Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-215-2014.pdf
PDF · 93.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/215/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľa Y. Š., G.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho Z. C. G. F. Č. Č.. X, proti odporkyni J. Š., P. C., G.. X.XX.XXXX, trvale bývajúcej Z. C.Š. G. F. Y. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Štúrovej č. 27 v Košiciach a v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Š. Q., G.. XX.X.XXXX, Q. J., G.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, detí rodičov Y. Š.Q., G.. XX.X.XXXX Q. J. Š., G.. X.XX.XXXX, zastúpenej JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Štúrovej č. 27 v Košiciach, v konaní o rozvode manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletým deeťom na čas po rozvode takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov Y. Š., G.. XX.X.XXXX, Q. J. Š., P. C., G.. X.XX.XXXX, uzavreté V. XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu M. Č. C. - V. I. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.
Na čas po rozvode manželstva účastníkov schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveruje maloletú deti Š. Q., G.. XX.X.XXXX, Q. J., G.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloleté deti osobne starať, zastupovať ich a spravovať ich majetok a zaväzuje navrhovateľa prispievať na výživu maloletej Q. sumou 100 € mesačne a na výživu maloletej J. sumou po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je navrhovateľ povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám odporkyne.
Navrhovateľ a odporkyňa sú povinní zaplatiť na účet tunajšieho súdu každý po 95,44 € z titulu náhrady trov štátu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 4.8.2014 návrh, ktorým žiadal o rozvedenie manželstva s odporkyňou, o zverenie maloletej dcéry účastníkov Q. do osobnej starostlivosti matky, zároveň žiadal určiť výživné z jeho strany na maloletú a upraviť jeho styk s maloletou po vzájomnej dohode rodičov.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení doručenom súdu 11.9.2014 stanovisko k návrhu navrhovateľa nezaujala.
Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 20.10.2014, v prípade rozvodu manželstva účastníkov doporučil zveriť maloletú Q. do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť primerané výživné.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, odporkyne, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi, znaleckým dokazovaním a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, z tohto manželstva v čase podávania návrhu pochádzala maloletá dcéra účastníkov Q., G.. XX.X.XXXX, v priebehu konania vo veci sa narodila odporkyni dcéra J., G.. XX.XX.XXXX, obaja manželia majú slovenskú národnosť, sú štátnymi príslušníkmi SR, navrhovateľ má ukončenú strednú školu bez maturity, odporkyňa strednú školu s maturitou, u oboch ide o manželstvo prvé, predmanželská známosť účastníkov trvala dva roky, dôvodom uzavretia manželstva bola vzájomná náklonnosť a očakávanie narodenia spoločného dieťaťa. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od 3.10.2014, kedy sa odporkyňa z tejto domácnosti spolu s maloletou Q. odsťahovali k priateľovi odporkyne.
Maloletá Q. je t.č. žiačkou 1. ročníka základnej školy, kde je hradený poplatok za návštevu školského klubu 11 € mesačne, za obedy v školskej jedálni 9,90 €, keďže maloletá nechodí na obedy denne, taktiež je v škole hradený ročný poplatok ZRPŠ 22 €, mimoškolským plateným aktivitám sa zatiaľ nevenuje, zdravotné problémy nemá.
Odporkyňa je t.č. na materskej dovolenke z dôvodu narodenia sa jej maloletej dcéry J. Š., G.. XX.XX.XXXX, ktorého dieťaťa, ako účastníci zhodne uviedli, nie je biologickým otcom navrhovateľ, z dôvodu čoho bol nimi podaný návrh na zapretie otcovstva navrhovateľa voči tomuto dieťaťu.
Navrhovateľ ani odporkyňa ďalšie vyživovacie povinnosti nemajú.
Manželia majú v spoluvlastníctve 3-izbový byt, v súvislosti s ktorým navrhovateľ hradí mesačné platby okolo 210 € a auto značky Škoda Octavia, rok výroby 2009.
Navrhovateľ je zamestnancom spoločnosti A., Q..A.. C. od 29.9.2006, u ktorého zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem od 1.1.2014 doposiaľ 730 €.
Odporkyňa býva v spoločnej domácnosti so svojim priateľom (biologickým otcom maloletej J.), ktorý je riadne zamestnaným a dosahuje príjem v priemere mesačne v čistom 600 - 700 €.
Navrhovateľ na prvom pojednávaní konanom vo veci žiadal zveriť maloletú Q. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, s čím odporkyňa, ako matka dieťaťa nesúhlasila.
Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie uznesením sp. zn. 23P 215/2014 zo dňa 17.12.2014, následne ustanovený znalec PhDr. Ľudovít Beleš doručil tunajšiemu súdu znalecký posudok Č.. XX/XXXX dňa 23.4.2015, zo záverov ktorého vyplýva okrem iného, že znalec za terajších pomerov jednoznačne doporučoval zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky. Za vypracovanie znaleckého posudku uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 215/2014 zo dňa 24.4.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.5.2015, bola znalcovi priznaná súdom odmena vo výške 490,88 €, ktorá odmena mu bola vyplatená z preddavkov uhradených rodičmi, každým po 150 € a v zostávajúcej časti v sume 190,88 € mu bola vyplatená z finančných prostriedkov štátu.
Súbežne s týmto konaním prebiehalo konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, v ktorom konaní bolo rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 41P 138/2014 zo dňa 22.4.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.5.2015 a ktorým rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletej Q., ktorý rozsudok upravoval tento výkon rodičovských práv a povinností na čas do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vo veci rozvodu manželstva účastníkov.
Na pojednávaní konanom vo veci dňa 18.11.2015 účastníci uzavreli rodičovskú dohodu v znení, aké je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žiadali súd o jej schválenie, pričom styk navrhovateľa s maloletou žiadali neupravovať.
Podľa ust. § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. (2) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. (3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.
Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. (2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. (3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19..
Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. (4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že toto manželstvom je úplne nefunkčným, neplní svoj spoločenský účel, účastníci dlhodobo, po dobu viac ako jedného roka, nežijú v spoločnej domácnosti, odporkyňa žije v spoločnej domácnosti s terajším priateľom, s ktorým, ako účastníci zhodne tvrdia, sú rodičmi maloletej J., G.. XX.XX.XXXX, i keď doposiaľ na základe zákonnej domnienky otcovstva ako otec dieťaťa je naďalej manžel matky, t.j. navrhovateľ, žiaden z účastníkov nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, preto súd manželstvo účastníkov z titulu úplnej nefunkčnosti rozviedol.
Súd zároveň schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletým deťom Q. a J., keďže dospel k jednoznačnému záveru, že v tejto časti rodičovská dohoda je v záujme maloletých detí a neprieči sa zákonu.
O povinnosti účastníkov zaplatiť štátu náhradu trov, súd rozhodol v súlade s ustanovením § 148 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platí a zaviazal oboch účastníkov, ako rodičov maloletej Q. zaplatiť náhradu týchto trov štátu, ktorými je časť odmeny vyplatená znalcovi, ako je uvedené vyššie z prostriedkov štátu a to každého po polovici, keďže znalecké dokazovanie bolo vykonané jednoznačne v záujme maloletej Q., vzhľadom na rozporné tvrdenia účastníkov, ako rodičov maloletej.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je možné podať, pretože účastníci konania sa tohto práva účinne vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).