Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_10C-67-2015.pdf
PDF · 78.68 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/67/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25 proti žalovanému X. P., O.. XX. XX. XXXX, V. Y. XXX, v konaní o zaplatenie 1 360,23 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.
Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšou súde dňa 12. 02. 2015 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1 360,23 € a zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a úroku z omeškania vo výške 0,425 % ročne zo sumy 61,08 € od 17. 10. 2011 do 30. 10. 2011, zo sumy 42,43 € od 17. 01. 2014 do 18. 02. 2014, zo sumy 31,67 € od 17. 08. 2014 do 29. 09. 2014, zo sumy 16,47 € od 30. 09. 2014 do zaplatenia, zo sumy 61,08 € od 17. 09. 2014 do zaplatenia, zo sumy 61,08 € od 17. 10 2014 do zaplatenia, zo sumy 61,08 € od 17. 11. 2014 do zaplatenia a zo sumy 1 160,52 € od 20. 11. 2014 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 140 € a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 140 € len 8,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1 360,23 € do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že so žalovaným uzavrel 03. 09. 2010 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200031951, na základe ktorej žalobca poskytol úver žalovanému vo výške 1 140,00 €. Žalovaný sa zaviazal tento úver splatiť v 42 mesačných splátkach vrátane úrokov vo výške 61,08 € v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Na základe žiadosti žalovaného sa žalobca so žalovaným dohodli na odklade splátok č. 41,42 a 43 pôžičky a tieto sa žalovaný zaviazal splatiť ako splátky č. 67, 68 a 69. V súlade s ustanovením zmluvy poskytol žalobca žalovanému revolving dňa 20. 09. 2012 vo výške 1 465,92 €, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 61,08 € v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára.
Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 13, napokon zaplatil len sumu 2 671,05 €. Keďže bol v omeškaní s úhradou splátky viac ako 3 mesiace, bolo mu doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 Obč. zák. teda žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úver z dôvodu omeškania. Oznámenie o uplatnení tohto práva bolo žalovanému doručené 03. 11. 2014 a k sankcii straty výhody splátok došlo dňa 19. 11. 2014, kedy bol žalovaný povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru. Celková suma dlhu žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, to znamená 1 360,23 €.
Žalobca proti žalovanému uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu podľa článku 14.1 zmluvy vo výške 0,065 % denne a len časti zákonného úroku z omeškania vo výške 0,425 % zo sumy nesplatenej časti istiny
úveru a úrokov, pričom výška úrokovej sadzby úroku z omeškania predstavuje rozdiel medzi sumou súčtu maximálnych prípustných sankcií podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a sumou uplatňovaných zmluvných pokút. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobca úrok z omeškania tak, ako vyplynulo z vyššie formulovaného petitu žaloby.
V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.
Na dôkaz svojich tvrdení súdu zaslal ešte výpisy z účtu o vyplatení finančných prostriedkov žalovanému dňa 08. 09. 2010 a dňa 20. 09. 2012, tiež pripojil prehľad o platení žalovaného.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát na pojednávaní dňa 18. 11. 2015 kde uviedol, že k žalobe nemá zásadné námietky a je vedomý si svojho dlhu. Pokiaľ by ho súd k zaplateniu zaviazal, vzhľadom na svoju finančnú a sociálnu situáciu dokázal by dlh splácať v splátkach maximálne 40 € mesačne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie mimo výsluchu žalovaného aj čítaním listinní do spisu pripojených žalobcom a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 31. 08. 2010 žalovaný s pracovníkom žalobcu spísal na formulári nazvanom Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere v časti 1 až 5 žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, ktorou žiadal o poskytnutie úverového limitu vo výške 1 140 €, pri splatnosti v 42 splátkach zročných k 12 dňu v mesiaci, pri výške mesačnej splátky 61,08 € a celkovej čiastke k zaplateniu 2 565,36 €, predpokladanej RPMN za úver vo výške 70,01 % ročne, ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01 % ročne, priemernej RPMN za úver 47,39 % ročne, poskytnutej čiastke revolvingu 601,03 € a celkovej čiastke revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1 465,92 €, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu mala byť 63,32 % ročne a ročná úroková sadzba revolvingu mala byť vo výške 76,20 % ročne.
Túto žiadosť akceptoval žalobca, tak ako to vyplynulo z časti 6 zmluvy obsahujúcej údaje schválenom revolvingovom úvere a podpisu žalujúcej strany na úverovej zmluve 03. 09. 2010 ako aj z akceptačného listu žalobcu z 03. 09. 2010 nazvaného Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Podľa týchto údajov bol žalovanému poskytnutý úverový limit vo výške 1 140 €, pri splatnosti tak, ako vyplynula zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, výške mesačnej splátky vo výške 61,08 €, celkovej čiastke, ktorú musel dlžník zaplatiť vo výške 2 565,36 €, RPMN za úver vo výške 67,60 %, ročnej úrokovej sadzbe 70,01 %, priemernej RPMN za úver 47,39 %, poskytnutej čiastke revolvingu 601,03 €, celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť po poskytnutí revolvingu 1 465,92 €, predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,49 % ročne a ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 76,20 % ročne.
V bode 8 sa účastníci zmluvy dohodli službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti, resp. zmluvy uzavretej medzi účastníkmi zmluvy, za čo sa žalovaný zaviazal zaplatiť veriteľovi aj za poskytnutú službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru sumu vo výške 164,01 € a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu sumu vo výške 85,20 €.
Vzhľadom na uzavretie dohody o cene tejto služby, žalovanému bola nakoniec 08. 09. 2010 titulom úveru vyplatená suma 975,99 € a 20. 09. 2012 titulom poskytnutia revolvingu len suma 515,83 €. Je teda zrejmé, že reálne vyplatené prostriedky na účet žalovaného boli vyplatené ako rozdiel medzi sumou 1 140 € a sumou 164,01 € a rozdiel medzi sumou 601,03 € a sumou 85,20 €. S prihliadnutím na cenu týchto služieb bolo teda preukázané, že žalobca na základe úverovej zmluvy poskytol žalovanému celkovo finančné prostriedky vo výške 1 741,03 €. Podľa prehľadu o splátkach žalovaného, žalovaný na úhradu svojho záväzku z tejto úverovej zmluvy celkovo zaplatil sumu 2 671,05 €, teda sumu o takmer 1 000 € vyššiu, než reálne od žalobcu dostal.
Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba nie je dôvodná a to ani len čiastočne.
Je zrejmé, vzhľadom na čas uzavretia úverovej zmluvy, že táto bola uzavretá za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, ktorý náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravoval v ust. § 9.
Podľa § 9 ods. 2 písm. i/ citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere, (ktorá musela mať písomnú formu), okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonávania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
V prípade absencie platného dojednania o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru nastával následok uvedený v ust. § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona a totiž, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd po zistení obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pokiaľ ide o úrokovú sadzbu, ktorá bola u úveru dojednaná vo výške 70,01 % a po poskytnutí revolvingu vo výške 76,20 % ročne dospel k presvedčeniu, že nebola platne dojednaná a teda, vzhľadom na túto skutočnosť je nutné na úverovú zmluvu nahliadať ako by dohodu o úrokovej sadzbe neobsahovala. V dôsledku toho je úver nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Súd je totiž toho názoru, že úroková sadzba vo výške 70,01 % ročne, resp. poskytnutie revolvingu za úrok 76,20 % ročne, odporuje ust. 39 Obč. zák., podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa presvedčenia súdu dojednané úroky v úverovej zmluve sú vzhľadom na svoju výšku odporujúce dobrým mravom a z toho dôvodu v zmysle § 39 Obč. zák. neplatné.
Súdu je z vlastnej rozhodovacej činnosti známa skutočnosť, že priemerné úrokové sadzby v druhom polroku roku 2010 u spotrebiteľských úverov poskytovaných na 1 až 5 rokov sa pohybovali okolo 12,74 % ročne a za rok 2010 približne okolo 12,71 % ročne. V prípade nových obchodov, čiže nových zmlúv uzatváraných v roku 2010 sa pohybovali okolo 10,80 % ročne. Je zrejmé, že dohodnutý úrok v úverovej zmluve medzi účastníkmi konania niekoľkonásobne tieto priemerné úrokové miery prekračuje a to do takej miery, že hraničí takmer s úžerou. Veriteľovi by totiž dohodnutá úroková miera umožňovala získať takmer 3 poskytnutých finančných prostriedkov ročne.
Súd považoval dohodu o úrokoch uvedenú v úverovej zmluve medzi účastníkmi konania, vzhľadom na jej výšku za odporujúcu dobrým mravom a teda neplatnú v zmysle § 39 Obč. zák. a preto dospel k presvedčeniu, že na poskytnutý úver je nutné nazerať ako na bezúročný a bez poplatkov. V takom prípade potom žalobcovi patrí len to, čo žalovanému reálne požičal a nemá nárok na vrátenie sumy, ktorá zahrňovala aj úroky. Keďže je zrejmé, že žalovaný zaplatil takmer o 1 000 € viac ako od žalobcu dostal, je zrejmé, že žalobca ďalšiu sumu vo výške 1 360,23 € uplatňuje voči žalovanému protiprávne a to aj s prihliadnutím na prípadný žalobcov nárok na úrok z omeškania, resp. vyúčtovanú zmluvnú pokutu.
Súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalovaný bol v konaní proti žalobcovi plne úspešný, avšak v konaní mu preukázateľne trovy nevznikli, súd preto o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.