Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/116/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného J. Y. G., G..M..B.., so sídlom v H., C. Č.. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti povinným v 1. rade I. W.Ň., nar. XX.XX.XXXX, a v 2. rade I. W., T.. XX.XX.XXXX, obaja bytom U., U. O.. Č.. XX, o vymoženie 3 832,02 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. -39 zo dňa 04.05.2015 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu vednú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým za neprípustnú a zastavil ju.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 19.07.2012 domáhal voči povinným vymoženia svojej pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2011-6537 zo dňa 26.09.2011. Rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0492395490 zo dňa 07.09.2004.

Podaním zo dňa 11.03.2013 povinná v 2. rade navrhla zastavenie exekúcie z dôvodu, že nevie z akého dôvodu má platiť dlh svojho syna. Poukázala na stále sa zvyšujúcu sumu trov exekúcie. Uviedla, že na základe exekučného príkazu súdneho exekútora sú z jej dôchodku vykonávané zrážky mesačne vo výške 139,98 Eur. Súdu predložila poštový poukaz, ktorý preukazuje, že súdnemu exekútorovi uhradila sumu 4 529,48 Eur.

Súd uviedol, že zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 07.09.2004 bola podpísaná len povinným v 1. rade, pričom v predmetnej zmluve chýbala rozhodcovská doložka, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka sa nachádzala vo Všeobecných obchodných podmienkach v bode 18.1., podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z Bankových obchodov pri Bankových produktoch alebo v súvislosti s nimi bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. V zmysle Všeobecných obchodných podmienok sa rozhodcovským súdom rozumie Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk .

Následne súd citoval ust. , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), ust. až 4, Občianskeho

zákonníka a uviedol, že medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnými bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky, v ktorých bode 18.1. je zakotvená rozhodcovská doložka, ktorú súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Povinní si ju osobitne nevyjednali a nemali možnosť ovplyvniť jej znenie vzhľadom na splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka je neplatná a preto nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor medzi stranami. Vzhľadom na to, že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, súd v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) a ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Bol toho názoru, že súd v prejednávacej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok, pričom zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Poukázal na nesprávny slovenský preklad rozhodnutia ASTURCOM a zdôraznil, že exekučný súd nie je v zmysle predmetného rozhodnutia vykonať cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu. Citoval ust. a uviedol, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ust. o rozhodcovskom konaní má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, z čoho vyplýva, že predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci. Slovenský exekučný súd by bol v zmysle rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. Podľa slovenského právneho poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Namietal, že neprijateľnosť rozhodcovskej doložky nie je možné skonštatovať ani s odvolaním sa na ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS, nakoľko jej interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu. Zdôraznil, že dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno hodnotiť ako nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného práva. Zo slovenského ani z európskeho práva nemožno za súčasného právneho stavu vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Zastával názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím mu je znemožnené efektívne uspokojiť jeho pohľadávku v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v ust. zákona o rozhodcovskom konaní. To znamená, že v rozpore s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Rozhodujúcim bude len to, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom, len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Z týchto dôvodov navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( v znení neskorších predpisov, ďalej len ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z nich udelenie poverenia vylučuje.

Exekučný súd je povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať v medziach a v súlade so zákonom, a preto je povinný už pri žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého sa má exekúcia vykonávať alebo sa už vykonáva, bol vydaný orgánom na to oprávneným. Ak exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý nemal legitimitu na vydanie rozhodcovského rozsudku, na základe takéhoto exekučného titulu nemožno viesť exekúciu proti povinnému, pretože exekučnému titulu chýba dôležitá vlastnosť, a to jeho materiálna vykonateľnosť.

Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. -15.

V posudzovanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Podstatné pre posúdenie, či sa exekúcia vykonáva na základe exekučného titulu vydaného orgánom na to oprávneným je zistenie, či v zmluve, prípadne v inom dokumente si strany dohodli rozhodcovskú doložku alebo uzavreli rozhodcovskú zmluvu.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinným sa začalo dňa 19.07.2012 na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2011-6537 zo dňa 26.09.2011 s právoplatnosťou dňa 16.11.2011 a vykonateľnosťou dňa 19.11.2011, ktorým boli povinní zaviazaní zaplatiť oprávnenému sumu 3 832,02 Eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 513,01 Eur od 05.11.2009 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške 157,92 Eur, nahradiť trovy konania vo výške 534,60 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku s tým, že plnením jedného povinného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého povinného. Nárok žalobcu vo zvyšnej časti rozhodcovský súd zamietol.

Právny predchodca oprávneného a povinní uzavreli dňa 07.09.2004 zmluvu o splátkovom úvere č. 0492395490, na základe ktorej bol povinným poskytnutý úver vo výške 3 319,39 Eur (100 000 Sk).

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých bode 18. je zakotvená rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor medzi stranami. V zmysle rozhodcovskej doložky sa Banka a Klient dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd.

Podľa ust. platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa ust. , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnými spotrebiteľskou zmluvou. Právny predchodca oprávneného poskytol povinným úver v rámci svojho podnikania; a povinní sú zmluvnou stranou, ktorým bol ako spotrebiteľom (fyzickým osobám) poskytnutý úver, pričom v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným preukázané, že povinní pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd zastáva názor, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania povinného ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, čiže oprávneného. Súd prvého stupňa preto v danom prípade správne aplikoval ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Z rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej bankovej asociácií vyplýva, že súd založil svoju právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 18. Všeobecných obchodných podmienok zmluvy. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc rozhodovať spory medzi účastníkmi nemožno považovať za platne uzavretú. Z citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej formy. Písomná forma rozhodcovskej doložky v zmluve o splátkovom úvere zo dňa 07.09.2004 nie je splnená. V zmysle citovaného ust. § 4 zákona o rozhodcovskom konaní môže mať rozhodcovská zmluva buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V konaní nebola zo strany účastníkov doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre

konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma.

Odvolací súd zastáva názor, že úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v ust. § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu, pričom formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej bankovej asociácii založil svoju právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 18. všeobecných obchodných podmienok k zmluve. Uvedené všeobecné obchodné podmienky však nespĺňajú náležitosti vyžadované zákonom, pretože nie sú podpísané obidvoma zmluvnými stranami, čím nie je založená platná rozhodcovská doložka, a tým právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spory medzi stranami. Ani zo samotného technického spojenia zmluvy a obchodných podmienok nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy, že sú s ňou oboznámení a súhlasia s obchodnými podmienkami.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.11.2011, kde Najvyšší súd konštatoval, že „nie je obvyklé prílohou k hlavnej zmluve uzatvárať rozhodcovskú doložku, obsah ktorej je obsiahnutý len v prílohe vo všeobecných obchodných podmienkach, bez jednoznačnej zmienky v hlavnej zmluve. Charakter iných všeobecných obchodných podmienok je záväzný za určitých striktných podmienok. Podmienky ich záväznosti sú prísnejšie stanovené, ako pri VOP. Zmluvné strany musia s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy.“

Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzavretiu dohody o rozhodcovskej doložke, preto nie je možné prihliadať na rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnými. Z tohto dôvodu nebol ani rozsudok rozhodcovského súdu spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého možno nariadiť výkon exekúcie.

Dôvodom na zastavenie exekúcie súdom prvého stupňa bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie a oprávňuje exekučný súd exekúciu zastaviť v ktoromkoľvek jej štádiu. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. .

O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd nerozhodoval, pretože návrh na ich priznanie predložený nebol (ust. v spojení s ust. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.