Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cpr/2/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v právnej veci navrhovateľky: P.. Z. R., H.. X.X.XXXX, C. K. XXX, zastúpená: JUDr. Petrom Kočkom, advokátom, Pribinova 8, Košice, proti odporcovi: Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, Mlynské Nivy 49, Bratislava, zastúpený: Mgr. Martinom Ťupekom, advokátom, Palisády 29/A, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 2.6.2014, daná navrhovateľke: P.. Z. R., H.. X.X.XXXX, C. K. XXX, K., odporcom: Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, doručená navrhovateľke dňa 2.6.2014, je neplatná.

O náhrade mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným súdu dňa 15.10.2014 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi určenia neplatnosti výpovede, danej odporcom dňa 2.6.2014, jej doručenej dňa 2.6.2014, náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 27.1.2010 uzavrela s odporcom pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej ( v znení jej neskorších dodatkov) vykonávala prácu na pozícii Oblastného obchodného manažéra, angl. Area Manager, s miestom výkonu práce: sídlo pobočky odporcu v Michalovciach a okresy Humenné, Trebišov, Michalovce, Vranov nad Topľou, Sobrance, Snina, Svidník, Medzilaborce, Prešov, Bardejov a Stropkov. Dňa 2.6.2014 bola navrhovateľke doručená výpoveď z pracovného pomeru v zmysle ( ďalej len "ZP"). Vo výpovedi odporca uviedol, že na základe rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 28.4.2014 bola s účinnosťou od 1.5.2014 zrušená pozícia oblastného obchodného manažéra na pobočke v Michalovciach a tým sa navrhovateľka stala nadbytočnou. Zároveň odporca oznámil navrhovateľke, že ju nemá možnosť naďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce. Listom zo dňa 26.8.2014 navrhovateľka odporcovi oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní a výpoveď považuje za neplatnú. Navrhovateľka považovala danú výpoveď za neplatnú z viacerých dôvodov. V prvom rade mala za to, že odporca nesplnil ponukovú povinnosť v zmysle . Odporca rozhodol o organizačnej zmene dňa 28.4.2014 a účinnosťou ku dňu 1.5.2014, pričom výpoveď doručil navrhovateľke až dňa 2.6.2014. Už dňa 2.5.2014 však vypísal výberové konanie na obsadenie pracovnej pozície Vedúci obchodnej skupiny pre Prešov, Vranov nad Topľou a iné okresy, inak pobočka v Košiciach s nástupom v júni 2014. Na toto miesto navrhovateľka spĺňala kvalifikačné predpoklady, pričom miesto výkonu práce sa krylo s miestami výkonu práce navrhovateľky v pracovnom pomere. Odporca, okrem tohto miesta, vypísal výberové konania na niekoľko ďalších miest s miestom výkonu práce v Bratislave,

Žiline, Martine, Trnave a podobne. Ďalším dôvodom neplatnosti skončenia pracovného pomeru je, podľa názoru navrhovateľky, tá skutočnosť, že rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene nebolo prijaté bezvadným spôsobom, Je totiž zrejmé, že podpis vtedajšieho konateľa A. Q. nie je jeho vlastnoručným podpisom ale len digitálnym obrázkom jeho podpisu vloženým do rozhodnutia. Ďalším dôvodom neplatnosti je rozpor skončenia pracovného pomeru s dobrými mravmi. Motívom vydania rozhodnutia o organizačnej zmene totiž nebolo zvýšenie efektívnosti práce a zníženie nákladov ( ako je to v jeho obsahu deklarované) ale záujem odporcu ( resp. niektorých jeho zamestnancov) o ukončenie pracovného pomeru navrhovateľky z osobných pohnútok bez existencie opodstatnených a zákonných dôvodov. V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala na to, že pobočka v Michalovciach, práve pod jej vedením, a to bezprostredne pred prijatím predmetného rozhodnutia o organizačnej zmene, dosahovala v porovnaní s inými pobočkami mimoriadne úspechy, o čom svedčia výsledky a umiestnenia vo vnútropodnikovej súťaži pobočiek, kde sa práve pobočka Michalovce umiestňovala na popredných miestach. Samotnej navrhovateľke bolo tiež udelené ocenenie STAR CLUB, ako zamestnankyni roka za mimoriadny pracovný výkon. Na základe uvedených skutočností je preto zrejmé, že rozhodnutie o zrušení pracovnej pozície navrhovateľky nie je v príčinnej súvislosti s uvedeným účelom organizačnej zmeny. Navrhovateľka tiež poukázala na to, že odporca ako spoločnosť s celoslovenskou pôsobnosťou má 22 oblastí, pričom za každú oblasť zodpovedá obchodný manažer ( Area Manager). K zrušeniu pracovnej pozície však došlo len pre oblasť Michalovce a to napriek jej vynikajúcim výsledkom. Navrhovateľka preto zastávala názor, že dôvodom skončenia jej pracovného pomeru boli osobné motívy niektorých zamestnancov odporcu, pričom aktivity smerujúce k poškodeniu jej dobrého mena zaznamenala už skorej a to v súvislosti s očakávaným vypísaním výberového konania na uvoľnenú pozíciu jej nadriadeného- regionálneho obchodného manažéra, ktorej sa navrhovateľka plánovala zúčastniť. Navrhovateľke bolo oznámené, že jej podriadení na ňu podali sťažnosť za údajné kladenie neprimeraných požiadaviek, sťažnosť bola prerokovaná za účasti navrhovateľky a jej nadriadených v Michalovciach a následne v Bratislave. Sťažnosti od jej podriadených jej neboli nikdy poskytnuté k nahliadnutiu. Po prerokovaní sťažností jej bolo pani N. navrhnuté skončenie pracovného pomeru dohodou, čo však navrhovateľka neakceptovala. Navrhovateľka, na margo údajných sťažnosti jej podriadených ale upozornila na to že ako dôvod skončenia pracovného pomeru neboli podané sťažnosti, ale jej nadbytočnosť. Rozhodnutím o organizačnej zmene bol preto sledovaný iný cieľ ako zefektívnenie práce a to zastrenie skutočných zámerov odporcu ukončiť pracovný pomer s navrhovateľkou bez zjavného zákonného dôvodu. Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril, prostredníctvom podania, doručeného súdu dňa 17.2.2015. Namietal nedôvodnosť argumentácie navrhovateľky v otázke nesplnenia ponukovej povinnosti. Zamestnávateľ totiž svoju ponukovú povinnosť splní, ak preukáže, že v čase dania a doručenia výpovede nemal možnosť zamestnanca zamestnávateľ v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve. Preto dôkazy označené navrhovateľkou a to pracovné ponuky pre oblasť Bratislava, Žilina, Martin, Trnava a Galanta sú irelevantné, Je taktiež nesprávny názor, že zamestnávateľ je povinný oboznámiť zamestnanca s prijatou organizačnou zmenou ešte pred výpoveďou. Postačuje, ak sa tak stane až pri výpovedi z pracovného pomeru. Odporca zdôrazni, že nemal objektívnu možnosť s navrhovateľkou komunikovať o organizačných zmenách, nakoľko bola od 24.4.2014 do 30.5.2014 práceneschopná. Vzhľadom na existenciu ochrannej doby, nemohol odporca dať výpoveď navrhovateľke skorej ako 2.6.2014 a teda ju ani informovať o organizačnej zmene. Podľa názoru odporcu tvrdenie navrhovateľky o údajných voľných pracovných pozíciách v čase pred doručením výpovede nie je relevantné. Odporca rovnako vyjadril aj svoj nesúhlas a tvrdením navrhovateľky o neúplnosti rozhodnutia o organizačnej zmene. Rozhodnutie o organizačnej zmene totiž, v zmysle judikatúry, nemá povahu právneho úkonu, preto na súde nemožno žiadať určenie jeho neplatnosti. Hoci vyžaduje písomnú formu tohto rozhodnutia, jej nedodržanie nepostihuje neplatnosťou v zmysle . Súd preto toto rozhodnutie skúma, len ako hmotnoprávny predpoklad výpovede, teda skúma len to, či ho uskutočnil ten, kto bol naň oprávnený a či bolo skutočne prijaté. Odporca poukázal na znenie ustanovenia a vyjadril svoj názor, že námietka navrhovateľky, že podpis odporcu na rozhodnutí o organizačnej zmene nie je jeho vlastnoručným podpisom, nie je relevantná. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľky o zastieraní skutočného dôvodu výpovede zo strany odporcu, tento namietal, že pobočka Michalovce po rozhodnutí o organizačnej zmene dosiahla medziročné zvýšenie počtu zákazníkov o 9% a to napriek sprísnenej legislatíve v oblasti regulácie poskytovania spotrebiteľských úverov ( čo je hlavný predmet činnosti odporcu). Práve z dôvodu tohto " legislatívneho tlaku" musel odporca hľadať taký model fungovania, ktorý by mu zabezpečil fingovanie vo vyostrenej súťaži a čím bola spojená aj nevyhnutnosť redukovať niektoré pracovné pozície. Zdôraznil, že výber zamestnancov, s ktorými sa skončí pracovný pomer je výlučne v kompetencii zamestnávateľa. Odporca preto odmietol

tvrdenie navrhovateľky, že rozhodnutím o organizačnej zmene boli od počiatku sledované iné ciele ako zefektívnenie práce. Taktiež uviedol, že efektivita pobočky v Michalovciach je primárne zásluhou celého teamu zamestnancov, preto aj ocenenia sú ohodnotením ich spoločnej snahy. V čase február až apríl 2014 sa navrhovateľka na riadení pobočky Michalovce nepodieľala, preto výsledky Ligy AM za tieto mesiace nemôžu byť relevantné, resp. v jej prospech.

V priebehu konania navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu predkladala súdu ďalšie tvrdenia a argumenty, ktoré podľa jej názoru osvedčovali dôvodnosť uplatneného nároku v tomto konaní. V prvom rade zastala názor, že obdobie rozhodujúce pre posúdenie možnosti ponuky inej vhodnej práce je ohraničené obdobím od rozhodnutia o organizačnej zmene do doručenia výpovede, pričom poukázala na rozhodovaciu prax slovenských súdov. Pobočku v Michalovciach riadila navrhovateľka a preto, hoci nespochybňuje snahu celého teamu pracovníkov, bola to ona, ktorá stanovovala pravidlá fungovania celého teamu. Ocenenia pobočky, resp. jej vynikajúce umiestnenia v lige, sú nepochybne výsledkom činnosti a riadenia navrhovateľky.

Odporca v priebehu konania zdôraznil, že rozhodnutie o organizačnej zmene bolo nepochybne prijaté. Hoci s poukazom na výpis z Obchodného registra je zrejmý spôsob konania odporcu navonok, v prípade prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene sa jedná o rozhodnutie " do vnútra" spoločnosti resp. rozhodnutie pre pracovnoprávne účely. K časovému posunu medzi prijatím rozhodnutia o organizačnej zmene a daním výpovede došlo výlučne k dôvodov na strane navrhovateľky, kedy táto bola dlhodobo práceneschopná. Právny zástupca odporcu súdu uviedol, že v rozhodnom čase došlo k zrušeniu miesta Oblastného obchodného manažéra len pre pobočku Michalovce, pričom k prerokovaniu výpovede so zástupcami zamestnancov nedošlo, nakoľko u odporcu nepôsobia.

V písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 23.9.2015 právny zástupca navrhovateľky nesúhlasil s tvrdením odporcu, že rozhodným obdobím pre splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa je dátum výpovede( resp. jej doručenia). Za rovnako irelevantné považuje aj to, že zamestnankyňa bola na PN alebo dovolenke. Táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na splnenie zákonnej ponukovej povinnosti zamestnávateľa. Rozhodným obdobím pre splnenie ponukovej povinnosti je jednoznačne obdobie od prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene do doručenia výpovede. Právny zástupca odkázal na viaceré súdne rozhodnutia. Okolnosti na základe ktorých dal zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď z organizačných dôvodov môžu byť len objektívneho charakteru. Práve za účelom zmiernenia dôsledkov týchto okolností, zákon uložil zamestnávateľovi povinnosť zamestnať dotknutého zamestnanca na inom vhodnom pracovnom mieste. Je zrejmé, že v rozhodnom čase mal odporca voľné pracovné miesto, toto obsadil Z., B. E., s ktorým uzavrel pracovnú zmluvu datovanú dňom 30.5.2014. V jej dodatku však figuruje ako deň uzavretia zmluvy dátum 2.6.2014, teda deň doručenia výpovede navrhovateľke. Okrem uvedeného nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že s navrhovateľkou nemohol komunikovať z dôvodu čerpania dovolenky a PN. Listom zo dňa 22.4.2014, teda počas trvania dovolenky, odporca vyzval navrhovateľku na odovzdanie vozidla, pričom služobné veci si zástupcovia odporcu prišli prevziať od navrhovateľky dňa 29.4.2014, teda počas trvania PN. Okrem toho mal odporca vedomosť o právnom zastúpení navrhovateľky najneskôr od 29.4.2014, keď táto odpovedala na návrh na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru práve prostredníctvom právneho zástupcu. Preto odporcovi nič nebránilo odkomunikovať s navrhovateľkou prijatie organizačnej zmeny a splniť si svoju ponukovú povinnosť.

Právny zástupca odporcu súdu uviedol, že u odporcu sa pri uzatváraní pracovnoprávnych zmlúv a jej dodatkov ustálila prax, že v prípade, že sa k pracovným zmluvám uzatvárali dodatky, tak sa v týchto uvádzali dátumy uzavretia pracovnej zmluvy ako dni nástupu do práce. Týmto svojim tvrdením reagoval na konštatáciu právneho zástupcu navrhovateľa, o rozpore dátumu uzavretia pracovnej zmluvy s P.. B. E., uvedeným priamo v pracovnej zmluve a následne v jej dodatku. Dôvodom takéhoto postupu bola ľahšia evidencia. Na podporu svojho právneho názoru ( a to tvrdenia, že rozhodujúcim obdobím pre splnenie ponukovej povinnosti je deň dania výpovede) súdu predložil a citoval viaceré súdne rozhodnutia, pričom zdôraznil potrebu zachovávania princípu právnej istoty. Taktiež akcentoval dôležitosť pojmu judikát, pričom vyzdvihol tvrdenie, že súdne rozhodnutia, predložené navrhovateľkou v konaní na podporu svojich argumentov, nespĺňajú kvalitatívne ani kvantitatívne požiadavky judikátu. Naopak, podľa jeho názoru, súdne rozhodnutia, na ktoré poukazuje odporca, tieto kritériá spĺňajú a preto predstavujú spoľahlivý argumentačný prameň. Je preto jednoznačné, že pre posúdenie splnenia ponukovej povinnosti je rozhodné obdobie od organizačnej zmeny do podania výpovede.

Súd v zmysle ustanovenia prejednal vec v neprítomnosti odporcu, ktorý mal na jednotlivé pojednávania doručenie predvolania riadne vykázané, a to po ospravedlnení jeho neprítomnosti právnym zástupcom. Na pojednávaní, konanom dňa 16.11.2015 súd vec prejednal aj v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá zobrala termín pojednávania na vedomie, pričom jej neprítomnosti ospravedlnil právny zástupca.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, svedkov A. N. a Z. Ž. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise: pracovnou zmluvou zo dňa 27.1.2010 a jej dodatkom zo dňa 26.1.2011, 16.7.2012 a 28.3.2013, listom- výpoveď podľa zo dňa 2.6.2014, listom- ponuka voľnej pracovnej pozície zo dňa 2.6.2014, oznámením zo dňa 26.8.2014 a doručenkou s dátumom prijatia písomnosti 27.8.2014, pracovnými ponukami odporcu, rozhodnutím odporcu o organizačnej zmene zo dňa 28.4.2014, výsledkami ligy AM z obdobia 1, 2, 3, 4/2014, listom odporcu zo dňa 15.3.2013- blahoželanie k získaniu ocenenia 2. Najlepšia oblasť roka 2012, listom odporcu zo dňa 10.2.2014- blahoželanie k získaniu ocenenia 2. Najlepšia oblasť roka 2013, listom odporcu zo dňa 19.4.2012- ocenenie STAR CLUB, výpisom z Obchodného registra oddiel K. vložka č. XXXXX/B, listom Sociálnej poisťovne zo dňa 13.4.2015, pracovnou zmluvou zo dňa 30.5.2014 a jej dodatkom zo dňa 22.5.2015 ( uzavretú medzi odporcom a p. B. E.), mzdovými listami za roky 2013 a 2014, listom odporcu zo dňa 22.4.2014, mailovou komunikáciou medzi navrhovateľkou a p. A. N., protokolom o odovzdaní vozidla a príslušenstva zamestnávateľovi a dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.4.2014, protokolom o odovzdaní mobilného telefónu a príslušenstva zamestnávateľovi a dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.4.2014, preberacím protokolom o odovzdaní kľúčov od pobočky Michalovce zo dňa 29.4.2014, návrhom dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 14.4.2014, odpoveďou na návrh na ukončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 29.4.2014, mailovou komunikáciou medzi právnym zástupcom navrhovateľky a p. A. N., kópiou webovej stránky Y..M.,sk, vybranými pracovnými zmluvami odporcu s jednotlivými zamestnancami a zistil nasledovný skutkový stav:

V konaní nebolo sporné, že medzi účastníkmi konania ( navrhovateľka ako zamestnankyňa a odporca ako zamestnávateľ) došlo dňa 27.1.2010 k uzavretiu písomnej pracovnej zmluvy, ktorou bol založený pracovný pomer na dobu neurčitú, s dňom nástupu navrhovateľky ako zamestnankyne do práce 1.2.2010. V rámci pracovnej zmluvy bola definovaná pracovná pozícia, na ktorú sa navrhovateľka príjmala ako Vedúci organizačnej skupiny ( Development Manager) s miestom výkonu práce- sídlo pobočky zamestnávateľa v Michalovciach a okresy Humenné, Trebišov, Michalovce, Vranov nad Topľou, Sobrance, Snina Svidník, Medzilaborce, Prešov, Bardejov, Stropkov. V konaní bolo ďalej preukázané, že navrhovateľka postupne v zmysle jednotlivých dodatkov k pracovnej zmluve zastávala u odporcu pracovnú pozíciu Oblastný obchodný manažer ( Area Manager) , pričom dodatkom zo dňa 16.7.2012 bolo upravené ako miesto výkonu jej práce: pobočka zamestnávateľa v Michalovciach a okresy Humenné, Trebišov, Michalovce, Vranov nad Topľou, Sobrance, Snina, Svidník, Medzilaborce, Prešov, Bardejov, Stropkov. Úlohou navrhovateľky na pozícii oblastného obchodného manažera ( area managera) bolo okrem, základných povinností vedúceho zamestnanca výber, rozvoj a vedenie tímu vedúcich obchodných skupín na dosiahnutie obchodných cieľov.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v rozhodnom období, t.j. prvý pol rok 2014, zastávala navrhovateľa pozíciu oblastného obchodného manažéra. V zmysle celoslovenskej ligovej tabuľky AM SK za mesiace sa navrhovateľka umiestňovala na popredných pozíciách. Rovnako bola navrhovateľka, resp. team jej podriadených pracovníkov ocenený za roky 2012 a 2013 ako 2. Najlepšia oblasť roka. V roku 2012 bolo navrhovateľke odporcom udelené ocenenie STAR CLUB, priznávané zamestnancom, ktorí podávajú mimoriadny pracovný výkon a majú nadštandardný prístup k práci. Tieto skutočnosti súd zistil z listinných dôkazov predložených navrhovateľom, ktorých existenciu odporca nespochybňoval.

Dňa 28.4.2014 bolo zo strany odporcu ako zamestnávateľa prijaté písomné rozhodnutie o organizačnej zmene v zmysle , podpísané konateľom Q. A. B. A. Q.. Z predloženého listinného dôkazu- kópie tohto rozhodnutia je zrejmé, že podpis p. A. Q. bol na listinu naskenovaný, resp. digitálne prenesený na miesto podpisu. V obsahu tohto rozhodnutia je konštatované, že s ohľadom na aktuálny ekonomický vývoj a za účelom zvýšenia efektívnosti práce a zníženia nákladov, zamestnávateľ s účinnosťou od 1.5.2014 rozhodol o organizačnej zmene spočívajúcej v zmene organizačnej štruktúry zamestnávateľa nasledovne: dochádza k zrušeniu pracovnej pozície oblastný obchodný manažer na pobočke v Michalovciach, H.. X. XX, Z..

Z predloženého potvrdenia Sociálnej poisťovne súd zistil, že navrhovateľka bola práceneschopná v čase od 21.3.2014 do 4.4.2014 a následne od 24.4.2014 ž 30.5.2014. Z uvedeného je zrejmé, že v čase prijatia organizačnej zmeny trvala práceneschopnosť navrhovateľky.

Už dňa 22.4.2014 bola navrhovateľka odporom vyzvaná na bezodkladné vrátenie prideleného služobného motorového vozidla. Mailom zo dňa 28.4.2014 oznámila navrhovateľka p. A. N., že je práceneschopná a z uvedeného dôvodu nemôže služobné motorové vozidlo odovzdať v mieste uvedenom vo výzve ( pozn. súdu.- na pobočke v Michalovciach). Trvanie práceneschopnosti zobral odporca na vedomie, čo oznámila navrhovateľke mailom p. A. N. dňa 28.4.2014, pričom zároveň uviedla, že služobné vozidlo bude prevzaté na adrese jej trvalého bydliska nadriadeným Z. Ž. osobne. Skutočnosť , že k odovzdaniu služobného motorového vozidla následne aj došlo, a to dňa 29.4,2014 osvedčuje podpísaný protokol o odovzdaní. Rovnako v tento dátum bol odovzdaný navrhovateľkou aj mobilný telefón s príslušenstvom a kľúče od pobočky v Michalovciach.

Z predložených listinných dokladov a to návrhu dohody o skončení pracovného pomeru ako aj odpovede na tento návrh zo strany právneho zástupcu navrhovateľky, je zrejmé, že v období apríl 2014 prebiehali medzi navrhovateľkou a odporcom ( v zastúpení p. A. N.) rokovania o možnosti skončenia pracovného pomeru dohodou. Ešte listom zo dňa 29.4.2014 právny zástupca navrhovateľky deklaroval možnosť rokovania o tomto spôsobe skončenia pracovného pomeru, pričom mailom zo dňa 14.5.2014 urgoval p. A. N. na zaslanie stanoviska. K uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru však medzi účastníkmi konania nedošlo.

Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že listom zo dňa 2.6.2014, ktorý navrhovateľka prevzala v ten istý deň, čo potvrdila svojim podpisom, oznámil odporca navrhovateľke, že na základe rozhodnutia zamestnávateľa zo dňa 28.4.2014 o organizačnej zmene, bola s účinnosťou od 1.5.2014 zrušená pracovná pozícia oblastného obchodného manažéra na pobočke v Michalovciach, ktorú vykonávala navrhovateľa na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.1.2010 v znení jej neskorších dodatkov. V dôsledku tejto organizačnej zmeny sa stala navrhovateľka nadbytočnou. Vzhľadom na uvedené dal odporca navrhovateľke v zmysle výpoveď z pracovného pomeru. V rovnaký deň odporca doručil navrhovateľke aj list- ponuka voľnej pracovnej pozície zo dňa 2.6.2014, v rámci ktorej bolo uvedené, že ako zamestnávateľ nemá možnosť zamestnávať navrhovateľku a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.

Listom zo dňa 26.8.2014 oznámila navrhovateľka odporcovi ( list mu bol riadne doručený dňa 27.8.2014, čo osvedčuje priložená kópia doručenky), že danú výpoveď považuje za neplatnú a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní.

Navrhovateľ v konaní a to predložením viacerých ponúk voľných pracovných miest, inzerovaných odporcom, osvedčil , že v rozhodnom období disponoval odporca voľnými pracovnými miestami. Dňa 2.5.2014 zverejnil ponuku na obsadenie voľného pracovného miesta vedúceho obchodnej skupiny pre Prešov, Vranov nad Topľou a Giraltovce s miestom výkonu práce pre oblasti: Prešov, Vranov nad Topľou, Hanušovce nad Topľou, Giraltovce, Kapušany, Šarišské Michaľany a okolie, inak pobočka v Košiciach, s termínom nástupu do práce jún 2014. V rovnakom období zverejnil ponuky voľných pracovných pozícií development manager aj pre Žilinu, Martin a okolie, Bratislavu, Trnavu, Galantu a okolie.

Odporca, predložením pracovnej zmluvy, osvedčil tú skutočnosť, že voľné pracovné miesto vedúceho obchodnej skupiny s miestom výkonu práce pobočka Košice, a okresy Gelnica, Košice- okolie, Košice I.- IV., Rožňava, Trebišov, Bardejov, Medzilaborce, Sabinov, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou, Prešov, Michalovce, Humenné, obsadil p . B. E. a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.5.2014. Z jej obsahu je zrejmé, že ako deň nástupu do práce bol dohodnutý 2.6.2014, pričom pracovný pomer sa dojednal na dobu určitú do 31.5.2015. Hoci v zmysle priloženého dodatku k tejto zmluve zo dňa 22.5.2015 bol ako dátum uzavretia pracovnej zmluvy v nadpise deklarovaný dátum 2.6.2014, súd uveril tvrdeniam odporcu o štandardnosti takéhoto postupu pri uzatváraní pracovných zmlúv. Odporca totiž súdu predložil ďalšie pracovné zmluvy, z rozhodného obdobia, v ktorých dodatkoch boli uvedené obdobne iné dátumy uzavretia pracovnej zmluvy, ako boli datované v samotných zmluvách. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na pracovnú zmluvu navrhovateľky, v ktorej dodatkoch sa nachádza obdobná dátumová disproporcia, kedy v dodatkoch je uvedený ako deň uzavretia zmluvy v podstate až deň nástupu do práce.

Navrhovateľka v rámci svojho výsluchu súdu opísala okolnosti, súvisiace s daním výpovede ako aj okolnosti jej predchádzajúce. Podľa jej výpovede už začiatkom roka 2014 pociťovala neprimerané tlaky zo strany jej priameho nadriadeného p. Z. Ž., regionálneho obchodného manažéra. Potvrdila, že mala vedomosť o podaní údajnej sťažnosti zo strany jej podriadených zamestnancov, v ktorej jej vyčítali neprimeraný pracovný tlak. Dňa 17.3.2014, po tom ako sa vrátila z celodenného ošetrenia, sa na pobočku v Michalovciach dostavil p. E. ( ktorý bol, ako divízny obchodný riaditeľ, priamy nadriadený pána Ž.), ktorý navrhovateľke obsah sťažnosti prečítal z počítača, žiadny písomný výstup jej však neodovzdal. Po odchode p. E. sa do kancelárie dostavil p. Ž., ktorý navrhovateľku dotazoval na prebiehajúce výberové konanie na miesto regionálneho oblastného manažera, ktorého sa chcela zúčastniť aj navrhovateľka . Podľa navrhovateľky bolo záujmom p. Ž. ju zdiskreditovať. Po návrate z PN bola predvolaná priamo do Bratislavy k pani N. dňa 9.4.2014, ktorá jej oznámila, že má odísť, že údajne pribudli na ňu dve ďalšie sťažnosti. Navrhovateľka tieto opäť nevidela, nakoľko ich obsah p. N. čitala len z počítača. Pri tejto konfrontácii bol prítomný aj p. E. B. S.. Ž.. Pani N. navrhla navrhovateľke uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru. Následne si navrhovateľka zobrala dva dni dovolenky. Po jej ukončení navrhovateľku p. Ž. vyzval na odovzdanie služobného auta. Od 24.4.2014 bola navrhovateľka na PN, pričom dňa 28.4.2014 ju p. N. vyzvala na odovzdanie služobného auta. Dňa 29.4.2014 sa k navrhovateľke domov dostavil p. Ž., ktorý od nej prevzal kľúče od auta aj mobil. Nezmienil sa však o prijatí rozhodnutia o organizačnej zmene alebo zrušení pozície navrhovateľky, len uviedol, že ponuka na uzavretie dohody platí. Navrhovateľka uviedla, že o prijatej organizačnej zmene v súvislosti s jej pracovnou pozíciou sa dozvedela od p. N., tesne pred daním výpovede, teda 2.6.2014. Toto rozhodnutie jej však nebolo dané k nahliadnutiu. K tomuto dňu mala k dispozícii k nahliadnutiu výpoveď, potvrdenie o neexistencii iného voľného pracovného miesta a oznámenie o prekážkach v práci na strane zamestnávateľa.

Svedkyňa A. N. pracovala v rozhodnej dobe pre odporcu na pozícii personálny manažer pre celé Slovensko, jej pracovnou náplňou bolo zabezpečenie výberu a náboru zamestnancov, riešenie pracovnoprávnych vzťahov. Uviedla, že dôvodom skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou výpoveďou boli prijaté organizačné zmeny, na základe rozhodnutia konateľa odporcu. K organizačným zmenám dochádzalo u odporcu štandardne tak, že z centrál z Prahy obdržala mailom rozhodnutie o organizačnej zmene a následne zabezpečila realizáciu celého následného priebehu skončenia pracovného pomeru. Potvrdila, že začiatkom roku 2014 obdržalo personálne oddelenie viacero listov od podriadených navrhovateľky, ktorí poukazovali na direktívny spôsob riadenia pobočky a tlak na nich vyvíjaný zo strany navrhovateľky. Potvrdila, že došlo tiež k stretnutiu s navrhovateľkou priamo v Bratislave a to za prítomnosti p. Ž. B. E.. Výsledkom tohto stretnutia bolo, že navrhovateľka si chcela tento problém prebrať sama so svojim teamom. Taktiež uviedla, že medzi odporcom a navrhovateľkou prebiehali rokovania o skončení pracovného pomeru dohodou, ale na bližšie okolnosti si nevedela spomenúť. V roku 2014, podľa svedkyne, dochádzalo u odporcu k redukovaniu počtu zamestnancov, nakoľko obchod upadal. V čase jej pôsobenia sa organizačné zmeny netýkali pozície oblastný manažer, avšak aj pre túto pozíciu bol odporca ako zamestnávateľ v štádiu príprav organizačných zmien. Súdu tiež uviedla, že odporca mal vypracovanú vnútornú smernicu, kde bolo uvedené, že v prípade PN zamestnanca, má firma právo odobrať mu služobné auto a mobil.

Svedok Z. Ž. pôsobil vo funkcia area manager pre Košice a následne ( od druhého kvartálu roku 2014) ako regionálny obchodný manažer pre región východ, čím sa stal nadriadeným navrhovateľky. V čase neprítomnosti p. E., jeho priameho nadriadeného, tohto zastupoval a to ešte na pozícii area mangera. Svedok si nespomenul, či došlo k rokovaniam ohľadne uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru s navrhovateľkou , ani čo bolo obsahom sťažností na navrhovateľku zo strany jej podriadených. Taktiež sa nevedel bližšie vyjadriť k priebehu stretnutia s navrhovateľkou v Bratislave, za prítomnosti p. N.. Len uviedol, že na stretnutie bol prizvaný v podstate len náhodne. Uviedol, že čo sa týka pobočky Michalovce a jej pôsobenia, v druhom polroku 2014 vzrástol počet klientov a klesla fluktuácia zamestnancov. Táto pobočka fungovala v rámci pilotného projektu, kedy dve pobočky boli riadené jednou osobou. Týmto spôsobom fungujú doteraz a to na viacerých pobočkách. Odporca bol v rozhodnej dobe nútený znižovať počty zamestnancov a to z dôvodu zlých obchodných výsledkov. Znižovanie počtu zamestnancov spôsobili aj legislatívne zmeny, ktoré zasahovali do štruktúry spoločnosti odporcu. Taktiež potvrdil, že v prípade dlhodobej PN zamestnanca mu boli štandardne odnímané veci ako služobný automobil a mobilný telefón.

Podľa pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

Podľa výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa , nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

Podľa zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.

Podľa neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

Po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov, ako aj tvrdeniami uvádzanými navrhovateľkou a svedkami, v rámci ich výpovedí, súd konštatuje, že návrh navrhovateľky na určenie neplatnosti výpovede je dôvodný. Súd sa pre účely riadneho a preskúmateľného odôvodnenia svojho rozhodnutia zaoberal jednotlivými argumentami oboch sporových strán, pričom dospel k záveru, že odporca pri daní výpovede, si ako zamestnávateľ nesplnil hmotnoprávne povinnosti, resp. predpoklady, ktoré spája so skončením pracovného pomeru výpoveďou v zmysle a . Základný argumentačný rozpor medzi sporovými stranami vznikol pri určení časových súvislostí splnenia si ponukovej povinnosti zamestnávateľa v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou pre nadbytočnosť zamestnanca. Navrhovateľ tvrdil, že rozhodným obdobím na splnenie povinnosti ponúknuť zamestnancovi iné vhodné pracovné miesto je obdobie od prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene do dania výpovede. Odporca naopak zastával názor, že rozhodným okamihom, kedy má súd skúmať splnenie ponukovej povinnosti je okamih dania výpovede.

Súd pri ustálení právneho názoru v tejto otázke vychádzal z teoreticko-právnych východísk a taktiež zo znenia , ako právnej normy, upravujúcej podmienky a predpoklady, za ktorých je možné

zamestnancovi dať výpoveď pre jeho nadbytočnosť. Základnou podmienkou, na ktorú zákon odkazuje, je povinnosť zamestnávateľa prijať písomné rozhodnutie, definujúce zmenu úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia alebo zníženia počtu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Znamená to, že aby zamestnancovi mohol byť pridelený status nadbytočnosti, a teda aby vôbec vznikla možnosť ukončiť s ním pracovný pomer výpoveďou práve z tohto dôvodu, zákon od zamestnávateľa vyžaduje prijatie písomného rozhodnutia o organizačnej zmene, v rámci ktorého deklaruje svoje zámery vedúce k zefektívneniu práce, zníženiu nákladov a podobne. Súdu bolo predložené rozhodnutie odporcu o organizačnej zmene zo dňa 28.4.2014, v ktorom zamestnávateľ rozhodol o organizačnej zmene tak, že došlo k zrušeniu pracovnej pozície navrhovateľky za účelom zvýšenia efektívnosti práce a zníženia nákladov, a to s účinnosťou ku dňu 1.5.2014. Toto rozhodnutie považuje súd za riadne a plne vyjadrujúce vôľu odporcu ako zamestnávateľa zabezpečiť organizačné zmeny, ktorých následkom je zrušenie konkrétneho pracovného miesta. Samotné rozhodnutia o organizačnej zmene nie je právnym úkonom a ako také preto nepodlieha preskúmavaniu súdu z hľadiska jeho formálnej a materiálnej platnosti. Znamená to, že súd len preskúmava, či takéto rozhodnutie bolo prijaté a či z neho možno vyvodiť jasný a zrozumiteľný záver rozsahu a dôvodoch prijatých organizačných zmien. V tomto prípade navrhovateľka namietala, že rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo prijaté riadne, nakoľko absentoval riadny vlastnoručný podpis jedného z konateľov. Hoci odporca ako právnická osoba, konal navonok prostredníctvom svojich konateľov, toto rozhodnutie predstavuje vnútorný organizačný akt, týkajúci sa pracovnoprávnych vzťahov, ktorého realizácia však v zmysle zákona nevyžaduje splnenie všetkých náležitostí právneho úkonu. Ak teda absentuje vlastnoručný podpis jedného z konateľov, neznamená to, že tento formálny nedostatok spôsobí ihneď vznik pochybností o záveroch v prijatom rozhodnutí. Súd v tejto súvislosti prihliadol aj na skutočnosť, že odporca ako zamestnávateľ disponoval množstvom zamestnancov na viacerých stupňoch zaradenia, bol nepochybne široko personálne štrukturovaný, pričom ako vyplýva zo svedeckých výpovedí, vedenie ( teda konatelia) sídlili v Prahe. Pre prípad rozhodovania o vnútorných organizačných zmenách, týkajúcich sa aj vzťahov odporcu ako zamestnávateľa voči svojim zamestnancom, by bolo pomerne náročné a nehospodárne predkladať konateľom na podpis všetky vnútroorganizačné akty riadenia, na úrovni jednotlivých oblastí. V dnešnej dobe je komunikácia zabezpečovaná a možná rôznymi prostriedkami, vrátane elektronickej komunikácie, na čo nepochybne odkazuje aj , keď uvádza, že písomná forma je zachovaná aj vtedy ak je právny úkon urobená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Len podporne súd poukazuje na vyššie citované znenie , ktorý v prípade právneho úkonu uvádza, že ak sa právny úkon neurobil formou predpísanou zákonom ( teda v tomto prípade písomne), je neplatný, len ak to ustanovuje samotný zákon. Hoci, ako už bolo naznačené, samotné rozhodnutie o organizačnej zmene, nepodlieha možnosti súdnej kontroly v podobe ustálenia jeho platnosti alebo neplatnosti, predsa len aj vyššie uvedené zákonné ustanovenia analogicky umožňujú súdu prijať záver o riadnom prijatí písomného rozhodnutia o organizačnej zmene odporcom dňa 28.4.2014, na základe ktorého došlo k zrušeniu pracovnej pozície navrhovateľky v dôsledku nutnosti zvýšenia efektivity práce a zníženia nákladov. Je nepochybné, a túto skutočnosť potvrdila aj samotná navrhovateľka, že o organizačnej zmene bola upovedomená v deň dania výpovede.

V dôsledku tohto rozhodnutia sa stala navrhovateľka nadbytočnou, čo nepochybne osvedčuje existenciu príčinnej súvislosti medzi prijatím rozhodnutia o organizačnej zmene a jej nadbytočnosťou. Tento záver sa následne pretavil aj do vymedzenia výpovedného dôvodu v samotnej výpovedi zo dňa 2.6.2014. V konaní odporca uviedol, že na miesto navrhovateľky nebol prijatý žiadny iný zamestnanec, čo nepriamo potvrdil aj svedok Z. Ž., keď súdu uviedol, že doteraz fungujú dve oblastí, resp. pobočky pod vedením jednej osoby. Túto skutočnosť nerozporovala ani navrhovateľka.

Ako už bolo vyššie uvedené zákon presne vymedzuje okolnosti vzniku možnosti ukončenia pracovného pomeru výpoveďou pre nadbytočnosť a to v ustanovení § 63 ods. 2 písm. a). Je nepochybné, že ak je dôvodom výpovede nadbytočnosť zamestnanca, zaťažuje zamestnávateľa, vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 63 ods. 2 písm. a), povinnosť ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu. Jedine v prípade, že by odporca nemal možnosť zamestnávať navrhovateľku v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práve, a to ani na kratší pracovný čas, mu zákon umožňuje ukončiť pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti. V opačnom prípade by si nesplnil hmotnoprávny predpoklad výpovede a táto by bola bez ďalšieho neplatná. Je nepochybné, že odporca prijal rozhodnutia o organizačnej zmene dňa 28.4.2014 a výpoveď navrhovateľke doručil až 2.6.2014. Dôvodom bola trvajúca práceneschopnosť

navrhovateľky, ktorá predstavovala zákonom stanovenú ochrannú dobu, kedy nebolo možné pracovný pomer ukončiť spôsobom, akým to následne realizoval.

Možno konštatovať, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania splnenia ponukovej povinnosti, má v sporovom konaní zamestnávateľ, teda odporca. Ten v konaní uvádzal, že v čase dania výpovede nemal k dispozícii žiadne vhodné pracovné miesto pre navrhovateľku. V konaní však bola preukázaná skutočnosť, že odporca a to už v máji 2014, teda už po prijatí rozhodnutia o organizačnej zmene, disponoval pracovným miesto vedúceho obchodnej skupiny pre Prešov, Vranov nad. Topľou a Giraltovce a toto miesto aj obsadil iným zamestnancom, tak, že s ním dňa 30.5.2015 uzavrel pracovnú zmluvu. V nej bolo konkretizované miesto výkonu práce vymenovaním viacerých okresov, na ktoré sa viazala pôsobnosť tohto nového zamestnanca. Je nepochybné, že v hierarchii vedúcich pracovníkov zaujímala navrhovateľka vyššiu pracovnú pozíciu a to pozíciu oblastného obchodného manažera pre pobočku Michalovce. V zmysle pôvodnej pracovnej zmluvy však bola prijímaná práve na pozíciu vedúceho obchodnej skupiny a až následne postúpila na vyššie vedúce postavenie. Znamená to, že pozícia vedúceho obchodnej skupiny, ktorá bola obsadená iným zamestnancom v čase od prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene do dania výpovede navrhovateľke, bola vhodnou prácou, nakoľko navrhovateľka na ňu spĺňala všetky kvalifikačné predpoklady, mala dostatočnú prax a vedomosti na jej vykonávanie. Okrem toho, keďže v pracovnej zmluve a jej jednotlivých dodatkoch mala navrhovateľka ako miesto výkonu práce definovanú celú oblasť, kryla sa táto oblasť s veľkej časti aj s vymedzením nového pracovného miesta vedúceho obchodnej skupiny, teda bola splnená aj podmienka identity miesta výkonu práce.

Spornou otázkou zostala práve otázka, či bolo povinnosťou odporcu ponúknuť toto pracovné miesto navrhovateľke počas plynutia doby od prijatia organizačnej zmeny do dania výpovede, alebo jeho povinnosťou bolo skúmať ponukový stav voľných pracovných miest, teda miest neobsadených inými zamestnancami, výlučne ku dňu dania výpovede. Súd vychádzal z logického záveru, že ukončenie pracovného pomeru výpoveďou pre nadbytočnosť zamestnanca predstavuje určitý proces úkonov, ktoré musia byť dodržané a ktoré predstavujú hmotnoprávne podmienky platného ukončenia pracovného pomeru. Zákon vyžaduje, aby bola nadbytočnosť zamestnanca deklarovaná prijatím rozhodnutia o organizačnej zmene, kde sa vymedzia dôvody takéhoto postupu zamestnávateľa. Prijatím takéhoto rozhodnutia v podstate dochádza k určeniu nadbytočnosti konkrétneho zamestnanca, čím zamestnávateľ dáva nepochybne najavo svoju vôľu ukončiť s týmto zamestnancom pracovný pomer práve z dôvodu jeho nadbytočnosti. Toto rozhodnutie musí predchádzať samotnej výpovedi. Podľa názoru súdu už okamihom rozhodnutia o nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na organizačnú zmenu, vzniká zamestnávateľovi ( a to logicky ešte pred daním samotnej výpovede) povinnosť skúmať, či nemá pre nadbytočného zamestnanca inú vhodnú pracovnú pozíciu tak, ako to definuje zákon. Podľa názoru súdu preto ponuková povinnosť musí trvať od prijatia samotného rozhodnutia o organizačnej zmene až do dania výpovede. Je zrejmé, že toto časové obdobie nebýva dlhé, avšak v tomto prípade, trvalo viac ako mesiac, v priebehu ktorého nielenže odporca zverejnil ponuku pracovnej pozície, ktorá spĺňala predpoklady vhodnej práce pre navrhovateľku, ale túto pracovnú pozíciu stihol aj obsadiť.

Súd sa preto v tejto otázke priklonil k argumentom navrhovateľky, ktorá odkazovala na súdne rozhodnutia ( NSSR sp. Zn. , KSBA sp. Zn. ). V týchto súdnych rozhodnutiach totiž oba inštančne vyššie súdy konštatovali trvanie ponukovej povinnosti práve od prijatia organizačnej zmeny do dania výpovede. Naopak súdne rozhodnutia, predložené v konaní odporcom, sa týkali iných právnych otázok ( rozsudok NSSR sp. Zn. ), resp. boli staršieho dáta a rovnako sa nezaoberali primárne nastoleným právnym problémom v tomto konaní ( NSČR sp. Zn. ). Súd v tejto súvislosti ale uvádza, že nie je viazaný žiadnym z predložených súdnych rozhodnutí ( či už zo strany navrhovateľa alebo odporcu) a podľa jeho názoru, nastolený sporný moment v konaní, bolo nutné riešiť s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Súd pri posúdení tejto otázky vychádzal zo samotnej právnej úpravy, kedy zákon tým, že stanovuje pomerne striktné podmienky výpovede pre nadbytočnosť ( splnenie ponukovej povinnosti, rozhodnutie o organizačnej zmene), nepochybne vyjadruje záujem zákonodarcu na ochrane trvajúceho pracovnoprávneho vzťahu a to aj za cenu zmeny podmienok. Podľa názoru súdu preferuje udržanie existujúceho pracovného pomeru, kedy určuje zamestnávateľovi povinnosť ešte pred daním výpovede pre nadbytočnosť skúmať existenciu inej vhodnej práce pre svojho zamestnanca a povinnosť mu túto prácu aj ponúknuť. Preto by bolo v rozpore s logickým aj systematickým výkladom ustanovenia obmedziť existenciu ponukovej povinnosti výlučne na deň dania výpovede, keď tomuto okamihu predchádzalo

časové obdobie, kedy zamestnanec bol označený ako nadbytočný s čím sa následne nepochybne spája následok v podobe dania výpovede z tohto zákonného dôvodu.

Súd nepovažoval za relevatné ani tvrdenie odporcu, že s navrhovateľkou nemohol prípadnú ponuku inej vhodnej práce odkomunikovať, nakoľko bolo zrejmé, že hoci táto bola na PN, udržiaval s ňou mailový ako aj osobný kontakt, v rámci ktorého s ňou riešil záležitosti súvisiace s vykonávanou prácou- vrátenie mobilu, služobného automobilu a podobne. Skutočnosť, že navrhovateľka bola na PN, mala vplyv len na nemožnosť dania výpovede, nakoľko trvala tzv. ochranná doba. V zákonných ustanoveniach sa však nenachádza obmedzenie, ktoré by neumožňovalo zamestnávateľovi komunikovať so zamestnancom ( písomne, mailom, telefonicky) o iných pracovnoprávnych otázkach. Podľa názoru súdu nič nebránilo odporcovi obrátiť sa písomne na navrhovateľkou s ponukou iného vhodného zamestnania, najmä keď vedel, že navrhovateľke bude daná výpoveď pre nadbytočnosť. Tento odporcov záujem potvrdil v rámci svojich vyjadrení aj jeho právny zástupca, ktorý sám uviedol, že výpoveď nebola navrhovateľke daná ihneď po prijatí organizačnej zmeny len pre trvanie ochrannej doby.

Z vyššie uvedených dôvodov súd ustálil, že odporca si voči navrhovateľke nesplnil zákonnú ponukovú povinnosť, neponúkol jej inú vhodnú prácu, hoci túto možnosť v čase od prijatia organizačnej zmeny do dania výpovede, nepochybne mal. Preto nesplnil hmotnoprávnu podmienku výpovede z dôvodu nadbytočnosti a výpoveď ako takú, je nutné považovať za neplatnú.

Súd sa pre úplnosť zaoberal aj ďalším tvrdením navrhovateľky, ktorá zastávala názor, že daná výpoveď je v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, že by v konaní navrhovateľka preukázala, že skutočným motívom odporcu pre skončenie pracovného pomeru bola len jeho neodôvodnená a nezákonná snaha o jej prepustenie, čo zastrel prijatím organizačných zmien a následným vznikom jej nadbytočnosti, súd by takéto konanie odporcu mohol označiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Účelovosť konania odporcu sa však navrhovateľke v konaní preukázať nepodarilo. Súd sa totiž musel vysporiadať s viacerými skutočnosťami a tvrdeniami, ktoré boli pre rozhodujúce obdobie príznačné, pričom nemožno obísť ani právo zamestnávateľa meniť štruktúru zamestnancov nielen vzhľadom na potrebu zvyšovania efektívnosti práce, ale aj na potrebu šetrenia vynakladaných prostriedkov. V konaní nebolo sporné, že miesto navrhovateľky následne obsadené nebolo a pobočka v Michalovciach, podľa vyjadrenia svedka Z. Ž. funguje naďalej v režime vedenia dvoch pobočiek jednou osobou.

Bolo preukázané, že navrhovateľka vykonávala svoju prácu s výbornými výsledkami. Svedkovia potvrdili existenciu sťažností na navrhovateľku ohľadne vedenia pobočky. Rovnako z predložených dôkazov možno vyvodiť, že medzi navrhovateľkou a odporcom dochádzalo v rozhodnom období dokonca k rokovaniam o prípadnom skončení pracovného pomeru dohodou. Tieto indície však nemožno považovať za dôkaz osvedčujúci priamy úmysel odporcu " zbaviť sa" navrhovateľky. Rovnako len v rovine nepreukázaných skutočností zostali tvrdenia navrhovateľky, že voči nej prebiehalo diskreditačné konanie zo strany Z. Ž. v súvislosti s jej údajných uchádzaním sa o vyššiu pozíciu. V rozhodnom období boli navrhovateľke odňaté služobné veci, svedkovia súdu ale potvrdili, že išlo o bežné konanie v súvislosti s trvajúcou práceneschopnosťou navrhovateľky. Súd taktiež prihliadol na tvrdenia odporcu, potvrdené svedeckými výpoveďami, ktoré poukazovali na zhoršujúce sa legislatívne prostredie , upravujúce výkon podnikateľskej činnosti odporcu na poli poskytovania spotrebiteľských úverov. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že poskytovanie spotrebiteľských úverov, podlieha čoraz prísnejším zákonným pravidlám a preto nemožno vyhodnotiť v neprospech odporcu jeho snahu o zavádzanie nových personálno- organizačných zmien, ktorých cieľom bolo zefektívnenie podnikania a zvyšovanie zisku. Ako vyplynulo zo svedeckej výpovede svedka Z. Ž., v rozhodnom období predstavovala nový spôsob vedenia dvoch pobočiek jedných vedúcim zamestnancom, novú pilotnú koncepciu. Hoci na jednej strane existujú nepriame indície naznačujúce nekoncepčnosť vyhlásenia nadbytočnosti navrhovateľky ( v podstate jedinej vo svojej funkcii), tieto priamo neosvedčujú konanie odporcu v rozpore s dobrými mravmi. Súd bol preto povinný skúmať danú výpoveď z hľadiska jej obsahu, a ustáliť splnenie všetkých jej zákonných náležitostí s prihliadnutím na vymedzený výpovedný dôvod a tým bola nadbytočnosť zamestnanca.

Záverom súdu uvádza, hoci táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná ani namietaná, že výpoveď bola navrhovateľke riadne doručená 2.6.2014, pričom výpovedná doba uplynula dňom 31.8.2014. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 15.10.2014, čím bola dodržaná lehota v zmysle .

Súd dodáva, že zamietol navrhovaný dôkaz- výsluch svedkov p. B. E. a p. G. Š., nakoľko ich výpovede mali osvedčiť skutočnosti, už súdom ustálené ( dátum uzavretia pracovnej zmluvy s p. E. je 30.5.2014.). Okrem uvedeného, nakoľko súd ustálil svoj právny názor o trvaní ponukovej povinnosti v časovom intervale od rozhodnutia o organizačnej zmene do dania výpovede, skutočnosť, kedy došlo k uzavretiu pracovnej zmluvy s p. B. E. je pre rozhodnutie vo veci irelevatná.

O náhrade mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ) a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie.