov súd návrhu otca v plnom rozsahu vyhovel a náhradnú osobnú starostlivosť zrušil. Keďže rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, súd upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému, ktorého zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý zabezpečuje fakticky osobnú starostlivosť o maloletého, čím zosúladil faktický stav s právnym. Matku dieťaťa súd zaviazal povinnosťou prispievať na výživu dieťaťa minimálnym zákonným výživným 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, pretože matka sa t. č. nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, je síce pracovne zaradená, ale s minimálnym zárobkom a súd mal za to, že nie je v jej schopnostiach a možnostiach v súčasnosti platiť vyššie výživné.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (v troch vyhotoveniach).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu. V časti rozhodnutia o výchovnom prostredí maloletých detí, je možné podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.