Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-98-2015.pdf
PDF · 111.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2P/98/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom v právnej veci navrhovateľky Y. O., H.. L., A.. XX.XX.XXXX, W. I., A. N. XXX/XX, S. Č. M. XXX, proti odporcovi Q. O., A.. XX.XX.XXXX, W. I., A. N. XXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému X. O., A.. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, v konaní zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky Y. O. H.. L., A.. XX.XX.XXXX v Topoľčanoch a odporcu Q. O.G., A.. XX.XX.XXXX v Partizánskom, uzavreté dňa 19.07.1997 v Topoľčanoch, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Topoľčany vo zväzku 14, ročník 1997, na strane 274, pod por. č. 108 r o z v á d z a.
Pre čas po rozvode súd z v e r u j e maloleté dieťa X. O., A.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti a výchovy navrhovateľky. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Odporca je p o v i n n ý počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti výroku o rozvode prispievať na výživu maloletého X. O., A.. XX.XX.XXXX výživným v sume 100,-€ mesačne, ktoré bude uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky.
Odporca je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým počas prvých 60 dní od právoplatnosti výroku rozsudku o styku odporcu s maloletým za prítomnosti navrhovateľky:
- každú sobotu od 10.00 hod. 12.00 hod.
v mieste bydliska odporcu v obci Chynorany s tým, že navrhovateľka je p o v i n n á maloletého na styk s odporcom riadne pripraviť a odovzdať ho v stanovenú hodinu na adrese bydliska odporcu, odporca je povinný navrhovateľke odovzdať maloletého v stanovenú hodinu na adrese bydliska odporcu.
Po uplynutí prvých 60 dní od právoplatnosti výroku rozsudku o styku odporcu s maloletým je odporca o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým bez prítomnosti navrhovateľky:
- každý párny víkend v kalendárnom roku od soboty 09.00 hod. do nedele 17.00 hod.
s osobitnou úpravou počas vianočných sviatkov, kedy je odporca oprávnený stýkať sa s maloletým od dňa 23.12. každého párneho kalendárneho roka v čase od 17.00 hod. do 25.12. do 17.00 hod.
Navrhovateľka je p o v i n n á maloletého na styk s odporcom riadne pripraviť a odovzdať ho alebo zabezpečiť jeho odovzdanie v stanovenú hodinu v mieste bydliska navrhovateľky, odporca je povinný navrhovateľke odovzdať maloletého v stanovenú hodinu v mieste bydliska navrhovateľky. Miesto bydliska navrhovateľky je adresa bydliska navrhovateľky uvedená v tomto rozhodnutí.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 18.08.2015 sa navrhovateľka domáha rozvodu manželstva a zverenia maloletého X. O. do osobnej starostlivosti matky. Zároveň navrhla určiť vyživovaciu povinnosť odporcu k maloletému vo výške 100,-€ mesačne, ktoré je povinný zaplatiť k rukám navrhovateľky do 10. dňa v tom, ktorom mesiaci vopred. Navrhla upraviť styk odporcu s maloletým podľa prednesu na pojednávaní mimo bydliska odporcu najlepšie v Topoľčanoch v čase od 14.00 h do večerných hodín, a to počas víkendov. Návrh odôvodnila tak, že manželstvo s odporcom uzavrela 19.07.1997 po šesťročnom vzťahu, bolo harmonické a bez konfliktov. Problémy nastali v súvislosti s požívaním alkoholu odporcom. V októbri 2010 ho prepustili zo zamestnania, z dôvodu požívania alkoholu v zamestnaní. Bol nezamestnaný prácu si nehľadal, naďalej požíval alkohol. Následne sa vzťahy manželov ešte zhoršili hádkami. Pokúsili sa problémy riešiť po návrate odporcu z liečebne spolužitie obnovili, opätovne sa zamestnal. V roku 2013 bol s odporcom pre alkohol opätovne rozviazaný pracovný pomer, šoféroval tiež pod vplyvom alkoholu, za čo bol postihnutý. Následne sa opätovne liečil, no zas sa vrátil k požívaniu alkoholu. Prejavil sa aj agresívne správanie odporcu vnímal aj maloletý syn, ktorý to zle znášal. Liečba bola odporcovi uložená v roku 2014 aj súdom, pričom ústavnú liečbu aj absolvoval. Navrhovateľka tiež zistila, že sa odporca zadlžil, uzavrela viacero pôžičiek v nebankových subjektoch. Maloletému synovi tiež rozbil notebook a vzhľadom k správaniu odporcu s maloletým navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti. Pretože sú vzťahy manželov vážne narušené, manželstvo neplní svoju účel a manželstvo nevytvára ani vhodné prostredie pre maloletého syna, ktorý je vystavovaný stresovým situáciám, rozvod manželstva je dôvodný. Navrhovateľka je zamestnaná, plní si rodičovské povinnosti a vie sa o syna postarať. Odporca sa k návrhu vyjadril ústne na pojednávaní, vyjadril nesúhlas s rozvodom manželstva, dňa 14.10.2015 navrhol striedavú osobnú starostlivosť rodičov o maloletého, na pojednávaní dňa 18.11.2015 pre prípad rozvodu manželstva súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky, navrhol rozsah styku od piatka do nedele každý druhý kalendárny týždeň.
Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu manželstva navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky styk odporcu s maloletým navrhol tak, že počas prvých dvoch mesiacov od rozvodu bude styk otca prebiehať za prítomnosti matky a následne každý druhý kalendárny víkend od soboty 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod.
Súd vykonal pojednávanie dňa 14.10.2015 a 18.11.2015. Súd výsluchom rodičov, výsluchom svedkyne G. O.Á. - matky odporcu, oboznámením podstatného obsahu, spisu listín preukazujúcich majetkové pomery príjmy a výdavky rodičov, osobný stav účastníkov, oboznámením správy o šetrení pomerov v rodine maloletého, zistil nasledovný skutkový stav.
Podľa správy obce Chynorany na č.l. 23 mali manželia posledný spoločný pobyt v obvode Okresného súdu Partizánske.
Podľa sobášneho listu na č.l. 4 a oznámenia o narodení na č.l. 5 je maloletý X. dieťaťom z manželstva navrhovateľa a odporkyne uzavretého v Topoľčanoch dňa 19.07.1997.
Podľa odpisu z registra trestov na č.l. 30 bol odporca uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/45/2013 právoplatným dňa 03.04.2014 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 3 roky a bolo mu uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Podľa odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni na č.l. 8-11 a správy zamestnávateľa na č.l. 20, je navrhovateľka zamestnancom spoločnosti DECODOM, spol. s.r.o. od 01.12.1999 jej čistá mzda za obdobie od 09/2014 do 08/2015 bola 593,51-€. Odporca bol zamestnaný na dohodu o vykonaní práce pre spol. DREVITAL, s.r.o. od 16.10.2014 do 30.11.2014 v vymeriavacím základom 60,-€ a od 1.1.2015 do 30.04.2015 pre spol. HBS INTERIER, s.r.o. s vymeriavacím základom cca 88,-€.
Podľa správy ÚPSVaR Partizánske z 22.09.2015 na č.l. 18-19 je odporca vedený ako uchádzač o zamestnanie od 05.12.2012, do mesiaca september 2015 bol poberateľom prídavku na maloletého vo výške 23,52-€. Podľa vyjadrenia navrhovateľky na pojednávaní už poberá rodinný prídavok navrhovateľka.
Podľa správy o šetrení pomerov v rodine maloletého na č.l. 21 a 22 maloletý X. je žiakom 6. Ročníka ZŠ v Preseľanoch. Odporca je nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, občasne si privyrába. Spoločne so svojimi rodičmi býva v 5-izbovom rodinnom dome, kde rodičom na bývanie neprispieva. Navrhovateľka býva s maloletým v obci Hrušovany u svojich rodičov v 4 izbovom rodinnom dome. V dome sú vhodné podmienky na bývanie maloletého. Maloletý na nové prostredie adaptoval. Navrhovateľka pracuje v spoločnosti DECODOM Topoľčany. Má výdavky na poistku 16 a 30,-€, sporenie pre syna 10,-, poistka matky 30,-€ mobil 35,-€ mesačne. Maloletému platí obedy v školskej jedálni 20,-€. Na cestovné vynaloží 48,-€ mesačne. Rodičom prispieva na domácnosť 70,-€ mesačne, spláca splátku spoločnej pôžičky v ČSOB v sume 100,-€ mesačne. Syna sa s odporcom stretol za prítomnosti matky v spoločnom bydlisku, otec so synom denne telefonuje.
Podľa správy z poradensko-psychologického procesu z 02.11.2015 na č.l.29 sa dňa 02.11.2015 rodičia a maloletý X. zúčastnili konzultácií na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Partizánske, z rozhovoru bolo zrejmé že odporca celkom neabstinuje. Poprel, že mal záujem o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Zo záverov správy vyplýva, že maloletý toho času otcovi nedôveruje, že dokáže abstinovať, preto kontakt s otcom bez prítomnosti matky odmieta. Maloletý sa v čase, keď bol odporca pod vplyvom alkoholu odporcu bál. Maloletý bol motivovaný k stretnutiam s otcom v prípade jeho abstinencie. Zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nebolo odporúčané, odporúčaná z hľadiska zabezpečenia potrieb dieťaťa bola osobná starostlivosť matky.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že odporca je závislý na alkohole, je dlhodobo nezamestnaný, poza chrbát robil dlhy domácnosti. Dlhodobo spolu intímne nežijú, v spoločnej domácnosti nebýva s odporcom od júla 2015, odkedy býva s maloletým u matky v Hrušovanoch. Definitívne sa rozhodla opustiť spoločnú domácnosť v júli 2015. Matka zabezpečovala bežné potreby maloletého, chodila na rodičovské združenia, so synom k lekárovi, pokiaľ to bolo potrebné, hoci niekedy chodili s maloletým na kontroly svokrovci, s ktorými bývali v spoločnej domácnosti v 2-generačnom dome. S odporcom a maloletým bývala na poschodí, starí rodičia maloletého, teda rodičia odporcu bývali na prízemí v tom istom dome. Tí zvykli so starostlivosťou o maloletého vypomáhať, pokiaľ to bolo potrebné. Z prostriedkov odporcu boli hradené náklady na energie a podobne, ktorými prispieval odporca svojim rodičom, z príjmu navrhovateľky boli hradené náklady na potraviny, odievanie. Pokiaľ boli väčšie nákupy a odporca mal prostriedky z brigád, keďže popri evidencii ako nezamestnaný si privyrábal brigádnicky, tak prispieval na chod domácnosti. Ide o prvé uzavreté manželstvo navrhovateľky, od odchodu zo spoločnej domácnosti býva so svojou matkou, sestrou a maloletým v spoločnej domácnosti. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Ja spolu s manželom vlastní motorové vozidlo, ktoré využíva v súčasnosti ona, bolo nadobudnuté počas manželstva. Maloletý X. chodil až do ukončenia 5. ročníka na ZŠ v Chynoranoch, od 6. ročníka navštevuje ZŠ v Preseľanoch. V súvislosti so zdravotným stavom syna nemá mimoriadne výdavky. Vybavenie detskej izby previezla do miesta súčasného bydliska maloletého. Od odchodu zo spoločnej domácnosti v júli 2015 bol viackrát maloletý v spoločnosti otca, nechcel však ísť sám, navštívil odporcu v jej prítomnosti, keď boli v Chynoranoch. Maloletý tam nebol osamote ani cez noc, iba keď si balila svoje veci. Stretol sa aj so starými rodičmi. Odporcovi v styku so synom nebráni, ten však neprejavil vôľu ho sám navštíviť. Odporcu nepovažuje za schopného samostatnej starostlivosti bez prispenia jeho rodičov, aj keby bol syn u otca cez víkend, bála by sa o neho, najmä či by dal syna spať načas, či by nezaspal pred TV a podobne. Odporca sám iniciatívu ba stretnutie so synom neprejavil. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 18.11.2015 uviedla, že nebola svedkom toho, že by odporca fyzicky zaútočil na ňu alebo na maloleté dieťa. Navrhovateľka tiež uviedla, že je pravdou, že na chod domácnosti prispievala len zriedka.
Odporca na pojednávaní uviedol, že pracoval ako vysoký manažér vo firme Decodom, z dôvodu požívania alkoholu ho prepustili ma z práce, zarábal 1300-1400 € aj viac, do roku 2011-2012. V tom
čase tam pracovala aj navrhovateľka, zvykla si na postavenie ktoré má, keď bol prepustený, spôsobilo to nezhody vo vzťahu. Myslí si, že navrhovateľka nadviazala aj mimomanželský pomer, to však nevie preukázať. S návrhom na rozvod nesúhlasím pretože ju má stále rád. Aj v čase po prepustení z práce si dokázal zabezpečiť príjem, hoci bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, dokázal si zabezpečiť príjem cca 800-900-€ mesačne, a to až doposiaľ. Teda mal dostatok prostriedkov na prispievanie na chod domácnosti aj svojim rodičom, v ktorých dome bývali a stále býva, pričom prispieval sumou cca 150-180,-€ mesačne. Prispieval aj na ostatné výdavky domácnosti, teda aj na stravu a podobne. Nie je pravdou, že sa o maloletého nestaral, alebo že by ho nevozil, keď bolo potrebné k lekárovi. Nie je pravdou, že by sa s maloletým nechcel učiť, navrhovateľka mu zakázala učiť sa s ním. Syna v Hrušovanoch navštíviť nebol, nemá motorové vozidlo bojí sa aj reakcie švagra. Ide jeho prvé uzavreté manželstvo. Okrem na maloletého X. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Nie je vlastníkom nehnuteľností, mám auto nadobudnuté počas manželstva. Ide o Fiat Punto, r.v. cca 1997.
Súd na pojednávaní vykonal výsluch svedkyne G. O. - matky odporcu na návrh odporcu, ktorá uviedla, že býva v spoločnej domácnosti s odporcom. Bola svedkom spolužitia navrhovateľky s odporcom a ich vzájomných nezhôd, ktoré zhoršovalo aj požívanie alkoholu odporcom. Navrhovateľka s odporcom sa často hádali, niekedy začínala hádku navrhovateľka aj bezdôvodne. Požívanie alkoholu odporcom sa stupňovalo. V súčasnosti odporca neabstinuje, no správa sa pokojnejšie, nedochádza u neho k výkyvom nálad a výbuchom. Vzťah maloletého X. k starým rodičom je veľmi dobrý. Rovnako tak syna odporcu k odporcovi, nemyslí si, že by sa ho syn bál. Navrhovateľka sa dlhodobo snaží o obmedzovanie styku odporcu a starých rodičov s dieťaťom. Narušené sú aj vzájomné vzťahy rodiny odporcu a rodiny navrhovateľky. Od júla, keď už nežijú v spoločnej domácnosti, preto maloletého v jej domácnosti ani nenavštívili. Navrhovateľka bola u nich asi zo 4 razy, keď si bola pre veci. Počas spolužitia navrhovateľky s odporcom bola so starými rodičmi dohoda, že varila svedkyňa, počas pracovných dní ako aj počas víkendov. Navrhovateľka chodila z práce medzi piatou šiestou hodinou poobede. Na chod domácnosti neprispievala, náklady spojené s bývaním teda elektrina, plyn a podobne hradili starí rodičia, neprispieval ani syn, pretože bol nezamestnaný.
Podľa § 23 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc najmä z výpovede navrhovateľky má súd za to, že rozvod je riešením dlhodobo a vážne narušených vzťahov manželov, a je tak dôvodné návrhu navrhovateľky vyhovieť aj s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa na stabilnom vhodnom a nekonfliktnom prostredí pre výchovu. Je zrejmé, že rozhodnutie navrhovateľky je výsledkom dlhodobých vzájomných nezhôd manželov vedúcich k odcudzeniu, ktorému predchádzali aj pokusy o obnovenie spolužitia, ktoré však zlyhali. Na základe vykonaného dokazovania, prihliadnuc na stanovisko kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že je v záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľke, súd je toho názoru, že na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa je úprava v znení, ako vo výroku rozsudku najvhodnejšia, pričom je významnou skutočnosťou, že bol zohľadnený názor maloletého dieťaťa, a tiež stanovisko odporcu, ktorý napokon s touto formou starostlivosti súhlasil. Navrhovateľka má vytvorené aj vhodné materiálne podmienky pre výchovu maloletého.
Pretože to účastníci navrhli, súd sa zaoberal aj otázkou úpravy styku odporcu s maloletým na čas po rozvode. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že maloletý má v súčasnosti obavy zo stretávania sa s otcom bez prítomnosti matky. Maloletý citlivo vnímal nezhody rodičov, ktoré viedli k odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, tiež nadmerné požívanie alkoholu odporcom, ktoré sa prejavovalo aj v neprimeranom správaní a prejavom agresivity. Na druhej strane zo správy o šetrení pomerov v rodine vyplýva, že odporca so synom pravidelne telefonicky komunikuje a niekoľkokrát sa s ním v prítomnosti matky stretol. Navrhovateľka uviedla, že sa odporca nedopustil fyzického násilia na nej ani na maloletom. Spolu s odporcom žijú aj starí rodičia maloletého, pričom je potrebné okrem vzťahu otca so synom zabezpečiť aj kontakt so starými rodičmi, ktorí záujem o maloletého prejavujú.
Z dôvodu potreby adaptácie na novú situáciu a tiež z dôvodu, aby postupne maloletý nadobudol stratenú dôveru v odporcove schopnosti vyhýbať sa požívaniu alkoholu - pretože zdrojom obáv je práve správanie odporcu pod vplyvom alkoholu, súd upravil styk otca a maloletým tak, že je oprávnený stýkať sa s maloletým počas prvých 60 dní od právoplatnosti výroku rozsudku o styku odporcu s maloletým za prítomnosti navrhovateľky - každú sobotu od 10.00 hod. 12.00 hod. v mieste bydliska odporcu v obci Chynorany , teda v mieste bydliska odporcu. Súd miesto styku zvolil v obci Chynorany z dôvodu, že odporca má obmedzené možnosti efektívne využiť dobu styku v mieste bydliska navrhovateľky, pričom možnosti efektívneho a pre maloletého prospešného trávenia času s otcom sú iste širšie vo väčšej obci, ktorá je miestom známym pre všetkých účastníkov konania. Pokiaľ sa rodičia rozhodli žiť oddelene, pričom najmä možnosti odporcu stýkať sa o synom sa obmedzili, je v záujme maloletého, aby rodičia akceptovali obmedzenia, ale aj povinnosti s tým spojené. V tomto zmysle aj z dôvodu, že mobilita
navrhovateľky je vyššia ako u odporcu, súd pre prechodné obdobie uložil povinnosť navrhovateľke odovzdať dieťa odporcovi v mieste bydliska odporcu a tam ho aj prevziať, a keďže na tom trvala aj povinnosť byť prítomná pri styku otca s dieťaťom. Je v záujme rodičov, aby dieťa pri vzájomnom stretnutí nevystavovali situáciám, ktoré by mohli na neho pôsobiť stresujúco a vyhýbali sa vzájomným konfliktom. Po uplynutí tohto obdobia súd styk odporcu s maloletým upravil tak, že maloletým je odporca oprávnený stýkať sa bez prítomnosti navrhovateľky každý párny víkend v kalendárnom roku od soboty 09.00 hod. do nedele 17.00 hod., s osobitnou úpravou počas najvýznamnejších vianočných sviatkov, kedy je odporca oprávnený stýkať sa s maloletým od dňa 23.12. každého párneho kalendárneho roka v čase od 17.00 hod. do 25.12. do 17.00 hod. Odovzdanie a prevzatie maloletého bude potom v stanovenú hodinu v mieste bydliska navrhovateľky. Takáto úprava styku, blízka návrhu odporcu bude zohľadňovať zabezpečenie pravidelného kontaktu odporcu a rodiny s maloletým, pričom bude tiež zabezpečená riadna príprava maloletého na nový školský týždeň, buď to v piatok podvečer alebo v nedeľu podvečer v domácnosti matky. Zároveň bude mať odporca možnosť zabezpečiť vhodný spôsob dopravy maloletého do miesta svojho bydliska.
Pretože nie je nijako preukázané, že by v otázke zastupovať a spravovať majetok maloletého mali byť jednému z rodičov práva obmedzené, súd rozhodol tak, že toto právo majú obidvaja rodičia.
O výške vyživovacej povinnosti súd rozhodol tak, že návrhu navrhovateľky vyhovel, pričom výška výživného v sume 100,-€ mesačne zodpovedá odôvodneným výdavkom na zabezpečenie potrieb maloletého, tak aby sa dieťa podieľalo na životnej úrovni rodičov, vychádzajúc z príjmov a výdavkov nielen rodiča povinného. Vyživovacia povinnosť odporcu k maloletému X. je jeho jedinou vyživovacou povinnosťou, pričom vzhľadom k príjmu, ktorý ako sám tvrdí je schopný si zabezpečiť je primeraná možnostiam odporcu ako aj zodpovedá oprávneným výdavkom na výživu maloletého. Výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, splatnosť súd určil až k 15. dňu vzhľadom k obvyklým výplatným termínom.
Súd o trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p., tak že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).